Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_ZA-30S-130-2022.pdf
PDF · 124.37 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/130/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., zastúpená zákonnou zástupkyňou: F. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, D. E. XXX, XXX XX D. E., IČO: 319 029 52, zast.: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia riaditeľa základnej školy o uložení výchovného opatrenia – pokarhania riaditeľom školy č. listu 212/2022 zo dňa 27. apríla 2022, takto
rozhodol:
rozhodol:
rozhodol:
Rozhodnutie riaditeľa základnej školy o uložení výchovného opatrenia - pokarhania riaditeľom školy č. listu 212/2022 zo dňa 27. apríla 2022 z r u š u je.
Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Žiline ako správny súd dňa 30. mája 2022 správnu žalobu označenú ako: I/ Všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a II/ Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha zrušenia dvoch samostatných rozhodnutí o uložení výchovného opatrenia, a to: (i) Rozhodnutia riaditeľa základnej školy o uložení výchovného opatrenia - pokarhania triednym učiteľom č. listu 2021/655 zo dňa 19. novembra 2021 a (ii) Rozhodnutia riaditeľa základnej školy o uložení výchovného opatrenia - pokarhania riaditeľom školy č. listu 212/2022 zo dňa 27. apríla 2022. Žalobkyňa sa zároveň podanou správnou žalobou domáhala, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom zásahu spočívajúcom v zákaze používania mobilného telefónu v škole.
2. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. ZA-30S/130/2022-117 zo dňa 12. septembra 2023, právoplatným dňa 29. septembra 2023, (i) konanie o správnej žalobe žalobkyne o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia - pokarhania triednym učiteľom č. listu 2021/655 zo dňa 19. novembra 2021 a (ii) konanie o správnej žalobe žalobkyne proti inému zásahu
orgánu verejnej správy vylúčil na samostatné konania s tým, že vylúčené veci sa budú viesť pod novými spisovými značkami. Predmetom tohto konania zostal prieskum zákonnosti Rozhodnutia riaditeľa základnej školy o uložení výchovného opatrenia - pokarhania riaditeľom školy č. listu 212/2022 zo dňa 27. apríla 2022.
Administratívne konanie
3. Rozhodnutím riaditeľa Základnej školy s materskou školou Oravská Lesná č. listu 212/2022 zo dňa 27. apríla 2022 (ďalej len „rozhodnutie o pokarhaní riaditeľom školy“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) bolo žalobkyni podľa § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2022 do 31. mája 2022 (ďalej len „Zákon o štátnej správe v školstve“), v spojení s § 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2022 do 31. mája 2022 (ďalej len „Školský zákon“) a v spojení s § 22 ods. 1 až 4 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole (platnej a účinnej do 30. júna 2022) uložené výchovné opatrenie – pokarhanie riaditeľom školy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom pre udelenie pokarhania riaditeľom školy bola skutočnosť, že žalobkyňa druhýkrát (opakovane) použila mobilný telefón. Žalovaný v poučení uviedol, že voči predmetnému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, pretože podľa § 38 ods. 4 Zákona o štátnej správe v školstve sa na predmetné rozhodnutie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Zhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body
4. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia s argumentáciou, že rozhodnutím boli porušené jej základné práva a slobody, ako aj ľudské práva a základné slobody garantované medzinárodnými dohovormi, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky (Dohovor o právach dieťaťa). Správnu žalobu považuje za dôvodnú aj vzhľadom na blížiaci sa koniec školského roka 2021/2022, do skončenia ktorého môže dôjsť k obdobnému svojvoľnému a nezákonnému postupu žalovaného, v dôsledku čoho môže byť žalobkyni na vysvedčení znížená známka zo správania. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobkyne nezákonné, pričom existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v budúcnosti postupovať obdobne. V správnej žalobe poukázala na skutkové okolnosti vedúce k vydaniu napadnutého rozhodnutia, najmä, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo Rozhodnutie riaditeľa školy o uložení výchovného opatrenia – pokarhania triednym učiteľom č. listu 2021/655 zo dňa 19. novembra 2021 (ďalej aj „rozhodnutie o pokarhaní triednym učiteľom“). Žalovaný uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe opatrení zapracovaných v školskom poriadku udeľuje pokarhanie triednym učiteľom za použitie mobilného telefónu žalobkyňou dňa 5. októbra 2021. Žalobkyňa sa proti rozhodnutiu o pokarhaní triednym učiteľom odvolala podaním zo dňa 9. januára 2022, v ktorom poukázala na nezákonnosť a arbitrárnosť vydaného rozhodnutia. Žalovaný v odpovedi zo dňa 19. januára 2022 uviedol, že používanie mobilného telefónu je v škole zakázané počas vyučovania aj počas prestávok z dôvodu prevencie pred vytváraním fotografií, vytváraním zosmiešňujúcich videí, ich následným rozposielaním cez sociálne siete. V podaní zo dňa 20. januára 2022 žalobkyňa opätovne požiadala žalovaného, aby zrušil rozhodnutie o pokarhaní triednym učiteľom. Žalovaný na toto podanie žalobkyne neodpovedal. Žalobkyňa poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie neuvádza, kedy sa mala dopustiť porušenia školského poriadku použitím mobilného telefónu. Predpokladá, že ide o údajné použitie mobilného telefónu dňa 3. februára 2022, kedy jej bol učiteľkou zamestnanou u žalovaného odobratý mobilný telefón na piatej vyučovacej hodine. Telefón jej nebol vrátený ani po skončení vyučovania (čo zákonná zástupkyňa žalobkyne oznámila na polícii), až následne dňa 7. februára 2022. Žalobkyňa hodnotí konanie žalovaného ako šikanózne z dôvodu, že v prípade rozhodnutia o pokarhaní triednym učiteľom použila mobilný telefón cez prestávku a následne jej bol dňa 3. februára 2022 odobratý mobilný telefón bez toho, aby ho použila. Napriek tomu žalovaný rozhodol o uložení pokarhania riaditeľom školy. Z uvedených dôvodov má za to, že žalovaný prekročil svoje právomoci uvedené v školskom poriadku, ako aj (nielen) v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. K údajnej nemožnosti podať odvolanie voči rozhodnutiu o udelení pokarhania riaditeľom školy žalobkyňa poukázala na nedostatok právnej úpravy spočívajúcej v prehliadaní pozitívneho záväzku štátu vyplývajúceho z Dohovoru o právach dieťaťa vo veci legislatívnej úpravy opravného prostriedku v obdobných veciach, kedy by tieto mali byť riešené na úrovni orgánov verejnej správy, a to s cieľom rýchlej nápravy pri zásahoch do práv a slobôd maloletých. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je
podľa žalobkyne arbitrárne a nezákonné. V ďalšej časti žaloby sa žalobkyňa venovala otázke tvrdeného nezákonného zásahu do jej práv spočívajúcom v zákaze používania mobilného telefónu v škole, vec ktorá je predmetom samostatného správneho súdneho konania (po jej vylúčení z tohto konania).
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. februára 2023 žiadal správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že nesmeruje proti vydanému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, keďže nejde o rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 2 ods. 2 SSP. Žalovaný uviedol, že na riaditeľom školy uložené výchovné opatrenie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), nejedná sa preto o individuálny správny akt majúci formu rozhodnutia. Rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia neobsahuje náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku a ani sa nedoručuje do vlastných rúk. Iba individuálny správny akt je výsledok rozhodovania orgánu verejnej správy v procese aplikácie práva na konkrétny subjekt. Žalovaný uviedol, že samotné pokarhanie riaditeľom školy nie je takýmto aktom práva (ide podľa § 38 ods. 4 Zákona o štátnej správe v školstve o výnimku z výchovných opatrení uložených riaditeľom školy, ktoré sú individuálnym správnym aktom), a nejde ani o opatrenie, proti ktorému je prípustná všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP. Zo strany žalovaného bol vykonaný konkrétny procesný postup, ktorý je upravený školským poriadkom žalovaného. Žalovaný prostredníctvom riaditeľa školy v danom prípade nevydal žiadne rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré by malo charakter individuálneho správneho aktu. Rozhodnutie o klasifikácii správania žiaka ako individuálny správny akt sa v zmysle zákonnej úpravy Školského zákona a Zákona o štátnej správe v školstve nevydáva. Žalovaný uviedol, že pokiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ani opatrenie orgánu verejnej správy, nie sú splnené podmienky na to, aby správny súd podanej žalobe vyhovel.
