Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-23-2019.pdf
PDF · 147.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: H. Z., nar. 6. mája XXXX, bytom A. Z. XXX/X, XXX XX P. nad J., zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom AK SNP 97, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: N. P. nad J., Š. N. XX, XXX XX P. nad J., Q.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom so sídlom AK Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, za účasti intervenienta na strane žalovaného: R. poisťovňa a.s. G. Q. S., so sídlom G. XX, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne, žalovaného a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/154/2016-232 zo dňa 9. mája 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.755,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.699,20 Eur od 15.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.603,60 Eur od 22.04.2017 do zaplatenia a sumu 92,77 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 20%, ktoré je jej žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 5.662,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.699,20 Eur od 15.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.603,60 Eur od 22.04.2017 do zaplatenia a sumu 92,77 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta); vo zvyšku žalobu zamietol (druhá výroková veta); žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 20% (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia bolestného od žalovaného vo výške 2.832 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 15.09.2016 do zaplatenia ako plnenia za 165 bodov, bolestného vo výške 600,- Eur ako plnenia za 35 bodov, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.006,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.04.2017 do zaplatenia ako plnenia za 350 bodov a náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 154,62 Eur. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú utrpela pri úraze dňa 15.02.2015 pádom vo dvore domu kde býva (P. nad J., A. Z.). Konštatovala,
že chodník/cesta, na ktorom spadla, bol zľadovatený, na povrchu bol poprašok snehu, nebolo posypané. Žalovaný, ako zodpovedná osoba si svoje povinnosti pri starostlivosti o chodník/cestu neplnil riadnym spôsobom.
1.2 Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 415, § 420 ods. 1, ods. 3, § 441, § 444, § 449 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1 až 4, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Y. rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dňa 15.02.2015 približne o 13.00 hod. vo dvore bytového domu na ulici A. Z. v P. nad J. utrpela úraz a to trimaleorálnu zlomeninu členka, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. V priamej súvislosti s úrazom žalobkyňa absolvovala 4 operácie, vzhľadom na vzniknuté komplikácie, a to dňa 18.02.2015, 29.06.2015, 07.09.2015, 16.03.2016. Členok mala poškodený obojstranne. Medzi stranami sporu nebola sporná pasívna legitimácia žalovaného. Medzi stranami sporu bolo sporné, v akom stave bolo miesto pádu. Žalobkyňa tvrdila, že miesto, kde sa jej stal úraz bolo zľadovatené, na povrchu bol poprašok snehu, miesto nebolo posypané. Miesto, kde spadla je uzavretý dvor, je to tmavé miesto, nedopadá tam slnko, ľad sa tu drží veľmi dlho. Vo dvore sú dlhodobé problémy s údržbou, je to vlastne cesta aj chodník zároveň, vytvárajú sa tam ľadové koľaje. Miesto pádu je zamrznuté každý rok. Posyp nie je pravidelný. Žalovaný tvrdil, že v čase úrazu žalobkyne nebolo miesto pádu žalobkyne šmykľavé, resp. zľadovatené.
1.3 Žalobkyňa si uplatnila bolestné vo výške (po zaokrúhlení) 2.832,- Eur (165 bodov x 17,16 Eur/bod) a sumu 600,60 Eur (35 bodov x 17,16 Eur/bod), pričom žalobkyňa si z uvedenej sumy uplatnila sumu 600,- Eur. Titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnila sumu 6.006,- Eur (350 bodov x 17,16 Eur/bod). Žalovaný a ani intervenient na strane žalovaného položky, pod ktoré posudzujúci lekári zaradili nároky žalobkyni a ani samotnú výšku bodového ohodnotenia (bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia) nerozporovali. Žalobkyňa v spore preukázala aj vznik, dôvodnosť a výšku vynaložených nákladov spojených s liečením v celkovej výške 154,62 Eur. Žalovaný a ani intervenient na strane žalovaného výšku a ani dôvodnosť uplatnených nárokov nerozporovali.
