Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/115/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej, sudkyne JUDr. Márie Vrtochovej a sudcu JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Stredoslovenská distribučná, a. s., IČO 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti žalovanému Ing. Z. Z., narodenému XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX D., o zaplatenie 265,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. mája 2019 č. k. - 178, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a . Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 265,86 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5% ročne od 06. 02. 2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovaného ďalej zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 265,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 06. 02. 2018 do zaplatenia, svoj uplatnený nárok dôvodil tým, že žalovaný na odbernom mieste bez uzavretej zmluvy odoberal elektrickú energiu, pričom nezaplatil žalobcom vyúčtovanú škodu. V priebehu konania si žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi náhradu škody vo výške 7.306,- Eur a 1.388,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 16. 09. 2015 do zaplatenia z dôvodu, že pre nemeranie elektrickej energie žalobcom nemôže užívať byt, z rovnakého dôvodu žiadal od žalobcu primerané zadosťučinenie vo výške 23.800,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01. 01. 2014. Ďalej žiadal, aby žalobca zaplatil žalovanému 791,60 Eur a 150,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 23. 10. 2015 do zaplatenie ako nevyplatený preplatok. Taktiež žiadal sumu 4.000,- Eur ako náhradu za bolesť, ktorá mu bola spôsobená zamestnancom žalobcu dňa 15. 01. 2018. Okrem toho žiadal, aby sa žalobca zdržal vstupu do jeho bytu a aby vymazal jeho osobné údaje zo svojej evidencie a aby vykonával meranie dodávky elektriny na adrese Údernícka 22/4 Handlová. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že odberné miesto k bytu žalovaného je odpojené viac rokov z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným, pričom z listín predložených žalovaným nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá. Z týchto dôvodov je podľa záveru súdu zrejmé, že pripojenie elektrickej inštalácie bytu žalovaného k hlavnému prívodu elektriky je potrebné podľa o energetike v znení neskorších predpisov považovať za neoprávnený odber elektriny, nakoľko ide o odber bez uzatvorenej zmluvy. Žalovaného je z tohto dôvodu potrebné považovať za toho, kto elektrinu odoberal a je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Škoda bola spôsobená žalobcovi z dôvodu, že ide o prevádzkovateľa distribučnej sústavy, z ktorej bola žalovaným neoprávnene odobratá elektrina. Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, výška spôsobnej škody žalobcovi predstavovala sumu

