Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-107-2023.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/107/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. F. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: ANACO FIN s.r.o., so sídlom Miletičova 550/1, 821 01 Bratislava, IČO: 47 326 786, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2023 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 3.000 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že v spore vedenom pod spisovou značkou 20Csp/128/2022 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, keď súd rozsudkom 20Csp/128/2022 zo dňa 21.12.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.01.2023, jeho žalobnému návrhu vyhovel. Žalovaný sa na jeho úkor chcel zrážkami zo mzdy obohatiť o sumu v celkovej výške 45.146,37 Eur. Ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je možné ho priznať len v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 12.10.2023, v ktorom žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že suma 3.000 Eur nie je zo strany žalobcu žiadnym spôsobom odôvodnená, preukázaná a zrozumiteľne vysvetlená konkrétnymi a preukázanými individuálnymi okolnosťami.
Zároveň zo sumy 20.000 Eur zaplatil žalobca iba sumu 458,14 Eur, čo je v rozsahu menšom ako 2,3% z danej sumy. Žalobu žiadal zamietnuť.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol a poukázal na prax všeobecných súdov vo vzťahu k priznávaniu primeraného finančného zadosťučinenia. V danom prípade išlo o reálny vznik ujmy, keďže žalovaný na základe absolútne neplatného právneho úkonu vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi zaslal výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy.
4. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.11.2023 zotrval na svojej právnej argumentácii.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a zistil tento skutkový stav :
6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 20Csp/128/2022 mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/128/2022-37 zo dňa 21.12.2022 súd rozsudkom pre zmeškanie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.05.2014, uzavretej zmluvy G. Refinanc Exprese číslo 230/5001/13SU zo dňa 21.05.2014 na vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný listom zo dňa 23.03.2022 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy pre neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 45.146,37 Eur.
7. Medzi G. H. E. a žalobcom bola dňa 21.05.2014 podpísaná dohoda o zrážkach zo mzdy, predmetom ktorej podľa článku 2., bod 1. bolo zabezpečiť v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávok zrážkami zo mzdy, ktoré klient poberá alebo bude poberať od súčasného alebo budúceho platiteľa mzdy.
8. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním, súdu doručeným dňa 12.01.2024, v ktorom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a poukázal na predchádzajúci súdny spor, žalobu po skutkovej a právnej stránke považoval za dôvodnú.
9. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia protiprávneho stavu pri poškodzovaní záujmu spotrebiteľa a v konaní o svoju ochranu bol úspešný. Práve citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
11. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).
12. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je dôvodným. Žalobca úspešným uplatnením nároku v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 20Csp 128/2022, splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to v znení zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
14. Súd priznanú sumu vo výške 50 Eur žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa priznanú sumu 50 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať aj na prvotné konanie 20Csp 128/2022, v ktorom sa žalobca úspešne domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a v spore bol aj úspešný. Súd však pri rozhodovaní o nároku žalobcu na priznané primerané finančné zadosťučinenie vzal zreteľ aj na to, že v skoršom konaní bol pre pasivitu žalovaného vydaný súdom rozsudok pre zmeškanie. Žalobca netvrdil a ani súdu nepreukázal, aby mu konaním žalovaného vznikla ujma zásahom do jeho osobnostných práv. Zároveň za rozhodujúcu súd považoval skutočnosť na ktorú poukázal žalovaný, že žalobca z poskytnutej istiny úveru 20.000 Eur poukázal žalovanému sumu 458,14 Eur, čiže v rozsahu menšom ako je 2,3% z danej sumy. Žalobca súdu nepreukázal, aby tento úver bol ním vo vzťahu k žalovanému splatený. Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.
15. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje súd za vyrovnanie ujmy spotrebiteľovi- žalobcovi, ktorá je akousi satisfakciou za stav, ktorý mu hrozil z dôvodu možnosti uplatnenia práva na plnenie, ktoré žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.
16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška nároku žalobcu závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.