Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_20S-7-2019.pdf
PDF · 290.05 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: KRON SK, s.r.o., so sídlom Dolné suroviny 996/1, 905 01 Senica, IČO: 36 256 561, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102328622/2018 zo dňa 23.11.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 102328622/2018 zo dňa 23.11.2018 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane") č. 100886214/2018 zo dňa 04.05.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 119 834,33 Eur, nepriznal uplatnený nadmerný odpočet dane v sume 3 317,17 Eur a vyrubil daň v sume 116 517,16 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 103600009/2016 zo dňa 26.07.2016, ktorý bol spolu s výzvou č. 103604355/2016 zo dňa 27.07.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 15.08.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti bolo nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru) podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o DPH"). Žalobca v zdaňovacom období december 2013 deklaroval dodanie tovaru pre českého odberateľa Q. M., na základe dokladov: faktúra č. 5130286, dátum dodania 19.12.2013, základ dane 16 196,00 Eur, za dodanie tovaru (SM-Fošne v množstve 45,62 m3, SM- Hranoly v množstve 33,49 m3), dátum prepravy podľa CMR dňa 16.12.2013 vozidlom SE117BY, faktúra č. 5130287, dátum dodania 19.12.2013, základ dane 30 150,00 Eur, za dodanie tovaru (SM-dosky v množstve 82,36 m3, SM-Hranoly v množstve 67,38 m3), dátum prepravy podľa CMR dňa 16.12.2013 vozidlom SE117BY a dňa 19.12.2013 vozidlom SE117BY. V súvislosti s intrakomunitárnym dodaním
tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru na územie Českej republiky. Daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu nepreukázania prepravy predmetného tovaru deklarovaným spôsobom na územie Českej republiky. 3. Ďalším dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov (celkom 14 faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobie), vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o. za dodanie montážnych, demontážnych a stavebných prác a za dodanie oceľových (halových) konštrukcií. Po vykonaní preverenia žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení a vyhodnotení zisteného skutkového stavu daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie zákonných podmienok na uplatnený odpočet dane žalobcom podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním bola spochybnené dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, obchodnou spoločnosťou DREVITECH, spol. s r. o., ktorá zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom je odo dňa 22.04.2015 obchodná spoločnosť Sport Life, Hlavná 326, Dunajská Streda, IČO: 46024247. 4. Rovnako, z dôvodu nepreukázania reálneho základu deklarovaného zdaniteľného plnenia nebol správcom dane uznaný žalobcom uplatnený odpočet dane z faktúry č. FA13055, dátum dodania 20.12.2013, základ dane 35 000,00 Eur, DPH 7 000,00 Eur, suma spolu 42 000,00 Eur, vystavenej dodávateľom žalobcu Semper trade, s.r.o., ktorého registrácia na DPH bola ukončená ku dňu 28.02.2018 z úradnej moci. Predmetom zdaniteľného plnenia bolo dodanie tovaru - posteľ v množstve 12 ks, skriňa voľne stojaca v množstve 26 ks, komody v množstve 26 ks, obývacia stena v množstve 2 ks. Ďalším neuznaným zdaniteľným plnením bolo žalobcom deklarované nadobudnutie jedného kusu technologického zariadenia na opracovanie drevnej hmoty a plošných materiálov od dodávateľa RANOX s.r.o., ktorý pre žalobcu vystavil faktúru č. 213112, dátum dodania 20.12.2013, základ dane 50 000,00 Eur, DPH 10 000,00 Eur, suma spolu 60 000,00 Eur, s popisom predmetu plnenia: „Na základe dohody Vám fakturujeme za dodávku technologického zariadenia na opracovanie drevnej hmoty a plošných materiálov v množstve 1." V rámci preverovania uvedeného zdaniteľného plnenia nebolo preukázané, že predmetné technologické zariadenie dodala deklarovaná obchodná spoločnosť.
II. Žaloba a jej dôvody
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia prvého aj druhého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a priznania žalobcovi práva na náhradu trov konania voči žalovanému. V podanej žalobe nežiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie. 6. Nezákonnosť rozhodnutí oboch stupňov žalobca vzhliadol v nesprávnom právnom posúdení veci v nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu k otázke oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH a k otázke splnenia podmienok podľa § 43 zákona o DPH na uznanie oslobodenia od dane za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu a s tým súvisiaci neprimeraný a nezákonný prenos dôkazného bremena na žalobcu v otázke preukázania oprávnenosti vyššie uvedených nárokov. V neposlednom rade žalobca namietal formálne nedostatky výroku rozhodnutia prvého stupňa spôsobujúce jeho nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a taktiež namietal porušenie zásadných procesných práv žalobcu. 7. Žalobca poukázal na skutočnosť, že k neuznaniu sporného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia došlo zo strany daňových orgánov predovšetkým z dôvodu pochybností týkajúcich sa dodávateľa žalobcu, t. j. obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. Žalobca súhlasil s tvrdením, že pochybnosti sa týkajú činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., ale zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením, že tieto pochybnosti vznikli na základe činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože preverovanie zdaniteľných obchodov uskutočnených v kontrolovanom zdaňovacom období december 2013 sa uskutočňovalo od 31.08.2015, kedy bola daňová kontrola začatá. Namietal spochybnenie dodania tovaru správcom dane z dôvodu nekontaktnosti právneho nástupcu obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., teda Sport Life s.r.o., čo nemôže byť dôvodom na spochybnenie podnikateľskej činnosti dodávateľa žalobcu, ktorý v čase realizácie kontrolovaných zdaniteľných plnení riadne vykonával podnikateľskú činnosť, a teda nekontaktnosť jeho právneho nástupcu v čase výkonu daňovej kontroly nemôže byť dôvodom spochybnenia reálneho základu predmetných zdaniteľných plnení. Podľa názoru žalobcu žalovaný nemôže ako záver o reálnej činnosti obchodnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období vyvodiť na základe preverenia súčasného stavu spoločnosti resp. jej
právneho nástupcu. Žalobca dôvodil, že obchodná spoločnosť Sport Life s.r.o. je právnym nástupcom spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., teda nejde o nekontaktnosť spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. 8. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správca dane mal v rámci svojej činnosti viac možností na preverovanie činností daňových subjektov, resp. sledovanie ich plnenia si povinností, a to napr. prostredníctvom inštitútu miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly, ktorými mohol preveriť výkon ekonomickej činnosti jednotlivých daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že ak správca dane v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov sám nemal pochybnosti o činnosti obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., je nemysliteľné, aby neplnenie si povinností dodávateľa žalobcu dával na ťarchu žalobcu. 9. Vo vzťahu k prevereniu pravdivosti výpovede svedka B. E. konajúceho v predmetnom zdaňovacom období za spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o. (ďalej aj „DREVITECH") a k záverom správcu dane ohľadom zisteného skutkového stavu o nepreukázanom svedkom uvádzanom počte zamestnancov a o nepreukázanom vlastníctve uvádzaného počtu motorových vozidiel dodávateľom žalobcu, žalobca namietal formálny spôsob preverovania uvedených skutočností prostredníctvom evidencie príslušného správcu dane na dani z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov dodávateľa žalobcu a na dani z motorových vozidiel. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, že sa nepreukázal zamestnanecký pomer medzi spoločnosťou DREVITECH, spol. s r. o. a osobami uvedenými vo výpovedi B. E. na základe zistení, že uvedené osoby sa nenachádzajú v daňovom priznaní na dani zo závislej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o. V tejto súvislosti žalobca upozornil, že vznik a trvanie zamestnaneckého pomeru nie je podmienený splnením daňových, resp. iných verejnoprávnych povinností, ktoré vzniknú spoločnosti v dôsledku existencie pracovného pomeru. K námietke žalobcu týkajúcej sa výpovede B. E. a neplnenia si daňových povinností dodávateľa žalobcu spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o. na dani zo závislej činnosti a dani z motorových vozidiel žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane postupoval v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný, ako odvolací orgán tvrdí, že je povinnosťou každého daňového subjektu, aby údaje do daňového priznania k dani z motorových vozidiel uvádzal správne. Aj z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nepriznanie práva na odpočet dane žalovaný žalobcovi nepriznáva na základe neplnenia si povinností iného podnikateľského subjektu, a to dodávateľa žalobcu, spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o. Žalovaný, ako aj správca dane pristúpili k nesprávnym zisteniam, kedy bolo pre účely preverenia dostupnosti motorových vozidiel spoločnosti realizujúcej prepravu, DREVITECH, nahliadnuté do daňového priznania k dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie. Takáto forma vedenia dokazovania podľa názoru žalobcu nezodpovedá požiadavkám a zásadám daňového poriadku, nakoľko zistený počet a druh motorových vozidiel uvedených v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie nemusí a evidentne nezodpovedá skutočnému stavu. Evidenciu vozidiel vedie príslušný orgán policajného zboru, a nie správca dane. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že v bežnej obchodnej praxi jednotlivých spoločností býva preprava zabezpečená vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami, ktoré užíva na základe určitého zmluvného vzťahu. Výpoveď svedka B. E. bola spochybnená aj z toho dôvodu, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. popieral vedomosť o tom, že spoločnosť DREVITECH bola zlúčená do spoločnosti Sport Life s.r.o.. Žalobca tieto tvrdenia konateľa spoločnosti Sport Life s.r.o. spochybnil vo svojom doplnení k zápisnici č. 101766912/2017, a to najmä tým, že ako konateľ spoločnosti o tejto skutočnosti musel vedieť minimálne z verejne dostupného výpisu z obchodného registra. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. pán Z. O. nebol o týchto skutočnostiach priamo oboznámený, nakoľko mal v tom čase zástupcu, ktorý v jeho mene konal. Žalobca má teda za to, že práve vďaka preukázaniu existencie plnomocenstva je možné o to viac zotrvať na argumente, že svedok pán O. mohol a evidentne aj vedel o realizácií zmien v rámci spoločnosti, nakoľko ešte pred samotnými zmenami splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene podala návrh na zápis zmien do obchodného registra. Žalobca ďalej v súvislosti s výsluchom pána O. poukázal na účelové vedenie dokazovania, nakoľko pri všetkých výpovediach svedkov, ktorých tvrdenia preukazovali skutočnosti v prospech žalobcu boli žalovaným ako aj správcom dane spochybnené ako nedôveryhodné z titulu nepodloženia svojich tvrdení relevantnými dôkazmi, pričom pri výpovedi pána O., ktorá ako jediná sa javila byť v neprospech žalobcu, správca dane nekonštatoval nedôveryhodnosť výpovede tohto svedka, a to aj napriek tomu, že v rozpore s jeho tvrdeniami existujú iné dôkazy preukazujúce opak, napr. preberací protokol, vyššie uvedené skutočnosti o splnomocnení osoby a iné. Žalobca má za to, že spoločnosť DREVITECH, ako dodávateľ žalobcu, bol reálny, aktívny podnikateľský subjekt v relevantnom čase, ako aj v nasledujúcom období, vykonávajúci ekonomickú činnosť, čo vyplýva nielen zo súdnych sporov, ktoré sú vedené voči právnemu nástupcovi spoločnosti, ale aj z
