Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-198-2018.pdf
PDF · 96.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/198/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: U. N., A.. X.XX.XXXX, W. M. H. XXXX/XX, XXX XX, S. S., v konaní o zaplatenie 655,38 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 650,90 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 5.1.2016 do zaplatenia, sa v celom rozsahu zamieta.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.10.2018 sa pôvodný žalobca, Q. Ú.Á. W., Y..X.., X. X. Q. W., ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 655,38 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 5.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalujúca banka žalobu odôvodnila tou skutočnosťou, že žalovaný s jeho predchodcom uzatvoril dňa 27.4.2015 zmluvu o pôžičke, ev. č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 700 €. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôžičku 24 mesačnými splátkami po 37,31 € až do celkovej sumy 895,44 €. Žalovaný však z tejto sumy uhradil ku dňu spísania žaloby len 149,24 €. Predchodca žalobcu preto 29.10.2015 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval, predchodca žalobcu úver ku dňu 29.12.2015 zosplatnil a informoval o tom žalovaného listom z 30.12.2015. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru upravoval článok 12.4 zmluvných podmienok.
3. K svojej žalobe žalobca pripojil notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ 54215/2017 zo dňa 11.12.2017, prílohu projektu zlúčenia, ktoré preukazovalo právne nástupníctvo Q. Y..X.., X. X. Q. W., voči obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, úverovú zmluvu, predžalobnú upomienku, doručenku.
4. Súd najskôr rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu žalovaný včas podal odpor, ktorým žalobu namietal. Tvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel s predchodcom žalobcu, nemá náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 psím. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj náležitosť uvedenú v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, v dôsledku čoho je úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Dôvod neplatnosti zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky z 27.4.2015 vidí aj v absolútne nečitateľných zmluvných podmienkach, ktoré sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako celok a z toho dôvodu sú neplatné. Žalovaný výslovne poprel, že by mu bolo doručené Okamžité vyhlásenie splatnosti úveru a naviac namietol premlčanie nároku žalobcu, nakoľko nárok žalobcu opierajúci sa o neplatnú úverovú zmluvu, je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde objektívna premlčacia doba uplynula v apríli 2018, pretože začala plynúť dňom poskytnutia úveru 27.4.2015.
5. K odporu žalovaný pripojil kópiu jeho vyhotovenia úverovej zmluvy, ako aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.
6. Žalobca potom reagoval replikou zo dňa 19.12.2018, kde tvrdenia žalovaného namietal. V súvislosti s náležitosťami úverovej zmluvy poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 a tvrdil, že v konaní nedošlo k premlčaniu jeho nároku, pretože ten bol uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Dlh bol podľa presvedčenia žalobcu zosplatnený v súlade s právnymi predpismi a plynutie premlčacej doby nemôže počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. K dátumu zosplatneniu dlhu žalobca z predpísaných 7 splátok evidoval úhradu troch splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania so 4. splátkou zo dňa 20.8.2015. Zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.11.2015, pričom trojročná premlčacia doba by uplynula 20.11.2015. Keďže žalobca podal žalobu pred týmto dňom, jeho nárok nie je premlčaný. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia žalobca uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby.
7. Následne potom žalobca oznámil, že v priebehu konania postúpil pohľadávku uplatnenú žalobou voči žalovanému na obchodnú spoločnosť, ktorá je uvedená v záhlaví tohto rozsudku a žiadal, aby súd pripustil zmenu v osobách žalobcu.
