Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-148-2017.pdf
PDF · 185.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/148/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. A., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky J.. P.. J. A., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. N.. XX, XXX XX A., a otca W. H., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX A., zastúpeného V.. T. K., trvale bytom Š.N. XX, V., adresa pre doručovanie: F. XX, XXX XX A., za účasti Komisára pre deti, so sídlom Úrad komisára pre deti, Odborárske námestie 3, 811 07 A., v konaní začatom bez návrhu, na podnet maloletého dieťaťa o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o zákaz styku, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia a zrušenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P/129/2010 zo dňa 18.02.2015, a to v časti výroku o úprave styku otca s maloletou C. A., narodenou XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá") tak, že súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e.
II. V ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.
III. Súd návrh otca vo veci samej vrátane návrhu na nariadenie výchovného opatrenia z a m i e t a.
IV. Súd návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3P/148/2017 zo dňa 10.01.2018 z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.09.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá" alebo "maloletá C.") nazvané ako návrh na zákaz styku, návrh na zákaz priblíženia, v ktorom maloletá navrhla, aby súd neodkladným opatrením uložil otcovi W. H., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nepribližovať sa k maloletej C. na vzdialenosť kratšiu ako 50 m a zmenil tým výrok o styku s maloletou podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P/129/2010-983 zo dňa 18.02.2015. Ohľadne "celkového" stretávania s otcom upraveného dotknutým rozsudkom maloletá navrhla, aby súd styk otca s maloletou zakázal a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Maloletá C. v podaní adresovanom súdu popísala svoj vzťah k jednotlivým členom jej rodiny, pričom uviedla, že má dvoch bratov (V. zo strany matky a H. zo strany otca), ktorých má veľmi rada, obzvlášť V., s ktorým býva v spoločnej domácnosti spolu s ich matkou, ktorú má takisto veľmi rada. Podľa tvrdení slov maloletej, s otcom je to ťažšie. Je ťažké ho len tak ľúbiť, lebo sa správa zle. Kým bola malá, bála
sa o tom hovoriť, či už pred otcom alebo aj na súde, pretože mala obavy z následných výčitiek zo strany otca. Podľa nej všetci, ktorí o tom rozhodovali, boli s ľuďmi, s ktorými chceli byť, ale ona musela byť s otcom, počúvať ho a vydržať jeho správanie. Tak bolo podľa maloletej lepšie nejako to prežiť. Preto na otca hovorila len málo zlého, hoci to s ním bolo na nevydržanie. V čase podania návrhu však mala maloletá XX rokov, preto ako uviedla, sa rozhodla, že sa s otcom už vôbec nechce stretávať. Bojí sa s ním sama stretnúť, aj s ním sama zostať. Otec sa podľa nej správa čudne, často krát preto maloletá nevie, čo môže od neho čakať. Nechá ju zamknutú v aute a hodiny mlčia, vlastne až dovtedy, kým maloletá nepovie to, čo otec chce počuť. Stále ju vypočúva ohľadne mamy, keď mu neodpovedá, začne zase teror, výčitky alebo hodiny mlčania. Otec trvá na tom, aby sa mu maloletá ospravedlňovala za veci, ktoré neurobila, resp. urobila, ale podľa nej to nebolo nič zlé. Ako príklad uviedla, že keď maloletú prišiel prevziať po skončení stretnutia s otcom "pod bránu" XX-ročný brat V. a nie mama, otec na druhý deň trval na tom, že sa mu za to maloletá musí ospravedlniť. Keď odmietla, bol po celý deň ticho, len povedal, že "kvôli nej musel celý večer volať na políciu, lebo C. prevzal "cudzí človek" a teda ju uniesol." Maloletá poukázala na to, že má XX rokov a takmer všade už chodí sama alebo s kamarátkami, je teda podľa nej nezmyselné, aby nemohla sama prejsť od vchodu do domu k bytu na treťom, lebo otec trvá na tom, aby prišla pod dom matka maloletej "prevziať" ju. Keď je maloletá u otca, otec si spieva vulgárne pesničky o jej matke, čo je maloletej trápne a nepríjemné. Otec podľa maloletej vôbec neprihliada na jej vôľu a pocity, o čom svedčí aj to, že počas jedinej noci v roku (Vianoce), cez ktorú má maloletá podľa rozsudku súdu u otca prespávať, ju otec naposledy nenechal nerušene ani počas spánku, kedy na ňu neustále rozprával. Maloletá nadobudla presvedčenie, že otcovi je úplne jedno, čo ona cíti alebo čo chce, stále je to ten istý scenár. "Neskutočne" jej podľa nej vadí, že otec "všelikade vypisuje", čo ona cíti, čo si myslí a čo chce. Teraz tvrdí, že za jej odmietaním stretnúť sa s ním je matka, ale nie je to tak. Maloletá bola s otcom 11 dní v júli 2017, chodili spolu po rôznych výletoch, ale nedalo sa užiť si ich, pretože otec neustále pred ňou nadával na matku, ktorú má maloletá veľmi rada, a preto jej to vadí. Uviedla, že stretávanie s otcom už nezvláda. Na podnet otca už boli u nich "asi stokrát policajti", zväčša sú veľmi milí. Ona sama sa obrátila aj na kolíznu opatrovníčku, u ktorej bola vypovedať v 1. augustový deň (2017) ráno, keď mala odísť s otcom. Tá ju vypočula, všetko spísala a povedala, že "oni to nedajú na súd, ale ak to dajú na súd ony (zrejme matka a maloletá), bude ju zastupovať a podporovať". Maloletú si tiež predvolala detská ombudsmanka, keďže sa otec bol u nej sťažovať na porušovanie práv maloletej zo strany matky. Tiež mal detskej ombudsmanke povedať, že matka maloletú týra. C. tam bola 28.08.2017 a povedala detskej ombudsmanke o tom, ako sa otec správa, a prečo ho už nechce vidieť. Ombudsmanka jej mala prisľúbiť, že ju budú chrániť, poučila maloletú o jej právach, vrátane toho, že pokiaľ nechce, nemusí s otcom ísť, stačí, keď mu to v deň styku oznámi sms- kou, že na stretnutie s otcom nepôjde a otec potom nepríde. Otec však želanie maloletej nerešpektuje, príde vždy aj s policajtmi a "kamerkou". Ako príklad uvádzala situáciu zo dňa 18.08.2017, keď prvýkrát odmietla s otcom ísť, otec následne celý deň "kempoval" na chodbe pred dverami ich bytu, čo maloletá vníma ako hanbu. Podľa tvrdení maloletej, otec sa správa nevyspytateľne a ona nevie odhadnúť, čo mu práve napadne. Stále dookola jej má opakovať, že ju mama týra, pričom vôbec neberie do úvahy názor maloletej, ktorá mu vysvetľuje, že sa mamou je jej dobre a že mama ju má rada. Otec však akoby jej slová nepočul, opakuje svoje a rozpráva o sebe v množnom čísle, že ju "zachránia". Maloletá tak nevie, čo si má o tom myslieť. Otec vie, že má rada zvieratká a podľa nej ju tým citovo vydiera. Nakúpil rôzne zvieratá, myši, zajace, ku ktorým sa podľa maloletej správa surovo, z čoho má ona strach. Myslí si, že otec by mohol ublížiť v budúcnosti aj jej. Poukázala tiež na to, že napriek jej veku ju otec volá "šuliprd," a to najmä na verejnosti, za čo sa ona veľmi hanbí. Otca vyzvala, aby ju tak nevolal, na čo mal odpovedať, že "kým u neho nebude spať, bude ju tak volať".
3. Súd posúdil podanie maloletej podľa obsahu ako podnet na začatie konania, nie však návrh, na základe ktorého začína konanie (§ 23 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len "CMP"), nakoľko maloletá v čase rozhodovania nemala procesnú spôsobilosť (čo doposiaľ platí) v zmysle ustanovenia § 67 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), teda nemôže pred súdom konať samostatne, nakoľko vzhľadom na svoj vek nemá spôsobilosť na právne úkony, ktorá sa nadobúda dovŕšením veku 18 rokov.
4. Súd uznesením sp. zn. 3P/148/2017 (č. l. 7) zo dňa 10.01.2018 rozhodol o začatí konania o nariadenie neodkladného opatrenia a konanie vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletou C., o zákaz styku, ktoré bude vedené pod sp. zn. 3P/148/2017.
5. Zároveň označeným uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: Súd na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku otca s maloletou, o zákaz styku, vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3P/148/2017 mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/129/2010-983 zo dňa 18.02.2015 v časti úpravy styku otca s maloletou takto: Styk otca s maloletou sa neupravuje. Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 18.01.2018.