výročnej správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne za rok 2016, ktorá bola správcovi dane žalobcom predložená a je súčasťou spisového materiálu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. inzerovala pracovné ponuky v regionálnych novinách TAJMS, o čom žalobca tiež predložil dôkazy. Žalobca uviedol, že žalovaný prihliadal len na skutočnosti zistené z informačných systémov finančnej správy a nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní boli opakovane porušené viaceré zásady správy daní, predovšetkým zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a to z toho dôvodu, že dôkazy predložené a navrhnuté žalobcom, ktoré získal vlastnou činnosťou, boli zo strany správcu dane posudzované a hodnotené vždy takým spôsobom, ktorý umožňoval tieto zistenia a dôkazy interpretovať ako priťažujúcu okolnosť. 10. V súvislosti s nepriznaním oslobodenia od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte, obchodnej spoločnosti KRON SK-CZ, s.r.o. so sídlom Českej republike, žalobca v žalobe uviedol : "Dôvodom nepriznania nároku na oslobodenie od dane je, že dodanie na základe faktúry č. 5130286 a 5130287 nebolo zo strany žalobcu preukázané, faktúra nepotvrdzuje reálnosť dodania tak, ako ich uvádza žalobca, doklady predložené k výkonu daňovej kontroly sú v rozpore s výsledkami preverovania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH." 11. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že tvrdenia žalovaného, ako aj správcu dane, ktoré pozostávajú predovšetkým z pochybností o reálnosti vykonanej prepravy, nezodpovedajú zisteným skutočnostiam a skutočnému stavu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z účelového vedenia dokazovania správcom dane. Žalobca poukázal na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia predkladané v priebehu daňovej kontroly, ako aj samotného vyrubovacieho a odvolacieho konania. 12. Žalobca tvrdil, že dodal tovar z tuzemska do iného členského štátu, pričom splnenie podmienok oslobodenia od dane preukázal riadne vyplneným účtovníctvom, v rámci ktorého bola aj predmetná odberateľská faktúra, kópiou dokladu o preprave (CMR) a inými dokladmi, napr. výpismi z bežného účtu o prijatí platby za tovar. 13. K potvrdeniam o zosnímaní jednotlivých vozidiel uvedených na prepravnom doklade Elektronickým mýtnym systémom (ďalej len „EMS"), ktoré predložila Národná diaľničná spoločnosť (ďalej len „NDS") a z ktorých vyplýva, že uvedené vozidlo buď v daný deň ani nebolo EMS zaznamenané alebo bolo zaznamenané na uvedenej trase, ale neprešlo hraničnou bránou SR/ČR, na základe ktorých skutočností žalovaný, ako aj správca dane uzavreli, že sa dodanie tovaru nepotvrdilo, žalobca uviedol, že EMS je systém, ktorý vie preukázateľne potvrdiť alebo vyvrátiť realizáciu prepravy určitým motorovým vozidlom po vybranej trase, avšak EMS nezachytáva všetky prepravné trasy, ktoré môže vozidlo realizovať, t.j. nie všetky dopravné úseky sú spoplatnené mýtom, takže nie sú monitorované, napríklad pri trase Senica - Hodonín nebude prejazd motorového vozidla (nad 3,5 t) zaznamenaný EMS, pokiaľ bude trasu realizovať cez Skalicu, pričom v tejto súvislosti predložil ako dôkaz mapu vymedzených úsekov ciest. 14. Vo vzťahu k dôkazom získaným z elektronického mýtneho systému žalobca ďalej dôvodil, že nebola braná do úvahy ani skutočnosť, že EMS zaznamenáva výlučne len vozidlá, ktorých celková hmotnosť presahuje 3,5 t v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (vozidlá kategórie M, N a G), okrem jazdných súprav tvorených motorovým vozidlom kategórie M1, N1, M1G a N1G. Žalobca vo vzťahu k uvedenému zdôraznil, že správca dane má svoje kompetencie upravené zákona č. 333/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež daňovým poriadkom, pričom žiaden z týchto predpisov neoprávňuje správcu dane ani žalovaného posudzovať, či dodávaný tovar mal byť prepravovaný výlučne motorovým prostriedkom, ktorého celková hmotnosť presahuje 3,5 t v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z. 15. Ohľadom vyhodnotenia získaných podkladov o zaznamenaní pohybu prepravovaného tovaru žalobca napádal, že v situáciách, kedy EMS jasne a preukázateľne zaznamenalo a potvrdilo pohyb a trasu vozidla realizujúceho prepravu predmetného tovaru, kedy toto vozidlo bolo na trase nielen zaznamenané, ale zároveň ho zachytila hraničná brána, daňové orgány oboch stupňov účelovo spochybňovali dodania na základe pochybností o faktickej možnosti prepravy uvedeného množstva tovaru podľa jeho hodnôt uvedených na faktúre/ach, pričom tieto pochybnosti sú podľa názoru žalobcu nielen neodôvodnené, ale aj účelové. Žalobca mal za to, že žalovaný, ako ani správca dane nie sú osoby odborne znalé k tomu, aby vedeli vyvodiť záver o faktickej možnosti prepravy uvedeného množstva konkrétnym vozidlom.
16. S poukazom na uvedené žalobca uzavrel, že z doteraz zisteného skutkového stavu je viac ako zrejmé, že preprava tovaru sa nielen formálne - právne potvrdila z predložených dokladov, ale uvedené tvrdenia potvrdili vo svojich výpovediach pán E., pán S. a pán M., tovar bol preukázateľne dodaný a prepravený do Českej republiky, z čoho vyplýva, že prišlo v tejto krajine k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, a preto nemohla nastať skutočnosť, že by žalobca bol osobou povinnou platiť daň v tuzemsku, ako uvádza správca dane. Preto žalobca namietal dodatočné zdanenie z titulu nepreukázania podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. 17. Vyššie uvádzanými dôvodmi, obsiahnutými v 11. až 16. bode tohto rozsudku, žalobca namietal aj nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na oslobodenie od dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH z odberateľských faktúr č. 5130206 a č. 5130208 vystavených pre odberateľa Q. M., N. XXXX/XX, XXX XX D., (ďalej len „Q. M."). 18. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane za deklarované prijatie zdaniteľných plnení od dodávateľa Semper trade, s.r.o. žalobca v podanej žalobe uviedol, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane je to, že predmetná faktúra č. FA13055 nebola vystavená v zmysle § 71 a v súlade s § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. V tejto súvislosti žalobca uviedol, obzvlášť poukazuje na predchádzajúce písomné vyjadrenia žalobcu predkladané v priebehu daňovej kontroly, ako aj samotného vyrubovacieho a odvolacieho konania. V primeranej miere, najmä čo sa týka vedenia dokazovania a postupov v daňovom konaní a následnom vyrubovacom konaní, ktoré je v rozpore s daňovým poriadkom, tiež poukazoval aj na tvrdenia uvedené vyššie v tejto žalobe. Žalobca mal za to, že tvrdenia žalovaného ako aj správcu dane pozostávajú výlučne na právnom názore, že predmetná faktúra nebola vystavená v súlade s § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Správca dane v uvedenom prípade nespochybňuje materiálne dodanie služby, čo sa preukázalo mimo iné aj svedeckou výpoveďou pána M. a pána N.. 19. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov nesprávne vyhodnotili zistené skutočnosti a nesprávnou aplikáciou hmotnoprávnych predpisov (zákon o DPH) odopreli žalobcovi právo na odpočítanie DPH. Ako dôvod uvádzajú nesprávne vystavené faktúry zo strany Semper trade. Zmätočným sa žalobcovi javí tvrdenie, že spoločnosť Semper trade nevystavila faktúru v súlade s § 39 zákona o DPH a nie je považovaná za faktúru podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca je však toho názoru, že faktúra bola zo strany dodávateľa žalobcu vystavená v listinnej forme, o čom svedčí aj fakt, že miestne príslušný správca dane pracoval v priebehu daňovej kontroly s uvedenou faktúrou. 20. Ohľadom nepriznania práva na odpočítanie dane za deklarované prijatie zdaniteľných plnení od dodávateľa RANOX s.r.o. žalobca v podanej žalobe uviedol, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane je to, že podľa názoru žalovaného a správcu dane nedošlo k reálnosti dodania plnenia uvedeného vo faktúre č. 213112, tak ako to uvádza žalobca. V tejto súvislosti žalobca obdobne ako vyššie uviedol, že obzvlášť poukazuje na predchádzajúce písomné vyjadrenia žalobcu predkladané v priebehu daňovej kontroly, ako aj samotného vyrubovacieho a odvolacieho konania. V primeranej miere, najmä čo sa týka vedenia dokazovania a postupov v daňovom konaní a následnom vyrubovacom konaní, ktoré je v rozpore s daňovým poriadok, tiež poukazoval aj na tvrdenia uvedené vyššie v tejto žalobe. 21. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi žalovaného a správcu dane a zotrval na právnom názore, že k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnému tovaru došlo v príslušnom zdaňovacom období. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca navrhoval v podaní zaevidovanom pod ev. č. 6/10715954/2017 z 25.08.2017 výsluch svedka - osoby realizujúcej za spoločnosť RANOX s.r.o. predaj technologického zariadenia žalobcovi a prostredníctvom svedeckej výpovede preveriť, či a akým spôsobom bol dohodnutý deň nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalobca namietal, že navrhovaný výsluch svedka však vykonaný nebol z dôvodu, že podľa názoru správcu dane vykonané dokazovanie postačovalo na preukázanie jeho záverov, a to na základe skutočnosti, že dodávateľ žalobcu, spoločnosť RANOX s.r.o. nepredložil žiadnu identifikáciu dodávaného technologického zariadenia, jeho evidenciu v účtovníctve ani skladové karty, a nebol teda podľa názoru žalovaného preukázaný pôvod predmetného zariadenia. Žalobca k tomuto záveru žalovaného namietal, že skutočnosti týkajúce sa iných subjektov mu nemôžu byť v žiadnom prípade kladené za vinu, žalobca za tieto nemôže niesť zodpovednosť a žalobcovi nemôže v takomto prípade správca dane, resp. žalovaný neuznať uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti dôvodil, že právo na odpočet dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a nemôže byť obmedzené, keďže zabezpečuje neutralitu dane a konečné zdanenie len pridanej hodnoty. Uvedenú argumentáciu žalobca podporil poukazom na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010. 22. Žalobca ďalej namietal, že pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní boli opakovane porušené viaceré zásady správy daní, predovšetkým zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy, čím boli porušené jeho práva. Poukázal na to, že k porušeniu zásad správy daní došlo tým, že navrhnuté a predložené dôkazy, ale aj dôkazy získané vlastnou činnosťou správcu dane boli posudzované a hodnotené vždy takým spôsobom, ktorý umožňoval tieto zistenia a dôkazy interpretovať ako priťažujúcu okolnosť v jeho neprospech. 23. Zároveň napádal formálne a obsahové nedostatky výroku rozhodnutia prvého stupňa. Dôvodil, že v danom prípade je výrok nesúladný s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a to vzhľadom na to, že v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Konkrétne v otázke dodatočného zdanenia daňou vo výroku úplne absentuje ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého sa v uvedenom prípade dodatočne vyrubuje daň žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočet dane, pričom odôvodnenie správcu dane považuje žalobca za nezrozumiteľné a mätúce. Podľa názoru žalobcu daňové orgány oboch stupňov riadne nevysvetlili a ani jednoznačne nepreukázali, v čom presne malo spočívať daňové zvýhodnenie. Správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k jednotlivým zdaniteľným obchodom v skutočnosti nedošlo, v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil, ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH. 24. Žalobca mal za to, že žalovaný, resp. správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora, a to rozsudky C-367/96 a C-212/97, ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a podvodné konanie, pričom pri zneužití práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Ďalej žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1Afs/53/2016-55, z ktorého vyplýva, že zneužitie práva sa týka výlučne umelých konštrukcií. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že správca dane nedostatočne odôvodnil svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázal, že žalobca sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH. Takáto vada má za následok nezákonnosť postupu žalovaného, ako aj správcu dane.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 26. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od dodávateľa DREVITECH spol. s r. o. 27. Na základe vyhodnotenia zistených skutočností z rozsiahleho preverovania v rámci výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti u správcu dane nielen o reálnom dodaní tovaru od dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o., ale predovšetkým o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. v kontrolovanom zdaňovacom období, a to na základe nasledujúcich skutočností: nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti sa nevykonáva žiadna ekonomická činnosť a spoločnosť nenapĺňa žiadne znaky podnikania; nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. a ani bývalá konateľka spoločnosti DREVITECH spol. s r.o. nedokázali zo strany dodávateľa predložiť žiadne dôkazy, ktoré by zreteľne a spoľahlivo potvrdili pravdivosť faktúr a skutočnosť, že tieto faktúry odzrkadľujú reálne dodanie, predovšetkým však účasť uvedeného dodávateľa na fakturovaných obchodných transakciách, ani či zo sporných faktúr dodávateľ DREVITECH, spol. s r. o. priznal a odviedol DPH; o existencii faktúr vystavených spoločnosťou DREVITECH, spol. s r. o. pre žalobcu konateľka spoločnosti nemala vedomosť, nevystavovala ich a ani ich nepodpisovala (aj napriek skutočnosti, že na faktúre je uvedené jej meno ako osoby, ktorá faktúry vyhotovila a podpísala), o žalobcovi počula z rozhovorov a obchodné transakcie s ním neuzatvárala, v kontrolovanom období nemal dodávateľ - spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o., ani jedného zamestnanca, na dani zo závislej činnosti nebol nikto zaregistrovaný, ani neboli zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti; výpoveď svedka B. E., ktorý mal zastupovať spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o. na základe plnej moci udelenej Mgr. B. Q. nezodpovedala skutočnostiam uvedeným v daňových priznaniach, jeho výpoveď bola v rozpore najmä v počte zamestnancov, vlastníctve dopravných prostriedkov, strojovom zariadení, prenájme priestorov a činnosťou spoločnosti - okrem drevovýroby sa zaoberala aj službami, ale v súlade s drevovýrobou - piliarske služby, polotovary pre nábytkárov, prírezy, stavebnou činnosťou. Tvrdenie B. E., že bol zamestnancom spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o., sa nepotvrdilo. Správca dane preveril, že spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadne motorové vozidlá, ktoré by používala na podnikanie a zabezpečovala nimi prepravu tovaru, taktiež nebola objasnená ekonomická podstata činnosti spočívajúca vo výrobe tovaru bez podielu ľudskej práce na súkromných strojoch tretej osoby,
nie je objasnená ekonomická opodstatnenosť takéhoto spôsobu dosahovania tržieb bez možnosti uplatňovania nákladov s nimi súvisiacich. Správca dane z podanej účtovnej závierky za rok 2013 zistil, že spoločnosť z celkových dosiahnutých tržieb 3,9 mil. eur dosiahla 2,8 mil. eur výrobou paliet, 900 tis. eur zo stavebných prác a 24 tis. eur z predaja HIM. Zostávajúci podiel tržieb v sume 175 tis. eur by teda pripadal na činnosti, ktoré uviedol svedok B. E. (predaj reziva a konštrukcií), pričom v roku 2013 vystavil pre daňový subjekt ako odberateľa faktúry v sume 2,2 mil. eur za dodanie smrekového reziva a konštrukcií. Prevádzku Rybany č. 2 v roku 2013 nemal u správcu dane zaregistrovanú. Pôvod tovaru je nejasný a nedostatočne preukázaný. Pretože nebola dostupná účtovná dokumentácia spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. za rok 2013, správca dane preveril na základe doručených odpovedí na žiadosti o súčinnosť v R. C., a.s. a v U. a.s., že spoločnosť DREVITECH, spol. s. r.o. neplatila žiadne platby spoločnosti Lesnatip Slovinsko ani KRONOSPAN Jihlava, Česká republika. 28. Správca dane spochybnil dodania tovarov v kontexte získaných dôkazných prostriedkov v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré pri ich posudzovaní tak, ako je vyššie uvedené, vyvolávajú pochybnosti o reálnom dodaní tovaru a služieb od spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu. Správca dane rovnako spochybnil aj dodania deklarovaných služieb na základe dôkazov získaných v priebehu výkonu daňovej kontroly. Žalobca nepreukázal, že práce deklarované v sporných faktúrach boli skutočne vykonané spoločnosťou DREVITECH, spol. s.r.o., keďže spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nákup služieb od subdodávateľov za celý rok 2013 bol iba vo výške 19 816,- eur, z ktorých ale vykázal tržby vo výške 900 tis. eur, pričom nevlastnil žiadne strojové zariadenia a technologické vybavenie. Z ročného hlásenia o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti za rok 2013 spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., zamestnanci správcu dane zistili, že v období august - december 2XX3 mala spoločnosť jedného zamestnanca, a to Z. E., S. XXXX/XX, XXX 01 C. H. C.. Osoby P. R., C. H. C., B. E., C. H. C., P. N., V., Z. D., K., B. E., C. H. C., Z. Z., V., Z. a P. F., Q., S. N., N. D., K. O., Q., A. C., N. D. v roku 2013 neboli zamestnancami DREVITECH, spol. s.r.o. 29. K faktúram vystavených spoločnosťou DREVITECH spol. s r. o. pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období december 2013 za dodanie stavebných prác sa svedok B. E. vyjadril, že opravy fasád sa robili subdodávkou a živnostníkmi, mená si nepamätá, kto robil vodárenské a kanalizačné práce a či mal na uvedenú činnosť oprávnenie si nepamätá, ťažko povedať, kto to robil, musí to byť v stavebnom denníku, mená stavbyvedúcich boli uvedené v stavebnom denníku, ktorý sa má nachádzať u pána M. a súčasne aj v odovzdávacích protokoloch, cena bola stanovená na základe ponukového listu alebo formou objednávky, mali aj projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie alebo ohlasovaciu povinnosť nevybavoval, uviedol, že ho to nezaujímalo, bol vykonávateľom diela, mal si to zabezpečiť pán M.. Žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia správcovi dane svedok nepredložil. 30. Ďalej žalovaný poukázal na výpoveď konateľa žalobcu, pána Q. M., ktorý sa dňa 25.02.2016 do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102619253/2016 vyjadril, že prepravu vykonala vždy spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o., a jazdili vlastnými autami, oceľové konštrukcie sa aj predávali aj sa použili, dopravu zabezpečovala spoločnosť DREVITECH spol. s r. o., keďže vlastnili kamióny. Ďalej sa vyjadril, že okrem tovaru spoločnosť DREVITECH spol. s r. o. robila pre nich aj práce v areáli v Senici, v Nitre, stavebné, murárske, tesárske práce, pán E. niekoho najal, cena sa dohadovala až potom a bola dohodou, ľudia jazdili na stavbu sami. Žiadne dôkazy neboli pri ústnom pojednávaní predložené. V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane za účelom preverenia prepravy a reálnosti dodania tovaru od spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. pre žalobcu vykonal dňa 04.04.2016 nahliadanie do daňového priznania na dani z motorových vozidiel za rok 2013 daňového subjektu DREVITECH, spol. s r. o. do informačného systému daňovej správy a zistil, že spoločnosť DREVITECH spol. s r. o. začala používať na podnikanie dňa 26.03.2013 vozidlo BL 218 FB, dňa 26.03.2013 prípojné vozidlo BL 518 YB a dňa 02.07.2013 vozidlo BL 727 FN. Správca dane zistil, že vozidlo BL 727 FN je úžitkové vozidlo, ktoré nie je určené na prepravu reziva. Správca dane zaslal výzvu č. 102872371/2016 zo dňa 05.04.2016 na NDS, aby preveril predmetné vozidlá, ktorými mala byť preprava tovaru z miesta nakládky - výrobnej haly Rybany do miesta vykládky - Dolné Suroviny, Senica vykonaná. Daňovému úradu Trnava, pobočka Senica bola doručená odpoveď č. 566453/2016 zo dňa 27.04.2016 od NDS, že v EMS vozidlo BL 727 FN nebolo zaregistrované a vozidlo BL 218 FB bolo zaregistrované od 02.04.2013, avšak dňa 20.12.2013 a 30.12.2013 nebolo zosnímané na žiadnej trase. Správca dane dňa 14.04.2016 vykonal miestne zisťovanie u žalobcu a zistil, že práce sčasti vykonával Z. K., N. XX, E. a časť realizoval žalobca svojpomocne vlastnými zamestnancami, betón na opravu areálu v priestoroch prevádzky Nitra dodávala spoločnosť Nitrabetón s.r.o. Nitra, betonárske práce vykonávala senická firma, šalovacie práce a debnenie robili firmy zo Senice a zamestnanci firmy K R O N SK, s.r.o, stavebný dozor vykonával Ing. Baďura. Správcovi dane bol pri miestnom zisťovaní predložené Kolaudačné rozhodnutie
č. SP14/2015-004-Ing.Va, Stavebné povolenie č. SP20268/2008-004-Ing.Vy, Stavebné povolenie č. SP10835/2013-003-Ing.Vy. 31. Pri miestnom zisťovaní sa konateľ žalobcu k faktúre č. 2013173 a 2013175 nevedel vyjadriť, jeho vyjadrenie bolo správcovi dane doručené elektronicky pod ev. č. 6/06081347/2016 zo dňa 06.05.2016, v ktorom uviedol, že oceľová konštrukcia haly, výr. č. 4781KJ, rozmery 48x24 sa nakúpila pre účely plánovanej výstavby novej predajne areálu Dolné Suroviny. Uvedená konštrukcia sa nachádza v areáli daňového subjektu Dolné Suroviny. K faktúre č. 2013173 sa vyjadril, že oceľová konštrukcia haly bola predaná spoločnosti OKLETON s.r.o. Správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce prepravu tovaru - konštrukcií a jeho dodania od spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. nepredložil. Pri miestnom zisťovaní dňa 19.04.2016 správca dane vykonal obhliadku priestorov - prevádzky Osuské, prevádzky Železničná 1525, Senica a prevádzka Dolné Suroviny 996/1, Senica. Pri miestnom zisťovaní za prítomnosti konateľa spoločnosti pána Q. M. a splnomocneného zástupcu daňového subjektu Ing. A. Z. bolo zrejmé, že ku dňu obhliadky 19.04.2016 boli vykonávané opravy niektorých objektov, avšak rozsah opráv a kto ich vykonal a v ktorom období boli vykonané, nebolo preukázané, a to ani počas celej daňovej kontroly. Na výzvu správcu dane zo dňa 05.05.2016 žalobca v podaní č. 6/07910931/2016 zo dňa 27.06.2016 uviedol, že k sporným dodávateľským faktúram od spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o., posiela jednotlivé dodávateľské faktúry s popisom dopravcu, typ auta a meno šoféra, ktorý realizoval prepravu za spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o. V prípade potreby mal pán E. poskytnúť podrobnú svedeckú výpoveď k jednotlivým dodávkam vrátane výpovede šoférov, ktorí realizovali prepravu, niektoré dodávateľské faktúry boli realizované vo vlastnej réžii spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o. Správca dane obdržal dňa 28.06.2016 pod evidenčným číslom 1202936/2016 obálku s kópiami faktúr a s popisom k faktúram č. 2013154, 2013155, 2013156 a 2013157 - J.P.STAV s.r.o. PÁN Z. A., o čom bol spísaný úradný záznam č. 103430410/2016 zo dňa 30.06.2016. Žiadne iné dôkazy daňový subjekt nepredložil. Správca dane spochybnil dodania tovarov a služieb v kontexte získaných dôkazných prostriedkov v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré pri ich posudzovaní tak, ako je vyššie uvedené, vyvolávajú pochybnosti o reálnom dodaní tovaru od spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu. 32. K doplnenému dokazovaniu v rámci následného vyrubovacieho konania po ukončení daňovej kontroly žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní správca dane prostredníctvom dožiadaného správcu dane vykonal výsluch svedka B. E., prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácii zabezpečil výsluch svedka Z. O., konateľa nástupníckej spoločnosti Sport life, s.r.o., využil ďalšie známe skutočnosti z jeho činnosti (ročného hlásenia o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti za rok 2013 spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o.) a zistil, že v období august - december 2013 mala spoločnosť jedného zamestnanca, a to Z. E., S. XXXX/XX, XXX 01 C. H. C.. Iní zamestnanci neboli v roku 2013 na dani zo závislej činnosti registrovaní, ani neboli zúčtované a vyplatené príjmy zo závislej činnosti, a že svedkom B. E. označený dodávateľ - Ricardo Slovakia, s.r.o. nedeklaroval žiadne dodania tovaru a služieb, nedosiahol žiadne príjmy zo svojej činnosti, nepodal priznanie k DPH za 1. štvrťrok 2013 - 4. štvrťrok 2013, ani daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2013), vykonal miestne zisťovanie u daňového subjektu S. N. (živnostník označený B. E. v jeho výpovedi), N. D. XXX, XXX XX N. D., IČO 37455150, DIČ 1029335681, za účelom preverenia obchodných transakcií so spoločnosťou DREVITECH, spol. s r. o. v zdaňovacom období január - december 2013 a zistil, že S. N. vykonával v roku 2013 stavebnú činnosť - zatepľovanie činžiakov a bytových domov a drobné stavebné práce súvisiace so zatepľovaním. S. N. v roku 2013 pre spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o. nevystavil žiadnu faktúru a nevykonal žiadne dodania, bývalého konateľa pozná, ale nerobil pre nich žiadne práce. Pri miestnom zisťovaní bola správcovi dane predložená kniha vystavených faktúr za rok 2013, podľa ktorej nebola na spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o. vystavená žiadna faktúra. 33. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a námietke, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočet dane, žalovaný argumentuje, že správca dane zistil, že dodanie tovarov a služieb deklarovaných v predmetných faktúrach nebolo preukázané, faktúry nepotvrdzujú reálnosť dodania tak, ako ich uvádza žalobca, doklady predložené k výkonu daňovej kontroly sú v rozpore s výsledkami preverovania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Z titulu dodania tovaru a služieb, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalovaný dôvodil, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil žalobca, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, keďže tieto
doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžf/42/2012 z 18.04.2013). 34. K námietke žalobcu, že tvrdenia žalovaného a správcu dane, ktoré pozostávajú predovšetkým z pochybností o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. nezodpovedajú zisteným skutočnostiam a skutočnému stavu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z účelového vedenia dokazovania správcom dane, žalovaný uviedol, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Žalovaný má za to, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z faktúr, ktoré pre neho vystavila spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., čo vyplýva vyššie uvedených skutočností. 35. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu správca dane neuznal nárok na oslobodenie od dane z dodania tovaru z tuzemska so iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, a to za intrakomunitárne dodanie tovaru uvedeného vo faktúrach č. 5130286 a č. 5130287 odberateľovi KRON SK-CZ, s.r.o. so sídlom v Hodoníne, Česká republika, žalovaný uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období nedeklaroval oslobodené dodania pre českú obchodnú spoločnosť KRON SK-CZ, s.r.o. Z uvedeného dôvodu žalovaný námietku týkajúcu sa tohto odberateľa označil za bezpredmetnú. 36. Vo vzťahu k namietaným dôvodom nepriznania uplatneného oslobodenia od dane za dodanie tovaru českému odberateľovi Q. M., ktoré žalobca deklaroval vystavenými faktúrami č. 5130206 a 5130208, žalovaný poukázal na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného preverovania a dokazovania. Uviedol, že správca dane za účelom preverenia dodania tovaru s oslobodením od dane do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH zaslal žiadosť o priamu výmenu informácií do Českej republiky na odberateľa Q. M., č. 1618181/2015 zo dňa 03.11.2015. V doručenej odpovedi č. 4152224/15/3010 zo dňa 07.12.2015 sa uvádza, že prepravcom, objednávateľom a platcom dopravy tovaru bol daňový subjekt
- žalobca (bol aj majiteľom dopravných prostriedkov). V doručenej odpovedi boli predložené faktúry č. 5130286 a 5130287 z účtovníctva odberateľa Q. M. a CMR č. SK05641815, SK0564188 a SK0564191 preukazujúce prepravu tovaru dňa 16.12.2013 vozidlom EČ SE 117 BY a dňa 19.12.2013 vozidlom EČ SE 117 BY z miesta nakládky - Senica, SK do miesta vykládky - Hodonín, CZ. Ďalej správca dane zaslal výzvu č. 102670344/2016 zo dňa 08.03.2016 na NDS, aby preveril predmetné vozidlá, ktorými mala byť preprava tovaru z miesta nakládky - Senica, SK do miesta vykládky - Hodonín, CZ vykonaná. Správcovi dane bola doručená odpoveď č. 400336/2016 zo dňa 01.04.2016 od NDS, že bolo dňa 19.12.2013 zosnímané vozidlo SE 117 BY jeden krát pri prejazde hranice SR/ČR, dňa 16.12.2013 bolo vozidlo SE 117 BY zosnímané na inej trase, ako je deklarované v CMR. 37. Správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 103075566/2016 zo dňa 05.05.2016, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy vyjadril k pochybnostiam správcu dane, doplnil neúplné údaje, vysvetlil nejasnosti, opravil nepravdivé údaje a riadne preukázal pravdivosť údajov podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vzťahujúcich sa k odberateľským faktúram vystaveným pre českého odberateľa Q. M.. Zároveň ho vyzval, aby vysvetlil pochybnosti o tom, že preprava tovaru bola uskutočnená tak, ako je deklarované na CMR a preukázal, že tovar bol odoslaný a prepravený z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Na túto výzvu správcu dane žalobca v podaní č. 6/07910931/2016 zo dňa 27.06.2016 uviedol, že k vystaveným sporným faktúram pre odberateľa Q. M., poštou zasiela vysvetlenie na odstránenie pochybností zisteným správcom dane. Správca dane obdržal dňa 28.06.2016 pod evidenčným č. 1202936/2016 obálku s kópiami faktúr a rukou dopísaným podpisom, že k faktúre č. 5130286 uviedol, že CMR vystavená 16.12.2013, tovar odvezený do Hodonína autom SE117BY 16.12.2013, šofér pán A. E., k faktúre č. 5130287 uviedol, že časť tovaru odvezená autom SE117BY 16.12.2013 a časť autom SE117BY 19.12.2013, šofér pán A. E., o čom bol spísaný úradný záznam č. 103430410/2016 zo dňa 30.06.2016. K tvrdeným okolnostiam ohľadom prepravy tovaru deklarovaného na faktúre č. 5130287, t. j. že časť mala byť vykonaná dňa 16.12.2013 vozidlom SE 117 BY a časť dňa 19.12.2013 vozidlom SE 117 BY, žalovaný uviedol, že sa nezakladajú na pravde, pretože dňa 16.12.2013 predmetné vozidlo nevykonalo jazdu do ČR a nedodalo ani časť tovaru uvádzanú vo faktúre č. 5130287 a nemohlo zostávajúcu časť z objemu 149,74 m3 prepraviť dňa 19.12.2013 vozidlom SE 117 BY. 38. V súvislosti s námietkou napádajúcou nevykonanie dôkazu výsluchom svedka A. E. žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní správca dane tohto svedka, o čom bola spísaná zápisnica č. 104510141/2016 zo dňa 19.12.2016 - za prítomnosti konateľa daňového subjektu Q. M. a
splnomocneného zástupcu. Svedok A. E. si však podrobnosti spred troch rokov nepamätal, ako osobu zodpovednú za nakladanie tovaru označil pána S.. Uviedol ešte, že v Holíči mu na starom Ivecu SE 117 BY praskla hadica, musel prekladať tovar, lebo nedokázal pokračovať v jazde. Nepamätal si presne, do ktorého vozidla sa tovar prekladal. Nepamätal si presný dátum, kedy boli vozidlá pokazené. Presne si nemôže pamätať, pretože jazdí do Hodonína často 2-3 krát týždenne niekoľko rokov. Tovar nakladá a rozváža aj pre iných zákazníkov, aj pre K R O N SK-CZ, s.r.o., Q. M.. Vozidlá sú vybavené mýtnym systémom, on ho nevypína, stále je zapnuté, aj ho stále kontroluje, či je zapnuté. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane vykonal dňa 31.01.2017 miestne zisťovanie v sídle žalobcu za účelom preverenia evidencie jázd v zdaňovacích obdobiach január 2013 - december 2013 (zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100182151/2017 zo dňa 31.01.2017). Zamestnanci správcu dane požiadali o predloženie zošitu, do ktorého sa zapisujú presné trasy, najazdené kilometre, dátum, cieľ trasy, hodina odchodu a príchodu dopravných prostriedkov, čerpanie PHM, výpisy z mýtnej jednotky vozidiel. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že podľa evidencie na trase Senica - Hodonín vozidlo SE117BY vykonalo jazdu 02.09.2013 a 01.10.2013, ale nevykonalo jazdu dňa 30.09.2013. Ďalším úkonom dokazovania bol výsluch svedka Z. S., ktorý do zápisnice uviedol, že v preverovanom období bol zamestnancom žalobcu ako obchodný zástupca, v súvislosti s faktúrami č. 5130286 a 5130287 - preprava dňa 16.12.2013 vozidlom SE117BY už písomne uviedol na papieriku priloženom k faktúre, ako prebehla preprava, k vozidlu sa viedla kniha jázd, kde to bude zaznamenané, v súvislosti s faktúrami č. 5130210 a 5130211 preprava dňa 30.09.2013 vozidlom SE117BY už písomne uviedol na papieriku priloženom k faktúre, ako prebehla preprava, k vozidlu sa viedla kniha jázd, kde to bude zaznamenané, to, či sa tovar zmestí do jedného vozidla, musí prerátať. Dodacie listy boli vystavené, ale zrejme boli vyhodené, faktúry vystavoval nielen on, ale aj niektorí z kolegov, nemá vedomosť, že by nastal prípad, že by z fakturovaných plnení neodišlo odberateľovi, nemá vedomosť, že by niektoré na strane odberateľa boli reklamované čo do druhu alebo ceny, až pri nakládke sa zistí, či sa do vozidla tovar dá, keďže z jeho praxe už vie odhadnúť, koľko sa dá tovaru do vozidla, vážené vozidlá nie sú. Pri ústnom pojednávaní sa splnomocnený zástupca žalobcu a pán Z. S. dohodli so správcom dane, že v lehote do 17.10.2017 bude predložená dokumentácia
- Kniha jázd vozidiel (bola správcovi dane doručená dňa 17.10.2017, spolu s vyjadrením pána S. k faktúram č. 5130286 a č. 5130287, že tovar sa viezol vozidlom SE117BY jeden krát 16.12.2013, jeden krát 19.12.2013). V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že správca dane v súvislosti s preverovanými dodaniami prijal záver, že preprava tovaru tak, ako ju deklaruje žalobca, sa nepotvrdila. Správca dane preveril vozidlo SE117BY, ktorým mala byť preprava tovaru z miesta nakládky - Senica, SK do miesta vykládky - Hodonín, CZ vykonaná dňa 16.12.2013. Tieto údaje nezodpovedajú zosnímaným údajom v EMS v doručenej odpovedi č. 400336/2016 zo dňa 01.04.2016 od NDS, z ktorej vyplýva, že v EMS bolo dňa 19.12.2013 zosnímané vozidlo SE 117 BY jeden krát pri prejazde hranice SR/ ČR, dňa 16.12.2013 bolo vozidlo SE 117 BY zosnímané na inej trase, ako je deklarované v CMR. Žalobca v účtovníctve evidoval, že na plné vozidlo naložil od 35,07 m3 - 36,83 m3 reziva. Z uvedeného vyplýva, že objem 149,74 m3 reziva musel prepraviť minimálne 4 jazdami. Daňový subjekt nemohol reálne prepraviť tovar deklarovaný vo faktúrach č. 5130286 a č. 5130287 iba dvoma jazdami. Uvedené dokazovanie viedlo správcu dane k prijatiu záveru, že predložené CMR doklady kontrolovaného žalobcu sa nezhodujú so zisteným skutkovým stavom. S CMR dokladmi bolo manipulované, a to nahrádzaním novými údajmi v CMR dokladoch s inými dátumami dodania a inými evidenčnými číslami vozidiel. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že akákoľvek manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH. Takáto činnosť je podľa názoru žalovaného o to závažnejšia, ak sa uskutočňuje v rámci prechodnej úpravy zdaňovania dodávok v rámci Spoločenstva. 39. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou Semper trade, s.r.o. žalovaný uviedol, že v danej súvislosti neargumentoval § 71 a § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, a preto považuje námietku žalobcu za neopodstatnenú. Dôvodil, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane z dokladov predložených žalobcom k daňovej kontrole zistil, že žalobca si v zdaňovacom období december 2013 uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa Semper trade, s.r.o., (registrácia na DPH ukončená ku dňu 28.02.2018 z úradnej moci), za dodanie tovaru: faktúra č. FA13055, dátum dodania 20.12.2013, základ dane 35 000,00 Eur, DPH 7 000,00 Eur, suma spolu 42 000,00 Eur, za dodanie tovaru - posteľ v množstve 12 ks, skriňa voľne stojaca v množstve 26 ks, komody v množstve 26 ks, obývacia stena v množstve 2 ks. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že správca dane vykonal dokazovanie preverením sídla deklarovaného dodávateľa, pokusmi o zadováženie dokladov od spoločnosti Semper trade, s.r.o., výsluchom svedka F. N. a vyzývaním žalobcu na predloženie dôkazov. Výsledky dokazovania daňový orgán prvého stupňa vyhodnotil tak, že sa nepreukázalo dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti a teda, že uplatnením práva na odpočítanie dane došlo zo strany žalobcu k
porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH. Predmetná dodávateľská faktúra nedeklarovala poskytnutie služby, ale dodanie tovaru, a preto sa ani materiálne dodanie služby nemohlo preukázať. 40. Ohľadom nepriznaného odpočtu dane za nákup technologického zariadenia na opracovanie drevnej hmoty a plošných materiálov od dodávateľa RANOX s.r.o. žalovaný taktiež poukázal na vykonané procesné úkony zamerané na preverenie reálneho základu deklarovaného zdaniteľného plnenia a na zistený skutkový stav. K predmetu dodávky sa konateľ žalobcu, pán Q. M., vyjadril do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102619253/2016 zo dňa 25.02.2016 tak, že je to sušiareň reziva, je zmontovaná v Nitre, v ich areáli, je to skladačka, montovali im to výrobcovia, ale kúpili to od spoločnosti RANOX s.r.o., k stroju je potrebná iba vybetónovaná plocha. Stroj predali spoločnosti BADO, s.r.o., kde bol Q. M. spoločník a teraz je 100 % vlastník tejto spoločnosti - spoločnosť je v prenájme v areáli daňového subjektu v Nitre, predali im stroj, aj im zaplatili, ale sušička sa nepoužíva. Projekt sa nezrealizoval - padol. Žalovaný dodal, že doklady o preprave zariadenia, jeho montáži, identifikácii zariadenia a výrobné číslo, ani žiadne iné dôkazy, preukazujúce dodanie predmetu plnenia, žalobca správcovi dane nepredložil. 41. Ďalej žalovaný uviedol, že pri miestnom zisťovaní u žalobcu v prevádzka Novozámocká 224/A, Nitra, konanom dňa 14.04.2016, bolo zistené, že v predmetnej prevádzke sa nachádza jedno technologické zariadenie na sušenie reziva - sušička na vybetónovanej ploche. Správcovi dane bol zamestnancom kontrolovaného daňového subjektu predložený: dodací list č. 12/2014 zo dňa 03.03.2014 od spoločnosti SUZAR s.r.o., Považany 441, 916 26 Považany, IČO: 34145664, IČ DPH SK2020381803, preukazujúci dodanie tovaru - diely sušiarne podľa priloženej ERD pre odberateľa BADO s.r.o., Železničná 1513. 905 01 Senica, IČO: 44312156, miesto určenia: K R O N SK, s.r.o., Novozámocká 224/A, 949 01 Nitra, spôsob prepravy nákladné auto, prvá strana Sprievodnej technickej správy k sušiarni reziva KC 1/50 S z októbra 2014 vypracovaná pre spoločnosť BADO s.r.o. spoločnosťou SUZAR spol. s r.o., Považany. Miestnym zisťovaním bolo preverené, že prepravu sušiarne zabezpečil dodávateľ SUZAR spol. s r.o. Žalobca k predmetu plnenia v podaní č. 6/07910931/2016 zo dňa 27.06.2016 uviedol, že technologické zariadenie drevnej hmoty sa nachádza v areáli jeho spoločnosti v Nitre, o čom sa presvedčil aj správca dane. Samotná skutočnosť, že technologické zariadenie montovala spoločnosť SUZAR s.r.o. pre spoločnosť BADO s.r.o., bolo z dôvodu chystaného predaja uvedeného technologického zariadenia na spoločnosť BADO, s.r.o. a na základe zmluvného dohovoru. Uvedený predaj na spoločnosť BADO, s.r.o. sa však nezrealizoval a technologické zariadenie zostalo vo vlastníctve žalobcu. Z preverovania v rámci výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti u správcu dane o reálnom dodaní tovaru a služieb od dodávateľa RANOX, s.r.o. v zdaňovacom období december 2013, a to z dôvodu, že kupujúci daňový subjekt predložil dôkaz - dodací list č. 12/2014 zo dňa 03.03.2014 preukazujúci dodanie technologického zariadenia v zdaňovacom období marec 2014, v zdaňovacom období december 2013 nedošlo k daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 42. Správca dane spochybnil dodania tovaru v kontexte získaných dôkazných prostriedkov v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré pri ich posudzovaní vyvolávajú pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v zdaňovacom období december 2013 od spoločnosti RANOX s.r.o. pre žalobcu, pričom pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane jednoznačne deklaruje správcovi dane, že dodania boli skutočne realizované v inom zdaňovacom období a dodávateľ toto pre platiteľa aj skutočne vykonal. V tomto prípade podľa správcu dane dôkazy jednoznačne preukazujú, že plnenia uvádzané vo faktúrach dodávateľa reálne neboli dodané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane vyslovil záver, že v zdaňovacom období december 2013 nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Zároveň žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal miestne zisťovanie u obchodnej spoločnosti RANOX s.r.o., za účelom preverenia faktúry č. 213112 zo dňa 20.12.2013 (Zápisnica č. 102281697/2017) a zistil, že za spoločnosť RANOX s.r.o. nebola predložená pri miestnom zisťovaní faktúra za nákup technologického zariadenia, jej evidencia v účtovníctve a ani skladová karta. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že spoločnosť RANOX, s.r.o. nevedie evidenciu tohto zariadenia, pričom malo byť evidované na účte 042 alebo 132. Z dôvodu, že zariadenie mohlo byť nadobudnuté v skoršom období ako v roku 2013, spoločnosť RANOX s.r.o. požiadala o lehotu do 07.11.2017, v ktorej predloží správcovi dane doklady o nadobudnutí a iné súvisiace dokumenty. Dňa 05.11.2017 bol správcovi dane doručený e-mail, zaevidovaný pod evidenčným č. 1428180/2017 zo dňa 05.11.2017, v ktorom boli doručené nasledovné faktúry: faktúra č.
69/2010 zo spoločnosti SUZAR spol. s r. o., vystavená pre ECOMMY s.r.o., zo dňa 29.9.2010, základ dane 5 882,35 Eur, DPH 1 117,65 Eur, spolu 7 000,00 Eur, za dodanie 2. časti technologických dielcov (bližšia identifikácia ani výrobné číslo neuvedené), faktúra č. 84/2010 zo spoločnosti SUZAR spol. s r. o., vystavená pre ECOMMY s.r.o., zo dňa 18.11.2010, základ dane 4 201,68 Eur, DPH 798,32 Eur, spolu 5 000,00 Eur, za dodanie 2. časti technologických dielcov (bližšia identifikácia ani výrobné číslo neuvedené), faktúra č. 34/2011 zo spoločnosti SUZAR spol. s r. o., vystavená pre RANOX s.r.o., zo dňa 18.4.2011, základ dane 26 415,97 Eur, DPH 5 283,19 Eur, spolu 31 699,16 Eur, text faktúry „na základe ponuky fakturujeme Vám dodanie" (žiadna identifikácia neuvedená), faktúra č. neuvedené zo spoločnosti ECOMMY s.r.o., 90603 Smrdáky 112, vystavená pre RANOX s.r.o., zo dňa 30.04.2013, základ dane 12 700,00 Eur, DPH 2 540,00 Eur, spolu 15 240,00 Eur, za predaj technologického zariadenia dielce pre sušiacu komoru (bližšia identifikácia ani výrobné číslo neuvedené). Spoločnosť RANOX s.r.o. tým podľa správcu dane jednoznačne nepreukázala pôvod nadobudnutia zariadenia. 43. K ďalším skutkovým okolnostiam žalovaný uviedol, že dňa 14.02.2018 bolo správcovi dane na jeho výzvu zo dňa 01.12.2018 doručené podanie č. 95395/2018 zo dňa 14.02.2018, v ktorom spoločnosť SUZAR spol. s r. o. uviedla, že k dodaciemu listu č. 12/2014 zo dňa 03.03.2014 vystavili konečnú faktúru č. 58/2014 dňa 15.07.2014 firme HEVRON s.r.o., ich zmluvným partnerom bola firma HEVRON s.r.o. s tým, že pri dodávke a montáži vedeli, že konečným užívateľom bude firma BADO s.r.o. a miestom dodania a zmontovania bol areál žalobcu. Diely boli prevezené na miesto montáže nákladným automobilom Nissan Cabstar NM206BU, ktoré mali v mesiacoch 1-3/2014 prenajaté na základe zmluvy a následne ho 21.03.2014 odkúpili, vodičom bol Ing. Z. O.. Zariadenie montovali zamestnanci spoločnosti SUZAR spol. s r.o. Ing. A. O. a S. K. v prevádzke v Nitre, montáž dozoroval Ing. Z. O., konateľ spoločnosti. Dodávateľ SUZAR spol. s r.o. k vyjadreniu predložil faktúru č. 5/2014 vystavenú pre spoločnosť HEVRON s.r.o., za dokončovacie práce pri montáži sušiarne reziva v sume základ dane 85 000,00 Eur, DPH 17 000,00 Eur, cena spolu 102 000,00 Eur, ďalej predložil cestovné príkazy zamestnancov Ing. A. O. zo dňa 03.03. - 07.03.2014 a 10.03. - 13.03.2014 a S. K. zo dňa 10.03. - 13.03.2014, taktiež predložil faktúru č. 2014/030 za prenájom nákladného vozidla Nissan Cabstar NM206BU na základe zmluvy za obdobie 01.03.2014 - 20.03.2014 a faktúru č. 2014/031 za predaj nákladného vozidla Nissan Cabstar NM206BU, VIN VWASHTF2481042801dňa 21.03.2014, dodávateľ Ing. A. K. - SKOVI, odberateľ SUZAR, spol. s r. o. Správca dane tak na podklade vykonaného dokazovania vyslovil záver, že sporná faktúra č. 213112 zo dňa 20.12.2013 neodráža reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pretože (okrem iných zistení ) dodávateľ SUZAR spol. s r.o. preukázal, že k dodaciemu listu č. 12/2014 zo dňa 03.03.2014 vystavil konečnú faktúru č. 58/2014 dňa 15.07.2014 spoločnosti HEVRON s.r.o., ich zmluvným partnerom bola spoločnosť HEVRON s.r.o. s tým, že pri dodávke a montáži vedeli, že konečným užívateľom bude spoločnosť BADO s.r.o. Spoločnosť SUZAR spol. s r.o. pre žalobcu predmetnú sušiareň reziva nedodala, ale dodala ho spoločnosti HEVRON s.r.o. 44. Záverom k deklarovanému zdaniteľnému plneniu od obchodnej spoločnosti RANOX s.r.o. žalovaný vyslovil záver, že správca dane vo veci preverenia predmetného zdaniteľného plnenia (od dodávateľa RANOX s.r.o.) vykonal dokazovanie v náležitom rozsahu. V rámci dokazovania vznikli dôvodné pochybnosti nielen o období, v ktorom mala pri predmetnom tovare vzniknúť daňová povinnosť, ale aj o samotnom pôvode tovaru - technologického zariadenia a jeho dodaní deklarovaným dodávateľom žalobcovi. Z uvedeného dôvodu by zisťovanie dojednania dňa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom výsluchom osoby, ktorá za spoločnosť RANOX s.r.o. realizovala predaj technologického zariadenia neviedlo k objasneniu skutkového stavu, keďže dokazovaním bola spochybnená obchodná spoločnosť RANOX s.r.o. ako dodávateľ zariadenia. 45. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k porušeniu zásad správy daní (predovšetkým zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady objektívnej pravdy) žalovaný uviedol právne závery obsiahnuté v skorších rozhodnutiach najvyššieho súdu a krajských súdov uvádzané v obdobných veciach. 46. K námietke žalobcu napádajúcej nesúlad výroku rozhodnutia správcu dane s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, žalovaný uviedol, že toto ustanovenie nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Žalovaný dôvodil, že právne predpisy, podľa ktorých správca dane postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia, sú uvedené v predvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia a porušenie právnych predpisov, ktorého sa žalobca dopustil sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo tým, že výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/23/2018-155 zo dňa
17.10.2018, ktorým správny súd v obdobnej veci žalobcu, len za iné zdaňovacie obdobie DPH (december 2014), žalobu vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov zamietol. 47. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby zotrval na dôvodoch a petite podanej žaloby. 48. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava
49. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
50. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
51. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
52. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
53. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
54. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
55. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
56. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 57. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 58. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 59. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 60. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
61. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 62. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 63. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 64. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 65. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 66. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 67. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 68. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 69. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 70. Podľa návetia § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 71. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 72. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 73. Podľa § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH (Finančné služby), oslobodené od dane sú činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností; oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov. 74. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 75. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 76. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
77. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
78. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
79. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 80. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
81. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 82. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
83. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 84. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť žalobcom namietanú nezákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľov deklarovaných žalobcom ku kontrole predloženými faktúrami podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH a na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2013. 85. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia zdaniteľných plnení - dodanie montážnych, demontážnych a iných vo faktúrach špecifikovaných stavebných prác a dodanie oceľových konštrukcií od deklarovaného dodávateľa DEREVITECH, spol. s r. o. je podstatným žalobným argumentom tvrdenie žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr s dodacími listami a evidencie príjem a výdaj na sklad z jeho účtovného programu. Podľa názoru žalobcu reálny základ prijatých zdaniteľných plnení preukazujú výpovede svedkov Mgr. B. Q., pána B. E. a pána Q. M.. Zároveň za najpodstatnejší dôvod nezákonnosti spočívajúcej v porušení zásady materiálnej (objektívnej) pravdy pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu žalobca považuje skutočnosť, že daňové orgány oboch stupňov, neprihliadnuc na dôkazy predložené žalobcom a na výpovede vyššie uvedených svedkov potvrdzujúcich reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, výlučne na základe neplnenia si daňových a iných verejnoprávnych povinností iným podnikateľským subjektom, dodávateľom žalobcu DEREVITECH, spol. s r. o., nepriznali žalobcovi oprávnenosť odpočítania dane za tuzemské prijatie sporných zdaniteľných plnení. 86. S uvedenými argumentami žalobcu by bolo možné sa stotožniť za takých okolností prípadu, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov (ktorú v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku preukazuje žalobca) potvrdila v rámci daňovej kontroly, slúžiacej ako jeden z inštitútov správy daní na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane. 87. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v jednej podstatnej a obligatórnej hmotnoprávnej podmienke potrebnej na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaného dodávateľa predmetného tovaru, t. j. obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. Zároveň sa vykonaným preverovaním nepotvrdila preprava deklarovaného
tovaru v dňoch 20.12.2013 a 30.12.2013, ani sa nepotvrdilo prevzatie fakturovaných stavebných prác obchodnou spoločnosťou DREVITECH spol. s r. o. od je dodávateľov a následné odovzdanie predmetných služieb dodávateľom DREVITECH spol. s r. o. žalobcovi ako odberateľovi (keďže svedok E. uviedol, že opravy fasád sa robili subdodávateľsky a nevedel uviesť, kto robil vodárenské a kanalizačné práce. 88. Pokiaľ žalobca poukazuje na reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení preukázaný výpoveďami svedkov Mgr. B. Q. (výpoveď zo dňa 14.12.2015) a pána B. E. (výpoveď zo dňa 26.01.2016), tieto si v zmysle obsahu zápisníc zachytávajúcich ich výpovede odporujú v podstatných okolnostiach ekonomickej činnosti realizovanej dodávateľom žalobcu v relevantnom období. Uvedení svedkovia, okrem toho, že bývalá konateľka obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. nepotvrdila vystavovanie a podpisovanie sporných daňových dokladov, ani znalosť o prebiehajúcich obchodoch, o ktorých mala vedomosť len z počutia, sa nezhodli ani v množstve zamestnancov, v množstve motorových vozidiel vedených v hmotnom investičnom majetku dodávateľa žalobcu. Zároveň nebola preukázaná ani žalobcom a svedkom E. tvrdená skutočnosť, že tento svedok bol zamestnancom - výkonným riaditeľom dodávateľa DREVITECH spol. s r. o. alebo, že by bol bývalou konateľkou tejto obchodnej spoločnosti splnomocnený na zastupovanie dodávateľa v jeho obchodnej činnosti, t. j. na prijímanie objednávok, príp. na zadávanie objednávok zdaniteľných plnení subdodávateľom, uskutočňovanie a prijímanie platieb za zdaniteľné plnenia a podobne. Žalobca a ani uvedený svedok v preskúmavanom administratívnom konaní nepredložili plnomocenstvo, na základe ktorého bol pán B. E. oprávnený konať za dodávateľa žalobcu, nepredložili ani iný typ zmluvy, z ktorej by toto oprávnenie pre uvedeného svedka vyplývalo. Ohľadom preukázania uskutočnenia zdaniteľných plnení - stavebných prác obchodnou spoločnosťou DREVITECH spol. s r. o. v zdaňovacom období december 2013 na konkrétne otázky zamestnancov správcu dane svedok E. uviedol, že opravy fasád sa robili subdodávateľsky a nevedel uviesť, kto robil vodárenské a kanalizačné práce, pričom odkazoval na stavebné denníky a objednávky, ktoré mal mať k dispozícii pán M. (konateľ žalobcu), ktorý bol objednávateľom diela a mal si to zabezpečiť. Rovnako ani tieto listinné dôkazy neboli zo strany žalobcu predložené, pričom v účtovníctve a dokladoch u právneho nástupcu dodávateľa žalobcu ich nebolo možné overiť. Zároveň správca dane v nadväznosti na výpoveď B. E. preveril aj živnostníka S. N., ktorého účtovníctvo a výpoveď žiadne subdodávateľsky dodané stavebné práce pre dodávateľa žalobcu, DREVITECH spol. s r. o., nepotvrdili. Vzhľadom na uvedené, nemožno považovať tvrdenia žalobcom označeného svedka pána E. o subdodávateľskom dodaní fakturovaných stavebných prác pre žalobcu za vierohodné samé osebe a bolo namieste ich preveriť dostupnými procesnými prostriedkami správcu dane. 89. Žalobca v nadväznosti na uvedené namieta a spochybňuje výpovednú hodnotu a výsledky preverovania tvrdení svedka Kovačika ohľadom počtu zamestnancov dodávateľa žalobcu a živnostníkov dodávajúcich sporné zdaniteľné plnenia, prípadne ohľadne počtu motorových vozidiel vo vlastníctve dodávateľa žalobcu DREVITECH spol. s r. o., že tieto boli zabezpečované len zisteniami formálneho charakteru z evidencie príslušného správcu dane o evidencii a platbách preddavkov na daniach z príjmov zo závislej činnosti a na dani z motorových vozidiel, avšak v kontexte s výpoveďou svedkyne Mgr. B. Q., v relevantnom čase konateľky obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o., možno konštatovať skôr vierohodnosť napádaných zistení. Tieto korešpondujú s výpoveďou uvedenej svedkyne (vo výpovedi uviedla, že DREVITECH spol. s r. o. mal jedného zamestnanca), keďže z preverení vyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach január až júl 2013 dodávateľ žalobcu nemal žiadneho zamestnanca a v období august až december 2013 mala obchodná spoločnosť DREVITECH spol. s r. o. len jedného zamestnanca (účtovníčku) a jedno motorové vozidlo. Navyše, trasa pohybu deklarovaného motorového vozidla, zodpovedajúca deklarovaným zdaniteľným plneniam, sa v relevantnom čase prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. nepotvrdila, pričom trasy nasnímané elektronickým mýtnym systémom sa nachádzali mimo trasy zdaniteľných plnení a rovnako aj mimo prevádzok žalobcu (obchodnej spoločnosti KRON SK, s.r.o.). Zároveň v elektronickom mýtnom systéme NDS, a.s. neexistuje záznam o pohybe ani jedného z vozidiel na trase deklarovanej v kontrolovaných faktúrach alebo zápisniciach, ani prejazd týchto vozidiel kontrolnými bránami na deklarovanej trase v deklarovanom období. V súvislosti s prepravou zabezpečujúcou sporné zdaniteľné plnenia rovnako neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný nezohľadnil možnú bežnú obchodnú prax, kedy jednotlivé obchodné spoločnosti zabezpečujú prepravu vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami využívanými na základe určitého zmluvného vzťahu, keďže sám konateľ žalobcu, ako aj svedok Kovačik, vypovedali, že preprava tovaru bola realizovaná vlastnými motorovými vozidlami deklarovaného dodávateľa žalobcu. Uvedené tvrdenia sa preverovaním ani predložením dôkazov zo strany žalobcu ani svedka nepotvrdili, naopak, preverovaním v daňovej evidencii vyšlo najavo, že
dodávateľ žalobcu iné, ako jedno zistené motorové vozidlo nevlastnil, teda nepoužíval na podnikateľskú činnosť. 90. Z obsahu administratívneho spisu vyplynuli požiadavky žalobcu na správcu dane, aby v súvislosti s odstraňovaním pochybností ohľadom dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o. vypočul svedka pána B. E. a zároveň žalobca žiadal, aby príslušný správca dane skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu zistil čo najúplnejšie a svoje závery neopieral len o zistenia, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Požiadavke žalobcu na vypočutie uvedeného svedka správca dane vyhovel, napriek tomu, že sa už jeden výsluch svedka pána E. konal dňa 26.01.2016 v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že bol o plánovanom výsluchu svedka vopred písomne upovedomený. Ani na opakovanom výsluchu uvedeného svedka v prítomnosti žalobcu sa jeho skoršie tvrdenia o dodaní predmetného tovaru a služieb žalobcovi nepotvrdili, rovnako ani okolnosti ekonomickej činnosti tejto obchodnej spoločnosti. 91. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu a svedka E. nebolo možné overiť v účtovnej evidencii právneho nástupcu dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány v rámci správy daní len preverujú správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočet dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, to by už presahovalo účel daňovej kontroly a správy daní ako takej. Rovnako, ak v danom prípade bol objektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, a nie len na predchádzajúcich odberateľsko-dodávateľských stupňoch zdaniteľných plnení, nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia nespĺňajú podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 92. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že neuznanie prijatia deklarovaných zdaniteľných plnení žalobcom bolo založené len na neplnení si verejnoprávnych povinností jeho dodávateľa alebo právneho nástupcu dodávateľa. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným plneniam nebola vôbec preukázaná doprava oceľových konštrukcií od dodávateľa k žalobcovi, a to ani jediným motorovým vozidlom, ktoré v relevantnom čase bolo v majetku dodávateľa žalobcu, nehovoriac už ani o tých motorových vozidlách, ktoré sa vôbec nedali stotožniť za účelom preverenia deklarovanej dopravy tovaru. 93. Vo svetle výsledkov preverenia tvrdení žalobcu a svedka B. E. sa argumentácia žalobcu zameraná na preukázanie ekonomickej činnosti obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. v rokoch 2015 a 2016, javí ako bezpredmetná, pretože k okolnostiam dodania predmetného tovaru v decembri 2013 nemá vypovedaciu hodnotu. Rovnako nemôže za daných okolností prípadu zvrátiť vyhodnotenia vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach ani spochybňovanie zistených skutočností tvrdeniami žalobcu, že neplnením si povinností verejného práva dodávateľom DREVITECH, spol. s r. o. nemožno v relevantnom zdaňovacom období vylúčiť existenciu pracovnoprávnych vzťahov s dvadsiatimi zamestnancami dodávateľa žalobcu alebo vlastníctva viac ako jedného zisteného motorového vozidla, prípadne existenciu splnomocnenia B. E. na zastupovanie obchodnej spoločnosti bez udelenia mu plnej moci v písomnej forme. Keďže tvrdenia žalobcu a B. E. boli zo strany správcu dane preverované všetkými dostupnými prostriedkami správy daní, pričom sa pravdivosť preverovaných tvrdení nepotvrdila, nemožno prijať záver, že žalobca predložením faktúr, dodacích listov a účtovnej skladovej evidencie vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Tým, že sa nepodarilo rozsiahlym preverovaním preukázať pravdivosť obsahu predložených daňových dokladov, predovšetkým v osobe deklarovaného dodávateľa a vôbec, aj dodania tovaru (nie je zrejmé, ako boli dodávateľom dovezené deklarované množstvá oceľovej konštrukcie, ani nie je zrejmé, ako a kým boli vykonané fakturované služby, stavebné práce), nie je možné prijať záver o prechode dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Boli to práve tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vierohodnosti ním vedených evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku), ktoré neboli preverovaním v rámci správy daní a daňovej kontroly preukázané. 94. Účelom daňovej kontroly v danom prípade bolo predovšetkým preveriť oprávnenosť odpočítania dane žalobcom za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o., a nie vyhľadávanie dôkazov na podporu tvrdení žalobcu, ktorého v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a c) daňového poriadku zaťažuje dôkazné bremeno, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. Teda v danom prípade sú irelevantné námietky, že formálne preverenie prostredníctvom evidencií dostupných správcom dane vo vzťahu k počtu zamestnancov a vo vzťahu k vlastníctvu motorových vozidiel dodávateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, s prihliadnutím na úpravu pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce a s prihliadnutím na evidenciu motorových vozidiel príslušným orgánom policajného zboru, neznamená neexistenciu svedkom E. tvrdených zamestnaneckých vzťahov a neexistenciu ním tvrdeného počtu motorových vozidiel vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o.