8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 28.1.2019, kde namietal ďalšie skutočnosti a tvrdil, že výška úroku, ktorý bol dohodnutý v zmluve (27,89 % ročne), je v rozpore s dobrými mravmi a preto dohoda o úrokoch je neplatná podľa ust. § 39 Obč. zákonníka, nakoľko je to úrok neprimerane vysoký oproti priemerným úrokovým sadzbám, vyžadovaným bankami v období uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa jeho názoru je v zmluve tiež nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa údajov Ministerstva financií SR, zverejnených o priemernej RPMN za II. štvrťrok roku 2015, bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 1.500 €, pri zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov 33,96 %. Žalobca v zmluve uviedol priemernú hodnotu RPMN 34,42 %, čo je údaj zjavne nesprávny. Čo sa týka postúpenia pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, predpokladom postúpenia takejto pohľadávky je dodržanie podmienok uvedených v § 9 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase postúpenia. Predpokladom postúpiteľnosti je, aby klient bol s plnením dlhu v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na plnenie klienta písomne vyzvala. Táto podmienka splnená nebola, preto je postúpenie neplatné a v dôsledku tejto skutočnosti žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. K tomuto podaniu pripojil oznámenie pôvodného žalobcu, Q. Ú. W., Y..X.., X. X. Q. W. zo dňa 24.1.2019, ktorým mu banka oznámila postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..
9. Po podaní tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 11.6.2019, ktorým aj postupník navrhol vykonať zámenu v osobách strán na strane žalobcu a pripojil relevantné dokumenty, akými bola zmluva o postúpení pohľadávok a jej prílohy, súd uznesením zo dňa 21.6.2019 sp. zn. 10Csp/198/2018 zmenu subjektu na strane žalobcu pripustil. Do konania tak vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave.
10. Žalovaný podaním z 21.7.2019 znova namietol neplatné postúpenie pohľadávky na žalobcu a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a poukázal tiež na svoju predchádzajúcu argumentáciu.
11. Pred posledným meritórnym pojednávaním vo veci samej nariadeným na deň 2.10.2019 novovstupujúci žalobca reagoval podaním zo dňa 30.9.2019. Týmto podaním zobral žalobu v časti späť a žiadal priznať len sumu 650,90 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 5.1.2016 do zaplatenia. Uviedol, že žalobu zobral späť v časti sumy 4,48 %, ktorá predstavovala náklady na vymáhanie pohľadávky podľa všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Ďalej novovstupujúci žalobca tvrdil, že zmluva o poskytnutí pôžičky čísla uvedeného v žalobe spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ šlo o splnenie podmienok podľa zákona o bankách, ktorých nesplnenie žalovaný namietal, tak žalovaný preukázateľne bol v omeškaní viac ako 90 dní s úhradou dlhu. Pre neplnenie si zmluvných záväzkov bola pohľadávka následne v súlade s ust. § 92 zákona o bankách legitímne postúpená na nového veriteľa. Predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú v úverovej zmluve, ktorá je adresou jeho trvalého pobytu.
12. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca pripojil opätovne zmluvu o poskytnutí Najľahšej pôžičky, doručenku preukazujúcu prevzatie predžalobnej upomienky z 29.10.2015 žalovaným, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a oznámenie o postúpení pohľadávky ako aj poštový podací hárok.
13. Dňa 2.10.2019 súd vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa obaja ospravedlnili a navrhli vykonať pojednávanie v ich neprítomnosti, pojednávanie, na ktorom prečítal listiny pripojené do súdneho spisu žalobcom. Nepochybne bolo preukázané, že Q. Ú. W., ktorá bola právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, od 1.1.2018, keďže táto obchodná spoločnosť sa zlúčila k 31.12.2017 s Q., Y..X.., W., prevzala pohľadávku pôvodného veriteľa, obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, voči žalovanému. Táto vznikla zo zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol touto zmluvou poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 700 € pri celkových nákladoch spotrebiteľa 195,44 €, ktorý bol splatný po dvoch rokoch k 20.4.2017. Podľa presvedčenia súdu táto zmluva vykazovala všetky znaky platnej zmluvy o spotrebiteľských úveroch a mala aj náležitosti predpokladané ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere sa súd s argumentáciou žalovaného nestotožnil. S čím súd ale súhlasí, je skutočnosť, že zmluva síce obsahovala údaj o priemernej hodnote RPMN, tento údaj však nebol uvedený správne. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2015, predstavovala RPMN úverov splatných nad jeden rok do 5 rokov 13,83 % ročne a v II. štvrťroku roku 2015 13,50 % ročne. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za I. štvrťrok roku 2015 predstavovala priemerná RPMN v ostatných spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500 € pri splatnosti od 1 do 5 rokov 37,67 % ročne a v II. štvrťroku 2015 priemerná hodnota RPMN tých istých úverov predstavovala 33,96 % ročne.
