Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-101-2019.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/101/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému L. K. pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/15/2017 zo dňa 16. 7. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 2. októbra 2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a obžalovaného L. K..
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 7T/15/2017 zo dňa 16. 7. 2019 uznal obžalovaného vinným z prečinu zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého ktorého sa mal dopustiť tak, že
presne nezistenom čase asi o 16,00 hod. dňa 21.09.2016 v Košiciach pri obci Valaliky oproti zastávke MHD pri železničnom priecestí a odbočke smerom ku spaľovni k obci Bernátovce viacerými údermi rúk do rôznych oblastí tela a hlavy svojej družke H. Z. spôsobil mnohopočetné poranenia na hlave, trupe a končatinách, v dôsledku ktorých došlo u nej k ťažkému opuchu mozgu pri vnútrolebečnom krvácaní pod tvrdú plenu mozgu, na následky ktorých dňa 22.09.2016 asi o 05:00 hod. zomrela.
Súd mu za to uložil podľa 148 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, aj prokurátor okresnej prokuratúry priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj následne písomne odôvodnili.
Obžalovaný namietal, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých pramenilo aj nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci. Podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, že viacerými údermi rúk do rôznych oblastí tela a hlavy poškodenej spôsobil mnohopočetné poranenia na hlave, trupe a končatinách, v dôsledku ktorých došlo u nej k ťažkému opuchu pri vnútrolebečnom krvácaní pod tvrdú plenu mozgu, na následky ktorých dňa 22. 9. 2016 asi o 5.00 hod ráno zomrela. Konštatoval, že procesne použiteľnými dôkazmi bolo v konaní objektivizované len to, že raz priamočiaro udrel poškodenú do tvárovej časti hlavy rukou (výpoveď svedkyne O. z 20.4.2017), pričom z tejto výpovede je rovnako zrejmé, že ďalšie jeho fyzické útoky na poškodenú nenasledovali. Stotožnil sa s tvrdením okresného súdu, že ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, aby osobne videl, že držal v ruke fľašu a touto udieral poškodenú do oblasti hlavy. Znalci rovnako nevylúčili skutočnosť, že fatálne zranenia poškodenej mohli byť spôsobené aj pádom, údermi kameňom alebo iným tupým predmetom. Keďže z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nebol objektivizovaný žiadny iný jeho fyzický útok voči poškodenej, nie je možné pričítať mu žiadne zo zranení, ktoré boli enumerované znalcom MUDr. Popaďákom a MUDr. Labajom ako kľúčové vo vzťahu k bezprostrednej príčine smrti
poškodenej. Má preto za to, že smrť poškodenej nemohol zapríčiniť ani z nedbanlivosti. Podľa jeho názoru, jemu preukázané konanie na hlavnom pojednávaní (jeden úder do tváre poškodenej) nebolo spôsobilé naplniť ani skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví s dobou liečenia nad 7 dní, čo potvrdili aj vyššie menovaní znalci. O absencii príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a následkom v skutkovej vete obžaloby svedčí výpoveď svedka T. z 20.4.2017 - zdravotníckeho záchranára, ktorý bol na mieste údajného spáchania trestného činu potom, ako svedkyňa O. mala vidieť jeho fyzický útok na poškodenú, pretože nezistil žiadne závažné zranenia u poškodenej. Podotkol, že svedok T. nevidel akýkoľvek jeho fyzický útok voči poškodenej a navyše jeho výpoveď ani nie je možné procesne použiť, pretože bola realizovaná ešte pred vznesením obvinenia. Na hlavnom pojednávaní bola len prečítaná, avšak bez zabezpečenia jeho práva na obhajobu a teda takýto spôsob jej vykonania súdom nerešpektuje požiadavku kontradiktórnosti trestného konania. Pokiaľ okresný súd opieral výrok o jeho vine o nepriame výpovede svedkov L., X., Z. a U., že pred údajným spáchaním skutku často napádal poškodenú zdôraznil, že tieto tvrdenia sú vo vzťahu k prejednávanému skutku právne irelevantné. Tieto nepriame dôkazy v danej veci ani netvoria harmonický celok, v ktorom je medzi každým nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou logická súvislosť. Navyše namieta aj procesnú použiteľnosť výpovedí svedka T. Y. na hlavných pojednávaniach zo dňa 22.11.2018 a 29.11.2018, a to z dôvodov uvedených v zápisniciach o