6. Právoplatnosť nadobudlo uznesenie o začatí konania ex offo a nariadení neodkladného opatrenia dňa 18.04.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, ako odvolacieho súdu, vydaného pod sp. zn. 11CoP/132/2018 (č. l. 126) dňa 16.04.2018, ktorým bolo uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdené. 7. Neodkladné opatrenie odôvodnil súd tým, že zo všetkých zistení, ktoré do toho času získal na základe vykonaných dôkazov, mal za dostatočne osvedčenú závažnú skutočnosť, týkajúcu sa zdravého a nerušeného vývoja maloletej C., na základe ktorej usúdil, že je nevyhnutné v záujme ochrany maloletej pred možným nepriaznivým dopadom, pre maloletú zaťažujúceho správania otca pri styku s maloletou, na psychický stav maloletej, stabilizovať pomery maloletej a už v danom štádiu konania eliminovať prípadné negatívne dopady správania otca na psychický vývoj maloletej. Súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zmenil ostatné rozhodnutie o úprave styku tak, že styk otca s maloletou na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej nebude upravený, predstavuje dostatočný nástroj na stabilizáciu pomerov maloletej C., nakoľko sa na jeho základe odstráni záťaž maloletej spôsobená správaním otca v súvislosti s vynucovaním si styku s maloletou v zmysle ostatného rozhodnutia (napr. intervenciami polície). Nariadením neodkladného opatrenia súd sledoval zabránenie ohrozenia zdravého vývoja maloletej, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku ďalšieho vystavenia "povinného" styku s otcom, ktorý styk je ako bolo osvedčené, proti jej vôli a ktorý v zmysle záveru psychológa ohľadom účinkov výchovného opatrenia tunajšieho súdu možno vzhľadom na správanie a postoj otca k danej problematike vyhodnotiť ako rizikový.
8. Otec sa návrhom, doručeným súdu 05.02.2018, domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zverenia maloletej otcovi. Podľa jeho tvrdení, mala matka od útleho veku maloletej C. pohŕdať rozsudkami súdu a brániť otcovi v stretávaní s dcérou, dcéru na styk s otcom nepripravovať a popudzovať maloletú proti otcovi. Často sa stávalo, že maloletá C. "ako naschvál" často ochorela práve vtedy, keď sa mala stretnúť podľa úpravy danej rozsudkom s otcom. Matka často v čase preberania alebo odovzdávania vyvolávala, a to aj za prítomnosti maloletej, verbálne konflikty. Po týchto výstupoch matky sa maloletá často rozplakala. S maloletou mal otec láskyplný a šťastný vzťah až do 31.07.2017, kedy maloletú odovzdal po prvej letnej dovolenke matke. Chvíľu mu dcérka ešte telefonovala a esemeskovala, hovorila mu, ako ho má rada a ako sa teší na ich druhú letnú dovolenku od 18.08.2017. K tej už ale nedošlo a v piatok 18.08.2017 ráno, keď si prišiel otec pre dcéru, bolo mu formou sms správy od matky oznámené, že dcéra bola vypovedať na "sociálke" a že s ním na dovolenku ani nikdy nikam nepôjde a že ju už otec nemá nikdy kontaktovať. Dôvod sa otec nedozvedel. Otec situáciu ohlásil na polícii a privolaná hliadka otcovi oznámila, že maloletá dcéra je s matkou, ale že ju otcovi odmieta odovzdať bez riadneho uvedenia dôvodu. V súvislosti s neodovzdaním dcéry podal otec na matku viacero trestných oznámení, pre neodovzdanie dcéry navštívil tiež komisárku pre deti a podal návrh na výkon rozhodnutia. Otec dňa 26.08.2017 doplnil opätovne trestné oznámenie, nakoľko mu matka aj dňa 26.08.2017 zmarila stretnutie s dcérou a túto mu na styk neodovzdala, podľa tvrdení matky v sms správe zaslanej matkou otcovi z dôvodu virózy. Otec však pre dcéru prišiel aj s detskou sestrou, nakoľko bol schopný dcéru doliečiť u seba. Matka následne poslala otcovi správu o návšteve detskej pohotovosti, kde sa uvádzalo, že dcéra má teplotu a zvracala. Matka však následne v rovnaký deň vzala C. do Disneylandu do zahraničia, s čím on nesúhlasil. Matka sa s dcérou tri dni nenachádzala doma, čo zistila aj privolaná policajná hliadka. Matka bráni otcovi v styku s dcérou od toho času nepretržite, pohŕda rozsudkom súdu, odmieta otca informovať o zdravotnom stave dcéry i školských výsledkoch a mimoškolskej činnosti. Matka otca vylučuje tiež z rozhodovania, na akej strednej škole bude maloletá, ktorá je v poslednom ročníku základnej školy, pokračovať. Matka bráni otcovi v akomkoľvek kontakte s dcérou, píše v jej mene písomnosti na súd a na ÚPSVaR. Taktiež píše v jej mene sms správy otcovi z dcérinho mobilu. Matka otcovi zablokovala jeho telefónne čísla na dcérinom mobile. Otec dokáže rozoznať, že správy, ktoré prichádzajú z dcérinho mobilu, nepíše ona. Matke sa podľa otca postupne podarilo nepretržitým zadržiavaním, izolovaním a spracovávaním maloletej, s ktorým jej pomáhal jej plnoletý syn, dosiahnuť odmietanie otca, čo je možné považovať za psychické týranie dieťaťa (štokholmský syndróm, syndróm zavrhnutého rodičia, syndróm týraného dieťaťa - CAN). S poukazom
na ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o rodine, žiadal otec z ním uvedených dôvodov zmeniť rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zveriť maloletú C. do osobnej starostlivosti otca, matke uložiť povinnosť platiť na maloletú výživné v sume 250 Eur mesačne k rukám otca. Styk maloletej s matkou navrhol neupraviť. V prípade, že súd prvej inštancie jeho návrhu nevyhovie, žiadal rozšíriť styk otca s maloletou každú stredu od 17.00 hod. do 19.30 hod., každý víkend v kalendárnom týždni v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. nepretržite. Žiadal tiež upraviť osobitne jeho styk s dcérou počas vianočných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, počas letných prázdnin v rozsahu 10 dní v mesiaci júl aj v mesiaci august.
9. Podaním, doručeným súdu na pojednávaní dňa 18.06.2018, prostredníctvom právneho zástupcu, doplnil otec svoj návrh v tom smere, že v prípade, ak súd dospeje k záveru, že obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu maloletej, žiada zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorú budú rodičia zabezpečovať v týždňových intervaloch, a pre prípad, ak by súd o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nerozhodol, navrhol zmeniť ostatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1P/129/2010 zo dňa 18.02.2015 v tom smere, že zotrval na rozšírení styku otca s maloletou navrhnutom v jeho návrhu, doručenom súdu dňa 05.02.2018. Zároveň žiadal otec zrušiť súdom nariadené neodkladné opatrenie zo dňa 10.01.2018, a to s poukazom na § 334 CSP, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Otec tiež navrhoval nariadiť rodičom maloletej výchovné opatrenie podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu pre UPSVaR Bratislava, referát poradensko- psychologických služieb, za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody ohľadom starostlivosti o maloletú C. v trvaní najmenej päť mesiacov s intervalom najmenej jedenkrát do týždňa.
10. Matka v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16.02.2018, žiadala návrh otca zamietnuť a vzhľadom na vek maloletej C., s ohľadom na všetky doposiaľ vykonané znalecké dokazovania k osobnosti otca, s ohľadom na fakt, že otec prestal brať lieky a najmä s ohľadom na fakt, že u maloletej od júla 2017 skončilo náhodné pomočovanie, ktoré nemalo fyziologickú príčinu, sa v plnej miere priklonila k návrhu maloletej na zákaz styku otca s maloletou, pretože želanie svojej dcéry rešpektuje. Matka je názoru, že vzhľadom na súčasný vek maloletej, má maloletá právo byť rešpektovaná. Matka vo vyjadrení poprela, že by dcére styku s otcom bránila. Nesúhlasila s tým, že by vzťah maloletej s otcom pred 31.07.2017 bolo možné nazvať šťastným a láskyplným, aspoň nie z pohľadu prežívania maloletej C., pre ktorú bol, podľa matky, jej vzťah s otcom nočná mora. Otec pri svojej zaslepenosti a narcistickej spokojnosti s tým, ako sa pred dcérou predvádzal z jeho uhla pohľadu v tom najlepšom svetle, si nevšimol, že každou ďalšou nadávkou na matku, sa mu dcéra postupne vzďaľovala. Na maloletú už podľa matky pribúdajúcim vekom prestal fungovať aj efekt nezdravého množstva darčekov, ktorými ju otec zahŕňal pri každom stretnutí.
11. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletej v konaní navrhol súdu, aby styk otca s maloletou neupravil a v tom smere zmenil ostatné rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou. Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti, ani prípadným rozšírením styku a návrh otca žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že na jednej strane otec maloletej C. tvrdí, že keby mu dcéra povedala, že sa s ním nechce stretávať, bude ju rešpektovať. Na druhej strane, keď podala na súd podnet na zákaz styku namiesto rešpektovania názoru maloletej podal protinávrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca s tým, že uvedený podnet nie je vyjadrením vôle maloletej. Kolízny opatrovník poukázal na závery výsluchu maloletej pred súdom, uskutočneného dňa 07.02.2018, počas ktorého sa maloletá C. viackrát rozplakala, keď rozprávala o realizovanom styku s otcom a opakovane uviedla, že ďalšie stretnutie s otcom by už nezvládla. Kolízny opatrovník bol presvedčený, že priaznivý zdravý vývin maloletej C. musí prevýšiť nad medzinárodnými dohovormi a Ústavou SR garantovaným právom rodiča na styk s dieťaťom. Návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia navrhol zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že z obsahu pripojeného spisu je zrejmé, že vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. boli v konaní sp. zn. 1P/129/2010 vykonané nielen výchovné opatrenia, ale aj mediácia, asistovaný styk v rámci Y., n. o., a na zlepšenie situácie boli využité všetky prostriedky. Kolízny opatrovník apeloval na otca, aby maloletú rešpektoval, pričom vyjadril svoj ústny nesúhlas s tým, ako sa voči dieťaťu správa (vo svojich sms správach adresovaných maloletej). Vyslovil tiež názor, že maloletá je vo veku, kedy sa sama môže rozhodovať, či sa s otcom stretne. Je na otcovi, aby našiel spôsob, ako sa maloletej priblížiť, rozhodne však nie tým, že zneužije jej
telefón a predloží jej nahrávky súdu (ako to vyplynulo z výpovede maloletej). Návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia žiadal kolízny opatrovník rovnako zamietnuť.
12. Komisárka pre deti, pribratá do konania uznesením zo dňa 30.01.2018, sp. zn. 3P/148/2017 (č. l. 32), navrhla súdu vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 22.02.2018, ako aj prostredníctvom svojho povereného zástupcu na pojednávaní, styk otca s maloletou neupraviť a návrh otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti zamietnuť, nakoľko maloletá (ako vyplynulo z rozhovoru komisárky s maloletou) styk s otcom úplne odmieta, nie však z dôvodu bránenia matkou. Návrhy otca na nariadenie výchovného opatrenia, doplnenie návrhu v zmysle návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zrušenie neodkladného opatrenia, doručené krátkou cestou na pojednávaní dňa 18.06.2018, označil poverený zástupca komisárky za tendenčné a účelové, v snahe oddialiť rozhodnutie súdu. Možno ich podľa zástupcu Úradu komisárky považovať za potvrdenie rezistencie otca voči vôli dieťaťa, z návrhov je zrejmé, že nekorešpondujú s vôľou maloletej, spochybňujú dôkazy vykonané súdom, nakoľko sám súd si vypočul vôľu maloletej. Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, resp. rozšírenie styku, označil za absurdum, nakoľko smerujú proti vôli maloletej C., pričom v danom prípade ide o dieťa veku blížiacemu sa dospelosti. Zákaz styku otca s dcérou však považoval za krajné riešenie, keďže v prípade zmeny postoja C. môže spôsobiť problém, ak by sa C. rozhodla s otcom stretávať.
13. Súd postupom podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") zisťoval v konaní názor maloletej, ktorú vypočul dňa 07.02.2018 za prítomnosti kolízneho opatrovníka, v neprítomnosti jej rodičov. Súd nadviazal rozhovor s maloletou neformálne, pričom sudkyňa maloletej C. veku primeraným spôsobom vysvetlila, že dôvod, prečo ju súd predvolal je skutočnosť, že súd zaujíma jej názor, keďže vec sa jej bezprostredne týka. C. bola v rozhovore so sudkyňou veľmi ústretová, spontánna a milá, bolo badateľné, že sa na súd obracia so svojím problémom a od súdu očakáva jeho riešenie a pomoc, keďže iniciátorkou konania bola ona samotná. Napriek tomu sa nedalo prehliadnuť, že zo situácie, ktorú prežíva, sa cíti skľúčená a smutná. Pri téme, týkajúcej sa stretávania a komunikácie s otcom, sa maloletá C. nevyhla plaču. Zjavné však bolo, že zverením sa so svojimi pocitmi a názormi zároveň pociťuje úľavu. Maloletá potvrdila, že podnet súdu napísala sama, rovnako potvrdila, že si prečítala aj súdom nariadené neodkladné opatrenie, s ktorým ju súd oboznámil aj pri výsluchu, pričom jej stručne vysvetlil jeho obsah aj vo vzťahu k zákazu priblíženia a zákazu styku, o ktoré súd maloletá žiadala. Uviedla, že so spísaním právnych argumentov jej pomohla kamarátka, ich právnička. Na otázku, čo ju k spísaniu podnetu priviedlo odpovedala, že chcela vedieť, či už nikdy nebude musieť byť s otcom, pretože ona už s ním nechce nikam ísť. Potvrdila, že sa obrátila najprv na orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ako aj na komisárku pre deti. Maloletá uviedla, že od času nariadenia neodkladného opatrenia sa situácia zmenila, otec už nevolá políciu a už až tak často nechodieva k ním, ale aj niekedy, keď nemá prísť, tak príde. C. aj pred sudkyňou a kolíznou opatrovníčkou zopakovala svoj názor, že s otcom byť nechce, že sa snažila to otcovi vysvetliť, ale nevysvetlila mu to úplne. On nevie možno všetko, ale ona mu to nedokáže povedať. Otec sa podľa nej bráni tým, že to nie je z jej hlavy, ale z maminej, čo ale podľa maloletej nie je pravda. Stretnutie s otcom, ktorý bol pred výsluchom prítomný pred miestnosťou, kde sa výsluch konal, prebehlo podľa C. v poriadku. Po nariadení neodkladného opatrenia sa jej, ako uviedla, uľavilo, aj keď otec za C. domov naďalej chodieva, väčšinou zdola zvoní na zvonček, alebo jej píše sms správy a volá. Maloletá otcovi na správy odpovedá, ale keď sa otcovi odpoveď nepozdáva, tak odpíše "dobre J.", akože to písala matka. Otec neverí, že nestretávať sa s ním, je vôľa maloletej, že je to jej vlastný názor. Matka podľa maloletej do jej stretávania s otcom nezasahuje, pokiaľ by ona sama chcela, mama jej nebráni. V rozhovore vyjadrila maloletá obavy o to, aby sa niečo nestalo, aby otec jej rodine "nejako" neublížil, lebo podľa nej, keď má "veľa depresii, začne robiť také zlé veci, zatiaľ sa nič nestalo, ale keď k otcovi chodila, tak veľakrát mal také nervy, že stačí málo, že sa to pretrhne a začne kričať a robiť zle". Táto obava maloletú trápi a zaťažuje. Súdu sa maloletá snažila vysvetliť, že otca má rada ako otca, ale ako človek a ani otec podľa nej nie je dobrý. Je zmätená z toho, že keď sa s ním ešte stretávala, určitú dobu bol dobrý, ale určitú dobu mal "také nálady". Uvádzala príklady správania otca, kedy ju otec svojím správaním trestal za veci, ktoré sa mu nepáčili, napr. že ju prišiel vyzdvihnúť jej brat. Trestanie spočívalo v tom, že sedeli v aute alebo na lavičke a nerozprávali sa. Uviedla, že veľakrát rozmýšľala, ako od neho utiecť. Uvádzala tiež, že od otca neustále pociťovala nátlak, aby u neho prespala. Vníma to tak, že otec namiesto toho, aby si užili čas, ktorý spolu trávili, neustále niečo "riešil" a vyčítal jej. Od leta 2017 sa s otcom nestretáva. Súd zisťoval názor maloletej aj smerom k podanému návrhu otca, ktorý sa domáha zmeny zverenia, zverením C. do jeho starostlivosti. K tomu C. uviedla, že by to určite nechcela, bolo by to podľa nej hrozné. C. tiež uviedla, že na kolízneho opatrovníka a Úrad komisára
pre deti sa obrátila z dôvodu, aby za ňu podali návrh na súd na zákaz styku. C. na otázku či vie, čo znamená zákaz styku uviedla, že pre ňu to znamená to, že by sa už s otcom nemusela stretávať. Podľa maloletej C., jej už tých XX rokov, čo s otcom bola, stačilo. Pokiaľ ide o rodinu otca, maloletá sa stretáva pravidelne s bratom H.. Skutočnosť, že H. sa s otcom tiež nestretáva, ju podľa jej slov neovplyvnila, je to len jej osobné rozhodnutie. Starí rodičia z otcovej strany už nežijú. K dôvodom svojho rozhodnutia okrem iného uviedla, že hoci verí, že otec ju má veľmi rád a aj ona ho má rada ako otca, stretávať sa s ním nechce, pretože sa otec zle správa. Ako príklad uviedla, že otec poslal na súd CD nosiče a videá, ktoré by ona v živote nechcela nikomu poslať. Jej správanie a vyjadrenia na nahrávkach odôvodňovala tým, že stretnutia chcela nejako prežiť, ale bolo to podľa nej klamstvo, otcovi klamala. Maloletá tiež požiadala súd, aby tri záznamy na CD, ktoré predložil otec súdu a ktoré videla, keďže ich našla mame, ktorej boli doručené zo súdu, ktoré natočila C., neboli použité ako dôkaz, pretože sú pre ňu ponižujúce, cíti sa trápne v situáciách na nich zachytených. Otec jej údajne sľúbil, že jej nebude chodiť do mobilu, ktorý má u neho. C. vysvetlila, že videá sa nachádzali v jej telefóne, ktorý má u otca.
14. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania vo veci po prvýkrát rozhodol dňa 18.06.2018, rozsudkom sp. zn. 3P/148/2017-174, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1P/129/2010 zo dňa 18.02.2015, a to v časti výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že súd styk otca s maloletou neupravuje. V ostatných častiach ponechal rozsudok nezmenený. Súd zároveň zamietol návrh otca vo veci samej vrátane návrhu na nariadenie výchovného opatrenia. Zamietol tiež návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3P/148/2017 zo dňa 10.01.2018. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. O odvolaní rozhodol odvolací súd, t. j. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.04.2019, sp. zn. 11CoP 523/2018 - 237, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.06.2018, sp. zn. 3P/148/2017-174 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí súdu prvej inštancie vytkol procesné pochybenie, spočívajúce v jeho postupe pri vyhlásení rozsudku Slovenskej republiky, ktorý nevyhlásil verejne, čím došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces a tiež k porušeniu ústavnej zásady verejnosti konania, čo otec maloletej namietal v odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí, povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku v mene Slovenskej republiky vyplýva z Ústavnej požiadavky vyhlásenej v článku 142 ods. 3 Ústavy SR. Ústava SR neumožňuje vyhlásiť rozsudok iným spôsobom a znenie ustanovenia článku 142 ods. 3 je jednoznačné a bezvýnimočné. Verejné vyhlásenie rozsudku je zárukou spravodlivého konania a zároveň patrí k ústavným princípom právneho štátu. V civilnom konaní súvisí zabezpečenie verejnosti vyhlásenia rozsudku so základným princípom verejnosti pojednávania. Súd je povinný vyhlásiť rozsudok verejne aj v takom prípade, ak inak koná vo veci samej bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 CSP a rovnako aj vtedy, ak je z pojednávania vylúčená verejnosť podľa § 176 ods. 2 CSP. Nedodržanie tohto procesného postupu je možné považovať za znemožnenie uskutočňovať procesné práva strane sporu. Verejnosť konania patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu a inú právnu ochranu, princíp verejnosti však nie je absolútnym, verejnosť možno výnimočne vylúčiť v prípadoch stanovených zákonom. Výnimky z tohto princípu sa ale vzťahujú na súdne pojednávanie, nie však na vyhlásenie rozsudku. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku je bezvýnimočná, verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania, účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu, pričom on sám má právo rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní, alebo nezúčastní. Odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CMP a podľa ustanovenia § 391 ods. 1,2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, pričom pri vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie bude potrebné dodržať postup podľa § 219 ods. 1 CSP.
17. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2 CSP) vec opätovne prejednal za účasti otca, jeho splnomocneného zástupcu, matky, kolízneho opatrovníka a povereného zástupcu Komisárky pre deti, prihliadol na výsledky dokazovania vykonaného v prvom konaní, v ďalšom konaní si vypočul prednesy účastníkov, resp. ich zástupcov, oboznámil sa s návrhmi na doplnenie dokazovania, na základe čoho ustálil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a dňa 02.10.2019 verejne vyhlásil vo veci nové rozhodnutie, a to Rozsudok v mene Slovenskej republiky, čím odstránil procesnú vadu vytknutú odvolacím súdom (vyplýva z č. l. 261).
18. Súd na pojednávaní dňa 02.10.2019 riadiac sa zásadou procesnej ekonómie, vykonal dokazovanie oboznámením doposiaľ vykonaných dôkazov v rámci prvého konania, vedúcich k zisteniu skutočného stavu veci a aj pri novom rozhodnutí vychádzal z výpovede matky, výpovede otca, písomných vyjadrení a prednesov kolízneho opatrovníka a zástupcu Komisárky pre deti, zisteného názoru maloletej C., ktorú v konaní vypočul, listinných dôkazov založených účastníkmi do súdneho spisu, ako aj správou referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava z realizácie výchovného opatrenia nariadeného súdom zo dňa 14.06.2017, písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka k styku otca s maloletou zo dňa 18.08.2017, vypracovaného na základe pohovoru s maloletou, ktoré sú obsahom pripojeného spisu sp. zn. 3P/128/2017, z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 1P/129/2010, najmä rozsudku tunajšieho súdu č. k. 1P/129/2010-983 zo dňa 18.02.2015, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/265/2015-1035 zo dňa 19.01.2016, dokazovanie doplnil na pojednávaní dňa 02.10.2019 vypočutím si prednesov otca, jeho splnomocneného zástupcu, matky, kolízneho opatrovníka a Úradu komisára pre deti, pričom prihliadol na celý obsah súdneho spisu , na základe čoho zistil skutočný stav veci popísaný v nasledujúcich odsekoch.
19. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 1P/129/2010-983 zo dňa 18.02.2015, právoplatným dňa 07.04.2015 v častiach týkajúcich sa zastavenia konania, v časti nariadenia výchovného opatrenia obidvom rodičom a v časti trov konania a dňa 15.02.2016 v časti úpravy styku, bežného a zročného výživného a výchovného opatrenia nariadeného otcovi v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 265/2015-1035 zo dňa 19.01.2016, súd upravil styk otca s maloletou C. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.30 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v čase v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s výnimkou školských prázdnin cirkevných a štátnych sviatkov, počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, vyhlásených MŠ SR v každom kalendárnom roku v čase od 23.12. od 17.00 hod. nepretržite do 24.12. do 13.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v období od 27.12. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR pre Bratislavský samosprávny kraj v každom párnom kalendárnom roku v období od prvého dňa jarných prázdnin do posledného dňa jarných prázdnin vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa veľkonočných prázdnin do posledného dňa veľkonočných prázdnin vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod., počas jesenných prázdnin vyhlásených MŠ SR v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa jesenných prázdnin do posledného dňa jesenných prázdnin vždy denne od 10.00 hod. do 19.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku v období od 21.07. do 31.07. vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. a v období od 18.08. do 27.08. vždy denne v čase od 09.00 hod. do 19.00 hod. Na účely realizácie styku otca s maloletým dieťaťom ako miesto pre prevzatie a odovzdanie dieťaťa súd určil bydlisko matky a matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Súd návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke, návrh na určenie výživného na tvorbu úspor a návrh na úpravu styku otca s maloletou zamietol. Súd zároveň rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú C. zo sumy 116,80,- Eura na sumu 250,- Eur mesačne od 01.08.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.08.2014 do 28.02.2015 v sume 932,40,- Eura uložil otcovi zaplatiť v troch po sebe nasledujúcich splátkach po 310,80,- Eura, ktoré bol povinný zaplatiť spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom marec 2015.
