Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/114/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: ODEVA, spol. s r.o. Lipany, so sídlom ktp. Nálepku 4, 082 71 Lipany, IČO: 31 650 139, zastúpeného: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 601 365, proti žalovanému: Ebnet-Gruppe GmbH, so sídlom Bernbachstrasse 8, 934 91 Stamsried, Nemecká spolková republika, IČO: DE132375794, zastúpenému: Dr. jur. Michael Schröter und Dipl. - Jur. Regina Kummer, Rechtsanwälte, so sídlom Von-Rainer-Strasse 7, 942 34 Viechtach, Nemecká spolková republika a BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, o zaplatenie 10.044,10 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.044,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.177,70 € od 14.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.973,90 € od 04.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.204,50 € od 11.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 688,00 € od 14.06.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným dňa 02.06.2017 sa žalobca domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.044,10 € s príslušenstvom, titulom nezaplatenia faktúry č. 201600222 zo dňa 29.04.2016 vystavenej na sumu 4.177,70 €, faktúry č. 201600279 zo dňa 20.05.2016 vystavenej na sumu 1.973,90 €, faktúry č. 201600309 zo dňa 27.05.2016 vystavenej na sumu 3.204,50 € a faktúry č. 201600321 zo dňa 30.05.2016 vystavenej na sumu 688,00 €.

2. Na základe predložených listín súd dňa 12.10.2017 vydal európsky platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný si objednal zhotovenie diela, ktoré pozostávalo z ušitia tovaru. Žalobca si svoje povinnosti splnil riadne a včas a dodal dielo na dohodnutom miestne plnenia. Žalobca po dodaní diela vystavil žalovanému faktúry v celkovej výške 10.044,10 €, ktoré však žalovaný v lehote splatnosti neuhradil.

4. Žalovaný uplatnenú pohľadávku namietol, keďže opakovane reklamoval u žalobcu zhotovené dielo, a to ušité vrecká a tašky, pre vady, ktoré znemožňovali ich riadne užívanie. Dielo nespĺňalo požadované

parametre, bolo nekvalitne ušité, navyše niektoré kusy vreciek musel žalovaný vyhodiť, pretože boli nepoužiteľné. Z poslednej dodávky bolo poškodených takmer 50 %. Žalovanému vznikla škoda cca v hodnote 30.000,00 €. Žalovaný informoval žalobcu, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok je na jeho rozhodnutí, aký spôsob odstránenia vád zvolí, či ich opraví vo vlastnej réžii alebo ich pošle žalobcovi späť. Žalovaný sa rozhodol tovar opraviť, pretože meškanie s dodávkou tovaru by spôsobilo zastavenie výroby u odberateľov žalovaného, a tým by bola spôsobená omnoho vyššia škoda. Žalobca dodaním vadného tovaru spôsobil žalovanému značnú škodu, ktorú si čiastočne započítal so žalovanou pohľadávkou žalobcu. Z dôvodu vadne dodaného tovaru žalobca nemal nárok na zaplatenie ceny za vadný tovar. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú, nakoľko žiadna pohľadávka žalobcu neexistuje. Zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená v písomnej forme a to formou Všeobecných obchodných podmienok žalovaného označených ako Allgemeine Einkaufsbedingungen, ktoré obsahujú podstatné náležitosti obchodnej spolupráce medzi zmluvnými stranami. Žalovaný doručil všeobecné obchodné podmienky žalobcovi e-mailom spolu s plánom doručenia a zmluvou o utajení. S uvedenými dokumentmi žalobca vyslovil výslovný súhlas a potvrdil ich aplikáciu na zmluvný vzťah medzi stranami. Žalovaný namietol právomoc slovenského súdu, keďže žalobca bol povinný v zmysle všeobecných obchodných podmienok podať žalobu na nemecký súd. Podľa všeobecných obchodných podmienok žalovaného je výhradným právom, ktorým sa má riadiť zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, právo platné na území Nemeckej spolkovej republiky, oblasť Bavorsko Roding.