týchto pojednávaniach. Tento svedok nevedel riadne artikulovať a preto nebol objektívne spôsobilý podať výpoveď, ktorá by mohla objektivizovať akúkoľvek zo skutočností uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Okrem toho tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ho nepozná a nikdy ho nevidel. Rovnako svedkyňa K. potvrdila, že ho nikdy predtým nevidela a tiež nevidela, aby fyzicky napadol poškodenú. Namietal tiež procesnú použiteľnosť výpovede svedkyne K., pretože tento dôkaz navrhol vo veci vykonať policajt, ktorý predvádzal svedka Y. a oznámil, že ona by mohla byť potencionálna tlmočníčka svedka Y. potom, čo bolo preukázané, že tento svedok nie je schopný objektívneho výsluchu v trestnom konaní. Má za to, že predvádzajúci policajt nie je subjektom trestného konania a v žiadnom prípade nemôže iniciovať, respektíve navrhovať dôkazy, ktoré majú byť v konaní vykonané. Okresný súd napriek tomu pripustil nezákonné tlmočenie výpovede svedka Y. jeho družkou K. a až potom, čo bolo preukázané, že nie je schopná pretlmočiť obsah jeho výpovede, okresný súd ex offo pristúpil k jej výsluchu v procesnom postavení svedka. Táto svedkyňa bola navyše prítomná pri výsluchoch iných svedkov v prejednávanej veci, čo je z procesného hľadiska absolútne neprípustné. Zdôraznil tiež, že okresný súd sa aj napriek explicitnému pokynu nadriadeného súdu nevyrovnal s jeho námietkami týkajúcimi sa absencie príčinnej súvislosti medzi jeho objektivizovaným konaním (1 úder rukou do tvárovej časti poškodenej) a následkom spočívajúcim v úmrtí poškodenej. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka T., že poškodená sama odmietla transport do nemocnice za účelom riadneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V kontexte tejto časti výpovede bolo podľa jeho názoru potrebné vyhodnotiť výpovede znalcov MUDr. Popaďáka a MUDr. Labaja, ktorí sa zhodli, že v prípade, ak by poškodená neodmietla transport do nemocnice a bola by jej poskytnutá riadna a včasná zdravotná starosltivosť, k následku uvedenému v skutkovej vete obžaloby by nikdy nedošlo. Má za to, že aj v prípade, ak by mal súd preukázané jeho konanie v zmysle skutkovej vety obžaloby, pre smrť poškodenej v zmysle výpovedí svedka T. a znalcov MUDr. Popaďáka a MUDr. Labaja bolo rozhodujúce práve to, že poškodená odmietla transport do nemocnice a následné riadne a včasné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktoré by jej zachránilo život. Zmätočným sa napadnutý rozsudok javí aj z toho dôvodu, že okresný súd mal výpoveďou svedka T. za nesporne preukázané, že ak by poškodená poskytla súčinnosť a súhlasila by s prevozom do nemocnice, nemuselo dôjsť k jej smrti, čo nasvedčuje tomu, že si smrť zavinila sama, a taktiež mal za preukázané, že smrti poškodenej by sa s veľkou pravdepodobnosťou dalo zabrániť poskytnutím včasnej lekárskej pomoci, avšak tieto okolnosti vo vzťahu k nenaplneniu príčinnej súvislosti medzi jeho údajným konaním a údajným následkom, nevyhodnotil v jeho prospech a bližšie sa nimi nezaoberal. Z uvedeného vyplýva, že mu nie je možné pričítať následok stíhaného trestného činu ani z nedbanlivosti. Namietal tiež, že okresný súd sa napriek opakovaným pokynom krajského súdu v zrušujúcich uzneseniach nevysporiadal s tou časťou výpovede svedkyne X., že samotná poškodená jej pred smrťou povedala, že zranenia, ktoré na sebe mala, jej mali spôsobiť pri bitke "nejakí cigáni v Bakši" a to napriek jeho záverečnej reči a tomu, že to bolo súčasťou jeho obhajoby. Nevysporiadal sa ani s jeho námietkami týkajúcimi sa záverov jednotlivých znaleckých posudkov, ktoré predniesol v záverečnej reči jeho obhajca. Poukázal na závery KEÚ PZ z odvetvia kriminalistickej biológie, podľa ktorých sa našla krv poškodenej na kameni v tráve, nájdeného pár metrov od miesta nálezu poškodenej. Voľným hodnotením tohto dôkazu nie je možné vylúčiť, že poškodená si mohla zranenia súvisiace s jej smrťou privodiť napríklad tým, že v stave opilosti spadla na zem a vlasovou časťou narazila práve na predmetný kameň. V tejto súvislosti poukázal na tú časť znaleckého posudku MUDr. Labaja a MUDr. Popaďáka, v ktorej nevylúčili ani skutočnosť, že fatálne zranenia poškodenej mohli byť spôsobené aj pádom, respektíve