20. Predmetným rozsudkom súd tiež uložil rodičom maloletej C., matke a otcovi výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom nadobudnutia rodičovských zručností a zlepšenia schopnosti rodičov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove maloletej. Frekvencia a dĺžka stretnutí sa ponecháva v kompetencii Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a vo vzťahu k otcovi maloletej ďalšie výchovné opatrenie
- povinnosť podrobiť sa individuálnemu odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v trvaní 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, za účelom posilnenia jeho rodičovských a výchovných kompetencií a zručností vo vzťahu k maloletej a možnosti prehodnotenia jeho postoja k matke maloletej. Frekvencia a
dĺžka stretnutí sa ponecháva v kompetencii Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
21. Uvedeným rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súd Bratislava I č. k. 1P 12/2008 - 29 zo dňa 28.04.2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1P 43/2009 - 45 zo dňa 16.09.2009 a rozsudok Okresného súd Bratislava I č. k. NcP 64/2003 - 128 zo dňa 24.01.2005 v časti výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Súd konanie o návrhu matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletej a konanie o návrhu otca na zverenie maloletej C. A., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
22. Rozsudok súd pokiaľ ide o nariadenie východného opatrenia otcovi, keďže s nariadením výchovného opatrenia obom rodičom súhlasili obaja rodičia, a teda sporné nebolo, a úpravu styku otca s maloletou okrem iného odôvodnil tým, že v prípade otca maloletej bolo v zmysle záverov znaleckých posudkov, odporúčaní znalcov, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletej a prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I, nevyhnutné nariadiť otcovi maloletej osobitné výchovné opatrenie za účelom posilnenia rodičovských a výchovných kompetencií a zručností otca vo vzťahu k maloletej a možnosti prehodnotenia jeho postoja k matke maloletej, nakoľko bol súd toho názoru, že v záujme maloletej je potrebné, aby rodičia obnovili a skvalitnili vzájomnú komunikáciu s cieľom v budúcnosti spolupracovať pri výchove dieťaťa. Bolo taktiež potrebné, aby otec, tak ako uviedol súdny znalec V.. K. D., dokázal zmenou postoja korigovať svoje správanie smerom k matke maloletej, čím by sa mohlo obmedziť vytváranie negatívneho a konfliktného prostredia medzi rodičmi, ktoré u maloletej vyvoláva napätie a ohrozenie, v ktorom sa maloletá cíti neistá a vníma obavu o matku a svoje rodinné zázemie. Súd uviedol, že po vyhodnotení priebehu a výsledkov nariadených výchovných opatrení, bude možné opätovne prehodnotiť rozsah a intenzitu styku otca s maloletou. Súd doposiaľ upravený styk otca s maloletou oproti pôvodnej úprave obmedzil tak, že maloletá počas realizácie styku bude prespávať v domácom prostredí u matky, styk otca s maloletou počas Vianoc s prespaním z 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. do 13.00 hod. ponechal podľa pôvodnej úpravy, styk počas letných prázdnin ponechal v intenciách dohody rodičov uzavretej dňa 25.06.2014, ktorú súd považoval za dostatočnú, zohľadňujúcu záujmy maloletej a jej denný režim v čase letných prázdnin a úpravu styku otca s maloletou doplnil o úpravu styku počas jesenných prázdnin. S porovnaním s pôvodnou úpravou styku otca s maloletou ide o jej obmedzenie, kopírujúce doterajší status quo, ktoré bolo určené neodkladnými ä v tom čase predbežnými) opatreniami súdu zo dňa 12.10.2011 a zo dňa 29.03.2012. V čase rozhodnutia o nariadení uvedených neodkladných opatrení súd pripustil, že môže ísť o obmedzenie dočasné, nariadené za účelom ochrany maloletej, zamedzenia ďalšieho psychického tlaku a zaťažovania maloletej, obmedzeniu vplyvu niektorých vulgárnych a agresívnych prejavov otca, ktorých existenciu znalci pripisujú zistenej poruche osobnosti u otca, a ktoré nepriaznivo vplývajú na harmonický vývin a dozrievanie osobnosti maloletej. Skutočnosť, že je v záujme maloletej vynechať nočné prespávanie u otca počas víkendov, pokiaľ sa otec nepodrobí psychoterapii a nebude kooperovať s ambulanciou psychiatra mal súd preukázané znaleckým posudkom znalkyne V.. M. N. a znaleckým posudkom F.. V.. K. C., E., súdny znalec V.. K. D. odporúčal obom rodičom mediáciu a psychoterapeutickú pomoc, otcovi maloletej výchovné opatrenie zamerané na posilnenie jeho rodičovských kompetencií vo vzťahu k maloletej. Otec súdu predložil lekárske správy V.. Z. A. psychiatričky, ktorú mal podľa jej potvrdení navštevovať od 01.06.2012, a ktorá súčasne udávala, že stav otca je aj bez farmakologickej liečby dlhodobo zlepšený, zo správ však nevyplývalo, že by sa otec podrobil individuálnej psychoterapii a psychofarmakologickej intervencii. Z vykonaného dokazovania súd nezistil, že otec maloletej v zmysle odporúčaní znalcov dokáže korigovať svoje vyššie popísané negatívne správanie vo vzťahu k matke maloletej a súčasne, že je schopný akceptovať potreby maloletej. Naopak, súd mal v konaní dostatočne zistený skutkový stav, že práve zúžením rozsahu styku otca s maloletou sa upravil psychický stav maloletej. Rovnaké skutočnosti vyhodnotil vo svojich záveroch znalec V.. K. D., ktorého súd na základe žiadosti otca poveril vykonaním kontrolného znaleckého posudku, a ktorý predpokladá väčší podiel otca na starostlivosti o dieťa až po nariadení a vyhodnotení výchovných opatrení, a ktorý vyšetrením maloletej dospel k záveru, že pokiaľ napätie v rodine trvá v súvislosti s narušenými vzťahmi medzi rodičmi a otcom a maloletou, širšia úprava styku, ako je v súčasnosti, by mohla viesť k zvýrazneniu neurotických symptómov u maloletej. V čase rozhodnutia súd ustálil, že vzťahy medzi rodičmi nie sú dobré, otec si právo styku s maloletou počas jej ochorenia naďalej uplatňuje za priamej asistencie polície, nerešpektuje vyjadrený názor maloletej a žiada rozhodnutím súdu zaviazať maloletú v jej veku 12 rokov k pravidelnému telefonickému kontaktu a matku k hmotnej zodpovednosti za telefónny aparát. Skutočnosť, že aktuálna úprava styku otca s maloletou, ktorú súd
aj vyslovil a premietol do výroku uvedeného rozsudku, zohľadňuje potreby a záujmy maloletej, potvrdila správa školskej psychologičky, ktorú maloletá pravidelne v tom čase navštevovala, ako aj samotný názor maloletej, vyjadrený pred súdom, na ktorý súd vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej prihliadal a prikladal mu pri rozhodnutí náležitý význam. Súd pri rozhodnutí o zmene úpravy styku otca s maloletou bral do úvahy ako prvoradú ochranu záujmov maloletej, bez ohľadu na predstavy a ambície rodičov v tej sfére, kde sa ich predstavy nezhodujú so záujmami a rešpektovaním záujmov dieťaťa. Súd pri svojom rozhodnutí dbal na to, aby styk a podiel otca na starostlivosti o dieťa zostal zachovaný v primeranej miere a v pravidelných intervaloch tak, aby nedošlo k prerušeniu vzájomných väzieb.
23. Zo záverečnej správy referátu poradensko - psychologických služieb UPSVaR Bratislava z realizácie výchovného opatrenia, vypracovanej psychológom W.. Q. S., doručenej súdu k sp. zn. 1P/129/2010 dňa 21.06.2017 vyplynulo, že realizácia výchovného opatrenia a v rámci nej poradenský kontakt s rodičmi bol na základe konfliktného kontaktu s otcom maloletej počas spoločného stretnutia rodičov zo strany psychológa predčasne ukončený. Psychológ v správe uviedol, že individuálne stretnutia s otcom prebiehali relatívne bezkonfliktne, aj keď psychológ vnímal, že otec maloletej pristupuje k poradenským stretnutiam skôr kvôli tomu, že bolo určené súdom a nie kvôli tomu, že by mal záujem o zmenu svojho správania, ktoré bolo príčinou toho, že súd nariadil výchovné opatrenie. Pokiaľ sa psychológ priamo nedotýkal tohto prístupu otca a nechal otca sa iba sťažovať na to, ako málo času trávi s dcérou, tak stretnutia prebiehali, ale základný cieľ výchovného opatrenia sa neplnil. Problémy nastali až vtedy, keď sa stretnutí zúčastnila aj matka maloletej C., pretože začalo dochádzať k spochybňovaniu tvrdení a konštatovaní otca a kontakt s rodičmi začal byť konfrontačný. Najväčší kontakt však vznikol vtedy, keď psychológ požiadal obidvoch rodičov o stretnutie s ich dcérou, cieľom čoho bolo získať objektívnejší pohľad na rodinnú situáciu a konflikty, s čím matka súhlasila, otec bol však radikálne proti, a to aj napriek tomu, že psychológ otcovi logicky zdôvodňoval dôvody, pre ktoré chce hovoriť s dcérou. Psychológ chcel spoznať reálne prežívanie dcéry v jej kontakte s rodičmi, pretože každý z rodičov tvrdil ohľadom vzťahu a stretnutí otca s maloletou niečo iné, pričom vychádzal z faktu, že XX ročné dievča sa už vie veľmi dobre orientovať vo svojom prežívaní. Stretnutie maloletej so psychológom sa teda neuskutočnilo, nakoľko psychológ nechcel vystaviť maloletú stresu, spôsobenému tým, že by prišla na stretnutie proti vôli otca. Psychológ mal za to, že argumentácia otca, ktorou odôvodňoval svoj nesúhlas, bola účelová v snahe dosiahnuť, aby sa dcéra s psychológom nestretla, preto sa rozhodol nariadené výchovné opatrenie predčasne ukončiť z dôvodu, že otec maloletej bráni objektívnemu posúdeniu reálnej rodinnej situácie a reálnemu posúdeniu toho, akú kvalitu má vzťah maloletej k nemu. Podľa psychológa by bez kontaktu s maloletou bolo pokračovanie vo výchovnom opatrení iba formálne. Záverom psychológ uviedol, že na základe všetkých stretnutí absolvovaných s otcom a dvoma spoločnými stretnutiami s rodičmi možno konštatovať, že otec maloletej je rezistentný na akýkoľvek poradensko-psychologický proces, takže nariadeným výchovným opatrením nie je možné dosiahnuť jeho účel. 24. Z písomného vyjadrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR Bratislava (v konaní ustanovený kolízny opatrovník maloletej) zo dňa 18.08.2017 vyplynulo, že dňa 18.08.2017 sa na ich úrad dostavila maloletá v sprievode matky s tým, že sa chce s nimi porozprávať. Rozhovor s maloletou prebiehal bez prítomnosti matky. Po prekonaní počiatočnej nervozity maloletá C. uviedla, že s otcom sa už nechce stretávať, najmä preto, že ju citovo vydiera. Otec údajne dcére hovorí, že ak nebude u neho prespávať, vyhodí jej zvieratká (mačku a zajaca). S otcom sa maloletá podľa jej slov necíti dobre, pretože otec s ňou stále niečo rieši. Keď stretnú jeho kamarátov, hovoria jej, aby u otca prespávala. Otec sa podľa maloletej správa k nej "divne", vymýšľa jej rôzne prezývky, ktoré potom používa aj pred spolužiakmi a jej je to nepríjemné. Niekedy má pocit, že sa s ňou otec rozpráva ako s trojročnou. Otec sa pri ostatnom stretnutí s maloletou urazil, následkom čoho za trest sedeli hodinu na lavičke a on pozeral podľa slov maloletej "do blba". V čase rozhovoru sa blížil čas prevzatia maloletej otcom, otec jej písal sms správy a navrhoval jej, čo by mohli robiť. Na maloletej bolo pozorovateľné rozrušenie. Pri otázkach týkajúcich sa otca si maloletá žmolila tričko a pôsobila ustráchane. Z pozorovania bolo zrejmé, že sa jej uľavilo po ukončení rozhovoru. Kolízny opatrovník poukázal na to, že podľa Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, preto zastal názor, že dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupe, ktoré sa ho týkajú, preto navrhol, aby na uvedenú skutočnosť súd prihliadal pri prípadnom výkone rozhodnutia. Zmenu úpravy styku však kolízny opatrovník pred tunajším súdom neinicioval.
