Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/84/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému Y. H. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 4. 4. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 2. októbra 2019 takto

rozhodol:

I. Podľa z a m i e t a odvolanie prokurátora.

II. Krajský súd - predseda senátu podľa b e r i e na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaným Y. H..

odôvodnenie:

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. zo dňa 4. 4. 2019 uznal obžalovaného vinným pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

od presne nezisteného dňa roku 2014 až do 19.3.2017 s výnimkou dní 4.7.2015 a 16.4.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol postihnutý rozhodnutiami Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 6.8.2015 č.k. OÚ-TV-OVVS-2015/008015 a zo dňa 2.8.2016 č.k. OÚ-TV-OVVS-2016/007604, ako aj s výnimkou dňa 30.10.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 2.11.2016 sp.zn. , v mieste bydliska na ulici L. č. XX v meste Y. opakovane minimálne dvakrát za týždeň pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napádal svoju družku G. I., a to bitím rukami a päsťami, kopancami po celom tele, vulgárne jej opakovane nadával a slovne sa jej vyhrážal spôsobením ujmy na zdraví, čím jej takto dlhodobo fyzicky ubližoval, spôsoboval jej zranenia, vyvolával u nej strach a stres, pričom toto konanie pokračovalo aj dňa 19.3.2017 okolo 19.30 hod. v mieste bydliska na ulici L. č. XX v meste Y., kde obžalovaný Y. H. pod vplyvom alkoholu poškodenú G. I. vyháňal z domu vulgárnymi slovami, fyzicky napadol, a to tak, že ju ťahal za vlasy, zvalil na zem, udrel rukami a päsťou do oblasti vlasatej časti hlavy a kopol do nohy, ako aj ju ohrozoval elektrickým paralyzátorom, pričom je nespôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Súd mu za to uložil podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 208 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 37 písm. h/, § 37 písm. m/ Tr. zákona), § 39 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušil výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 4.10.2018 sp. zn. , ktorým bol obžalovanému pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to 1 ks svietidlo zn. POLICE čiernej farby s funkciou paralyzéra.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie obžalovaný a prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 4. 4. 2019.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že uloženie trestu odňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej podstate by bolo neprimerane prísne a preto trest, ktorý uložil okresný súd považuje za viac než dostačujúci. Trest by mal byť podľa zásad ukladania trestov primeraný a účelný. Rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonný a správny, ktorý vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu. Súd v súlade s odôvodnením rozsudku mal za preukázané, že v konaní bolo spoľahlivo zistené, že sa skutok, ktorý je predmetom obžaloby stal, avšak konanie obžalovaného nemožno právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , a to z dôvodu, že obžalovaný svojím konaním nespôsoboval poškodenej fyzické a psychické utrpenie a súčasne poškodená jeho konanie nepociťovala ako ťažké príkorie. Uvedené vychádza zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený PhD. Lenkou Lipanovou. V tomto posudku uviedla, že u poškodenej nezistila rozvinuté znaky postraumatickej stresovej poruchy a ani známky, ktoré spadajú do okruhu tzv. syndrómu týranej osoby. Tieto zistenia boli preukázané rovnako aj v prípade svedkov M. H., Y. H. a A. H.. Rovnako tak z vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaný svojím konaním poškodenej nespôsoboval psychické, ani fyzické utrpenie, ktoré ani poškodená samotná nevnímala ako ťažké príkorie a z konania obžalovaného nemala strach. Súd podľa jeho názoru postupoval správne, keď konštatoval, že dokazovaním nebola preukázaná skutočnosť, že by obžalovaný poškodenej spôsoboval ťažké fyzické a psychické utrpenie po dlhší čas, nakoľko nedochádzalo k fyzickému a psychickému utrpeniu a tým pádom nemohlo dôjsť ani ku takému konaniu po dlhší čas. Je iba ničím nepodloženým názorom prokuratúry, že svedkyňa V. I., ako aj poškodená, keď dopĺňali svoje výpovede, sú iba účelové tvrdenia na to, aby bol obžalovaný vykreslený v lepšom svetle. Sú to iba dohady a účelové tvrdenia prokuratúry, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol a potvrdil rozsudok okresného súdu.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje. Už samotné obdobie, ktoré je v skutkovej vete uvedené, teda od roku 2014 do 19.03.2017 je obdobím, ktoré možno považovať za dlhší čas, pričom k útokom voči poškodenej zo strany obžalovaného dochádzalo pravidelne a nie len sporadicky. Išlo o prípady či už fyzických útokov alebo psychických útokov, vo forme vyháňania z domu, čo potvrdila poškodená v trestnom oznámení a prvotných výpovediach aj maloletý A. K., nar. 08.06.2004 potvrdil vo výpovedi určitú pravidelnosť v napadnutiach matky otcom, teda obžalovaným Y. H.. Samotná znalkyňa PhDr. Lenka Lipanová pri vyšetrení zistila, že poškodená je v popise udalostí stručnejšia, skôr účelovo zameraná, nakoľko chce, aby sa jej druh vrátil z "basy". Práve znalkyňou bolo zistené, že poškodená prežíva stres a neistotu, mala strach o seba, čo viedlo k viacnásobným odchodom z domácnosti. Nevylúčila, že v čase hádok prežívala ťažké príkorie, nakoľko jej návyk na daný stav mohol spôsobiť to, že takýto stav trval viac rokov. Pokiaľ sa neprejavila posttraumatická stresová porucha, či syndróm týranej osoby tak, ako to dôvodí okresný súd vo svojom rozhodnutí, obžaloba má za to, že nie v každom prípade sa musia takéto následky prejaviť, vzhľadom na odolnosť poškodenej osoby, či jej podriadenosť a ochotu znášať dlhodobo takýto stav, ktorý narušuje vzťahy medzi druhom a družkou, prípadne manželmi a samozrejme aj deťmi, ktoré vnímajú takýto stav zvlášť citlivo. Odchody z domácnosti aj s deťmi potvrdila svedkyňa V. I., u ktorej poškodená aj s deťmi nachádzala útočisko. Zmena jej výpovede na hlavnom pojednávaní, že o útokoch na poškodenú iba počula od iných ľudí a nie od poškodenej, má jediný cieľ a to ukázať obžalovaného v lepšom svetle. Aj samotné odsúdenie obžalovaného, trestný rozkaz sp. zn. z 2. 11. 2016 a ďalšie postihnutia za priestupky, ktorých sa dopustil voči svojej družke, dokresľujú samotnú podstatu skutku

