Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-172-2012.pdf
PDF · 82.1 KB
Case nature
Subarea
11Er/172/2012
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda, v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, v kon. zastúpený: JUDr. Marián Chovanec, advokát, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, proti povinnému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. XX, Z., občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.351,93 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11Er/172/2012 a u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70, pod EX 612/12 z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 49,91 eur.
III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi titulom trov exekúcie sumu vo výške 49,91 eur do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.1.2012 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 1.351,93 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda poverením zo dňa 10.5.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.
2. Dňa 22.3.2017 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Dunajská Streda návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal, aby súd zastavil exekúciu nakoľko počas vykonávania exekúcie bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a teda je tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor dňa 5.5.2019 tunajšiemu súdu oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie v celkovej sume vo výške 232,14 eur vrátane 20% DPH.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh , alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
6. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
12. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
13. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
14. Exekučné konanie sa začalo dňa 7.2.2012, teda na vyúčtovanie trov exekúcie platí vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platná od 1. januára 2009.
15. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie špecifikoval nasledovné úkony:
- podľa § 14 a § 15 ods. 1, vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 € o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 6,64 € o doručenie príkazu na začatie exekúcie 56,44 € o doručenie exekučného príkazu 56,44 € o doručenie súčinnosti - sociálna poisťovňa 3,32 € o doručenie súčinnosti - sociálna poisťovňa ústredie 3,32 € o doručenie súčinnosti - ODI 3,32 €
- podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o poštovné 60,65 €
- 20 % DPH 38,69 €
- Trovy exekučného konania celkom 232,14 €
16. Vzhľadom na vyššie uvedené vyúčtovanie si súdny exekútor spolu uplatnil trovy v celkovej výške 232,14 eur.
17. Súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 132,80 eur za 39 úkonov exekučnej činnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x (teda iba za jeden úkon exekučnej činnosti, aj keď bolo doručované 2x; nakoľko podľa názoru exekučného súdu sa jedná o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa ma doručiť), doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x (teda iba za jeden úkon exekučnej činnosti, aj keď bolo doručované 17x), doručenie exekučného príkazu 1x (teda iba za jeden úkon exekučnej činnosti, aj keď bolo doručované 17x) a zisťovanie majetku povinného 3x. V zmysle uvedených skutočností súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti v sume 23,24 eur. Súd však na tomto mieste konštatuje, že v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena najmenej v sume 33,19 eur, z dôvodu ktorého súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu v minimálnej výške, a to konkrétne v sume 33,19 eur.
18. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhlášky titulom poštovného si vyčíslil súdny exekútor sumou vo výške 60,65 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za také hotové výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka alebo bola pripojená iba jej kópia). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky iba v reálne vynaloženej výške, a to za doručenie 6 zásielok cestou pošty v sume 8,40 eur (6 x 1,40 eur) tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu a vyššie uvedenej špecifikácie. Súd k uvedenému záveru dospel i taktiež z dôvodu, že z hľadiska účelnosti považuje postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil viaceré exekučné príkazy a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. Podľa názoru súdu, súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto hromadné doručovanie exekučných príkazov na jednej strane bezúčelne zvyšuje hotové výdavky exekučného konania, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré často krát príkazy vracajú s tým, že povinný účet v banke zriadený nemá. V rozpore s Exekučným poriadkom bol aj postup súdneho exekútora, ktorý vydal príkazy na začatie exekúcie, keď vôbec nemal zistené, či povinný má v tej - ktorej banke účet. Keďže súd považoval doručenie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov všetkým uvedeným bankovým subjektom za nesprávny a neúčelný postup v tomto štádiu exekúcie, súd nemohol priznať náhradu hotových výdavkov v súvislosti s uvedeným doručovaním všetkých príkazov. Súd súdnemu exekútorovi tiež nepriznal už vyčíslené budúce hotové výdavky - poštovné za vrátenie poverenia a zaslanie konečného vyúčtovania exekúcie, nakoľko z dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom i v súdnom spise nebolo preukázané, že súdny exekútor uvedené úkony skutočne realizoval, pričom súd môže priznať len tie trovy, ktoré súdnemu exekútorovi už reálne vznikli a ich výška bola reálne preukázaná.
19. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 41,59 eur a to v sume 8,32 eur.
20. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec
sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
21. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
22. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností, nakoľko teoretická zmena pomerov povinného je daná vždy.
23. Prešetrením majetkových pomerov povinného ako i z obsahu exekučného spisu súd zistil, že od povinného neboli vymožené žiadne finančné prostriedky a lustrácia peňažných ústavov za účelom zistenia existencie bankových účtov povinného prebehla s negatívnym výsledkom. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Z predložených zistení má súd za preukázané, že povinný je v zmysle šetrení súdneho exekútora nemajetný, pričom s týmto záverom sa stotožnil aj súd. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil s použitím ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.
24. Súd vychádzajúc z citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ako aj z Exekučného poriadku o výške trov exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ich náhradou zaviazal oprávneného tak, ako je to uvedené v III. výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Proti II. výroku o výške trov exekúcie a proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).