25. Otec na pojednávaní dňa 02.10.2019 argumentoval vo vzťahu ku konania a ním podanému návrhu tým, že v prebiehajúcom konaní nemá pocit práva, právnej istoty, nakoľko sú porušované jeho procesné
práva a rodičovské práva, práva verejnosti na kontrolu pojednávania, je porušovaná Ústava SR, nakoľko ide o bežné poručenské konanie, dieťa sa ho nezúčastňuje. Porušenie procesných práv videl v tom, že mu nie je umožnené oboznámiť s dôkazmi, ako nahrávka z výsluchu maloletej, nakoľko dôvody uvedené súdom sú podľa otca irelevantné. Podľa otca nie je pravdou, že by výpoveď dcéry zverejnil na sociálnych sieťach, v živote tak neurobil, pričom nahrávka nebola poskytnutá ani ostatným účastníkom konania a nie je ani uložená v súdnom spise, ako by mala byť. Uviedol, že maloletú dva roky nevidel. Rozsudok de facto nariadil zákaz styku, matka sa ho doslovne pridržiavala. Poukazoval na to, že matka sa s otcom neradila o strednej škole, ktorú maloletá navštevuje, dlhodobo bráni maloletej v kontakte s otcom, či už telefonicky alebo prostredníctvom sms správ. Matka sa má otcovi vyhrážať, že ak bude maloletú navštevovať v škole, čo otec dvakrát urobil, privolá matka políciu, o čom má otec dôkaz vo forme sms správ. Matka mala dcére nariadiť, aby si otca pri návštevách školy odfotila na mobilný telefón. Otcovi nebolo umožnené dcére zablahoželať k narodeninám, meninám, Veľkej noci. Matke napísal správu, že má záujem kúpiť dcére nad rámec výživného niečo k novému školskému roku, napr. školské pomôcky, oblečenie, tak ako to robil doposiaľ. Matka to odmietla. Blokuje jeho telefónne čísla. Otec má dva mobilné telefóny, jeden súkromný a druhý služobný. Keď sa snaží matke dovolať ohľadom styku s maloletou zo služobného telefónu, matka sa mu má vyhrážať, že to oznámi zamestnávateľovi, hoci to má otec povolené a nič tak neporušuje. Rovnako keď zasiela sms správy maloletej, nakoľko telefón maloletá otcovi nedvíha, otec je na základe štylizácie správ presvedčený o tom, že na sms správy odpovedá matka. Uviedol, že v poslednom čase maloletá nereaguje ani na tieto textové správy od otca. S maloletou sa nestretol ani cez prázdniny a to už dva roky. Matka bola s dcérou počas prázdnin na štyroch zahraničných dovolenkách. Matka sa podľa otca od dcéry ani nepohne, všade je s ňou, všade ju prenasleduje. Podľa otca je za stavu, kedy maloletá býva stále u matky a táto na ňu nevhodne vplýva ťažké si predstaviť, že by sa zmenil vzťah maloletej k otcovi, nakoľko sa jej z pohľadu otca zmenila vplyvom matky a jej rodiny psychika. Pre otca je ťažké predstaviť si, aby sa bez intervencie psychológov a psychiatrov za týchto okolností zmenil postoj maloletej k otcovi. Podľa otca ide o porušovanie jeho rodičovských práv a tiež o porušovanie práva dieťaťa na výchovu od obidvoch rodičov. Nevyhovenie návrhu otca na vykonanie znaleckého dokazovania dospelých (matky a jej rodičov) u psychiatra zo strany súdu považuje otec za porušenie jeho práva na ochranu dieťaťa a spravodlivý súdny proces. Dodal tiež, že sa nemohol pripraviť na to, že bude na pojednávaní vyhlásený rozsudok, nakoľko na stránke Ministerstva spravodlivosti SR malo byť uvedené "pojednávanie bez rozhodnutia".
26. Splnomocnený zástupca otca na pojednávaní dňa 02.10.2019 v prednese uviedol, že vzhľadom neprijatie návrhu otca na uzavretie rodičovskej dohody matkou, zotrvávajú na svojom návrhu, ako represii v podobe "prezverenia" maloletej jej zverením do osobnej starostlivosti otca. Rodičovská dohoda navrhnutá matke na pojednávaní otcom predstavovala zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v režime 8 dní u matky a 5 dní u otca, pričom by bol na prvých šiestich až siedmych stretnutiach prítomný psychológ a prvé odovzdávania by prebiehali na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to vzhľadom na vek dieťaťa a jeho psychické nastavenie, nakoľko otec mal zohľadniť, že dieťa je v súčasnosti manipulované, dva roky nevidelo otca, preto uprednostnil postupné stretávanie až do dosiahnutia striedavej osobnej starostlivosti. K otázke určenia výživného matke a zastupovania maloletej splnomocnený zástupca uviedol, že v týchto častiach zotrvávajú na písomnom návrhu otca. Styk matky s maloletou navrhol upraviť oproti písomne podanému návrhu v podobe, v akej mal styk s maloletou naposledy upravený otec v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 1P 219/2010. Návrh odôvodnil splnomocnený zástupca tým, že vzhľadom k listinám, ktoré do konania predložil Úrad komisára pre deti je zrejmé, že presne v období posledných dvoch rokov sa radikálne zmenila psychika dieťaťa a práve v čase, keď otec nemal k dieťaťu žiadny prístup, žiadne informácie o jeho zdravotnom stave, dieťaťu neboli poskytované, skôr popierané emočné podnety od druhej polovice rodiny, čo pre najlepší záujem dieťaťa, jeho zdravý vývin a vývoj a nie je na mieste, je preto podľa zástupcu otca jednoznačné, že zmenu správania nespôsobil otec a pri znemožnenom súdnoznaleckom dokazovaní v spravodlivom súdnom procese skúmania duševného stavu dospelých osôb, ktoré boli v majoritnom čase dieťaťa s ním, je znemožnená otcovi právna ochrana dieťaťa zákonným zástupcom a včasná náprava už aj tak eskalovanej zmeny. 27. Matka na pojednávaní dňa 02.10.2019 uviedla, že návrh rodičovskej dohody prednesený otcom považuje za vytrhnutý z reality a je z neho podľa nej zrejmé, že otec vôbec nerešpektuje názor dieťaťa. Podľa matky sa ich maloletá dcéra C. jasne a zrozumiteľne vyjadrila nielen na súde ale aj v osobnej komunikácii s otcom. Otec však jej vyjadrenie absolútne nerešpektuje. Matka podľa nej nie je tá, ktorá má rozhodovať o XX ročnom dieťati, ktoré je samostatné. Uviedla, že ona názory maloletej plne rešpektuje. Ohľadom vyjadrení maloletej, predniesol otec podľa matky niekoľko krivých obvinení, založených na
vlastných domnienkach, ktoré podľa matky len dokazujú jeho patologickú osobnosť. Matka poukazovala na sms komunikáciu otca s maloletou, z ktorej má vyplývať, že maloletá na správy od otca odpovedala, vyjadrila sa, že s otcom nechce ísť a s názormi otca nesúhlasí. Podľa matky sa nezakladá na pravde tvrdenie otca, že maloletú dva roky nevidel, zo správ otca adresovaných maloletej má vyplývať, že stál v blízkosti dcéry, konkrétne na verejnom podujatí "dobrý trh". Niekoľkokrát sa tiež malo stať, že maloletá vychádzala z brány v čase, keď otec stál pri bráne pred domom, z čoho je zrejmé, že mali možnosť spolu komunikovať, ale maloletá nemala o komunikáciu s otcom záujem. Matka uviedla, že maloletá navštevuje druhý ročník Obchodnej akadémie J. K. M. A.. Ide o bilingválnu strednú školu, s vyučovacím jazykom nemeckým. Matka tvrdila, že otec sa zúčastňuje všetkých rodičovských združení. Na žiadosť otca mali obaja rodičia v septembri minulého školského roka spoločné stretnutie s riaditeľkou školy a triednou učiteľkou, kde sa mal otec snažiť presvedčiť vedenie školy, že maloletá nechcela ísť na túto školu a že za ňu rozhodla matka. Riaditeľka školy spolu s triednou učiteľkou ešte pred stretnutím vykonali pohovor s maloletou, bez upovedomenia rodičov, v čase školského vyučovania, cieľom ktorého bolo vypočuť si názor maloletej ohľadom tohto tvrdenia. Maloletá im mala vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia pre výber školy a údajne sa mala ospravedlniť za konanie svojho otca. Ďalej matka uviedla, že otec má prístup k "Edupage", kde sú zverejňované všetky informácie o známkach maloletej, akciách organizovaných školou, o príchodoch a odchodoch maloletej do a zo školy, ako aj ďalšie potrebné informácie. Matka súdu navrhla, aby bolo zachované súčasné riešenie situácie, teda styk otca s maloletou bez úpravy, z dôvodu, že maloletej toto riešenie prospieva. Podľa matky je pravdou, že sa maloletá zmenila, ale v pozitívnom zmysle, nie je natoľko submisívna a nebojí sa povedať svoj názor. Čo sa týka sociálneho života maloletej matka uviedla, že maloletá je šťastná, má dobrých kamarátov okolo seba, je spokojná, čo v čase pred zmenou úpravy styku bolo len jej zbožné prianie. V tom čase musela maloletá totiž navštevovať psychológa, po stretnutiach s otcom mala ísť "na bod nula" a nemala kamarátov.