1.4 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného a to: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Uzavrel, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobkyni; bolo jeho povinnosťou udržiavať chodník/cestu, kde sa žalobkyni stal úraz v takom stave, aby odstránil sneh až na holý kryt chodníka resp. jeho zdrsnenie inertným materiálom. Žalobkyňa v spore preukázala nevyhovujúci stav miesta pádu a nesplnenie si povinnosti žalovaného v súvislosti s riadnym udržiavaným chodníka/cesty. Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 12.11.2012 v znení jej Dodatkov, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a L. mal okresný súd preukázané, že zimnou údržbou miestnych komunikácií sa rozumie najmä odhŕňanie snehu, odstraňovanie ľadu a námrazy z ciest, chodníkov, posyp inertným, chemickým a zmiešaným materiálom. Každý, teda aj žalovaný, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
1.5 Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobkyni vznikla škoda aj jej zavinením. Uzavrel, že žalobkyňa mala konať tak, aby vznik škody eliminovala. Žalobkyňa utrpela úraz po páde na zľadovatenom chodníku/ceste. Z výpovede samotnej žalobkyne vyplynulo, že chodník/cesta v zime býva v takomto zlom stave každoročne, nešlo o zlý náhodilý stav chodníka/cesty. Keďže mala vedomosť, že chodník/cesta, kde sa jej stal úraz býva zamrznutý a tvoria sa tam ľadové koľaje, bolo na nej, aby chôdzi po takomto teréne venovala zvýšenú opatrnosť. Súd prvej inštancie túto skutočnosť pri rozhodovaní o nárokoch žalobkyne zohľadnil. Vzhľadom na uvedené považoval za spravodlivé, aby žalobkyňa a žalovaný znášali škodu pomerne, preto žalobkyni priznal náhradu škody v rozsahu 60 %.
1.6 Okresný súd priznal žalobkyni bolestné v rozsahu 60 % z uplatnenej sumy 2.832,- Eur sumu 1.699,20 Eur a z uplatnenej sumy 600,- Eur sumu 360,- Eur, sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 60 % z uplatnenej sumy 6.006,- Eur sumu 3.603,60 Eur a 60 % z uplatnenej náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením zo sumy 154,62 Eur sumu 92,77 Eur, teda plnenie spolu vo výške 5.755,57 Eur (podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
1.7 Súd prvej inštancie žalobkyni priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 1.699,20 Eur (bolestné) od 15.09.2016 do zaplatenia. Z priznaného bolestného 360,- Eur (uplatnené 600,- Eur) si žalobkyňa úrok z omeškania neuplatnila (konštatované na pojednávaní dňa 09.05.2018). Ďalej žalobkyni priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 3.603,60 Eur (sťaženie spoločenského uplatnenia) od 22.04.2017 (uplatnené na pojednávaní dňa 21.04.2017) do zaplatenia. Čo do zvyšku úroku z omeškania (vzhľadom na výšku priznaných súm) súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.8 O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 20% (úspech žalobkyne predstavuje 60%, neúspech 40%).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Tvrdila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej prizná celú výšku škody 8.838,-Eur za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, spolu s úrokom s omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.832,- Eur od 15.09.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom s omeškania vo výške 5% ročne od 22.04.2017 do zaplatenia ako i sumu 154,62,-Eur z titulu účelne vynaložených nákladov na liečenie a zároveň prizná žalobkyni nárok voči žalovanému na úhradu trov konania v rozsahu 100% ako i trovy odvolacieho konania.
2.1 Súd prvej inštancie vyhodnotil uplatnený nárok žalobkyne za preukázaný, avšak zároveň pristúpil k aplikácii § 441 Občianskeho zákonníka spolu s § 415 Občianskeho zákonníka, keď s poukazom na bod 55. odôvodnenia rozsudku ustálil spolu zavinenie žalobkyne za spôsobenú škodu v rozsahu 40% a teda žalovanému v rozsahu 60%. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyni vznikla škoda aj jej zavinením. Mala za to, že tento záver je v rozpore s vykonanými dôkazmi, pretože ak súd uviedol, že nešlo o zlý a náhodilý stav chodníka/cesty, tak práve o to viac si dávala pozor, pretože tak ako vyplynulo aj z dokazovania a z výsluchov svedkov, tento stav bol dlhodobý, vždy tam bolo treba venovať zvýšenú pozornosť. Mala na stav zľadovateného chodníka aj vhodnú obuv, mal čižmy s hrubou podrážkou s drapľavým dezénom. Urobila preto všetky opatrenia k tomu, aby nedošlo ku škode na zdraví. Inú alternatívnu cestu z domu nemajú, preto bola nútená použiť túto cestu, kde sa jej stal úraz. Bol to žalovaný, ktorý si nesplnil riadne svoju povinnosť starostlivosti o nehnuteľnosť a preto nesúhlasí so záverom okresného súdu, že je spravodlivé, aby znášali škodu pomerne. Nie je si vedomá porušenia žiadnej zákonnej povinnosti, pričom táto ani nebola preukázaná, pre ktorú by mala pomerne škodu znášať. Dôvod na určenie jej spoluúčasti v rozsahu 40% preukázaný nebol a nie je ani spravodlivý.
3. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvej a tretej výrokovej vety zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
3.1 Poukázal na § 9 ods. 1, ods. 2, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej v texte len „zákon č. 135/1961 Zb.“ alebo „cestný zákon“), § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 vyhlášky č. 35/1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej v texte len „Vyhláška“). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobkyni. Podľa bodu 43. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie vychádzal zo zmluvy o poskytovaní služieb medzi žalovaným a spoločnosťou L., spol. s.r.o. ako základu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Uvedený zmluvný záväzok síce upravuje povinnosti „L.“ voči žalovanému, avšak ide výhradne o obchodnoprávny vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou „TS ZH“, a v prípade porušenia povinnosti jednou zmluvnou stranou by vznikol zodpovednostný vzťah iba medzi zmluvnými stranami navzájom. Je preto nerozhodné, či uvedená zmluva upravuje povinnosti „L.“ ohľadom údržby ciest a chodníkov vo väčšej miere, než je tomu v prípade právnych predpisov. Na vznik zodpovednosti žalovaného je nevyhnutné posúdiť, či žalovaný prípadne porušil v danom prípade právnu povinnosť odlišnú od zmluvnej povinnosti. Miestom vzniku úrazu žalobkyne bola miesta komunikácia (a nie chodník). Povinnosti správcu miestnych komunikácií (t.j. žalovaného v mieste vzniku úrazu) upravuje cestný zákon v spojení s § 12 Vyhlášky. Pokiaľ ide o peších, žalovaný má povinnosť odstraňovať závady v schodnosti miestnych
komunikácií určených pre chodcov, túto povinnosť však žalovaný nemohol porušiť, keďže miestom vzniku úrazu bola miestna komunikácia (cesta), na ktorej má žalovaný zabezpečovať zjazdnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol porušiť právnu povinnosť ohľadom schodnosti miesta vzniku úrazu, nakoľko toto miesto nie je výhradne určené pre chodcov, a teda údajný stav (poľadovica) mohla spôsobiť výlučne závadu v zjazdnosti, teda závadu pre vodičov. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne odkazy na prípadné porušenie povinnosti žalovaným vyplývajúce z ustanovení cestného zákona, či zo súvisiacich právnych predpisov, preto je odôvodnenie rozsudku nedostatočné, ak s a v ňom odkazuje iba na ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom všeobecnej zodpovednosti za škodu. Zdôraznil, že žalobkyňa v zmysle skutkového stavu si škodu spôsobila nerozvážnym konaním sama (chôdza v strede cesty), a preto v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu (ktoré súd podľa názoru žalovaného nedostatočne odôvodnil) sa má aplikovať na prejednávanú vec § 441 Občianskeho zákonníka, teda žalobkyňa má znášať škodu sama, keďže vznikla výlučne jej zavinením.
3.2 Ďalej poukázal na § 7 ods. 1 a § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z.. Žalobkyňa svoj nárok na bolestné uplatňuje na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý dňa 15.10.2015 vypracoval MUDr. Stanislav Šperka, a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatňuje na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý dňa 10.04.2017 vypracoval N.. K. R.. Zo žalobkyňou predložených lekárskych správ vyplýva, že ani N.. C. G. ani N.. K. R. nie sú v zmysle § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúcimi lekármi, t.j. lekármi, ktorí naposledy liečili žalobkyňu v súvislosti s jej úrazom zo dňa 15.02.2015, preto bol žalovaný toho názoru, že lekárske posudky vypracované týmito lekármi nemôžu byť kvalifikovaným podkladom pre uplatnenie si nárokov žalobkyne na bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 10.04.2017 je rozsah následkov za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovený na 350 bodov. V tejto súvislosti poukázal na § 7 ods.1 druhá veta zákona č. 437/2004 Z.z.. Z prepúšťacej správy žalobkyne zo dňa 17.03.2016 vyplýva, že posudzujúcim lekárom mal byť MUDr. N. L. ako lekár, ktorý naposledy liečil žalobkyňu v súvislosti s jej úrazom zo dňa 15.02.2015 a keďže podľa lekárskeho posudku zo dňa 10.04.2017 rozsah následkov za sťaženie spoločenského uplatnenia presahuje 200 bodov, mal za to, že lekársky posudok, vypracovaný posudzujúcim lekárom, mal byť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. posúdený aj primárom chirurgického oddelenia, N.. H. G.. Súd prvej inštancie sa s argumentmi žalovaného ohľadom oprávnenia vypracovať lekársky posudok žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z uvedeného dôvodu považoval v tejto časti rozsudok za nepreskúmateľný. V súlade so zásadou iura novit curia mal súd prvej inštancie aplikovať príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav a vysloviť záver, že lekárske posudky predložené žalobkyňou nie sú spôsobilé byť kvalifikovaným podkladom pre uplatnenie si nárokov na bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
3.3 Žlovaný tiež tvrdil, že súd prvej inštancie síce uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru, že žalobkyňa a žalovaný majú znášať škodu pomerne, avšak žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver ohľadom percentuálneho vyčíslenia priznaného nároku žalobkyni. Z uvedeného dôvodu považoval v tejto časti napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Mal za to, že neexistuje presvedčivý argument k vysloveniu záveru, že žalobkyňa sa podieľa na vzniku nároku nižšou mierou zavinenia.