a opakované napádanie poškodenej obžalovaným, ktoré netrvalo krátko a ani nemalo bezvýznamnú podstatu, ktorou by sa nebolo potrebné zaoberať. Alkohol u obžalovaného bol významným faktorom, ktorými spúšťal jeho násilné konanie, preto nemožno toto kvalifikovať iba podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., ale podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. Vzhľadom na túto skutočnosť aj uloženie trestu odňatia slobody je mierne a bolo potrebné uložiť obžalovanému trest v zmysle vyššie uvádzanej trestnej sadzby, ktorá však, vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností, mala byť dolná hranica trestnej sadzby zvýšená o jednu tretinu, vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností, teda trest mal byť obžalovanému ukladaný v rozmedzí 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.

Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a uložil mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný Y. H. výslovne prehlásil, že svoje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Trebišove sp. zn. berie späť.

Podľa vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.

Na podklade takto podaného odvolania prokurátora odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd už v tejto veci dvakrát konal, keď uznesením sp. zn. zo dňa 30. 1. 2018 podľa , , zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uznesením sp. zn. zo dňa 14. januára 2019 podľa napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. zo dňa 26. 4. 2018 o postúpení trestnej veci obžalovaného Okresnému úradu Trebišov na prejednanie veci ako priestupku, podľa 194 ods. 1 písm. b/ zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. zo dňa 30. 1. 2018 a na právne závery (č.l. 4 tohto uznesenia), kde odvolací súd poukázal na aj s vyloveným záverom, že poškodená ako matka maloletých detí a zároveň aj maloleté deti podľa SR, aj keď sú príslušníci rómskeho etnika majú rovnaké práva ako všetci občania Slovenskej republiky.