5. Podľa žalobcu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme, keďže nikdy nevyjadril súhlas, ani nepotvrdil aplikáciu všeobecných obchodných podmienok žalovaného na zmluvný vzťah. Predložené obchodné podmienky v nemeckom jazyku nepreukazujú, že by s nimi žalobca súhlasil, bol s nimi vôbec oboznámený alebo že by prostredníctvom nich mala byť uzatvorená zmluva. Na uzatvorenie zmluvy formou všeobecných obchodných podmienok neexistuje žiadny právny základ. Medzi stranami nebola uzatvorená písomná zmluva, teda nemohlo dôjsť ani k priloženiu všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Tieto podmienky neobsahujú ani základné náležitosti zmluvy o dielo, nie sú v nej označené zmluvné strany, nie je vymedzený druh diela, cena diela a súčasne nie sú podpísané ani iným spôsobom verifikované tak, aby bol zrejmý a daný prejav vôle strán byť nimi viazaný. Žalobca vyjadril absolútny nesúhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami, nakoľko si ich nechal preložiť z nemeckého do slovenského jazyka a z prekladu bolo zrejmé, že sa ani nemôžu vzťahovať na predmet diela, ktorý mal žalobca vykonať, nakoľko upravujú ako predmet diela strojárenskú výrobu. K podpisu zmluvy o dielo nedošlo. Na základe objednávok žalobca zhotovoval dielo, priebežne ho dodával a následne fakturoval žalovanému, ktorý uhrádzal faktúry za dodaný tovar. Neuhradil však štyri faktúry, ktorých zaplatenie žiada žalobca v konaní. Žalovaný nepoprel výšku ceny, ani množstvo dodaného tovaru, avšak tvrdil, že tovar mu nebol dodaný riadne. Žalovaný nešpecifikoval, ktorý konkrétne tovar, resp. model a v akom množstve mu mal byť dodaný s vadami, pričom objednávateľ je povinný preukázať existenciu vady v čase dodania. Žalovaný predložil ako dôkaz iba dva reklamačné listy - chybový list a list kontroly. Reklamačný list zo dňa 12.04.2016, chybový list a list kontroly sa časovo ani vecne vôbec nevzťahujú na tovar a v nadväznosti na to ani na faktúry, ktorých zaplatenie žalobca žiada, nakoľko prvý tovar, ktorý bol žalobcom dodaný v zmysle žaloby, a ktorý žalobca žiada zaplatiť, bol dodaný dňa 28.04.2016. Predložené dôkazy sa nemôžu vzťahovať a súvisieť so žalobcom uplatneným nárokom, keďže sú datované ku dňu pred dodaním tovaru. V zmysle reklamačného listu sú reklamované dva modely - model 1845 a model 1847. Žalobca však nežiada zaplatenie za model 1847. Čo sa týka modelu 1845, kde bolo reklamovaných 39 kusov, ktoré sú jediným možným sporným tovarom, táto reklamácia bola žalobcom vybavená. Prevzatie tejto dodávky potvrdil osobne konateľ žalovaného, kde je uvedené, že bolo opravených a dodaných 89 kusov modelu 1845. To sa vzťahuje na iné už aj predchádzajúce reklamácie, ktoré boli žalovaným predtým uplatnené. Všetky žalovaným predložené dôkazy obsahujú označenie spoločnosti ETILOG, nie žalovaného. Z predložených dôkazov žalovaným vyplýva, že si reklamáciu neuplatnil u žalobcu. Medzi spoločnosťou ETILOG a žalobcom nie je žiadny zmluvný vzťah. Pokiaľ žalovaný dal predmet diela do dispozície ďalšiemu subjektu, nemôže to byť na úkor žalobcu. Zmluva o dielo nebola uzatvorená písomne a nebolo v nej dohodnuté rozhodné právo, ktorým by sa mali spravovať vzájomné vzťahy medzi objednávateľom a dodávateľom. Strany sa dohodli na použití Incoterms (2010), konkrétne EXW, teda miesto dodania diela bolo dojednané ako závod žalobcu. Tovar je odvezený kupujúcim priamo zo závodu predávajúceho. Kupujúci za tovar zodpovedá od momentu prevzatia. Ak si žalovaný riadne uplatnil reklamáciu, táto bola žalobcom vždy riadne vybavená, avšak v danom prípade neboli uplatnené žiadne nároky z vád diela. Medzi údajnou škodou žalovaného a konaním žalobcu neexistuje príčinná súvislosť. Žiadna z doručených faktúr nebola zo strany žalovaného vrátená, čím tento potvrdil ich správnosť čo do dôvodu a výšky. Zároveň potvrdil