údermi kameňom. Pre úplnosť dodal, že miesto, na ktorom bol zobjektivizovaný fyzický útok jeho osoby voči poškodenej sa nachádzalo na autobusovej zastávke v obci Valaliky, teda 2 km od Útulku pre bezdomovcov, kde bolo nájdené telo poškodenej. Na druhej strane, na úlomkoch fľaše nájdenej na mieste údajného spáchania trestného činu neboli DNA analýzy úspešné a neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Pokiaľ ide o trasologické stopy skonštatoval, že boli zaistené na miestach, kde sa bežne pohyboval a mohli byť vytvorené aj inou osobou s rovnakými topánkami. Vo vzťahu k prekvalifikovaniu skutku zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. vypustením časti vety "a údermi sklenenou fľašou" na zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. namieta, že v trestnom konaní nebola žiadnym spôsobom objektivizovaná odôvodnená príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom spočívajúcim v smrti poškodenej. Rovnako v kontexte súdom upravenej skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku vyznieva zmätočne jeho konštatovanie, podľa ktorého "obžalovaný svojím konaním v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví bil rukami poškodenú do rôznych časti tela a hlavy, teda životne dôležitého orgánu". Táto časť odôvodnenia rozsudku absolútne nekorešponduje s právnou kvalifikáciou ustálenou okresným súdom, čo len potvrdzuje dôvodnosť tvrdení obhajoby, že napadnuté rozhodnutie je vo vzťahu k jeho osobe zmätočné, nezákonné, ba až arbitrárne. Útok na dôležitý orgán je totiž za splnenia ďalších okolností spôsobilý kvalifikovať ťažkú ujmu na zdraví, ktorá však nie je zákonným znakom zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., z ktorého ho uznal okresný súd vinným.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
Prokurátor okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd prekvalifikoval konanie obžalovaného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. na zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. Vyjadril názor, že vykonané dokazovanie takýto postup neodôvodňovalo a to s poukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, a s poukazom na výpovede svedkov O., nepriamo aj svedkyne K., T.. T., L., X., U. a Z.. Znalci dostatočne vysvetlili, na základe akých dôkazov dospeli k výsledkom príčiny smrti poškodenej, mechanizmu vzniku zranenia, jeho rozsahu, vyjadrili sa aj k dôvodom, prečo ošetrujúci záchranár nezistil zranenia v oblasti hlavy poškodenej, ktoré boli dôvodom jej úmrtia. Svedkyňa O. videla obžalovaného verbálne a fyzicky útočiť na ženu, ktorá ležala na zemi. Keďže žena - poškodená javila známky zranení, privolala záchrannú službu a zotrvala tam až do jej príchodu. Násilné konanie voči poškodenej videl aj svedok Y. tak, ako ho interpretoval svojej družke K. vypočutej v postavení svedka. Vzhľadom na tieto skutočnosti, poukazujúc na charakter konania obžalovaného, t. j. intenzitu útoku (opakované údery stredne veľkou silou a prudkosťou), miesta na tele poškodenej, kde boli útoky vedené (oblasť hlavy, teda životne dôležitý orgán), početnosti atakov (opakované údery), fyzických dispozícií poškodenej a obžalovaného, ako aj jeho správania po čine (ľahostajnosť) zastáva názor, že obžalovaný bol minimálne uzrozumený s následkom svojho konania, teda konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno a/ Tr. zák.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že vykonaným dokazovaním mu v žiadnom prípade nie je možné pričítať konanie, ktoré popisuje prokurátor vo svojom odvolaní, a to najmä vo vzťahu k intenzite útokov a ich početnosti. Prokurátor sa snaží odôvodniť jeho vinu výlučne prostredníctvom nepriamych dôkazov, ktoré však v danej veci netvoria harmonický celok. Procesne použiteľnými dôkazmi bolo objektivizované iba to, že raz priamočiaro udrel poškodenú do tvárovej časti hlavy rukou.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd toto odvolanie ako nedôvodné zamietol a aby vyhovel jeho návrhu prezentovanému v jeho odvolaní, napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný zotrval na dôvodoch svojho odvolania a navrhol rozhodnúť v zmysle jeho petitu. Mimo odvolacích dôvodov uviedol, že fatálny úder vo vzťahu k smrti poškodenej bol podľa pribratých znalcov spôsobený práve údermi do záhlavnej časti hlavy poškodenej, no z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby mal obžalovaný útočiť na poškodenú do tejto časti hlavy.
