Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Csp-122-2019.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/122/2019
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobkyne: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX C., t.č. K.. A. XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Ivan Savčák, advokát so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ Silverside a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 052 560 a 2/ NsP Sv. Jakuba, n. o., 085 01 Bardejov, IČO: 36 167 908, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa X.X.XXXX medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa X.X.XXXX medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
III. Súd ukladá žalobkyni, aby v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súde žalobu na začatie konania vo veci samej.
IV. Súd priznáva žalobkyni 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) dňa XX.X.XXXX domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX (ďalej len „úverová zmluva“), uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 5.000,- Eur. Žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že táto od uzatvorenia zmluvy iba raz neuhradila celú sumu zmluvne dojednanej mesačnej splátky vo výške 135,77 EUR, pričom táto uskutočnila iba čiastočnú úhradu vo výške 100,00 EUR. V dôsledku neuhradenia predmetnej splátky v dohodnutej výške, preto žalovaný v 1. rade pristúpil k tomu, že žalovanému v 2. rade zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov zo dňa 7.5.2018. Od doručenia tejto žiadosti žalovaný v 2. rade vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne, a to napriek skutočnosti, že toho času je vo finančných schopnostiach žalobkyne uhrádzať dohodnuté mesačné splátky vo vlastnej réžii, t.j. bez potreby vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobkyňa svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v čase podpisovania úverovej zmluvy nebola zo strany žalovaného v 1. rade žiadnym spôsobom osobitne upozornená na podpisovanie dohody o zrážkach zo mzdy a ani s jej obsahom, resp. dôsledkami, ktoré jej podpísaním vznikajú. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nekonal s odbornou starostlivosťou, tak ako
sa to od neho zvlášť pri uzatváraní spotrebiteľských kontraktov vyžaduje. Žalobkyni bol predmetnou zmluvou poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, pričom žalobkyňa je podľa zmluvy povinná žalovanému v 1. rade uhradiť 60 splátok vo výške 135,77 eur, t.j. spolu 8146,20 eur. Úroková sadzba úveru bola v zmluve uvedená vo výške 21,18 % ročne (p.a) a RPMN vo výške 22,78 %. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v druhom štvrťroku 2017 (obdobie, v ktorom bola uzavretá zmluva) bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných bankami vo výške 10,43 %. Dohodnutý ročný úrok z úveru v danom prípade bol o 10,75 % vyšší, ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami, a teda o viac než 100 % vyšší. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013 a sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 28.9.2011. Zároveň uviedla, že údaj o RPMN nie je v zmluve uvedený správne s poukazom na skutočnosť, že po prerátaní by skutočná výška tejto hodnoty mala byť 23,36 %. Hodnotu RPMN uvedenú v zmluve je potrené pokladať za nesprávnu a uvedenú v neprospech spotrebiteľa.
2. Naliehavý záujem na potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu žalobkyňa odôvodnila obavou zo vzniku ťažko zvrátiteľného alebo nenapraviteľného stavu, t.j., že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému v 1. rade zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než dovoľuje zákon.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenia, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
14. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
15. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, je to v prípade ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na základe návrhu a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe, rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje aby v návrhu bolo uvedené opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Splnenie týchto rozhodujúcich zákonných predpokladov aspoň jedného musí súd primárne vyhodnoť z návrhu a opísaných rozhodujúcich skutočnosti. Zároveň musí navrhovateľ rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť.
19. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Keďže v konaní o návrh na vydanie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Je povinnosťou strany svoje tvrdenia o odôvodnenosti nariadenia neodkladného opatrenia náležite preukázať a osvedčiť predloženými dôkazmi.
21. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.
22. Predloženými listinnými dôkazmi žalobkyňa osvedčila, že so žalovaným v 1. rade uzavrela úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX z X.X.XXXX, ku ktorej bola v ten istý deň označenými zmluvnými stranami podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (čl. 8 spisu), slúžiaca v zmysle jej dojednaní čl. II bodu 1., na zabezpečenie pohľadávok veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy. Žalobkyňa osvedčila, že na podklade predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, že žalovaný v 1. rade sa domáha voči zamestnávateľovi žalobkyne, t.j. voči žalovanému v 2. rade, aby jej vykonával zrážky zo mzdy, v žalovaným v 1. rade jednostranne určených sumách a to za situácie, kedy žalobkyňa jednako spochybňuje platnosť uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a jednako spochybňuje aj platnosť úverovej zmluvy (spotrebiteľskej zmluvy) pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj poukazujúc na nedostatok obligatórnych náležitostí tejto zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch o pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch“).
23. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.
24. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi (č.l. 15 spisu - žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č.l. 17-25 spisu - výplatné lístky) osvedčila skutočnosť, že žalovaný v 1. rade požiadal jej zamestnávateľa, t.j. žalovaného v 2. rade o vykonávanie jej zrážok zo mzdy a tiež skutočnosť, že reálne dochádza k týmto zrážkam, v dôsledku čoho bezprostredne dochádza k zásahu do jej majetkovej sféry, čo má negatívne dôsledky na jej finančnú a sociálnu situáciu. Žalobkyňa spochybňuje platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj samotnej zmluvy o úvere, pričom aj podľa názoru súdu sa javia pochybnosti o absencii zákonných náležitostí úverovej zmluvy podľa v rozhodnom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch (v úverovej zmluve na prvý pohľad absentuje explicitný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver; úrok z úveru dohodnutý v zmluve (22,78 %) je rádovo vyšší ako jeho priemerná hodnota v rozhodnom čase (10,43%). Nadväzujúcou na túto zmluvu má byť aj spomenutá dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej si žalovaný v 1. rade tieto svoje nároky voči žalobkyni jednostranne uplatňuje.
25. Ak teda v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, možno mať za to, že je dôvodným vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. neplatnosti úverovej zmluvy samotnej.
26. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.
27. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
28. Súd na základe uvedeného má za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Súd považuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného v 1. rade za primeraný, pretože uspokojenie pohľadávky žalovaného v 1. rade z úverovej zmluvy nie je žiadnym spôsobom ohrozené, keďže žalovaný v 1. rade má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na jej uspokojenie. Žalovaný v 1. rade je v určitom rozsahu len obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom sa jedná o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v 1. rade v tomto procesnom štádiu strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má len preventívny a zabezpečovací charakter a pre jeho nariadenie nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
29. Za daného stavu neexistencie žiadneho súdneho rozhodnutia, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plniť, za súčasnej existencie možnosti siahnuť bez akejkoľvek súdnej kontroly na jej majetok zrážaním peňažných prostriedkov z jej mzdy len vo výške, na ktorú by mal žalovaný v 1. rade nárok, je podľa súdu dostatočne osvedčená bezodkladnosť (akútnosť) potreby upraviť pomery medzi stranami nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré je vhodným a primeraným spôsobom bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne, preto súd návrhu na jeho vydanie vyhovel a vydal neodkladné opatrenie, ktoré bude trvať do rozhodnutia vo veci samej.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je daný predpoklad, že by v súvislosti s priznaním nároku z úverovej zmluvy, bolo možné nariadeným neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, súd v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP rozhodol aj o uložení povinnosti žalobkyni podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade, pretože tento subjekt svojim správaním nezavdal príčinu sporu a skutočnosti, ktorá si vyžiadala dočasnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami nariadením neodkladného opatrenia, keďže tento len realizoval úkony na základe predloženého právneho titulu, ktorý nemal ako tretia osoba neúčastná právneho úkonu dôvod spochybňovať. Okrem iného hodno spomenúť, že voči žalovanému v 2. rade si žalobkyňa nárok na trovy konania ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.