3.4 Záverom poukázal na rozpor medzi priznaným nárokom žalobkyne podľa prvej výrokovej vety a odôvodnením rozsudku. V prvej výrokovej vete je uvedená suma 5.662,80 Eur, v odôvodnení suma 5.755,57 Eur.
4. Proti prvej a tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie so súhlasom žalovaného aj intervenient na strane žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému a intervenientovi prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4.1 Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v bode 43. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že za škodu, ktorá vznikla žalobkyni zodpovedá žalovaný. Bol toho názoru, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného a ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a ani rozsah škody, preto sa nestotožňuje ani s obsahom bodov 53 a 59 odôvodnenia rozsudku. Zodpovednosť za čistenie chodníkov je upravená
v § 9 ods. 1 veta prvá a druhá Všeobecne záväzného nariadenia Mesta P. nad J. (ďalej v texte len „VZN mesta“) a zároveň v jeho bode 4. Druhá veta, ktorá stanovuje, čo sa v zimnom období rozumie čistením chodníka. Súd prvej inštancie neuviedol akú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu z ktorého konkrétneho právneho predpisu mal žalovaný porušiť, preto rozsudok súdu prvej inštancie nepovažoval za dostatočne odôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Súd prvej inštancie neustálil, či sa miesto úrazu nachádza na chodníku alebo na účelovej miestnej komunikácií, ktorá nie je výhradne určená pre chodcov. Poukázal na § 9 ods. 2 veta prvá cestného zákona. Podľa názoru intervenienta bolo v spore jednoznačne preukázané, že miesto úrazu sa nenachádza na priechode pre chodcov na miestnej komunikácii, prejazdom úseku cesty cez mesto, ani na miestnej komunikácii určenej výhradne pre chodcov, a ani na chodníku v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona, preto za škodu, ktorá žalobkyni vznikla následkom zranení utrpených pri úraze žalovaný nezodpovedá a povinnosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 veta prvá cestného zákona neporušil. Žalovaný má v danom prípade len povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti v zmysle § 9 ods. 1 cestného zákona, pretože miesto sa nachádza na miestnej komunikácii, ktorá nie je určená výhradne pre chodcov. V cestnom zákone je jasne a zrozumiteľne stanovená povinnosť pre správcov komunikácií, ktoré úseky miestnych komunikácii spadajú pod povinnosť odstraňovať závady v schodnosti. Avšak úsek miestnej komunikácie (cesty), na ktorej sa nachádza miesto úrazu, medzi ne nepatrí. Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 12.11.2012 upravuje právny vzťah medzi žalovaným a L. C. P. nad J., spol. s.r.o., a nie právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, preto odkaz súdu prvej inštancie na jej obsah považoval za irelevantný pre prejednávaný spor medzi žalobkyňou a žalovaným, pretože oprávňuje k výkonu určených oprávnení a zaväzuje k výkonu určených povinností len dve strany tohto zmluvného vzťahu a nie tretiu stranu, ktorou by mohla byť napríklad žalobkyňa. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverne nepreukázala základ nároku a ani jeho výšku. Žalobkyňa nedodržala pri uplatnení nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia postup podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., z ktorého dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu v časti tohto nároku (6.006,- Eur) zamietnuť.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a intervenienta uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného ako aj intervenienta. K namietaniu zodpovednosti žalovaného za škodu uviedla, že po mimosúdnej obhliadke na mieste samom, samotný žalovaný uviedol že miesto úrazu je miestom, na ktorom žalovaný zabezpečuje zimnú údržbu miestnych komunikácií a to prostredníctvom spoločnosti „TS ZH“ a prestal spochybňovať jeho pasívnu legitimáciu. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť zo strany žalovaného bola nielenže preukázaná, ale naopak zo strany žalovaného nebola ani spochybnená. Mala za to, že z povahy a špecifikácie miesta úrazu je potrebné vychádzať k extenzívnemu výkladu starostlivosti o chodník v zmysle Všeobecného záväzného nariadenia mesta, o ktorého starostlivosť sa žalovaný mal nepochybne starať. Pokiaľ žalovaný a intervenient namietali vykonanie žalovaným predloženého dôkazu zmluvou o poskytnutí služieb medzi žalovaním a „TS ZH“, s tým že jej obsah je irelevantný pre posúdenie tohto sporu, s týmito tvrdeniami nesúhlasila. Týmto dôkazom, hoci nepriamym bolo jednoznačne preukázané porušenie povinností žalovaného, v dôsledku ktorých došlo ku škode na strane žalobkyne. Za absurdný dôvod, na ktorý žalovaný poukázal vo svojom odvolaní považovala tvrdenie, že žalobkyňa si sama spôsobila škodu nerozvážnym konaním a preto žalovaný nemá zodpovedať za jej vzniknutú škodu, nakoľko uvedené tvrdenie je v absolútnom rozpore z vykonanými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplynula skutočnosť zlého stavu miesta úrazu, a neexistencia inej alternatívnej cesty z domu.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na § 154 C.s.p.. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa skutočnosť, že chôdzi vzhľadom na poveternostné podmienky a vedomosť o dlhodobo zlom stave chodníkov/ciest v zimnom období v danej lokalite venovala zvýšenú pozornosť v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom nepreukázala. Tvrdil, že žalobkyňa v odvolaní uviedla novú skutočnosť ohľadom obuvi, pričom túto skutočnosť vôbec nepreukázala a pred vyhlásením uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie končí, ju vôbec neuviedla. Nesúhlasil so záverom žalobkyne, že nemala inú alternatívu cestu, nakoľko vzhľadom na poveternostné podmienky a zľadovatenú plochu cesty žalobkyňa mohla použiť priľahlé nespevnené, trávnaté plochy pri ceste (t.j. plochy, kde zľadovatené miesta nemohli vzniknúť), a tak by minimalizovala možnosť vzniku úrazu. V celom rozsahu zotrval na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní.
7. Intervenient vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, ktoré nebolo súdom prvej inštancie vykonané, pričom zo strany žalobkyne nebol uplatnený nárok hodnoverne preukázaný relevantnými lekárskymi posudkami, tak z priebehu konania pred súdom
prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ich obsah spochybňoval a zároveň navrhol, aby bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Hoci žalovaný tento návrh nikdy nevzal späť, tak súd prvej inštancie žalovaným navrhované znalecké dokazovanie nevykonal. Za nesprávny považoval názor žalobkyne o tom, že z povahy špecifikácie miesta úrazu je potrebné extenzívne vykladať starostlivosť o chodník v zmysle „Všeobecne záväzného nariadenia mesta“ z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že miesto, kde došlo k úrazu sa nenachádza na chodníku, ale na ceste, teda na účelovej miestnej komunikácii, ktorá nie je výhradne určená pre chodcov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedeným v odvolaní.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta poukázala na vyjadrenie zo dňa 12.09.2018. V plnom rozsahu sa pridržala dôvodov, ktoré uviedla vo svojom odvolaní.
9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobkyňa nesprávne automaticky spája udalosť (miesto úrazu) s vyvodením právnej zodpovednosti (zodpovednosť žalovaného), keďže k vzniku zodpovednosti u žalovaného je nevyhnutné okrem škody (ujma na zdraví) preukázať aj porušenie právnej povinnosti žalovaným a následne preukázať aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Mal za to, že žalobkyňa porušenie právnej povinnosti žalovaným v rámci súdneho konania nepreukázala. Prípadné porušenie zmluvných záväzkov upravených v zmluve o poskytnutí služieb medzi žalovaným a L. C. P. nad J., spol. s.r.o. nemôže nahradiť povinnosť žalobkyne preukázať porušenie právnej povinnosti žalovaným vo vzťahu k jej úrazu. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný v odvolaní uviedol aj námietku, že súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie, žalovaný uviedol, že z jeho odvolania takáto námietka vôbec nevyplýva. V odvolaní namietal iba správnosť a odôvodnenosť žalobkyňou predložených lekárskych posudkov a následne vyslovil záver, že lekárske posudky predložené žalobkyňou nie sú spôsobilé byť kvalifikovaným podkladom na uplatnenie si nárokov na bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Neupozorňoval súd na dôvod odvolania spočívajúci v nevykonaní dôkazu, ktorý by v súdnom konaní navrhoval.
10. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie, inak vecne a právne správny, podľa § 388 zmenil len z formálnych dôvodov. Odvolací súd sám rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania.