14. Bez ohľadu ale na skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy v apríli 2015 bolo nutné brať do úvahy informácie o priemernej hodnote RPMN v spotrebiteľských úveroch poskytovaných veriteľmi za I. štvrťrok roku 2015, kedy bola vo výške 37,67 % a teda údaj v prejednávanej zmluve bol uvedený nižší, mätúci spotrebiteľa a teda uvedený v neprospech spotrebiteľa, súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť ani čiastočne bez ohľadu na prípadný záver, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd sa totiž stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca, obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, nie je vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie tejto pohľadávky vo vzťahu k žalovanému.
15. Je nepochybné, že pohľadávka uplatnená žalobou z 29.10.2018, aj keď pôvodne vznikla z úverovej zmluvy medzi nebankovým subjektom a žalovaným, bola v čase jej uplatňovania na súde potom, čo Q. Ú. W. sa stala právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, už pohľadávkou banky. Na túto pohľadávku sa vzťahoval okrem iného aj osobitný režim, ktorý predstavovali o spravovaní pohľadávky banky ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Banka postúpila pohľadávku na nebankový subjekt žalobcu - žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku ku dňu 22.1.2019.
16. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky voči žalovanému, ak je napriek písomnej výzve písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej banky, jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka, alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka, alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou, alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z banky na nebankový subjekt, ktorý je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska (teda na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku), vylučuje ust. § 17 ods. 3 použitie ust. § 17 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z toho vyplýva, že napriek ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje prevod, alebo prechod práva zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné pri prevode práv a povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na nebankový subjekt dodržať citované ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Bez ohľadu na diskusiu, ktorá sa rozvinula o platnosti, resp. neplatnosti konečného zosplatnenia úveru pôvodným veriteľom koncom roku 2015, súd musí konštatovať, že v konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že oznámenie o zosplatnení úveru bolo doručené žalovanému. Žalovaný však musel vedieť, že aj bez vyhlásenia o okamžitej splatnosti je už úver zročný, nakoľko podľa znenia zmluvy bol zročný k 20.4.2017. Podanie žaloby bankou na súd dňa 29.10.2018 možno považovať za výzvu banky na zaplatenie dlhu tam uvedeného žalovaným, teda takú výzvu, akú predpokladá ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže však k postúpeniu pohľadávky došlo ku dňu 22.1.2019, je zrejmé, že od podania žaloby na súd dňa 29.10.2018 po postúpenie pohľadávky, nedošlo k uplynutiu 90 dní, ktoré predpokladá zákon o bankách a v ktorých ešte mohol žalovaný dlh žalobou uplatnený zaplatiť banke a používal ochranu klienta banky, ktorá mu je priznávaná ust. § 89 až § 93b zákona č. 483/2001 Z.z.. Q. Ú. W., Y..X.., X. X. Q. W., bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom sporu, žalobcovi uvedenému v záhlaví tohto rozsudku potom, čo bol žalovaný ešte po doručená písomnej výzvy banky (žaloby dňa 29.10.2018) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením svojho zročného peňažného záväzku banke. Keďže pôvodný žalobca Q. Y..X.., X. X. Q. W., nedodržal lehotu 90 dní od výzvy žalobcovi do postúpenia pohľadávky na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., je zrejmé, že porušil ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a v dôsledku tejto skutočnosti je právny úkon postúpenia na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku neplatným právnym úkonom. Žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku preto nemá vecnú legitimáciu uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 650,90 € spolu s požadovaným úrokom z omeškania od 5.1.2016 do zaplatenia a preto súd v tejto časti jeho žalobu zamietol.
18. Tam, kde žalobca zobral žalobu späť, súd konanie podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.
19. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.