28. Kolízny opatrovník, ako zástupca maloletej v konaní v prednese na pojednávaní dňa 02.10.2019 ocenil záujem otca pracovať so psychológom, sám ich úrad oslovil v auguste 2019 so žiadosťou o sprostredkovanie návštev psychológa, teda na dobrovoľnej báze, kedy uviedol, že pokiaľ sa nebude práce so psychológom zúčastňovať aj maloletá, bude psychológa navštevovať sám, s cieľom pomoci pri nájdení cesty k maloletej. Potom čo sa dostavil otec, kolízny opatrovník predvolal aj matku z dôvodu potreby preverenia otcom poskytnutej informácie, že matka otca o maloletej neinformuje. Matka sa dostavila aj s maloletou, s ktorou kolízny opatrovník vykonal pohovor. Z pohovoru zistil, že ide už de facto o mladú ženu, ktorú nie je možné donútiť, aby sa s otcom stretávala. Nútenie maloletej do stretávania s otcom by sa podľa kolízneho opatrovníka mohlo odraziť na jej psychickom zdraví, nakoľko je vo veľmi citlivom veku, kedy nie je už dieťaťom, ale nie je ani ešte dospelá. Kolízny opatrovník vyslovil presvedčenie, že príde čas, kedy maloletá sama vyhľadá otca, v súčasnosti však stretávanie maloletej C. s otcom považuje kolízny opatrovník za nemožné. Súdu navrhol, nevyhovieť návrhu otca z dôvodu, že sa nejedná o malé dieťa, ale takmer dospelú, ktorá má vlastný názor a preto pre kolízneho opatrovníka nie je predstaviteľná realizácia rozhodnutia pre prípad vyhovenia návrhu otca. V ostatnom kolízny opatrovník zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných pred prvým rozhodnutím prvoinštančného súdu.
29. Zástupca poverený Komisárkou pre deti, prítomný na pojednávaní dňa 02.10.2019 zotrval na všetkých doterajších podaniach a vyjadreniach prezentovaných v rámci konania. Uviedol, že akékoľvek vynucovanie styku považujú vzhľadom na vek a názor dieťaťa za kontraproduktívne. Na jednej strane rozumejú otcovi, ktorý je v nezávidenia hodnej situácii a snaží sa všemožne o stretávanie s dcérou, na strane druhej je však jeho prehnaná snaha o kontakt s dcérou práve tým, čo ho od dieťaťa vzdialilo. Dieťa si musí byť vedomé, že otec tu pre ňu vždy bude, že ju miluje, ale forma prejavu ktorú otec zvolil nie je v danej situácii najvhodnejšia. Súdu preto navrhli, aby styk otca s maloletou neupravil tak, ako bolo odôvodnené v prvom rozsudku, teda práve preto, aby bol ponechaný priestor pre maloletú na stretávanie s otcom. Podnet maloletej čo do zákazu styku a zákazu priblíženia navrhli zamietnuť za súčasného ponechania maloletej v osobnej starostlivosti matky a aj v ostatnom rozhodnúť v intenciách prvého rozsudku.
30. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
32. Podľa článku 4 Základných princípov CMP, ktorým sa po procesnej stránke riadi toto konanie, súd aplikuje a interpretuje právo vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
33. Poukazujúc na podrobne zistený a popísaný skutočný stav a všetky doterajšie závery prijaté v rozhodnutí, ktorým začal vo veci konať a nariadil vo veci neodkladné opatrenie, teda uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 10.01.2018, ktorým súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/129/2010-983 zo dňa 18.02.2015 v časti úpravy styku otca s maloletou tak, že styk otca s maloletou neupravil, dospel súd k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania opísaného v odsekoch vyššie preukázali a potvrdili správnosť záverov súdu pri nariadení neodkladného opatrenia, ktoré sa potvrdili aj v konaní vo veci samej.
34. Súd osobitne poukazuje na názor maloletej, podrobne popísaný v odseku 13, o autentickosti ktorého nie je možné vzhľadom na vek a s ním spojenú rozumovú vyspelosť maloletej mať žiadne pochybnosti, napriek tomu, že otec v konaní názor vyslovený maloletou nie je schopný rešpektovať a na základe ničím nepodložených tvrdení popiera, že by išlo o názor vyjadrený maloletou. Ako už súd uviedol, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že z pohľadu dospievajúcej C., je styk s otcom v súčasnosti proti jej vôli a predstavuje pre ňu neprimeranú záťaž. K aktuálnosti názoru maloletej vo vzťahu k plynutiu času, ako významnej skutočnosti pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd z prednesu kolízneho opatrovníka, matky, ale aj tvrdení otca samotného zistil, že k zmene postoja maloletej vo vzťahu k stretávaniu otcom nedošlo. Kolízny opatrovník, ktorý ako vyplýva z odseku 28 vykonal pohovor s maloletou v lete 2019, potvrdil, že maloletá naďalej zotrváva na názore vyslovenom nielen ústne pred súdom, ale aj vo svojom písomnom podnete, ktorým iniciovala začatie tohto konania.
35. C. svoju nevôľu stretávať sa s otcom, ako aj obavy s tým spojené v konaní jasne a zrozumiteľne vyjadrila nielen vo svojej výpovedi pred súdom, ale aj svojím konaním, keď sa sama obrátila najskôr na kolízneho opatrovníka, Komisárku pre deti a napokon podala v jej vnímaní návrh na súd, dožadujúc sa dokonca zákazu styku otcom spojeného so zákazom priblíženia. Vzhľadom na vek maloletej, v čase nového rozhodovania XX rokov a veku prináležiacu rozumovú vyspelosť, nemožno jej vyslovený, navyše jej vlastným konaním podporený názor prehliadať a nerešpektovať, nakoľko by to mohlo vážne zasiahnuť do zdravého psychického vývoja maloletej a tento vážne ohroziť. Na tomto mieste súd považuje za dôležité zdôrazniť, že názor maloletej by mali v prvom rade rešpektovať jej rodičia, vrátane samotného otca, a to aj napriek tomu, že z pohľadu otca môže byť stanovisko C. v rozpore s jeho vlastnou predstavou o vzťahu otca a dcéry a pochopiteľne je pre neho určite bolestivé. Otec však ako vyplynulo z jeho postoja, vyjadreného v konaní, názor vlastnej dcéry neustále spochybňuje, nie je schopný ho prijať, nekriticky ho odmieta a bez akéhokoľvek racionálneho podkladu majúceho oporu vo vykonanom dokazovaní, označuje názor dcéry, opakovane jasne vyjadrený tak pred súdom, ako aj pred inými orgánmi, za názor jej matky. C. si je tejto skutočnosti vedomá, otec jej ju dával najavo takmer v každej sms komunikácii, keď následne C. oslovoval menom matky, čím vyvolal u maloletej pocit bezmocnosti dosiahnuť rešpekt u otca. O tomto jeho postoji svedčí aj skutočnosť, že za stavu, kedy konanie o zmenu úpravy styku iniciovala samotná maloletá, podal návrh na zmenu jej zverenia do osobnej starostlivosti otca.