Po preskúmaní veci a v súvislosti aj s ďalším názorom a to vysloveným v druhom zrušujúcom uznesení krajský súd zistil, že okresný súd po tom, ako mu bola druhýkrát zrušená vec vykonal na hlavnom pojednávaní potrebné dokazovanie vo vzťahu k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu a na hlavnom pojednávaní dňa 4. 4. 2019 vykonal dokazovanie v zmysle vysloveného právneho názoru, ktorý vyplýva z uznesenia sp. zn. zo dňa 14. 1. 2019.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý vo veci v podstate už dvakrát rozhodoval, okresný súd sa dôsledne vysporiadal najmä s usvedčujúcou výpoveďou poškodenej a za použitia zásady in dubio pro reo dôsledne vyhodnotil celkovú výpoveď poškodenej, ktorá o priebehu skutku vypovedala ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavných pojednávaniach, ktoré predchádzali meritórnemu rozhodnutiu o vine obžalovaného.

V napadnutom rozsudku okresný súd veľmi podrobne poukázal práve na výpoveď poškodenej G. I., ktorá svoje výpovede modifikovala v tom smere, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu ju síce zbil a to dvakrát, pričom obžalovaný fyzicky ohrozoval sám seba, preto aj z toho dôvodu od obžalovaného „z domu utekala“. Na poslednom hlavnom pojednávaní vo vzťahu k ohrozovaniu elektrickým paralyzérom už vypovedala, že obžalovaný týmto paralyzérom ohrozoval iba sám seba, pretože si ho prikladal k telu a k hlave a ona videla, že ho „kopla elektrika“, tak sa veľmi zľakla a utekala na políciu.

Okresný súd výpoveď poškodenej podrobne analyzoval a vyhodnotil na č.l. 3 a 4 napadnutého rozsudku a krajský súd po preskúmaní celého vykonaného dokazovania a najmä výpovede poškodenej v prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach dospel k záveru, že okresný súd veľmi citlivo a za použitia najpriaznivejšej výpovede v neprospech obžalovaného zo strany poškodenej správne a zákonne vyhodnotil výpoveď poškodenej.

V tejto súvislosti okresný súd veľmi logicky a zákonne poukázal na závery znalkyne z odboru psychológie PhDr. Lenky Lipanovej, ktorá skúmala osobnostnú štruktúru G. I., kde ani znalkyňa nezistila rozvinuté znaky posttraumatickej stresovej poruchy a ani známky, ktoré spadajú do okruhu tzv. týranej osoby.

Okresný súd na základe vykonaných dôkazov na rozdiel od podanej obžaloby dospel k záveru, že konaním popísaným v obžalobe nespôsoboval obžalovaný poškodenej G. I. fyzické a psychické utrpenie, keďže aj samotná poškodená opakovane vo svojich výpovediach tvrdila, že správanie obžalovaného nevnímala ako psychické a fyzické utrpenie a nepociťovala ho ani ako ťažké príkorie.

V tejto súvislosti, s čím sa stotožňuje aj krajský súd, okresný súd správne poukázal na ustálenú súdnu prax vo vzťahu k trestnému činu týrania blízkej osoby podľa Tr. zák., ako aj vo vzťahu k účinnosti od 1. 1. 2016, kde aj naďalej platí, že na to, aby páchateľ naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Tr. zák., musí sa jeho konanie vyznačovať vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

Preto aj krajský súd akceptoval právny názor okresného súdu, že aj po rozsiahlom dokazovaní a po opätovných výpovediach poškodenej, nemožno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že by poškodená G. I. vnímala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie.