79,86 Eur. Okrem toho má žalobca podľa § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky nárok na náhradu nevyhnutných nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu, pričom ich výška 186,- Eur zodpovedá pracovnému času a ostatným nákladom spojených s cestou dvoch zamestnancov žalobcu na miesto neoprávneného odberu a nevyhnutnou manipuláciou pri odstránení tohto stavu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote do 05. 02. 2018, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný požadovanú sumu neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania podľa v sadzbe podľa nariadenia Vlády SR č. Súd prvej inštancie vyhodnotil vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú a to z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca porušil akékoľvek povinnosti voči žalovanému. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca vyúčtoval žalovanému akýkoľvek preplatok alebo že by žalovanému vzniklo poškodenie zdravia spôsobené zamestnancom žalobcu. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobca neoprávnene vstupoval do bytu žalovaného. Nedôvodná bola aj vzájomná žaloba v časti, v ktorej žalovaný žiadal, aby žalobca vymazal jeho osobné údaje zo svojej evidencie, nakoľko žaloba má tieto údaje len za účelom uplatnenia si svojich nárokov a taktiež v časti, aby žalobca vykonával meranie dodávky elektriny na adrese bytu žalovaného, nakoľko podmienkou vykonávania takéhoto merania je existencia zmluvného vzťahu na odber elektrickej energie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania, ktorej výška zodpovedá zaplatenému súdnemu poplatku 16,50 Eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol nespravodlivo, nezrozumiteľne, neurčito, zmätočne a obštrukčne a požadoval opraviť výrok súdu v súlade so základnými princípmi . Podľa názoru žalovaného v rozsudku chýba ustanovenie zákona, podľa ktorého sa má žalovaný ako spotrebiteľ odvolať. Ďalej uviedol, že neboli splnené procesné podmienky, že žalobca nie je aktívne legitimovaný nakoľko nemá postavenie veriteľa a na strane druhej, žalovaný ako konečný spotrebiteľ požíva väčšiu mieru ochrany s ohľadom na a . Má za to, že nie je dlžníkom a ani nemá žiadny nedoplatok voči žalobcovi, neporušil žiadny zákon ani inú právnu povinnosť a že nezavinil a nespôsobil žiadnu škodu žalobcovi. Taktiež uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému aby uskutočnil jemu patriace práva a že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že mu odňal právo osobnej obhajoby na pojednávaní, nakoľko pojednávanie bolo nariadené v čase, kedy bol vo väzbe. Taktiež má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na rozhodnutie a zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa jeho názoru žalobca nespĺňa podmienky účastníka konania spotrebiteľského sporu, nepodal žalobu pre neplatenie a nedoručil spotrebiteľovi odstúpenie od zmluvy. Má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ nemá žiadnu povinnosť platiť faktúry za neoprávnený odber elektriny bez merania určeným meradlom. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celosti zrušil.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že podľa jeho názoru je odvolanie žalovaného absolútne nezrozumiteľné, nejasné a vôbec nie je zrejmé, ktorej veci sa týka a absentuje v ňom vecná odôvodnenosť. Žalobca súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko má za to, že súd zistil riadne skutkový stav a riadne aplikoval súvisiace ustanovenia zákona a rozhodnutie aj dostatočne vyargumentoval a navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť pre jeho vecnú správnosť. Uviedol, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že došlo k odtrhnutiu plomby na hlavnom ističi, resp. svojvoľnému zapnutiu bez zmluvy a elektromera, aj napriek tomu, že odberné miesto bolo predtým odpojené a bol demontovaný elektromer z čoho vyplýva, že podľa bola na odbernom mieste neoprávnene odoberaná elektrina. Podľa názoru žalobcu je podľa existujúcej právnej úpravy daná absolútna objektívna zodpovednosť žalovaného za spôsobený protiprávny stav. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu vznesenej žalovaným uviedol, že žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny podľa . na časti vymedzeného územia. Teda vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Merať elektrinu a viesť evidenciu je povinný žalobca a preto je možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy priradiť ku konkrétnym odberným miestam, kde bola elektrina spotrebovaná. Neoprávnene odobratú elektrinu z distribučnej sústavy musí žalobca uhradiť prenosovej sústave, resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému neoprávneným odberom vznikla škoda. Žalobca ako

prevádzkovateľ distribučnej sústavy fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Prevádzkovom poriadku žalobcu v znení článku 8, bod 8.5 podľa ktorého pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy škodu. Záverom žalobca uviedol, že podľa jeho názoru bol v predmetnom konaní dostatočne preukázaný neoprávnený odber elektrickej energie, ako aj zodpovednosť žalovaného a výška škody a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie potvrdil.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v rozsahu žalovaným podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

6. Podľa veta prvá odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

7. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bol podané oneskorene.

8. Spôsob doručovania písomností súdom upravuje ustanovenie a nasl. .

9. Podľa ods. l súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

10. Podľa ak nemožno doručiť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.

11. Podľa prvá veta do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“).

12. Podľa ods. 2 do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami doručil svoj rozsudok zo dňa 27. mája 2019 č. k. - 178 do vlastných rúk (doručenka) žalovaného dňa 03. 06. 2019 a to prostredníctvom doručujúceho orgánu. Žalovaný potvrdil prevzatie rozsudku svojím podpisom na doručenke. Údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak, doručenka je verejnou listinou ( ods. l ).

14. Z ustanovenia vyplýva, že do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, kedy nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

15. Deň prevzatia písomnosti žalovaným , t.j. deň 03. 06. 2019, je skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalovanému plynúť nasledujúci deň, t.j. 04. 06. 2019 , posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na deň 18. 06. 2019, ktorým bol utorok. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie bolo podané žalovaným prostredníctvom pošty dňa 19. 06. 2019 ( č. l. 183a), teda po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.

16. Na základe uvedených skutočností, keďže žalovaný podal odvolanie oneskorene, odvolací súd podľa ustanovenia jeho odvolanie odmietol. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa .

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri odmietnutí oneskorene podaného odvolania, odvolací súd vychádzal zo zásady úspechu v odvolacom konaní s tým, že nárok na náhradu trov konania patrí strane, ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní a preto bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania voči žalobcovi.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).