existenciu a opodstatnenosť pohľadávky, keď tvrdil, že si žalovanú pohľadávku započítal so vzniknutou škodou.

6. Žalovaný uviedol, že uplatnené reklamácie neboli všetky vyriešené. K vadám tovaru zo strany žalobcu dochádzalo opakovane. Žalobca nemal v tom čase skúsenosti s výrobou materiálu, ktorý žalovaný požadoval. Žalovaný sa venuje výrobe obalových materiálov pre automobilový priemysel, kde veľmi záleží na presnosti, pričom žalobca je skôr asi odevná firma. Podľa žalovaného žalobca nevybavil všetky reklamácie tak, ako mal a tým pádom žalovaný si musel niektoré vady odstrániť. Je to veľmi náročné na presnosť, včasnosť výroby, včasnosť dodávky materiálu atď., tým pádom, ak by meškal, tak voči nemu uplatnil zmluvné pokuty. Zároveň si uplatnil náhradu škody vo výške 30.000,00 €.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu a oboznámením listinných dôkazov, a to objednávok, medzinárodných nákladných listov, faktúr, reklamačných listov, ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Objednávkou č. 1997 zo dňa 29.02.2016 si žalovaný u žalobcu objednal výrobu 161 kusov modelu č. 1847, za jednotkovú cenu 11,00 €, 1.849 kusov modelu č. 1845, za jednotkovú cenu 11,00 €, 488 kusov modelu č. 1849, za jednotkovú cenu 12,00 € a 232 kusov modelu „SET Dekorblende“, za jednotkovú cenu 12,00 €, v celkovej hodnote 30.750,00 €. Následne objednávkou č. 2026 zo dňa 27.04.2016 si žalovaný u žalobcu objednal výrobu 851 kusov modelu č. 1907, za jednotkovú cenu 8,60 € a 321 kusov modelu č. 1909, za jednotkovú cenu 11,10 €, v celkovej hodnote 10.881,70 €. Jednotlivé objednávky, ako aj následne vystavené faktúry obsahovali odkaz na doložku EXW (Incoterms 2010).

9. Dňa 28.04.2016 odovzdal žalobca na prepravu 345 kusov modelu č. 1845 a 11 kusov modelu č. 1849, ako aj reklamované položky, a to 1 kus modelu č. 1907 a 1 kus modelu č. 1909, dňa 19.05.2016 celkom 105 kusov modelu č. 1909 a 94 kusov modelu č. 1907, dňa 26.05.2016 celkom 250 kusov modelu č. 1907 a 95 kusov model č. 1909 a dňa 27.05.2016 spolu 80 hotových kusov modelu č. 1907 a 191 čiastočne hotových kusov modelu č. 1907.