10.1 V zmysle § 388 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, žalovaného a intervenienta na strane žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie, spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na základe ktorých súd prvej inštancie správne žalobe v rozsahu 60% vyhovel. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
12. Podľa § 4b zákona č. 135/1961 Zb. účinného ku dňu 15.02.2015 miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
12.1 Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. účinného ku dňu 15.02.2015 závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
12.2 Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. účinného ku dňu 15.02.2015 závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
12.3 Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. účinného ku dňu 15.02.2015 správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
12.4 Podľa § 9a ods. 3 cestného zákona účinného ku dňu 15.02.2015 správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
12.5 Podľa § 12 ods. 2 Vyhlášky účinnej k 15.02.2015 závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
12.6 Podľa § 12 ods. 4 Vyhlášky účinnej k 15.02.2015 schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.
12.7 Podľa § 12 ods. 5 Vyhlášky účinnej k 15.02.2015 závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.
12.8 Podľa § 12 ods. 6 písm. a) Vyhlášky účinnej k 15.02.2015 poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, sú najmä fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie.
12.9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
12.10 Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
12.11 Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
12.12 Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
12.13 Podľa § 449 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
12.14 Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. účinného ku dňu 15.02.2015 poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
13. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by relevantne spochybnili správnosť rozhodnutia okresného súdu.
13.1 Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že škoda na zdraví bola spôsobená aj zavinením poškodenej v pomere 40% a to z dôvodu, že u chodcov je nutné predpokladať obvyklú rozumnú mieru starostlivosti a pozornosti. Už z pojmového vymedzenia závad v schodnosti komunikácie (ktoré boli dokazovaním preukázané) vyplýva, že tieto neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov (§ 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb.). Žalobkyňa sa napriek vedomosti o každoročnom zamrznutom stave miestnej komunikácie A. Z. pustila do rizika pošmyknutia a pádu. Ako dlhoročná obyvateľka tejto ulice vedela, že miesto, kde spadla, je uzavretý tmavý tvor, kde nedopadá slnko a ľad sa tam drží veľmi dlho. Aj keď videla, že komunikácia je neodhrnutá, v ceste pokračovala spoliehajúc sa, že nespadne, hoci hrozilo riziko pošmyknutia a pádu. Zasnežený povrch komunikácie vyžadoval, aby žalobkyňa ako chodec sústredila pozornosť na hroziace nebezpečenstvo. Tvrdenie žalobkyne o tom, že urobila všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby k škode na zdraví nedošlo, v konaní nepreukázala. Nemožno však priznať úplné zavinenie za škodu zdraví, spôsobenú bolestným a sťažením spoločenského uplatnenia žalobkyni. Súd prvej inštancie zavinenie za škodu správne rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného, pomer vo výške 60:40 správne ustálil s prihliadnutím na princíp spravodlivosti a skutočnosť, že k škode došlo predovšetkým z dôvodov porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného. Zjednodušene povedané, ak by na strane žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, k škode by nedošlo. Zbaviť sa zodpovednosti len tvrdením, že žalobkyňa mohla miesto pokryté zmrazkami obísť neobstojí, najmä pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplýva, že údržbu predmetného zatieneného priestoru medzi obytnými domami žalovaný prakticky dlhodobo ignoroval. Išlo pritom o miestnu komunikáciu, na ktorej chodník zriadený nebol a ktorá slúžila ako pre pochyb vozidiel tak aj pre pohyb peších.
14. Odvolanie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného nie je dôvodné. Aj odvolací súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví, ktorú utrpela žalobkyňa dňa 15.02.2015 pádom na miestnej komunikácii ul. A. Z. v P. nad J. je v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona účinného k 15.02.2015 daná. Jedná sa o miestnu komunikáciu, ktorej správcom je žalovaný. Jeho povinnosťou bolo odstraňovať závady v zjazdnosti miestnych komunikácií (§ 9 ods. 1 cestného zákona účinného k 15.02.2015) aj závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov (§ 9 ods. 2 cestného zákona účinného k 15.02.2015). Pojem miestnej komunikácie definuje § 4b cestného zákona, pojem miestnej komunikácie určenej výhradne pre chodcov právna úprava nedefinuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa nespadla na priechode pre chodcov na miestnej komunikácii ani na prejazdnom úseku cesty cez obec. Z dokazovania vyplynulo, že miestna komunikácia ulica A. Dubčeka v P. nad J., na ktorej