Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-407-2015.pdf
PDF · 71.61 KB
Case nature
Subarea
1C/407/2015
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne: P. B., N.. XX.XX.XXXX, A. E. XXXX/X, XXX XX A. - F. R., právne zastúpená: JUDr. Stanislav Súlety, advokát so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpeného: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 885 459, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súd dňa 21.09.2015, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia že je výlučnou vlastníčkou časti parcely CKN č. XXXX zapísanej na LV č. XXX, K..Ú.. F. R., ktorej podľa znaleckého posudku znalca z odboru geodézia, kartografia a katastra vyhotoveného formou geometrického plánu zodpovedá časť parcely mpč. XXX/XX pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX W. K..Ú.D.. F. R. a priznal jej náhradu trov konania.
2. Po začatí pojednávania, podaním doručeným súdu dňa 17.09.2019 žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že z výsledkov doteraz vykonaného dokazovania a to najmä znaleckého posudku je zrejmé, že k chybnému zákresu aj žalobou dotknutej parcely došlo chybnou digitalizáciou pôvodnej mapy, ktorá bola nedôslednou činnosťou orgánu štátu - terajší katastrálny odbor Okresného úradu A., prevzatá do katastrálneho operátu pre k.ú. F. R.. Tento nesúlad nespôsobila žalovaná, ale štát, ktorý prostredníctvom svojich orgánov prevzal chybný zákres. Pred podaním žaloby bolo z dostupných údajov katastra zrejmé, že podľa súčasných hraníc parcely EKN č. XXXX (rozdelená na dve časti a medzi ne vklinená parcela žalovaného CKN č. XXXX), by chýbajúca výmera mala zodpovedať časti parcely CKN č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa sa tak dôvodne domnievala, že na ochranu jej vlastníckych práv je potrebné uplatniť si nárok voči v žalobe označenému žalovanému. Vzhľadom na vyššie uvedené má teda za to, že by bolo nespravodlivé, ak by súd v rámci rozhodovania o späťvzatí žaloby a zastavení konania priznal žalovanému právo na náhradu trov konania, pričom v tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 257 C.s.p.
3. Žalovaný vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.09.2019, uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobkyňou a zastavením konania súhlasí. Zároveň však žiadal priznať náhradu trov konania s tým, že sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť s tvrdením o existencii dôvodov hodných osobitého zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania žalovanému neprizná. Žalovaný má za to, že dôvodom, pre ktorý vzala žalobkyňa svoju žalobu späť sú výsledky znaleckého dokazovania, ktoré preukázali nedôvodnosť žaloby vzhľadom na preukázanie absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Žalobkyni nič nebránilo v tom, aby si existenciu svojho nároku dostatočne preverila ešte
pred podaním žaloby, z obsahu ktorej je zrejmé, že v čase podania žaloby si žalobkyňa svojim nárokom nebola istá a tento svoj prípadný nárok nevedela ani len definovať. Žalovaný nezavinil vznik súdneho sporu, ani jeho zastavenie a preto má za to, že by bolo neprípustné, aby nedôvodné podanie žaloby žalobkyňou malo za následok nepriznanie mu nároku na náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť v celom rozsahu po začatí prvého pojednávania, súd na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobkyne, súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby a v zmysle citovaných ustanovení rozhodol o zastavení konania.
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Keďže žalobkyňa späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, súd postupom podľa § 256 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa síce žiadala, aby súd nepriznal trovy konania žiadnej zo strán sporu (odsek 2. odôvodnenia), súd však pre takýto postup nevidel oporu v § 256 ods. 1 C.s.p. a ani v § 257 C.s.p. Žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného po podaní žaloby na súd, avšak závery znaleckého dokazovania, ktoré nepotvrdili dôvodnosť podanej žaloby. Ak má žalobkyňa za to, že činnosťou orgánu štátu jej vznikla nejaká škoda, môže si tento nárok uplatniť postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak to neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania v tomto súdnom konaní podľa § 257 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.