10. Dňa 29.04.2016 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 201600222 na sumu 4.177,70 €, splatnú v lehote 14 dní od dátumu účtovania, a to za dodanie 366 kusov modelu č. 1845, 11 kusov modelu č. 1849, 1 kus modelu č. 1907 a 1 kus modelu č. 1909. Dňa 20.05.2016 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 201600279 na sumu 1.973,90 €, splatnú v lehote 14 dní od dátumu účtovania, a to za dodanie 94 kusov modelu č. 1907 a 105 kusov modelu č. 1909. Dňa 27.05.2016 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 201600309 na sumu 3.204,50 €, splatnú v lehote 14 dní od dátumu účtovania, a to za dodanie 250 kusov modelu č. 1907 a 95 kusov modelu č. 1909. Dňa 30.05.2016 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 201600321 na sumu 688,00 €, splatnú v lehote 14 dní od dátumu účtovania, a to za dodanie 80 kusov modelu č. 1907.

11. Spoločnosť ETILOG dňa 07.03.2016 vyhotovila chybový list č. 1 modelov 1845-1847, kde uviedla príklad chýb, ktorým bolo treba predchádzať. Spoločnosť ETILOG zároveň dňa 12.04.2016 vyhotovila reklamačný list č. 1 ohľadne 35 kusov modelu č. 1845, v zmysle ktorého boli výrobky nedošité, párali sa ich steny, stehy nenadväzovali na seba správne, boli prišité stredné steny v spodnej časti tašky o bočné steny, steny neboli došité do konca, neboli dodržané miery šitia, steny boli krivo našité, neboli dodržané rozmery. Rovnako táto spoločnosť dňa 28.04.2016 vyhotovila reklamačný list č. 2 ohľadne 39 kusov modelu č. 1845 a 4 kusov modelu č. 1847, v zmysle ktorého výrobky vykazovali viaceré vady.

12. Z výsluchu konateľky žalobcu vyplýva, že pán Ebnet starší ich navštívil dňa 19.02.2016, predložil vzorky, čo by chcel vyrábať. Mali spraviť linku pre 20 ľudí. Výroba mala byť na dva roky. Boli dodané všeobecné nákupné podmienky, dali ich preložiť, ale podmienky boli pre výrobu plechov, preto na nich nereagovali. Dali im návrh zmluvy, nedošlo k jej podpísaniu, lebo aj súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky, ktoré neboli realizovateľné u žalobcu, tá výroba bola úplne iná. Výroba sa ďalej realizovala na základe objednávok na jednotlivé modely. Keďže boli problémy s kvalitou, zúčastnili sa rokovaní v Dunajskej Strede, kde boli poukázané chyby, alebo aj predtým odmailované. Pri jednej návšteve v sklade s vedúcou technickej kontroly tie výrobky upli tak, ako mali byť a pýtali sa, čo je na tom zle, nevedeli však povedať dôvod. Na základe toho jednala s pánom Ebnetom starším a oznámila mu, že ďalej vo výrobe pokračovať nemôžu, pretože ak nevedia, čo je zle, nemôžu to vyrábať. Povedal, že to nie je až také zlé, že to je v poriadku a môžu pokračovať ďalej. Bolo to niekedy v apríli 2016. Povedal,

že za nič ich penalizovať nebude, len nech to vyrábajú. Na základe toho pokračovali s výrobou. Keď bolo niečo zlé, poslali to na opravu, u žalobcu to opravili a vracali to naspäť. Bolo to v priebehu celej výroby. Poslednú objednávku dali, pričom riaditeľka závodu v Dunajskej oznámila, že termín je voľný, majú priestor. Nikde na poslednej objednávke nebol expedičný termín. Dňa 25.05. v stredu poobede zavolala, že vo štvrtok je expedícia celého množstva. Konateľka žalobcu uviedla, že nemôžu dokončiť do štvrtka celú výrobu. Preplatili im z pokladne nejakú zálohovú čiastku za tie faktúry, okolo 3.000,00 €. Neprišiel nijaký mail, alebo informácia, že ich budú penalizovať a v akej výške. Dokonca s ich riaditeľkou v Dunajskej Strede komunikovala v priebehu júna 2016, aj neskôr. Pýtala sa jej, kedy pošlú úhrady za faktúry, kde dostávala zmätočné informácie, že pošle správu do Nemecka, aby to uhradili. Keď čas pretrvával a firma sa nehlásila, tak požiadali advokátsku kanceláriu, aby im zaslali list ohľadom úhrad. Na základe listov, prišla faktúra vo výške okolo 40.000 €, kde bolo popísané za čo všetko žalobcu penalizujú. Keď predtým vyrábali a bolo niečo zlé a do týždňa mali vrátené kusy, tak minimálne do konca júna mali vyčísliť čiastku, akú im dlhujú a nie až po tom, keď im poslali mail, že by to mali uhradiť. Predtým tam boli asi dvakrát, trikrát s vedúcou technickej kontroly a preberali aké sú nedostatky. Konateľka žalobcu žiadala, aby k výrobe prišiel technológ a usmernil šičky, nič z toho nebolo realizované. Keď dostali nejaké reklamácie, tak prišli najprv písomnou formou a potom boli dodané výrobky na opravu. Koľko ich bolo, nevie z hlavy, ale dochádzali výrobky aj na CMR boli napísané koľko.

13. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

14. Podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

15. Podľa , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

16. Podľa , dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

17. Podľa , objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

18. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami bola platne uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo šitie výrobkov pre žalovaného. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykonanie diela. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo, vykonanie diela, dodanie diela, ako ani skutočnosť, že žalovaný nezaplatil cenu diela riadne a včas. Spornou však ostala forma uzavretia zmluvy, aplikácia všeobecných obchodných podmienok žalovaného na zmluvný vzťah, ako aj nárok žalobcu na cenu diela v dôsledku vád diela. Zároveň žalovaný namietal právomoc súdov Slovenskej republiky, ako aj aplikáciu právneho poriadku Slovenskej republiky, keď tvrdil, že strany sa dohodli na rozhodnom práve, ako aj na právomoci súdov Nemeckej spolkovej republiky, a to formou súhlasu žalobcu so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného. Na preukázanie dohody o voľbe právomoci a rozhodného práva žalovaný predložil svoje všeobecné obchodné podmienky v nemeckom jazyku. Z obsahu predložených listín však nevyplýva, že by žalobca výslovne súhlasil s aplikáciou týchto podmienok na predmetný záväzkový vzťah. V zmysle ustanovenia možno časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na obchodné podmienky, teda obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. V tomto prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku ich záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade nepostačuje, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie, a pod. Z uvedeného rovnako vyplýva, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že k písomnému uzavretiu zmluvy došlo formou všeobecných obchodných podmienok, keďže tieto neobsahujú podstatné náležitosti zmluvy o dielo v podobe dohody o predmete plnenia, dohody o cene diela, či označenia

zmluvných strán. Žalovaný nepreukázal, že by medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v písomnej forme, preto obchodné podmienky nemohli byť k zmluve priložené a nemohol byť v zmluve zakotvený ani odkaz na ich obsah. Medzi stranami teda preukázateľne nedošlo k dohode o voľbe právomoci, či rozhodného práva. Pri skúmaní právomoci súdov Slovenskej republiky dospel súd k záveru, že pri absencii dohody o voľbe právomoci je táto daná ustanovením čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. V uvedenom prípade je miestom plnenia adresa sídla žalobcu, teda ktp. Nálepku 4 v Lipanoch. Za absencie dohody o rozhodnom práve súd aplikoval na prejednávanú vec príslušné ustanovenia .