nebol zriadený chodník, slúžila pre pohyb vozidiel aj pre pohyb chodcov, u ktorých predstavovala jedinú možnú prístupovú cestu k tam nachádzajúcim sa bytom. Z tohto pohľadu možno aj usúdiť, že ide o miestnu komunikáciu určenú výhradne pre chodcov, preto je na mieste aplikácia § 9a ods. 3 cestného zákona účinného k 15.02.2015 a § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb.. Odvolací súd zároveň dodáva, že samotný právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 12.02.2018 (č.l. 176) uviedol, že miesto vzniku úrazu je miestom, na ktorom žalovaný zabezpečuje zimnú údržbu miestnych komunikácií, a to prostredníctvom spoločnosti L. C. P. nad J., spol. s.r.o.. Z článku II. bodu 1, bod 2 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 12.11.2012 v znení jej Dodatkov, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a L.. P. nad J., spol. s.r.o. vyplýva, že zimnou údržbou miestnych komunikácií sa pre účely tejto zmluvy v záujme zabezpečenia zjazdnosti a schodnosti komunikácií rozumie najmä odhŕňanie snehu, odstraňovanie ľadu a námrazy z ciest, chodníkov, autobusových zastávok a priechodov pre chodcov, posyp inertným, chemickým a zmiešaným materiálom. Miestnymi komunikáciami sa pre účely tejto zmluvy rozumejú
najmä ulice, chodníky, spevnené plochy, parkoviská, autobusové zastávky a verejné priestranstvá. Vzhľadom na uvedené žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14.1 Pre ustálenie existencie objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú na zdraví žalobkyne treba posudzovať, či došlo k naplneniu jej predpokladov daných v hypotéze § 9a ods. 3 cestného zákona. Skutočnosť, že škoda na zdraví vznikla žalobkyni ako užívateľke miestnej komunikácie nebola spornou. Sporným bolo, v akom stave bolo miesto pádu. Predpokladom spoľahlivého posúdenia zodpovednosti žalovaného podľa § 9 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom k 15.02.2015 je okrem iného zistenie stavu komunikácie a pôsobenie prírodných vplyvov na jej stav v dobe vzniku škody aj bezprostredne pred ním rovnako ako bezpečné zistenie všetkých okolností svedčiacich pre prípadné zbavenie sa zodpovednosti. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle a postačujúce dokazovanie (výsluch svedkov, správa o klimatologických údajoch ku dňu 15.02.2015 zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, Dispečerský denník, v ktorom sú vedené záznamy zimnej údržby), z ktorého vychádzal aj odvolací súd. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že uvedená miestna komunikácia neumožňovala bezpečnú chôdzu žalobkyne a vykazovala závadu v schodnosti. Žalovaný zabezpečil odhrnutie snehu z tejto komunikácie dňa 08.02.2015, potom už odhrnutie snehu nerealizoval, pretože podľa jeho tvrdení to vzhľadom na počasie nebolo potrebné. Zo správy správa o klimatologických údajoch ku dňu 15.02.2015 zo Slovenského hydrometeorologického ústavu však vyplýva, že v danom období mohlo dochádzať k tvorbe tzv. zmarzkov. Napriek priaznivosti počasia, bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť zdrsnenie miestnej komunikácie (A. Z.), tak, aby bola jej schodnosť zabezpečená a aby sa predišlo tvorbe tzv. zmrazkov. Odvolací súd tiež zohľadnil, že žalovaný si nesplnil povinnosť na závady v schodnosti miestnej komunikácie predpísaným spôsobom upozorniť a preto dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného za úraz utrpený žalobkyňou dňa 15.02.2015 je daná a neexistujú dôvody jej zbavenia sa v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona účinného k 15.02.2015.
14.2 Námietku žalovaného o tom, že v prípade zmluvy o poskytovaní služieb medzi ním a spoločnosťou L. C. P. nad J., spol. s.r.o. ide výhradne o obchodnoprávny vzťah medzi ním a spoločnosťou L. C. P. nad J., spol. s.r.o., a že v prípade porušenia povinnosti jednou zmluvnou stranou vznikne zodpovednostný vzťah iba medzi zmluvnými stranami navzájom, považoval odvolací súd za právne irelevantnú. Skutočnosť, že žalovaný uzavrie s treťou osobou zmluvu o poskytovaní služieb, žalovaného nezbavuje zodpovednosti za vznik škody. V prípade žalobkyne a žalovaného, ktorý je správcom miestnej komunikácie, sa jedná o samostatný zodpovednostný vzťah, na ktorý prípadné uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb medzi žalovaným a treťou osobou nemá žiaden vplyv. Zbaviť zodpovednosti by sa žalovaný mohol len v prípade, ak by preukázal, že škodu nezavinil, čo však v konaní nepreukázal.
14.3 Zodpovednosť za škodu, ktorú utrpela žalobkyňa pádom na zľadovatenom chodníku/ceste dňa 15.02.2015 je nutné skúmať podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) v znení účinnom k 15.02.2015, nie iba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Cestný zákon upravuje objektívnu zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti alebo schodnosti. K odvolacej námietke spočívajúcej v neuvedení odkazov na porušenie povinnosti žalovaným vyplývajúce z ustanovení cestného zákona odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie skutočne nepoukázal na ustanovenia cestného zákona, uvedené pochybenie okresného súdu však odvolací súd napravil aplikáciou príslušných ustanovení cestného zákona (citovaných v bodoch 12. až 12.4. tohto rozsudku).
