Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/309/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej: P.Í. K., O.. XX. XX. XXXX, V. X. E., Š. XXX/XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákó, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 1.632,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -104 zo dňa 16. 02. 2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

M e n í rozsudok vo výroku č. II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 194,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 194,08 eur od 30. 11. 2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku III. o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.437,88 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.437,88 EUR od 30.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,12 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 28. 05. 2014, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu mal žalovanej poskytnúť pôžičku v sume 1.500 eur, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných 36-ich mesačných splátkach vo výške 62,12 eur, teda celkovo sumu 2.236,32 eur. Dospel k záveru, že v zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená pod písm. l/ , v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zdôraznil, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti.

3. Rovnako prvoinštančný súd uzavrel, že v zmluve nepochybne chýba aj údaj o konečnej splatnosti úveru ( ), nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 05/2017, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. l/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy.

4. Pretože právny predchodca žalobcu neuviedol v zmluve o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 28.05.2014 všetky podstatné náležitosti predpokladané v ustanovení v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v dôsledku čoho súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust.

5. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa a nasl. , , , a a a nasl. skutkovo a právne uzavrel, že zmluva medzi žalobcom a žalovanou je riadne platne uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou a nezistil, aby mala nedostatky (, a ) (nespĺňa kritériá úžery, keďže bol dohodnutý úrok vo výške 32 % ročne), pričom nedostatky napádané žalovanou sú nedostatkami, ktoré sankcionuje zákonodarca lex specialis ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takto uzatvorených spotrebiteľských úverov. Žalovaná nepreukázala, že by zmluvu uzatvárala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaná si zmluvu prečítala, táto bola uzatvorená slobodne, vážne, po vzájomnom prerokovaní.

6. Zistenú námietku premlčania žalovanou nepovažoval za dôvodnú, nakoľko odo dňa splatnosti pohľadávky žalobcu (pohľadávka splatná 29. 11 .2014) neuplynula všeobecná trojročná lehota v súlade s ust. , keďže žaloba bola podaná na súde 21. 09. 2017.

7. Pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.500 eur a žalovaná z tejto sumy vrátila žalobcovi len sumu 62,12 eur, súd žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.437,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.437,88 eur od 30. 11. 2014 do zaplatenia, keďže výška základnej úrokovej sadzby európskej centrálnej banky bola k 30. 11. 2014 0,05 %.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. , vychádzajúc z pomerného úspechu žalobcu v rozsahu 76,12 % (úspech žalobcu 88,06 % - úspech žalovanej 11,94 %).

9. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca i žalovaná.

10. Žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 194,98 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 194,98 eur od 30. 11. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Uplatnil odvolací dôvod podľa , že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku je podľa odvolateľa v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané.

12. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C-42115, Home Credit Slovakia, a.s, cla Klára Bíróová by totiž členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48IES neupravuje. Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na bežné úroky a poplatky.

13. Žalobca tiež namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru. Odvolateľ má za to, že splnenie zákonnej požiadavky k termínu konečnej splatnosti bolo v posudzovanom prípade „máj 2017“ dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Odkázal na vyhlášku MF SR č. 620/2007 Z:z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne citujúc jej prílohy v časti vysvetliviek 2C, z ktorých vyplýva: ,,Ak z predchádzajúcich údajov o počte a termínoch splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru nie je zrejmá konečná splatnosť ponúkaného úveru, uvádza sa, do akého obdobia musí byť ponúkaný spotrebiteľský úver splatený. Uvádza sa buď konkrétny dátum, alebo dĺžka obdobia v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, na ktoré je ponúkaný spotrebiteľský úver poskytovaný".

14. Splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy stranami dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 28. 5. 2014, splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala 20. 6. 2014, konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 36 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala dňa 20. 5. 2017. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa žalobcu preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok, a to v čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ mal podľa odvolateľa možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 5/2017 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do mája 2017. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií.

15. Citujúc rozhodnutie Súdneho dvora C-42/2015 poukázal žalobca na to, že Súdny dvor EÚ vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t.j na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/481 ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/2015 možno podľa odvolateľa vyvodit' záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byt' sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny predchodca žalobcu neporušil žiadne povinnosti, preto žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru. Navrhol zmeniť rozsudok aj vo výroku III a priznať žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, zo žaloby aj z odvolania a náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške.

16. Žalovaná podaným odvolaním napadla rozsudok v jeho prvom vyhovujúcom výroku a súvisiaci výrok o trovách konania. Uplatnila odvolacie dôvody podľa a , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal správne s obranou žalovanej, keďže už aj pri vznesení námietky premlčania žalovaná poukázala na to, že právny úkon uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto sa žalobca môže voči žalovanej domáhať nanajvýš vydania bezdôvodného obohatenia. V takomto prípade je premlčacia doba dvojročná a nie trojročná. Z uvedeného dôvodu trvá žalovaná na tom, že žalobou uplatnená pohľadávka je premlčaná, v dôsledku čoho mal súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej právo na náhradu všetkých trov konania.