Prokurátor krajskej prokuratúry tiež zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného nie je dôvodné.
Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že krajský súd už v predmetnej veci opakovane konal, keď uznesením sp. zn. 8To/12/2018 zo dňa 19. 2. 2018 zrušil napadnutý odsudzujúci rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pretože pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z dôkazov, ktoré zákonne nevykonal a uložil mu, aby v novom konaní vykonal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, aby znovu vypočul svedka Y. a aby svoje rozhodnutie odôvodnil tak, aby z neho bolo zrejmé, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného prezentovanou v podanom odvolaní a so skutočnosťami, na ktoré krajský súd poukazuje v uznesení.
Okresný súd po vrátení veci dopočul svedkyňu X., znalkyňu PhDr. Evu Sklenárovú, svedka Y., svedkyňu K., svedka L. T., prečítal výpoveď svedka T. z prípravného konania na č.l. 55-61, znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva, znalecké posudky KEÚ PZ Košice, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znalecký posudok z odboru psychológie a listinné dôkazy.
Následne na to dospel v rozsudku zo dňa 10. 1. 2019 k opätovnému záveru o vine obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý však krajský súd uznesením zo dňa 15. 5. 2019 sp. zn. 8To/42/2019 znovu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože nevykonal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, aj keď túto výpoveď zohľadnil pri rozhodnutí o jeho vine, v dôsledku čoho porušil zásadu uvedenú v § 2 ods. 19 Tr. por. Okrem toho okresný súd sa pri vyhotovovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dôsledne neriadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., pretože na jednej strane upravil skutkovú vetu obžaloby tým spôsobom, že z nej vypustil časť "a údermi sklenenou fľašou do oblasti hlavy", avšak tejto úprave vôbec neprispôsobil odôvodnenie samotného rozsudku, ktoré je v dôsledku toho zmätočné a nepreskúmateľné. Z obsahu rozsudku ani v tomto prípade nebolo zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s tou časťou obhajoby obžalovaného, že k fatálnemu následku mohlo dôjsť nielen pri útoku obžalovaného na poškodenú, ale aj neskôr (po bitke s cigánmi v Bakši, ale aj po páde na kameň), keďže obaja znalci pripustili, že fatálny úder nemusel byť realizovaný výlučne fľašou, ale aj iným predmetom, napr. poriskom, tyčou, násadou od nástroja. V tomto smere sa okresný súd opomenul vysporiadať s tou časťou výpovede svedkyne X., v ktorej tvrdila, že poškodená jej pred smrťou povedala, že zranenia, ktoré na sebe mala, jej spôsobili pri bitke "nejakí cigáni v Bakši" v kontexte zistenia, že svedok T. si po príchode na miesto útoku obžalovaného na poškodenú nevšimol u poškodenej žiadne závažné poranenia. Okresný súd sa znovu nevysporiadal s príčinnou súvislosťou medzi preukázaným konaním obžalovaného a jeho následkom, t. j. v danej veci smrťou poškodenej z toho hľadiska, aký vplyv na rozhodnutie o vine a treste malo zistenie, že poškodená odmietla transport do nemocnice a teda aj včasné poskytnutie lekárskej pomoci, ktoré by jej preukázateľne zachránilo život. Okrem toho okresný súd pochybil aj pri ukladaní trestu, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 148 ods. 2 s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., aj keď v prípade prevahy priťažujúcich okolností mal použiť § 38 ods. 4 Tr. zák.
Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd po vrátení veci dospel k opätovnému záveru o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného z prípravného konania, z výpovedí svedkov T. O., T.. L. T., T. L., P. X., I. Z., Y. T., Z. U., T. K., T. Y., MUDr. Petra Labaja, znalkyne MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, PhDr. Evy Sklenárovej, z listinných dôkazov Kriminalisticko
- expertízneho ústavu PZ Košice, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, z odvetvia trasológie, zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie, z obhliadky tela poškodenej, z rekognície, na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Okresný súd upravil žalovaný skutok tak, že zo skutku vypustil časť vety "údermi sklenenou fľašou do oblasti hlavy", pretože ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdili, aby osobne videli, že obžalovaný držal v ruke fľašu a touto udieral nebohú poškodenú do hlavy. Taktiež znalci jednoznačne nepotvrdili, že k smrteľnému zraneniu poškodenej muselo dôjsť výlučne údermi fľašou, ale že tieto zranenia mohli byť spôsobené aj pádom, údermi kameňom, alebo iným tupým predmetom. Taktiež znalci z odboru daktyloskopie uviedli, že na črepinách rozbitej fľaše sa nenachádzali žiadne stopy
obžalovaného, čo sa týka odtlačkov prstov, takže jednoznačne vylúčili, aby obžalovaný v čase spáchania skutku držal v ruke fľašu, ktorou by udieral poškodenú - nebohú do hlavy. Mal preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a to tak po stránke objektívnej, aj po stránke subjektívnej a nie znaky skutkovej podstaty zločinu podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., ako žaloval prokurátor okresnej prokuratúry. Okresný súd nebral do úvahy výpoveď obžalovaného z prípravného konania, pretože šlo o nezákonný dôkaz, nakoľko obžalovaný bol vypočúvaný pred vznesením obvinenia a bez prítomného obhajcu. Pokiaľ ide o ďalšiu výpoveď obžalovaného okresný súd ju čítal na hlavnom pojednávaní, pretože obžalovaný využil svoje právo a odoprel vypovedať. Zo spáchania zločinu ho podľa názoru okresného súdu usvedčuje svedkyňa O., ktorá videla ako obžalovaný rukami bil poškodenú. Pri rozhodovaní sa opieral aj o nepriame dôkazy, a to najmä o výpovede svedkov T.. L. T., T. L., P. X., Z. U. a I. Z.. Najmä poslední traja menovaní zhodne uviedli, že viackrát videli, že obžalovaný často napádal poškodenú, táto mala na tele rôzne poranenia, čo stále tajila a nechcela priznať, že jej ich spôsobil obžalovaný. Je nesporne preukázané z výpovedí svedka T., že pokiaľ by poškodená poskytla súčinnosť a súhlasila by s prevozom do nemocnice, nemuselo dôjsť k smrti poškodenej, čo nasvedčuje tomu, že došlo zo strany poškodenej k zavinenému konaniu, následkom čoho došlo k jej smrti. Okresný súd sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného, že zranenia, ktorým poškodená podľahla jej spôsobili pri bitke nejakí cigáni z Bakši a dospel k záveru, že výpoveď svedkyne X. nikto nepotvrdil a ani samotný obžalovaný sa týmto spôsobom nebránil, preto ju nevyhodnotil v prospech obžalovaného. Okresný súd vyhodnotil ako nezákonnú a nepoužiteľnú aj výpoveď svedka Y., pretože na pojednávaní zistil, že nevie artikulovať, jeho schopnosti sú znížené do pásma verbálnej retardácie. Okresný súd tiež vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Petra Labaja, ktorý potvrdil príčinu smrti poškodenej, a to ťažký opuch mozgu pri vnútrolebečnom krvácaní pri tupom poranení hlavy po napadnutí druhou osobou. Časť spôsobenia poranenia a ich charakter určil znalec na základe pomerne presných výpovedí svedkov, ktorí poškodenú videli v čase medzi 16-tou a 17- tou hodinou a to najmä svedkyňa O. a záchranár T.. Dodal, že všetci znalci zhodne uviedli, že smrti poškodenej by sa s veľkou pravdepodobnosťou dalo zabrániť poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci krátko po úraze hlavy vo večerných hodinách. Doba liečby a práceneschopnosti by bola 4-6 týždňov. Na základe týchto dôkazov dospel k právnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví bil rukami poškodenú do oblasti rôznych častí tela a hlavy, teda životne dôležitého orgánu, pričom v dôsledku tohto konania došlo k jej smrti.
Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil a k odvolaniam uvádza nasledovné.
Pokiaľ ide o priebeh skutku krajský súd neuveril obhajobe obžalovaného, že len raz priamočiaro udrel poškodenú do tváre, pretože z výpovede svedkyne O. je zrejmé, že videla ležať na zemi ženu a muža, ako nad ňou stojí a bije ju rukami. Podľa výpovede svedkyne O. poškodená krvácala z nosa, tiekla jej krv z ľavej strany tváre nad obočím a stále pohybovala sánkou, akoby ju bolela a otvárala pri tom ústa. Zreteľne videla, ako obžalovaný udrel poškodenú do čela. Vzhľadom k tomu, že poškodená ležala na zemi a krvácala z rôznych častí tváre aj mimo dosahu jedného úderu päsťou do čela (konkrétne z nosa, z ľavej časti tváre nad okom a bolela ju sánka) a bol pri nej iba obžalovaný, muselo dôjsť k útoku obžalovaného na poškodenú ešte aj pred tým úderom, ktorý ako posledný videla svedkyňa O.. Tento záver je zobjektivizovaný jednak výpoveďou svedka T., ktorému poškodená pri ošetrovaní uviedla, že jej priateľ dal zopár faciek a tiež aj spôsobom vzniku zranení, ktoré zistili a konštatovali znalci v podanom znaleckom posudku z odboru súdneho lekárstva. Poškodená podľa znalcov dostala minimálne tri údery do tváre päsťou, minimálne dva údery pevným valcovitým predmetom do oblasti hlavy a okrem toho boli zistené aj ložiská prekrvácania v oblasti brucha.
Krajský súd nemal pochybnosti ani o tom, že práve týmto konaním obžalovaného došlo k smrti poškodenej nasledujúci deň asi o 5.00 hod. ráno. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že poškodená zomrela v dôsledku ťažkého opuchu mozgu, pri vnútrolebečnom krvácaní pri opakovanom tupom poranení hlavy spôsobeného opakovanými údermi obžalovaného strednej intenzity do hlavy poškodenej.
Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že v prípade tupého násilia na oblasť hlavy dochádza k narastaniu vnútrolebečného tlaku, opuchu mozgu a poruche vedomia, avšak osoba s takým poranením je schopná sa pohybovať samostatne aj niekoľko hodín. V prípade, ak je osoba pod vplyvom alkoholu (čo poškodená bola so zistenými 2,71g promile v krvi), pacienti v prvých hodinách po úraze spravidla
odmietajú lekársku pomoc a až následne vnútrolebečný tlak dosiahne väčšie hodnoty a k úmrtiu dochádza priemerne 10-12 hodín od vzniku poranenia, teda k vzniku vnútrolebečného krvácania.
Tieto závery vysvetľujú to, prečo svedok T. nemusel zistiť žiadne závažné zranenia u poškodenej. Ako fatálne boli označené tupé údery, t. j. zdravotník pri orientačnom vyšetrení nemusel nájsť žiadne viditeľné otvorené rany, hrče.
Odpočítaním času, ktorý znalci určili ako priemerný čas, kedy dochádza ku úmrtiu od vzniku fatálnych poranení je zrejmé, že k vzniku zranení, ktoré spôsobili smrť poškodenej muselo dôjsť približne v poobedňajších hodinách dňa 21. 9. 2016. V tom čase, približne okolo 16.00 hod. svedkyňa O. videla útok obžalovaného na poškodenú a videla početné čerstvé zranenia na tvári poškodenej objektivizované aj výpoveďou svedka T..