95. Vzhľadom k tomu, že s využitím relevantných procesných inštitútov správy daní sa správcovi dane nepodarilo potvrdiť tvrdenia žalobcu a svedka E., ako osoby konajúcej v mene dodávateľa žalobcu, ohľadom okolností dodania stavebných prác a oceľových konštrukcií v mesiaci december 2013 a rovnako bola bezúspešná snaha preveriť deklarované zdaniteľné plnenia v účtovníctve aktuálneho právneho nástupcu dodávateľa žalobcu (obchodnej spoločnosti Sport Life s.r.o.), ktorý je povinný účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie archivovať, avšak ide o nekontaktnú obchodnú spoločnosť a „miznutého obchodníka", správny súd vyhodnotenie získaných dôkazov a zisteného skutkového stavu správcom dane v ich vzájomných súvislostiach pre účely posúdenia existencie zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia zhodnotil ako logické a správne, nevybočujúce z medzí správnej úvahy. Jednoduché, ničím nepodložené tvrdenia bývalej konateľky dodávateľa žalobcu a svedka E. o dodaní predmetného tovaru a služieb žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období, samé osebe nemajú vypovedaciu hodnotu a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými kontrolnými zisteniami a nemožnosťou ich následnej verifikácie, tieto dôkazy nie sú spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivejšie vyhodnotenie vzniku nároku na uplatnený odpočet dane za jednotlivé spochybnené dodávky tovaru. 96. Vo vzťahu k neuznaniu odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenie dodaním jedného technologického zariadenia na opracovanie drevnej hmoty a plošných materiálov na základe faktúry č. 213112 s dátumom dodania dňa 20.12.2013 od dodávateľa RANOX s.r.o. žalobca konkrétne namietal nevykonanie ním navrhovaného výsluchu svedka - osoby, ktorá za obchodnú spoločnosť RANOX s.r.o. realizovala predaj technologického zariadenia žalobcovi. V danej súvislosti žalobca zotrval na tvrdení, že k nadobudnutiu vlastníctva k predmetnému technologickému zariadeniu došlo v kontrolovanom zdaňovacom období, čo by bolo potvrdené aj navrhovaným výsluchom svedka. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal správcom dane uvádzaný dôvod nevykonania navrhovaného výsluchu svedka, t. j. že vykonané dokazovanie postačovalo na preukázanie jeho záverov, a to na základe skutočnosti, že deklarovaný dodávateľ žalobcu (RANOX s.r.o.) nepredložil žiadnu identifikáciu dodávaného technologického zariadenia, jeho evidenciu v účtovníctve ani skladové karty, a nebol teda preukázaný pôvod predmetného zariadenia. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozhodnutí sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, žalobca namietal, že ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu ako žalobcu, za ktoré žalobca nemôže niesť zodpovednosť. 97. K uvedenému zdaniteľnému plneniu konateľ žalobcu pred správcom dane dňa 25.02.2016 vypovedal, že je to sušiareň reziva zmontovaná v Nitre, v ich areáli, je to skladačka, montovali im to výrobcovia, ale kúpili to od spoločnosti RANOX s.r.o., k stroju je potrebná iba vybetónovaná plocha. Stroj predali spoločnosti BADO, s.r.o., kde bol Q. M. spoločník a teraz je 100 % vlastník tejto spoločnosti - spoločnosť je v prenájme v areáli daňového subjektu v Nitre, predali im stroj, aj im zaplatili, ale sušička sa nepoužíva. Projekt sa nezrealizoval - padol. Doklady o preprave zariadenia, jeho montáži, identifikácia zariadenia a výrobné číslo, ani žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie predmetu plnenia žalobca správcovi dane nepredložil. Zároveň pri miestnom zisťovaní konanom dňa 14.04.2016 v prevádzke žalobcu v Nitre bol zamestnancom žalobcu predložený dôkaz - dodací list č. 12/2014 zo dňa 03.03.2014 preukazujúci dodanie technologického zariadenia - diely sušiarne v zdaňovacom období marec 2014, a to obchodnou spoločnosťou SUZAR spol. s r. o.
98. Na základe predloženého dodacieho listu č. 12/2014 zo dňa 03.03.2014 a z dôvodu absencie vyššie uvádzaných dôkazov zo strany žalobcu (napr. doklady o preprave zariadenia, jeho montáži, identifikácia zariadenia a výrobné číslo), preukazujúcich dodanie predmetného zariadenia, možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu dodávky, ktorého špecifikácia sa nepotvrdila, rovnako neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k osobe deklarovaného dodávateľa a ani času uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t. j. momentu, kedy žalobca nadobudol právo nakladať s deklarovaným predmetom plnenia ako vlastník. V tomto ohľade zodpovednosť za nepreukázanie reálneho základu deklarovaného zdaniteľného obchodu spočíva na žalobcovi, a nie na inom daňovom subjekte.
99. V súvislosti s preverením pôvodu deklarovaného tovaru dokonca na základe vykonaného podrobného preverovania montáže a prepravy predmetného zariadenia na miesto dodania správca dane na základe účtovnej evidencie a podporných listinných dôkazov zistil, že obchodná spoločnosť SUZAR spol. s r. o. k dodaciemu listu č. 12/2014 zo dňa 03.03.2014 vystavila konečnú faktúru č. 58/2014 dňa 15.07.2014 obchodnej spoločnosti HEVRON s.r.o. Z uvedených skutočností vyplýva, že zmluvným partnerom dodávateľa SUZAR spol. s r. o. bola spoločnosť HEVRON s.r.o. s tým, že pri dodávke a montáži vedeli, že konečným užívateľom bude spoločnosť BADO s.r.o., a teda obchodná spoločnosť
SUZAR spol. s r.o. pre žalobcu predmetnú sušiareň reziva nedodala, ale dodala ho obchodnej spoločnosti HEVRON s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol v daňovom konaní navrhovaný výsluch svedka, ktorý mal realizovať dodanie nešpecifikovaného technického zariadenia za obchodnú spoločnosť RANOX s.r.o., bezpredmetný, a preto aj námietka žalobcu napádajúca nevykonanie výsluchu bližšie nešpecifikovaného svedka je nedôvodná. S prihliadnutím na uvedené zistenia rovnako nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že k nepriznaniu odpočtu dane došlo len z dôvodov na strane iného daňového subjektu, keďže práve žalobca nepredkladal dôkazy ozrejmujúce identifikáciu predmetného zariadenia a výrobné číslo, jeho prepravu a montáž, pričom sa akceptovateľnými dôkazmi preukázalo, že predmetné zariadenie bolo dodané a namontované v iný deň a inou obchodnou spoločnosťou, ako je uvedené na spornej faktúre č. 213112 s dátumom dodania dňa 20.12.2013 od dodávateľa RANOX s.r.o.
100. Ohľadom namietaného nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a ohľadom námietky napádajúcej neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona).
101. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku).
102. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a
dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 103. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 104. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 105. Podľa názoru správneho súdu žalobca si musí byť vedomý následkov svojho nie príliš zodpovedného konania vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi. Žalobca bez toho, aby mal k dispozícii splnomocnenie pre osobu oprávnenú konať v mene dodávateľskej obchodnej spoločnosti, s touto konal. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že plnomocenstvo nemusí mať písomnú formu, avšak týmto benevolentným prístupom si žalobca sám sťažil svoju dôkaznú situáciu. Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na rozsudok sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018, v ktorom najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte." 106. Bolo teda potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. 107. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverovaný tovar dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 108. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobné námietky, napádajúce porušenie zásady materiálnej pravdy v preskúmavanom administratívnom konaní a neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, vyhodnotil ako bezdôvodné. 109. Vo vzťahu k neuznaniu uplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH za dodanie tovaru (reziva - dosky, hranoly, fošne fakturované žalobcom dvoma faktúrami, č. 5130286 a č. 5130287, obe s deklarovaným dátumom dodania dňa 19.12.2013, v celkovom objeme 228,85 m3) pre odberateľa identifikovaného pre daň v Českej republike, Q. M., so sídlom v Hodoníne, žalobca vo všeobecnosti namietal, že elektronický mýtny systém nezachytáva všetky prepravné trasy, ktoré nie sú spoplatnené mýtom, napr. trasa Senica - Hodonín cez Skalicu nebude monitorovaná. Zároveň dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že EMS zaznamenáva výlučne len vozidlá, ktorých celková hmotnosť presahuje 3,5 t, pričom daňové orgány nemajú právomoc posudzovať, či dodávaný tovar mal byť výlučne prepravený motorovým prostriedkom, ktorého celková hmotnosť presahuje 3,5 t. V nadväznosti na uvedené žalobca mal za to, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav k preverovanej preprave predmetného tovaru na územie iného členského štátu a rovnako nesprávne vyhodnotil, resp. neprihliadol na výpovede svedkov pána E. a pána S., ktorí prepravu predmetného tovaru deklarovanému odberateľovi Q. M. do Českej republiky potvrdili.