17. V odvolaní zároveň uviedla, že pokiaľ sa odvolací súd stotožní s názorom prezentovaným súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu premlčaný nie je, žiadala, aby jej súd umožnil vzhľadom na jej sociálnu

situáciu splatiť predmetný záväzok v 30 eurových mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku, keďže je nezamestnaná, sociálne odkázaná, o čom svedčí samotný fakt, že bola nútená zabezpečiť si financovanie prostredníctvom nevýhodného úveru, ktorý je predmetom tohto konania. Uviedla, že svoju sociálnu situáciu vydokladuje v súvislosti s rozhodovaním o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže prípadné plnenie predmetného záväzku v lehote 3 dní od právoplatnosti by bolo pre ňu likvidačné. Zároveň uviedla, že žiada o priznanie práva na oslobodenie od súdnych poplatkov postupom podľa Zároveň navrhla, aby postupom podľa súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, ani v tom prípade, ak by žalobca bol v konaní úspešnejší ako žalovaná.

18. Preto navrhla rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej právo na náhradu všetkých trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu premlčania, alternatívne ho navrhuje zmeniť tak, že umožní žalovanej splatenie záväzku v 30 eurových mesačných splátkach a žiadnej zo strán sporu neprizná právo na náhradu trov konania, prípadne navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu uviedla, že otázka výkladu v čl. 10 ods. 1, 2, čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) a čl. nemá dopad na vecnú správnosť zamietajúceho výroku rozsudku. Spôsob aplikácie cit. ustanovení , konajúcim súdom je možné podľa žalovanej považovať za jednotnú a zaužívanú súdnu prax na Slovensku.

20. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadril.

21. Prvoinštančný súd vyzval žalovanú, aby v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov predložila tlačivo pre dokladovanie pomerov a doklady o pomeroch, a to potvrdenie o mesačných príjmoch všetkých členov domácnosti, o mesačných nákladoch, doklady o existencii úverov, prípadne ich splácania prostredníctvom exekúcie a zároveň uviedla, či má zriadený jeden alebo viac účtov alebo vkladných knižiek v peňažných ústavoch, ak áno, v ktorých a aký je na nich aktuálny zostatok. Žalovaná na výzvu súdu, ani na opakovanú výzvu nereagovala.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu i žalovanej ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) a žalovanej podľa ust. a .

23. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok vo všetkých výrokoch, odvolanie žalovanej proti výroku pod č. I. a odvolanie žalobcu proti výroku č. II. a súvisiaci výrok o náhrade trov konania III. z dôvodu odvolania oboch strán sporu.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 03. 10. 2017 o 09.00 hod. v poj. miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12. 09. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

25. Odvolací súd uzatvára, že prvoinštančný súd správne posúdil plynutie premlčacej lehoty, keďže žalovaná pri vznesení námietky premlčania vychádzala z nesprávneho právneho názoru, že úverová zmluva je neplatná ako celok a nárok žalobcu je potrebné posudzovať ako plnenie z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote,

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že zmluva medzi žalobcom a žalovanou je platne uzatvorenou zmluvou aj v zmysle ust. a nasl. bez nedostatkov v ust. a , resp. . Správne posúdil aj primeranosť výšky odplaty, za ktorých bol úver poskytnutý a jeho súlade s dobrými mravmi.

27. Odvolací súd preto rozsudok vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.437,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.437,88 eur od 30. 11. 2014 do zaplatenia potvrdil vrátane lehoty na plnenie, ktorú súd určil v súlade s ust. .

28. Aj keď podľa súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu a žalobkyňa sa v odvolaní alternatívne domáhala plnenia v 30 eurových mesačných splátkach, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná ani po dvojnásobnej výzve súdu nepreukázala svoju zlú sociálnu, rodinnú, finančnú a majetkovú situáciu. Preto odvolací súd podľa potvrdil rozsudok v prvom výroku vrátane výroku o splatnosti priznanej pohľadávky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Odvolací súd však dospel k záveru, že prvoinštančný súd nesprávne uzavrel, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalovanej sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie náležitosti zmluvy v zmysle a

30. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, poukazuje odvolací súd na dôvody uznesenia Najvyššieho súdu z 22. 02. 2018 sp. zn. : „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

31. Navyše jazykový doslovný výklad právnej normy Z.z v znení účinnom v rozhodnom období odporuje systematickému výkladu právnej normy ust. zákona. Odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého má spotrebiteľ právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok a členenie splátky. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti, či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve (pri výklade , aký zaujal súd prvej inštancie.

32. Rovnako je nesprávny názor súdu prvej inštancie, pokiaľ považoval úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru. Určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu jeho konečnej splatnosti nie je splnené len uvedením konkrétneho dátumu. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve ako máj 2017, bez akýchkoľvek pochybností spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že v prípade jeho čerpania ho bude musieť splácať do mája 2017. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, keďže úverová zmluva bola uzavretá dňa 28. 05. 2014, splatnosť prvej úverovej splátky nastala 20. 06. 2014 a konečná splatnosť úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri počte 36 mesačných splátok by za riadneho plnenia nastala 20. 05. 2017.

33. Odvolací súd preto v súlade s ust. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 194,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 194,08 eur od 30. 11. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

34. V dôsledku zmeny rozsudku odvolací súd v súlade s ust. rozhodol o trovách celého konania vrátane náhrady trov konania na súde prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok iba na pomernú náhradu trov konania, nerozhodol správne, keďže žalobca bol úspešnou stranou v spore v plnom rozsahu.

35. Odvolací súd preto v súlade s ust. v spojení s a zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na plnú

náhradu trov konania. O výške náhrady trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. .

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).