Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-20-2019.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Slovenská 46, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1 958,90 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 46,08 eura z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.01.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia 1 958,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holging a.s.) a žalovaná uzatvorili dňa 21.08.2013 zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 6155128, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3 000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 96,27 eura. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3 019,29 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 27.01.2016 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2016 úver zosplatnil. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. 3. Žalobca ako dôkazy označil zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 21.08.2013, predžalobnú upomienku zo dňa 27.01.2016, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.03.2016, notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ 54215/2017 a prehľad splátok a úhrad. 4. Žalovaná namietala, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a z tohto dôvodu je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň poukázala na rozpor výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi uhradila sumu 3 019,29 eura a pôžička bola 3 000 eur, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Uznesením č. k. 32Csp/20/2019 - 68 zo dňa 09.05.2019 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako nový žalobca Intrum Slovakia, s.r.o. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky proti žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.09.2019 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 46,08 eura späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. 7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 8. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo súdu doručené dňa 25.09.2019 pred začatím pojednávania. Preto súd v súlade s ust. § 145 a 146 CSP konanie v časti o zaplatenie 46,08 eura zastavil, pričom súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím sa nevyžadoval. 9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 02.10.2019, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Svoju neúčasť ospravedlnili, pričom o odročenie pojednávania nežiadali. Právny zástupca žalovanej skutkové tvrdenia nerozporoval, v plnom rozsahu poukázal na obsah písomného vyjadrenia. Zároveň uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, notárskou zápisnicou N 3283/2017, prehľadom splátok a úhrad, žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky zo dňa 21.08.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 27.01.2016, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.03.2016, vyjadrením žalovanej zo dňa 06.03.2019, čiastočným späťvzatím žaloby ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: 10. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 21.08.2013 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 1075169, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 3 000 eur. Túto pôžičku mala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 93,56 eura, splátka s poistením bola 96,27 eura. Celková čiastka bola 5 613,60 eura, celkové náklady spotrebiteľa 2 613,60 eura, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola 32 %, fixná ročná úroková sadzba 32 % a priemerná RPMN 20,83 %, termín konečnej splatnosti bol „08/2018“. 11. Podľa bodu 12.4 zmluvných podmienok (časť VIII zmluvy), spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. 12. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.01.2016 právny predchodca žalobcu informoval žalovanú, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 385,08 eura, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne a zároveň upozornil žalovanú, že ak do 05.03.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. 13. Oznámením zo dňa 26.03.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že vzhľadom k neuhradeniu dlžných splátok sa dlh stal splatným naraz v celom rozsahu a žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu 2 429,09 eura. 14. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná uhradila sumu 3 019, 29 eura. 15. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ku dňu 01.01.2018 zanikla a nástupnickými spoločnosťami sa stali VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, ktorá prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov pokiaľ ide o produkt QCar a Triangel - splátkový predaj a VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, ktorá prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov v ostatných zložkách podnikania zanikajúcej spoločnosti. Uvedené vyplýva z Projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017 uzavretého medzi zanikajúcou spoločnosťou a nástupnickými spoločnosťami v zmysle § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. Obchodného zákonníka, spísaného formou notárskej zápisnice č. N 3283/2017, Nz 54215/2017 zo dňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou. 16. Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku na žalobcu, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 19. Právny predchodca žalobcu bol obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) bolo poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. 20. Súd preskúmal zmluvu o pôžičke, pričom dospel k záveru, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci august 2013 pri úveroch od 1 do 5 rokov na úrovni 11,55 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 32 % ročne uvedená
v zmluve podstatne (takmer 3 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiach mesiaci auguste 2013. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t. j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Odo/1022/2004, sp. zn. 21Cdo/1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 32 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatné dojednanie úrokovej sadzby má za následok, že žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi len istinu pôžičky. 21. Vzhľadom k tomu, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 3 000 eur a žalovaná uhradila 3 019, 29 eura, súd konštatuje, že žaloba bola podaná nedôvodne. 22. Zároveň právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na premlčanie žalobcovho nároku. Tu súd uvádza, že v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Preto súd ex officio je povinný prihliadať na to, či uplatnený nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého dochádza k nemožnosti priznať právo veriteľovi súdnym rozhodnutím. 23. Z predžalobnej upomienky vyplýva, že k zosplatneniu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v novembri 2015. Vzhľadom k splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci, ide o splátku splatnú 20.11.2015. K premlčaniu teda došlo v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka dňa 20.11.2018. Žaloba bola podaná až dňa 25.01.2019. Žalovaný nárok je preto premlčaný, pričom premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 24. Na podporu správnosti uvedeného právneho názoru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/161/2018 zo dňa 26.03.2019, v zmysle ktorého cit: „Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení dlhu v splátkach (§ 565 OZ), ako je tomu aj v prípade uzatvorenej zmluvy o pôžičke, dovoľuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou (splatnou), nakoľko každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, čo je tiež dôvod, pre ktorý pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne, a to od doby zročnosti jednotlivých splátok (v súdenej právnej veci bol dátum splatnosti dohodnutý vždy na 20 - ty deň toho - ktorého mesiaca, teda premlčacia doba by začala plynúť pre každú jednotlivú splátku vždy od 21. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci). Ustanovenie § 565 OZ, ale pripúšťa dohodu medzi veriteľom a dlžníkom, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. V takom prípade premlčacia trojročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Citované ust. § 53 ods. 9 OZ modifikuje ust. § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám (ktorou je aj zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným), a to tak, že podľa citovaného ustanovenia je strata výhody splátok podmienená splnením podmienok: a/ musí ísť o spotrebiteľskú zmluvu, b/ strata výhody splátok nastáva až po uplatnení tohto práva veriteľom, ktorý môže toto právo uplatniť najskôr po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c/ veriteľ dlžníka upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky, t. j. v prípade spotrebiteľskej zmluvy až po uplynutí trojmesačnej lehoty nastane strata výhody splátok (upravená v ust. § 565 OZ), ak je splnená súčasne podmienka o upozornení dlžníka veriteľom, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo požadovať splatenie celého dlhu, bol by naďalej oprávnený požadovať len zaplatenie už splatnej splátky, pričom pred uplynutím uvedenej lehoty nie je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka splnenie celého dlhu naraz. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 29.11.2014. S poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 OZ k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov (§ 53 ods. 9 OZ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr v auguste 2014. Dlžnou splátkou, pre ktorú nastal de fault (zosplatnenie) je už júlová splátka. Potvrdzuje to vyjadrenie žalobcu z 31.05.2018, v ktorom ako ostatnú splátku zaplatenú pred zosplatnením celého dlhu označil splátku splatnú v mesiaci 7/2014. Žaloba bola na súd podaná 22.09.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ ), ktorá podľa § 103 OZ začala plynúť až od nezaplatenej júlovej
splátky roku 2014. Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa §103 OZ. Keďže nárok zo zmluvy je premlčaný, tento nárok žalobcovi nie je možné priznať. Správne preto postupoval súd 1. inštancie, keď žalobu z toho dôvodu zamietol.“ 25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to s poukazom na to, že aj v zastavenej časti ide o procesný úspech žalovanej (žalobca nepreukázal, že po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 46,08 eura).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).