V ďalšom krajský súd sa taktiež po vykonanom dokazovaní stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, podrobne rozvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku a to vo vzťahu k vypusteniu skutočností, že obžalovaný mal poškodenej spôsobovať fyzické a psychické utrpenie.

Okresný súd, podľa názoru odvolacieho súdu veľmi podrobne vyjadril aj právny názor, čo bolo preukázané, že obžalovaný sa počas obdobia, v rámci ktorého sa dopúšťal prejednávanej trestnej činnosti, dopustil voči poškodenej G. I. fyzického a verbálneho násilia, za ktorý bol priestupkovo postihnutý a v jednom prípade aj právoplatne odsúdený. Aj podľa názoru krajského súdu spôsob spáchania priestupkových deliktov je v podstate zhodný s priebehom skutku, ktorého spáchanie sa mu kládlo obžalobou za vinu. Záver okresného súdu, že v žalovanom období, v ktorom sa dopúšťal konania voči poškodenej podľa obžaloby, obžalovaný sa dopustil okrem trestného činu aj viacerých priestupkových deliktov, za ktoré bol uznaný vinným.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd sa v tejto súvislosti veľmi podrobne zaoberal a vyslovil právne úvahy, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd a podrobne rozoberá konanie postihnuté priestupkovými sankciami, ktoré podľa práva Slovenskej republiky síce nie sú výslovne určené za trestné, avšak postihujú všeobecný subjekt a účel sankcie je aj podľa názoru krajského súdu preventívno-represívny a nie reparačný.

Okresný súd v tejto súvislosti veľmi podrobne poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj na ustanovenie článku 154c ods. 1 , ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že zásada nebis in idem nie je obmedzená len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady rozhodujúcou je totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.

Krajský súd s týmto vysloveným právnym záverom okresného súdu podrobne rozvedeným v napadnutom rozsudku na č.l. 9 a 10, po rozsiahlom vykonanom dokazovaní a po niekoľkých zrušujúcich rozhodnutiach v tejto trestnej veci sa stotožňuje a záver okresného súdu v tomto smere si osvojil.

Z týchto dôvodov preto krajský súd neakceptoval námietky prokurátora v neprospech obžalovaného, pretože sa stotožnil po rozsiahlom vykonanom dokazovaní s právnym názorom okresného súdu vo vzťahu k uznanej vine.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný výslovne prehlásil, že svoje odvolanie berie späť, preto predseda senátu zákonným spôsobom podľa vzal na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaným Y. H. a o jeho odvolaní nerozhodoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu je správny a zákonný aj uložený súhrnný trest vo výmere 40 mesiacov, pretože okresný súd aj tento výrok veľmi podrobne a zákonne odôvodnil.

Pri určení druhu trestu okresný súd prihliadal k priťažujúcim okolnostiam, ako aj k osobe obžalovaného a tu krajský súd oproti okresnému súdu doplňuje aj rodinný stav obžalovaného, ktorý sa stará o maloleté deti so svojou družkou - poškodenou G. I. a ako to opakovane uvádzala poškodená vo svojich výpovediach, že je to práve obžalovaný, na ktorého ona ako poškodená - matka maloletých detí je odkázaná pri starostlivosti o tri maloleté deti.

Z týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru aj v súvislosti s rodinnými pomermi obžalovaného, že uložený súhrnný trest vo výmere 40 mesiacov, aj za použitia Tr. zák. tak, ako to podrobne odôvodnil okresný súd, je postačujúci a splní účel trestu sledovaný aj s prihliadnutím na ustanovenie 34 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého trest má postihovať iba páchateľa a to v takej miere, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Výrok o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je v súlade so zákonom, pretože obžalovaný pred spáchaním skutku, za ktorý bol uznaný vinným, nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

V konaní bolo preukázané, že obžalovaný v rámci páchania trestnej činnosti použil paralyzér, preto správne a zákonne okresný súd uložil aj trest prepadnutia veci a to svietidla zn. POLICE čiernej farby s funkciou paralyzéra.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.