Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-105-2019.pdf
PDF · 91.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XXXX/X, XXX XX N., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37 756 508, proti žalovanému: T. Z. L., s.r.o., so sídlom T. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.235,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csp/83/2018-184 zo dňa 25.02.2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je jej žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.235,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.11.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v celosti, vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom (druhý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.235,06 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení §497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“), §9 ods. 1, 2, §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj len „zákon č. 129/ 2010 Z.z.“), §52 ods. 1, 2, 3, 4, §53 ods. 1, 5, §451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmlúv o úvere (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzavreté dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere: dňa 16.01.2015 zmluva č. XXXXXXXXXX. a dňa 11.03.2015 zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluvy“). Súd prvej inštancie vzniknuté právne vzťahy medzi stranami sporu považoval za vzťahy spotrebiteľské a uzavreté zmluvy za spotrebiteľské zmluvy v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré spadajú aj pod režim zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX žalovaný žalobkyni poskytol peňažné prostriedky vo výške 486,- Eur a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 1.026,- Eur. Porovnaním bodu 5. zmlúv, vyplneného žalovaným a bodu 6., vyplneného žalobkyňou, súd zistil rozdiel v údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej v texte len „RPMN“). Kým v bode 5. zmluvy č. XXXXXXXXXX je predpokladaná RPMN
za úver 26,19 %, v bode 6. je údaj RPMN za úver 25,43 %, rovnako v bode 5. zmluvy č. XXXXXXXXXX je predpokladaná RPMN za úver 27,03 %, v bode 6. je údaj RPMN za úver 26,87 %. Na základe uvedeného uzavrel, že nedošlo k akceptácií návrhu zo strany žalovaného, ale ide o nový návrh, ktorý mal byť žalobkyňou písomne prijatý alebo odmietnutý (§44 OZ). Keďže žalobkyňa následne ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že takýto nový návrh žalovaného prijala, neurobila, súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov pre úver; dospel k záveru, že v dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú tieto neplatné (§9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., §40 ods. 1 OZ). Ustálil, že ak strany sporu neuzavreli platné písomné zmluvy, sú si povinné vydať to, čo si navzájom plnili, a to titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa §451 ods. 2 a §457 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný poskytol žalobkyni na základe zmluvy č.XXXXXXXXXX sumu 486,- Eur a žalobkyňa uhradila sumu 840,47 Eur, a na základe zmluvy XXXXXXXXXX sumu 1.026,- Eur, na ktorú žalobkyňa uhradila sumu 1.906,59 Eur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni preplatok oproti skutočne poskytnutým finančným prostriedkom (354,47 Eur a 880,59 Eur) celkom 1.235,06 Eur. Zároveň okresný súd konštatoval, že aj v prípade dodržania písomnej formy zmlúv o úveroch ich preskúmaním zistil absenciu náležitostí, vyžadovaných v §9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z., a to údaj o termíne konečnej splatnosti a platný údaj o RPMN, v dôsledku čoho by poskytnuté spotrebiteľské úvery považoval v zmysle §11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia, pričom pred žalobou vyzývala na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním zo dňa 19.11.2018 mailom s určením lehoty na zaplatenie do 22.11.2018, preto sa dňom 23.11.2018 žalovaný dostal do omeškania s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa §262 ods. 1, 2 v spojení s §255 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Tvrdil, že záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmlúv z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN, je v rozpore so zákonom. Hodnota RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Argumentoval tým, že RPMN sa pri uzatváraní zmlúv ako údaj nedojednáva. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Poukázal na §2 písm. i) a §9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016. V zmysle výkladu Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého je bezúročnosť úveru možné spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy, údaj o konečnej splatnosti zmluva obsahuje. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ únijné právo nepozná, čo viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Stalo sa tak novelou č. 279/2017 Z.z., pričom jej prijatie bolo odôvodnené tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová a v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014 zo dňa 01.10.2015. Konečná splatnosť úveru je podľa odvolateľa v zmluve uvedená dvoma spôsobmi, a to podľa dátumu splatnosti a počtu mesačných splátok aj spôsobom vyplývajúcim z článku 4 bodu 4.5. zmluvných dojednaní.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Žalovaný navodzuje dojem, že žalobkyňa zastáva názor, že údaj o RPMN sa dá medzi zmluvnými stranami dohodnúť. Skutočnosť, že zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje obligatórne náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere a súčasne pre ňu vyžaduje písomnú formu, nevylučuje povinnosť dodávateľa postupovať pri uzatváraní zmluvy v súlade so zákonom. V prípade, že by žalovaný prijal návrh s dohodnutým obsahom podmienok v žiadosti, došlo by k platnému
uzatvoreniu zmluvy, avšak v dôsledku zmeny podmienok návrhu k platnému uzatvoreniu nedošlo. K platnému uzatvoreniu zmluvy môže logicky dôjsť až po prijatí nového návrhu spotrebiteľom. Prijatie návrhu musí byť v zmysle Občianskeho zákonníka úplné. Ani to, že sa údaj o RPMN určuje presne stanoveným zákonným postupom, ešte neznamená, že sa môže v jednotlivých listinách, tvoriacich zmluvu, líšiť. V prípade, že by odvolací súd neakceptoval žalobkyňou tvrdenú neplatnosť zmluvy, považoval odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti, týkajúcej sa chýbajúcich náležitostí v predmetných zmluvách, za správne. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už nevyjadril.
5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie, spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).
8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie, po prejudiciálnom preskúmaní úverových zmlúv v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a ich vyhodnotení ako bezúročných a bezpoplatkových z dôvodov v rozsudku uvedených, dospel k záveru, že žalobkyňa žalovanému zaplatila viac, ako bolo jej povinnosťou. Záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere právnych vzťahov žalobkyne a žalovaného žalovaný v odvolaní nespochybnil. Zo spisu je zistiteľné, že žalobkyňa najprv dňa 15.01.2015 a dňa 10.03.2015 podpísala a vyplnila body 1. až 5. obidvoch žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere; išlo o jednostranný právny úkon, ktorý okresný súd správne považoval za návrhy na uzavretie zmlúv; následne žalovaný dňa 16.01.2015 a 11.03.2015 podpísal a vyplnil bod 6. predmetných žiadostí (údaje o schválenom revolvingovom úvere) a vystavil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Odvolací súd v zhode so záverom okresného súdu je toho názoru, že v prípade oboch zmlúv návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné a líšia sa v údaji o RPMN úveru, nedošlo preto ku akceptácii návrhu (žiadosti) žalovaným, ale ku novému návrhu, ktorý mala žalobkyňa písomne prijať alebo odmietnuť (§44 OZ), čo v konaní preukázané nebolo; žalobkyňa následne ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovaného prijala, neurobila. Keďže návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, ktorú vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. v §9 ods. 1 ako lex specialis, ale aj §46 ods. 1 OZ ako lex generalis, pričom z dokazovania nevyplýva (žalovaný to ani netvrdí) písomné prijatie návrhu (nového návrhu v bode 6 žiadosti/zmluvy) na uzavretie zmluvy žalobkyňou, nedošlo ku stretu písomného návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho písomnému prijatiu; vzhľadom na absenciu dvoch vzájomne zhodných písomných prejavov zmluvných strán v podstatných náležitostiach (RPMN úveru) nebola dodržaná písomná forma zmluvy, úver sa preto považuje v zmysle §11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov; následkom nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda je v súlade s §11 ods. 1 písm. a) zákona č.129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť takto poskytnutého úveru, nie absolútna neplatnosť zmluvy ako celku s následným bezdôvodným obohatením.
9. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že úver v prejednávanom spore je bezúročný a bez poplatkov; žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobkyni 1.235,06 Eur ako rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré poskytol žalovaný žalobkyni (486,- Eur + 1.026,- Eur z dvoch zmlúv) a finančnými
prostriedkami, vrátenými žalobkyňou žalovanému (840,47 Eur + 1.906,59 Eur); výšku tohto rozdielu žalovaný nenamietal. Ďalšie odvolacie námietky v kontexte uvedeného neboli relevantné, preto sa krajský súd nimi bližšie nezaoberal.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim, podľa §387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).