36. Pre každé konanie, v ktorom súd rozhoduje o maloletom dieťati je prioritným a rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorému musia ustúpiť a podriadiť sa, ak je to potrebné, aj záujmy jeho rodičov. Uvedený názor bol viackrát judikovaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a pevné miesto zaujal aj v aplikačnej praxi slovenských súdov, vrátane Ústavného súdu, ktorý sa k nemu vyjadril v rámci rozhodovania v obdobnom prípade, týkajúcom sa maloletého dieťaťa vo veku blízkemu dospelosti (15 rokov), kde všeobecné súdy o styku maloletého s druhým rodičom, v dotknutom prípade s matkou rozhodli tak, že styk neupravili (nález ÚS SR sp.zn. IV. US 276/2014-48).
37. Poukazujúc na všetky závery vykonaného dokazovania a doposiaľ v odôvodnení vyslovené názory súdu, súd o zmene úpravy styku otca s maloletou rozhodol tak, že styk otca s maloletou neupravil, nakoľko dospel k záveru, že za zistených skutkových okolností, najmä opakovane zisteného názoru maloletej (vrátane zistení kolízneho opatrovníka, odsek 28) k otázke stretávania s otcom, ktorý súd, ako sa už vyjadril na inom mieste, posúdil ako zrelý, bez pochybnosti o jeho autentickosti, je či už doposiaľ platná alebo akákoľvek iná úprava styku otca s maloletou C. len formálna a jej prípadné ďalšie vynucovanie, napr. asistenciou polície alebo výkonom rozhodnutia, idúca proti názoru maloletej C., by mohlo nielen vážne ohroziť zdravý psychicky vývin maloletej, ale bolo by aj kontraproduktívne vo vzťahu k možnosti zlepšenia vzťahu maloletej k otcovi v budúcnosti. Súd môže v tejto súvislosti len znovu apelovať na otca, aby zvážil svoj postoj, názor maloletej sa pokúsil rešpektovať, rešpektovanie názoru dcéry dal dcére najavo svojím správaním k nej a bol trpezlivý vo vzťahu k očakávaniu zlepšenia situácie.
38. Pokiaľ ide o návrh, resp. želanie maloletej C., uvedené v jej podnete, aby súd nariadil otcovi maloletej zákaz priblíženia, súd zastáva názor, že pre takýto zásah súd nenašiel v doposiaľ zistených skutočnostiach dostatočnú oporu, napr. vo forme návrhu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže, ktorý by vychádzal z objektívneho pozorovania priebehu styku otca s maloletou, prípadne vo forme správy policajného orgánu alebo lekára, prípadne psychológa maloletej, a je preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, so zvážením znaleckého dokazovania zameraného na dopad správania otca k maloletej na psychický stav maloletej a jej zdravý duševný vývoj.
39. Súd nezistil v konaní dôvod pre vyslovenie zákazu styku otca s maloletou, ktoré rozhodnutie je z hľadiska intenzity mimoriadne vážnym zásahom do práv nielen rodiča, ale aj maloletého dieťaťa, preto sa súd nepriklonil v tomto smere k názoru maloletej C. a uzavrel, že zmena úpravy styku, na základe ktorej styk otca s maloletou nebude upravený, je dostatočným nástrojom na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie traumatizácie dieťaťa vynucovaním stretnutí zo strany otca, pričom na druhej strane bude vzhľadom na vek maloletej, blízky veku dospelosti, zachovaný priestor pre možnosť kontaktu maloletej s otcom v prípade zmeny jej postoja, ktorý ale podľa názoru súdu nie je možné reálne očakávať bez zmeny postoja otca vo vzťahu k rešpektovaniu názoru jeho dcéry. Správnosť dotknutých záverov súdu potvrdila v ďalšom konaní aj matka maloletej, ktorá sama v rámci záverečného návrhu navrhla rozhodnúť v intenciách prvého rozhodnutia, keď vyriekla, že riešenie úpravy styku otca s maloletou v súčasnej podobe, tj. bez úpravy na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia, prospelo k stabilizácii psychického stavu maloletej.
40. Sumarizujúc všetko doposiaľ uvedené, súd zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca s úpravou styku matky s maloletou a určením výživného matke, na ktorom otec v ďalšom konaní zotrval, keď prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že potom čo nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody, na základe ktorej by bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov majú za dôvodné rozhodnúť o tzv. prezverení maloletej ako represii voči bráneniu styku matkou. Dôvodom pre zamietnutie návrhu otca súdom bolo, že v konaní nebola preukázaná zmena pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine, ktorá by umožnila súdu nanovo rozhodovať o zmene zverenia. Bez ohľadu na záver o tejto otázke, možno poukazujúc na výsledky dokazovania a zistený skutočný stav veci uzavrieť, že vo vzťahu k maloletej, jej vyjadrenému názoru a všetkým zisteným okolnostiam bolo potrebné posúdiť návrh otca ako absolútne nedôvodný, nerešpektujúci vôľu a záujem dieťaťa. 41. Súd v konaní zamietol aj návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia, pre nariadenie ktorého nezistil v konaní žiaden dôvod, o to viac, že výchovné opatrenia doposiaľ nariadené rodičom, zvlášť otcovi maloletej v zmysle záverov psychológa nesplnili svoj účel (odsek 23.) a otec je podľa názoru psychológa rezistentný k zmene svojho postoja. 42. Súd súčasne zamietol aj návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia tunajšieho súdu zo dňa 10.01.2018, nakoľko sa v súvislosti so závermi vykonaného dokazovania podrobne popísanými v predchádzajúcich častiach odôvodnenia nebolo možné stotožniť s názorom otca, že pominuli dôvody pre jeho nariadenie, tak ako to takýto prípad pripúšťa ustanovenie § 334 CSP.
43. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, súd v ďalšom konaní nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu otca na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria za účelom zistenia duševného stavu matky a rodičov matky, a dokazovanie výsluchom svedkov J. K., D. B., T. Ď. a M. C., o čom rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02.10.2019. Vykonanie navrhnutých dôkazov
vyhodnotil súd v kontexte s vykonaným dokazovaním ako nehospodárne pre nadbytočnosť, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania považoval súd za dostatočné pre zistenie skutočného stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Potreba doplnenia dokazovania nevyplynula ani zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého odôvodnenia možno vyvodiť, že jediným dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo procesné pochybenie pri vyhlásení rozhodnutia. K nevykonaniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria za účelom zistenia duševného stavu matky a rodičov matky, v zmysle návrhu otca na vykonanie dokazovania v ďalšom konaní, súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že otec v konaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by nariadenie takéhoto dôkazu objektívne odôvodňovali súd posúdil jeho návrh ako účelový až šikanózny a vyhovenie návrhu na vykonanie tohto dôkazu by bolo podľa názoru súdu v rozpore s článkom 12 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého článku, má súd postupovať v konaní okrem iného tak, aby konal hospodárne, bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 44. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.10.2019 rozhodol tiež o zamietnutí návrhu splnomocneného zástupcu otca na poskytnutie zvukového záznamu z výsluchu maloletej zo dňa 07.02.2018. Súd s poukazom na najlepší záujem dieťaťa ako na základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí, za zohľadnenia čl. 5 písm. g) Základných zásad Zákona o rodine dospel k záveru, že v prípade zvukových záznamov z výsluchov, resp. pohovorov s maloletými deťmi v rámci ktorých súd zisťuje postupom podľa ustanovenia § 38 CMP názor maloletého dieťaťa, sledujúc uvedenú zásadu, implementovanú do základných princípov mimosporového konania (článok 4 CMP) nie je možné automaticky aplikovať ustanovenie § 98 ods. 2 CSP. Vzhľadom na absenciu osobitného ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise (CMP) rozhodol súd za použitia článku 3 ods. 2 Základných princípov CMP v súlade s ustanoveniami článkov 1, 2 a 4 Základných princípov CMP, keď s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, vek maloletej, skutočnosť, že maloletá bola sama iniciátorkou začatia konania, jej intenzívne prežívanie problematiky stretávania s otcom a obavy prezentované maloletou vo vzťahu k prijatiu jej názoru otcom, zastáva súd názor, že v dôsledku vyhovenia návrhu otca, resp. jeho zástupcu by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletej konfliktu lojality a následnému pocitu viny.
45. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.