14.4 Žalovaný bodové ohodnotenie lekárskych posudkov v odvolaní nenamietal, namietol len, že lekársky posudok zo dňa 10.04.2017 za sťaženie spoločenského uplatnenia mal byť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. posúdený aj primárom chirurgického oddelenia, N.. H. G.. Aj v prípade, že by bola uvedená námietka opodstatnená, skutočnosť, že posudok posudzujúceho lekára zariadenia ústavnej starostlivosti nad 200 bodov nebol posúdený primárom oddelenia alebo prednostom kliniky, podľa názoru odvolacieho súdu nemá zásadný vplyv na vecnú správnosť rozsudku, nezakladá to dôvodné pochybnosti o správnosti bodového ohodnotenia, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť jeho vecné preskúmanie v konaní znaleckým posudkom. Uvedené platí najmä v prípade, že samotné bodové hodnotenie utrpených následkov zo žalovanej strany spochybňované nebolo.
14.5 Neobstojí ani námietka žalovaného o tom, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver ohľadom percentuálneho vyčíslenia priznaného nároku žalobkyni. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou t.j. k normám, ktorých
hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Dôležité je pritom posúdiť, v akom rozsahu sa na vzniku škody podieľalo konanie samotného poškodeného a toho, kto škodu spôsobil a zároveň určiť primeranosť rozsahu zodpovednosti poškodeného (žalobkyne) a škodcu (žalovaného). Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného zobrať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľal sám poškodený a teda v akom rozsahu zodpovedá sám za škodu závisí vždy od individuálnych okolností prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak na strane poškodeného (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 1054/2007 zo dňa 28.05.2009). Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie po zvážení skutkových okolností pádu žalobkyne na zľadovatenom chodníku/ceste dňa 15.02.2015, správne ustálil pomer zavinenia žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 40% a žalovaného v rozsahu 60%. Súdom prvej inštancie ustálený pomer zavinenia považoval odvolací súd za spravodlivý.
15. Námietku intervenienta na strane žalovaného o tom, že zo strany žalobkyne nebol pred podaním žaloby na súd dodržaný postup podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. považoval odvolací súd za nedôvodnú. Vzhľadom na od počiatku negatívne stanovisko žalovaného (od doby ako mu bola doručená žaloba, predmetom ktorej je nárokované plnenie), je zrejmé, že zmysel a účel § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. spočívajúci v umožnení žalovanému ako povinnému zo zodpovednostného vzťahu plniť mimosúdne žalobkyni s cieľom predísť sporu, nemôže byť naplnený. Od doby, ako bola žalovanému doručená žaloba (a ako došlo k jej zmenám) uplynuli nielen tri mesiace, ale uplynulo niekoľko rokov a postoj žalovaného k uplatnenému nároku sa žiadnym spôsobom nezmenil, tento plnenie z jeho strany jednoznačne odmieta. Niet pochybností o tom, že zmysel a účel § 6 ods. 3 cit. zákona nemôže tak byť naplnený, pričom žalovaný najneskoršie od doby ako mu bola doručená žaloba má vedomosť akého nároku sa žalobkyňa domáha (aj čo do základu aj čo do výšky), bez akejkoľvek akceptácie tohto nároku z jeho strany, či pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu neudržateľným formalizmom a odopretím spravodlivosti vo vzťahu k právam žalobkyne neprejednať a vecne nerozhodnúť o ňou uplatnenom nároku. Podľa názoru odvolacieho súdu, za daných okolností, je potrebné považovať najneskoršie doručením žaloby žalovanému, procesnú podmienku vyplývajúcu z § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. za splnenú.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe v rozsahu 60% vyhovel. Prvá výroková veta rozsudku súdu prvej inštancie však nekorešponduje s jeho odôvodnením (kde súd prvej inštancie uviedol správnu sumu, ktorú žalobkyni priznal, a to 5.755,57 Eur) odvolací súd vykonal formálnu zmenu rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 5.755,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.699,20 Eur od 15.09.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.603,60 Eur od 22.04.2017 do zaplatenia a sumu 92,77 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol (prevyšujúceho 60% priznaného nároku s prihliadnutím na spoluzavinenie žalobkyne ako poškodenej vo výške 40%).
17. V súvislosti so zmenou rozsudku krajský súd rozhodol aj o nároku na náhradu všetkých trov konania, t.j. prvostupňového a odvolacieho (§396 ods. 2 C.s.p.) v spojení s §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa vola v celom spore úspešná v rozsahu 60%, neúspech predstavoval 40%. Z uvedeného dôvodu jej odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 20%.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).