110. S vyššie uvádzanými žalobnými dôvodmi a tvrdeniami žalobcu nemožno súhlasiť. Z obsahu výpovedí uvádzaných svedkov A. E. a Z. S. vôbec nevyplýva dôveryhodné potvrdenie deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu, keďže svedok pán A. E. len uviedol, že sa pokazilo motorové vozidlo (Iveco SE 117 BY), na ktorom sa mal tovar prevážať a ako sa prepravoval tovar a kedy bolo motorové vozidlo pokazené, nevedel uviesť. Svedok S. taktiež bez pochybností nepotvrdil prepravu deklarovaného tovaru, dokonca uviedol, že nemá dodacie listy - potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, že boli zrejme vyhodené. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom je dokladom, ktorým je podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH potrebné preukazovať splnenie jednej z podstatných podmienok tvoriacich definíciu oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, t. j. odoslanie alebo prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. 111. Aby bolo možné subsumovať dodanie tovaru pod dodanie tovaru oslobodené podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, je potrebné, aby boli súčasne splnené dve podmienky predpokladané citovaným ustanovením, a to musí sa uskutočniť odoslanie alebo preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu (predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet) a zároveň nadobúdateľ predmetného tovaru musí byť osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Skutočnosť oslobodenia od dane platiteľ dane uvádza v daňovom priznaní, a preto túto tvrdenú skutočnosť preukazuje podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Zároveň ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o DPH upravuje, čím, resp. akými dokladmi je platiteľ dane povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, pričom v zmysle § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku aj vo vzťahu k vierohodnosti týchto dokladov platiteľa dane zaťažuje dôkazné bremeno. Správca dane v rámci správy daní, s využitím inštitútu daňovej kontroly a medzinárodnej výmeny informácií, zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daní, medzi ktoré nepochybne možno zaradiť aj skutočnosti zakladajúce oslobodenie od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. 112. Žalobca preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru faktúrami č. 5130286 (deklarovaný objem reziva 79,11 m3) a č. 5130287 (deklarovaný objem reziva 149,74 m3), spolu s deklarovaným dátumom dodania reziva v objeme 228,85 m3 dňa 19.12.2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu preskúmavaného administratívneho konania na výzvu správcu dane o podanie vysvetlenia žalobca zaslal na faktúrach pripojený papierik, kde k faktúre č. 5130286 uviedol, že tovar bol odvezený do Hodonína motorovým vozidlom SE117BY na jeden krát 16.12.2013 vodičom A. E.. K faktúre č. 5130287 na pripojenom papieriku uviedol, že časť tovaru bola odvezená motorovým vozidlom ŠPZ SE117BY dňa 16.12.2013 a časť tovaru bola odvezená tým istým motorovým vozidlom dňa 19.12.2013 šoférom A. E.. Aj tieto oproti údajom na faktúre zmenené tvrdenia žalobcu o dátume dodania tovaru, ako aj tvrdenia o spôsobe dodania predmetného tovaru, správca dane preveroval, pričom z údajov elektronického mýtneho systému poskytnutých NDS, a.s. vyplynulo, že motorové vozidlo SE 117 BY bolo dňa 19.12.2013 v EMS zosnímané jeden krát pri prejazde hranice SR/ČR a dňa 16.12.2013 bolo vozidlo SE 117 BY zosnímané na inej trase, ako je deklarované v CMR. Uvedené zistenia správca dane posúdil vo vzájomných súvislostiach so zisteniami vyplývajúcimi z účtovnej evidencie žalobcu, v ktorej evidoval, že na plné vozidlo naložil od 35,07 m3 - 36,83 m3 reziva. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že objem 149,74 m3 reziva musel prepraviť minimálne 4 jazdami. To znamená, že pri úvahe o potrebnom počte jázd potrebných na zabezpečenie prepravy deklarovaného objemu reziva správca dane vychádzal z evidencie a údajov poskytnutých samotným žalobcom. Možno konštatovať, že vo vzťahu k prevereniu realizácie deklarovanej prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu správca dane v súčinnosti so žalobcom, reflektujúc na jeho návrhy na doplnenie dokazovania, vykonal dostatočné dokazovanie a zistené skutočnosti vyhodnotil logicky a vo vzájomných súvislostiach, nevybočiac z medzí správnej úvahy. 113. Ohľadom objemu prepravovaného tovaru správny súd na tomto mieste dodáva, že objem 149,74 m3 reziva vyplýva len z faktúry č. 5130287, pričom podľa vyjadrenia žalobcu dňa 16.12.2013 mal byť prepravovaný aj tovar deklarovaný faktúrou č. 5130286, v zmysle ktorej mal byť do iného členského štátu dodaný tovar SM-FOŠNE v objeme 45,62 m3 a SM-HRANOLY v objeme 33,49 m3, t. j. malo byť prevážané rezivo v celkovom objeme 79,11 m3. 114. Za danej dôkaznej situácie, kedy žalobca predložil sporné faktúry, ktorých podstatné údaje (o dátume dodania tovaru) menil v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a ktorých obsah bol vykonaným dokazovaním podstatne spochybnený, nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prepravy deklarovaného množstva tovaru z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte. 115. Pokiaľ žalobca svojím tvrdením spochybňuje funkčnosť, resp. schopnosť elektronického mýtneho systému zaznamenať všetky trasy motorových vozidiel s hmotnosťou nad 3,5 tony alebo zaznamenať
motorové vozidlá s hmotnosťou nižšou ako 3,5 tony, mal možnosť toto tvrdenie dokázať a zároveň s prihliadnutím na jeho dôkaznú povinnosť vo vzťahu k vierohodnosti ním vedenej účtovnej evidencie a podaného daňového priznania (podľa § 24 ods. 1 písm. a/ a c/ daňového poriadku) vierohodnosť sporných faktúr a CMR deklarujúcich vykonanie intrakomunitárnej prepravy preukázať, napr. uvedením presných trás a hmotnosti motorového vozidla, ktoré uskutočňovalo jednotlivé prepravy tovaru a o týchto tvrdeniach podať dôkaz. Vo svetle vykonaného dokazovania neobstojí hypotetické spochybnenie informácií o pohybe deklarovaného motorového vozidla podaných NDS, a.s. tvrdením žalobcu, že „Napríklad pri trase Senica-Hodonín nebude prejazd motorového vozidla (nad 3,5 t) zaznamenaný EMS pokiaľ bude trasu realizovať cez Skalicu." Správca dane v rámci správy daní a daňovej kontroly vo vzťahu k správnemu určeniu daňovej povinnosti len preveruje skutočnosti deklarované daňovými subjektami, a nezisťuje a ani nedokazuje, ako sa deklarované plnenia reálne uskutočnili. Vykonávanie dokazovania v naznačenom rozsahu by výrazne presahovalo účel daňovej správy a daňovej kontroly. 116. Vzhľadom k tomu, že podstatná zákonom vyžadovaná podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, a to reálne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru z tuzemska do miesta určenia na území iného členského štátu, nebola potvrdená, ba naopak, bola po logickom vyhodnotení skutkových zistení v ich vzájomných súvislostiach vážnym spôsobom a objektívne spochybnená, nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu o oprávnenosti ním deklarovaného oslobodenia od dane z intrakomunitárneho dodania tovaru v zmysle faktúr č. 5130286 a č. 5130287 s dátumom dodania tovaru dňa 19.12.2013, resp. dodatočne tvrdeným dodaním tovaru dňa 16.12.2013. 117. V správnej žalobe žalobca namietal, že mu správca dane neuznal nárok na oslobodenie od dane za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH z faktúr č. 5130286 a č. 5130287 vystavených pre odberateľa KRON SK-CZ, s.r.o. so sídlom v Hodoníne, Česká republika. Správny súd z obsahu administratívneho spisu (napr. z protokolu o výsledku daňovej kontroly, z preskúmavaného administratívneho rozhodnutia prvého a druhého stupňa a ostatných listinných dôkazov) má za preukázané, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období december 2013 nedeklaroval oslobodené dodania pre českú obchodnú spoločnosť KRON SK-CZ, s.r.o. Preskúmavaným rozhodnutím nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch vo vzťahu k oslobodeniu od dane podľa § 43 zákona o DPH z vyššie uvádzaných faktúr pre označeného odberateľa identifikovaného pre DPH v Českej republike, keďže žalobcom uvádzané intrakomunitárne dodanie tovaru v zdaňovacom období december 2013 nebolo predmetom daňovej kontroly, ani podkladom výroku preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného o bezdôvodnosti žalobnej námietky napádajúcej neuznanie nároku na oslobodenie od dane za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH z faktúr č. 5130286 a č. 5130287 vystavených pre odberateľa KRON SK-CZ, s.r.o. so sídlom v Hodoníne, Česká republika. 118. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal neuznanie odpočtu dane za tuzemské dodanie služby z faktúry č. FA13055 od dodávateľa Semper trade, s.r.o., pričom predovšetkým napádal nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH daňovými orgánmi a tvrdenia žalovaného ako aj správcu dane pozostávajúce výlučne na právnom názore, že predmetná faktúra nebola vystavená v súlade s § 71 a § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že správca dane v uvedenom prípade nespochybňuje materiálne dodanie služby, čo sa preukázalo mimo iné aj svedeckou výpoveďou pána M. a pána N.. Taktiež žalobca vyslovil názor, že faktúra bola zo strany dodávateľa vystavená v listinnej forme, o čom svedčí fakt, že miestne príslušný správca dane pracoval v priebehu daňovej kontroly s uvedenou faktúrou. 119. Pokiaľ ide o obsah faktúry č. FA13055 vystavenej pre žalobcu od dodávateľa Semper trade, s.r.o., s dátumom dodania 20.12.2013, tak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetom zdaniteľného plnenia bolo dodanie 12 kusov postelí, 26 kusov skríň voľne stojacich, 26 kusov komôd a dvoch kusov obývacích stien, čiže išlo o dodanie nábytku. Zo samotnej podstaty realizácie tohto zdaniteľného plnenia vyplýva, že pre účely preverenia jeho reálneho základu a prípadných dôvodov neuznania odpočtu z neho uplatneného nebolo namieste argumentovať porušením ustanovení § 71 a § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, keďže ustanovenie § 39 ods. 1 písm. f) zákona o DPH definuje finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane (konkrétne ide o činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností, pričom zákon stanovil, že oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov). Je zjavné, že v prípade uplatňovaného odpočtu dane z faktúry vystavenej dodávateľom Semper trade, s.r.o., č. FA13055 s dátumom dodania tovaru 20.12.2013, daňové orgány neodôvodňovali nepriznanie odpočtu za prijaté zdaniteľné plnenie porušením ustanovení zákona o DPH, ktoré upravujú oslobodenie od dane z prijatých finančných služieb, pričom ich argumentácia smerovala k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu v
nadväznosti na splnenie zákonných podmienok podľa § 19 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 120. S prihliadnutím na obsah žalobných námietok smerovaných proti neuznaniu odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenie od dodávateľa Semper trade, s.r.o., deklarovaného faktúrou č. FA13055, správny súd s poukazom na viazanosť správneho súdu dôvodmi žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 134 ods. 1 SSP) konštatuje, že v namietanom ohľade neboli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Preto uvedený žalobný bod správny súd vyhodnotil ako nedôvodný. V tejto súvislosti správny súd zároveň dáva do pozornosti, že je viazaný prísnou koncentračnou zásadou, v zmysle ktorej nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia To znamená, že príčiny neuznania odpočtu dane z predmetnej faktúry č. FA13055 za dodanie nábytku, správny súd skúmať nemohol. Vychádzajúc z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP možno prijať záver, že z dôvodov žaloby musí byť pre správny súd zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, a preto v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí správny súd neurčuje, resp. neprekračuje medze žaloby prostredníctvom odkazu žalobcu na všetky jeho vyjadrenia urobené počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Správny súd skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne v medziach a v rozsahu konkrétne uplatnených žalobných bodov (v danom prípade podľa § 134 ods. 1 a ods. 2 a contrario SSP). 121. Rovnako nemožno prisvedčiť opodstatnenosti žalobnej námietky ohľadom žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvého stupňa pre jeho nezrozumiteľnosť z namietaného dôvodu, že v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jeho výrok neobsahoval ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého správca dane dodatočne vyrubil žalobcovi daň za kontrolované zdaňovacie obdobie. Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, v zmysle ktorého konkrétneho v zákone vymedzeného dôvodu vznikla žalobcovi daňová povinnosť na dani, ktorú správca dane dodatočne vyrubuje. Z obsahu výroku rozhodnutia prvého stupňa vyplýva, že jeho predmetom je vyrubenie rozdielu dane, t. j. týmto rozhodnutím správca dane vyrubuje žalobcovi rozdiel dane a zároveň mu ukladá povinnosť tento rozdiel dane zaplatiť na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Keďže v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti účastníkom konania je možné len podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je demonštratívne uvedený zákon o účtovníctve), výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo, a to tým, že výrok obsahuje uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku. Úkon vyrubenia dane alebo určenia rozdielu dane oproti vyrubenej dani (§ 68 ods. 4 písm. a/ až c/ daňového poriadku) môže správca dane realizovať len formou rozhodnutia, ktoré je výsledkom vyrubovacieho konania. Keďže podaním daňového priznania žalobcom k dani na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 došlo k vyrubeniu tejto dane podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku a na základe výsledkov preverovania takto vyrubenej dane prostredníctvom daňovej kontroly a na základe dokazovania vykonaného v rámci následného vyrubovacieho konania bol zistený rozdiel tejto dane oproti dani vyrubenej podaním daňového priznania žalobcom, logicky nasledovalo v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubenie rozdielu predmetnej dane rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní. S prihliadnutím na obsahové požiadavky tvoriace výrok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, pre perfektnosť výroku postačuje uvedenie ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je rozhodnutie tohto druhu vydané. Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia zákona o DPH porušené žalobcom, tieto netvoria obligatórnu súčasť výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a v spojení so skúmaním splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 zákona o DPH, tieto ustanovenia nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Spolu s uvedením skutočností tvoriacich podklad rozhodnutia, s uvedením úvah ovplyvňujúcich hodnotenie dôkazov správcom dane, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedenie relevantných ustanovení zákona o DPH a iných právnych predpisov použitých pri rozhodovaní, tvorí obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 63 ods. 5 veta druhá daňového poriadku), čím sa zároveň zabezpečuje aj naplnenie požiadavky zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. 122. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napádaných rozhodnutí oboch stupňov spĺňajú všetky náležitosti podľa daňového poriadku. Zároveň sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, jeho rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k
podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 123. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 124. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 125. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).