19. Súd mal preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného na základe objednávok dielo v podobe šitia výrobkov. Strany sa v rámci záväzkového vzťahu dohodli na použití obchodnej doložky podľa Incoterms 2010, a to doložky odobrania EXW - Ex Works / Zo závodu (...dohodnuté miesto určenia), podľa ktorej tovar odvezie kupujúci (resp. objednávateľ) priamo zo závodu predávajúceho (resp. zhotoviteľa), kupujúci zaň ďalej zodpovedá. Žalobca teda splnil svoju povinnosť, keď odovzdal výrobky žalovanému vo svojich výrobných priestoroch, pričom riziko prešlo na žalovaného po prevzatí tovaru. Žalobca predloženými medzinárodnými nákladnými listami preukázal, že žalovanému doručil spolu 345 kusov modelu č. 1845 za jednotkovú cenu 11,00 €, 11 kusov modelu č. 1849 z jednotkovú cenu 12,00 €, 424 dokončených kusov a 191 čiastočne dokončených kusov modelu č. 1907 z jednotkovú cenu 8,60 € a 200 kusov modelu č. 1909 za jednotkovú cenu 11,10 €. Žalobca vystavil žalovanému za vykonanie diela faktúry v celkovej hodnote 10.044,10 €. Žalovaný však cenu za vykonanie diela nezaplatil pre opakujúce sa vady diela, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda vo výške 30.000,00 €, ktorú si mal čiastočne započítať so žalovanou pohľadávkou žalobcu. K namietaným vadám diela súd uvádza, že žalobca sa domáha zaplatenia ceny za vykonanie diela, ktoré bolo žalovanému odovzdané v dňoch 28.04.2016, 19.05.2016, a 26.05.2016, pritom chybový list č. 1 zo dňa 07.03.2016, ako aj reklamačný list č. 1 zo dňa 12.04.2016 boli vyhotovené pred samotným dodaním tovaru, preto reklamované vady diela sa nemohli objektívne vzťahovať na dielo, ktoré žalovanému ešte nebolo odovzdané, v dôsledku čoho sú tieto listiny bez ďalšej relevancie vo vzťahu k prejednávanej veci. K reklamačnému listu zo dňa 28.04.2016 súd uvádza, že žalovaný nepreukázal, že tento bol žalobcovi doručený, ani že by sa vzťahoval konkrétne na výrobky, tvoriace predmet sporu. Z predložených reklamačných a chybových listov akýmkoľvek spôsobom nevyplýva súvis s predmetom sporu s poukazom na to, že ich vystavila spoločnosť ETILOG, ktorá nie je v prejednávanej veci sporovou stranou a zároveň nie je zrejmé, že by tieto reklamácie boli adresované žalobcovi za vady na výrobkoch tvoriacich predmet konania. Žalovaný svoje tvrdenia o nároku z vád diela riadne nepreukázal, pričom rovnako nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti žalobcu za škodu, ani že by z jeho strany došlo k započítaciemu prejavu. Na záver súd uvádza, že na reklamačné listy č. 3 a 4, ako ani na žalovaným predloženú tabuľku, aplikujúc princíp sudcovskej koncentrácie konania, súd neprihliadal, keďže tieto listiny boli predložené až na pojednávaní dňa 29.04.2019. Súd rovnako nevykonal dôkaz výsluchom konateľa žalovaného, z dôvodu, že právny zástupca žalovaného, ktorý navrhol vykonanie tohto dôkazu, jeho účasť na nariadených pojednávaniach nezabezpečil. Na pojednávanie dňa 2.10.2019 sa opätovne nedostavil žalovaný, ani jeho právny zástupca, ktorý listom zo dňa 23.9.2019, súdu doručený 27.9.2019, žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní s tým, že mal kolíziu s termínom vo veci na Krajskom súde v Trenčíne pod č. k. a žiadal zrušiť termín pojednávania a odročiť pojednávanie. Súd však neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania vzhľadom na to, že predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného bolo doručené skôr, ako uvádza právny zástupca žalovaného a tento mal dostatok času na zabezpečenie si náhrady.

20. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že medzi stranami bola ústnou formou uzatvorená zmluva o dielo, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to vykonať určité dielo, žalobca riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť cenu za jeho vykonanie nesplnil riadne a včas, preto súd žalobu považoval za dôvodnú a tejto v celom rozsahu vyhovel.

21. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

22. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

24. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho splnením, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zákonnej sadzbe platnej k prvému dňu omeškania, ktoré mu súd priznal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov konania podľa rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).