Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8Csp-7-2019.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republiky, IČO: 247 85 199, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: D. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. Z. XXXX/ X, E., o zaplatenie 915 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 915,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 915,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou najprv domáhal na upomínacom konaní vydania platobného rozkazu, z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu, bol spis postúpený tunajšiemu súdu dňa 19.06.2019, ktorou sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 915 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava (ďalej len ,,Provident“) uzatvorili dňa 25.04.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva”). Na základe tejto Zmluvy poskytol Provident žalovanej bezúčelový úver vo výške 1 200 EUR. Peňažné prostriedky boli žalovanej predané v hotovosti pri podpísaní Zmluvy. Žalovaná prevzatie peňažných prostriedkov potvrdzuje podpisom Zmluvy. Žalovaná sa v Zmluve zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, t.j. 02.05.2014, a posledná splátka bola splatná dňa 19.06.2015. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a administratívny poplatok, (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) celkovo vo výške 414 EUR. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 2 232 EUR (istina vo výške 1 200 EUR, úrok a administratívny poplatok je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 414 EUR, odmena za služby vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení vo výške 618 EUR). Celkovú čiastku 2 232 EUR sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok a to vo výške 37,20 EUR. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 285 EUR a teda uhradila riadne len 7 splátok, pričom na 8. splátku uhradila len 24,60 EUR. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident, poskytol žalovanej bezúčelový úver na obdobie 60 týždňov počnúc dňom
podpísaní Zmluvy t.j. 25.04.2014. Konečná splatnosť úveru tak nastala 60 týždňov po podpísaní Zmluvy, t.j. 19.06.2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpení pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 1 947 EUR (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovanej, uhradené ku dňu postúpení pohľadávky). Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradila svoj záväzok ani len z časti. Posledná výzva žalobcu pred podaním žaloby je zo dňa 27.08.2018. Po dôkladnom posúdení uvedeného, si žalobca uplatňuje istinu vo výške 915 EUR a úrok z omeškania z istiny vo výške 915 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalobca si v žalobe neuplatňuje ďalšie nároky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa.
2. V žalobe za prostriedky procesného útoku žalobca označil a k žalobe pripojil: predžalobná výzva, oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluva o spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, vyhlásenie úveru za predčasne splatný, doručenka adresovaná žalovanej, Zmluva o postúpení pohľadávky,
3. Žaloba bola žalovanej doručená oznámením na webovej stránke a úradnej tabuli konajúceho súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, keďže žalobu sa nepodarilo žalovanej doručiť na adrese evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
6. Súd sa oboznámil priloženými listinnými dôkazmi uvedenými v bode 2 rozsudku, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., uzatvorili dňa 25.04.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol Provident žalovanej bezúčelový úver vo výške 1 200 EUR. Žalovaná sa v Zmluve zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, t.j. 02.05.2014, a posledná splátka bola splatná dňa 19.06.2015. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a administratívny poplatok, (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) celkovo vo výške 414 EUR
8. Z výzvy na zaplatenie záväzku po splatnosti z 27.08.2018 vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanú vyzýval, aby do 06.09.2018 zaplatila na omeškaných splátkach sumu 2 036,50 Eur.
9. Z prehľadu splátok mal súd za preukázané, že žalovaná uhradila 285 Eur.
10. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka /ďalej len „Obč. zák.“/), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 488 Obč. zák. záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
Podľa §-u 52, ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka /v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide odeliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať(od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 20/09).
12. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nárok vzniknutý z uzavretej Zmluvy o úvere zo dňa 25.04.2014 (ďalej len „zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu mal v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, bol teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh
spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy uzavretej je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.
13. Na základe vykonaného dokazovania, pričom dôkazy v konaní predložil len žalobca, žalovaná nevyužila svoje zákonné právo k žalobe a k dôkazom predloženým žalobcom sa vyjadriť, nevyužila ani právo predložiť nejaký dôkaz na popretie nároku žalobcu, nárok žalobcu nespochybňovala, nerozporovala ani dôvodnosť ani výšku nároku. Súd považoval za jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý úver žalovaná prestala splácať podľa úverových obchodných podmienok žalobcu, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy. Súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahovala všetky náležitosti v zmysle hore citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahovala konkrétne ustanovenia týkajúce sa výšky úveru, výšky splátok, ako aj bola pevne stanovená ročná úroková sadzba a stanovená aj RPMN. Z podkladov pripojených k žalobe bolo zrejmé, že žalobca si uplatňuje len tú časť úveru, ktorá žalovanou splatená nebola. Z týchto dôvodov súd, keď mal za preukázané, že úverová zmluva bola platná a účinná, zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 915 eur (1200 eur mínus vykonané úhrady žalovanou vo výške 285 eur), tak ako si to žalobca v konaní uplatnil. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 915 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka a v zmysle platnej vyhlášky č. 87/1995 Z. z..
14. Podľa§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobe vyhovel, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok). sudkyňa