Pokiaľ ide o čas pred 16.00 hod. a po nej, dňa 21. 9. 2016, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že svedok T. videl obžalovaného s poškodenou ako pred incidentom sedia na nejakom paneli alebo podstavci a podávajú si fľašu s alkoholom, ktorý konzumovali. Svedkyňa O. videla okolo 16.00 útok obžalovaného na poškodenú, po útoku obžalovaný odišiel preč a pri poškodenej ostala svedkyňa O., následne bola v starostlivosti záchranárov do približne 17-tej hodiny a kým bola v sanitke, vrátil sa k nej obžalovaný, povedal jej, aby zo sanitky vystúpila a spolu odišli preč a zotrvali minimálne do 20.30. hod., kedy ich spolu videla sedieť svedkyňa X..
Krajský súd sa nemohol stotožniť so zmätočným záverom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že poškodená odmietla poskytnutie lekárskej starostlivosti a v dôsledku toho si zavinila svoju smrť, pretože poškodená v skutočnosti svoj prevoz do nemocnice výslovne neodmietla, reagovala na príkaz obžalovaného ("vystúp, ideme preč") a odišla s ním a zotrvala s ním až do večera, kedy ich videla sedieť vonku v útulku pre bezdomovcov svedkyňa X..
Z obsahu spisu nevyplýva, že by bola poškodená v čase orientačne určenom znalcami pre vznik fatálnych poranení a aj neskôr v ten deň v prítomnosti inej osoby ako obžalovaného (okrem svedkyne O. a záchranárov) a už vôbec nie, že by na ňu mali v tomto čase útočiť rómovia z Bakši, respektíve niekto iný ako obžalovaný. Táto časť obhajoby obžalovaného je z uvedených dôvodov právne irelevantná a krajský súd ju neakceptoval ako jeden z dôvodov, pre ktorý by bolo možné uzavrieť, že smrť poškodenej nezavinil on.
Rovnako neobstojí ani tá časť obhajoby obžalovaného, že k fatálnym zraneniam mohlo dôjsť aj pri páde poškodenej na kameň, na ktorom sa našla krv, pretože jednak príčinu smrti poškodenej tvorilo podľa znalcov viac úderov strednej sily do hlavy poškodenej a tiež jej pád na kameň - sa už odohral výrazne mimo času orientačne určeného pre vznik fatálnych poranení.
Krajský súd dospel k záveru, že súhrn dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach vytvára ucelenú reťaz priamych, aj nepriamych dôkazov preukazujúcich, že obžalovaný svojím konaním ublížil poškodenej na zdraví tak, ako je to uvedené v ustanovení § 148 ods. 1 Tr. zák. a toto jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti s následnou smrťou poškodenej.
Vzhľadom k tomu, že mu nebol jednoznačne preukázaný úmysel k tomuto následku, ale len nedbanlivosť, okresný súd postupoval správne, ak konanie obžalovaného prekvalifikoval z § 147 ods. 1 Tr. zák. na § 148 ods. 1 Tr. zák. Nakoľko poškodená bola družkou obžalovaného, je chránenou osobou v zmysle § 139 ods. 1 písm c/ Tr. zák., v dôsledku čoho je správna aj právna kvalifikácia konania obžalovaného podľa § 148 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Krajský súd na záver dodáva, že aj keď úder fľašou z dôkaznej núdze a nedôslednou činnosťou orgánov činných v prípravnom konaní nemohol byť obsiahnutý v skutkovej vete napadnutého rozsudku je nepochybné, že obžalovaný mal v rukách fľašu, ako to vyplýva z výpovede svedka T., ktorý počul aj zvuk rozbitého skla, avšak orgány činné v trestnom konaní nezdokumentovali tento predmet s odtlačkami prstov obžalovaného.
Aj pri rozhodovaní o treste okresný súd vzal do úvahy všetky okolnosti na jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici hranice zákonom určenej trestnej sadzby 5 až
10 rokov, pre výkon ktorého ho správne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Aj krajský súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov je dostatočný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie a plne zohľadňuje všetky relevantné okolnosti rozhodujúce pre určenie výmery trestu.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.