Replika
6. Žalobkyňa nevyužila svoje právo podať vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (tzv. repliku).
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/130/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/130/2022.
8. Pretože v tomto prípade ide podľa obsahu o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správny súd skúmal, či v konaní nie je daný niektorý z dôvodov (vada) podľa § 195 písm. a) až e) SSP, keď vo veciach správneho trestania existuje výnimka z viazanosti správneho súdu v správnej žalobe uplatnenými žalobnými dôvodmi. Správny súd postupom podľa § 196 SSP upovedomil listom zo dňa 19. októbra 2023 účastníkov konania o tom, že mimo žalobných bodov zistil, že v konaní sú dané vady uvedené v § 195 SSP a vyzval ich na vyjadrenie. Žalobkyňa sa k výzve nevyjadrila, žalovaný vo vyjadrení opätovne poukázal na to, že na žalobou napadnuté rozhodnutie sa nevzťahuje Správny poriadok, nejedná sa o individuálny správny akt, ani o opatrenie, na uloženie ktorého by sa mali vzťahovať základné zásady trestného konania.
9. Správny súd prejednal vec v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na pojednávaní dňa 30. januára 2024, keďže žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe výslovne žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu uplatnených žalobných bodov vrátane dodržania ustanovení § 195 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pričom v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP zrušil.
10. Zákonná zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní opísala priebeh udalostí predchádzajúcich vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia o pokarhaní triednym učiteľom. Akcentovala nezákonný a šikanózny postup riaditeľa školy vo vzťahu k žalobkyni, ktorý sa v prípade druhého incidentu (údajného opakovaného použitia mobilného telefónu dňa 3. februára 2022) prejavil o.i. tým, že žalobkyni bol odobratý mobilný telefón, pričom jej nebol vrátený ani po vyučovaní, ale až následne po piatich dňoch, t.j. 7. februára 2022. Uvedené ohrozilo žalobkyňu v tom, že zostala bez mobilného telefónu, teda bez možnosti spojiť sa s matkou, prípadne inak si privolať pomoc v prípade potreby. Žalobkyňa pritom dňa 3. februára 2022 mobilný telefón počas vyučovania nepoužila, telefón jej zazvonil v školskej taške, pretože si zabudla vypnúť zvonenie. Následne ju učiteľka požiadala, aby jej telefón odovzdala a už jej ho v tento deň nevrátila. Za údajné použitie mobilného telefónu jej bolo udelené pokarhanie riaditeľom školy, t.j. pokarhanie „druhého stupňa“, pričom neboli splnené ani podmienky pre udelenie prvého pokarhania triednym učiteľom (pokarhania z 19. novembra 2021), ktoré nie je preukázané. Už školský rok predtým bola žalobkyni znížená známka zo správania (za vyhotovenie upraveného obrázku vyučujúcej), pričom postup, ktorý zvolil riaditeľ školy - znížená známka zo správania, má vplyv nielen na jej povesť na uvedenej škole, ale napriek tomu, že má vzorný prospech a správanie, má to vplyv aj na zhoršené vyhliadky na prijatie na ďalšie vzdelávanie, ničí jej to budúcnosť. Zákonná zástupkyňa žalobkyňa považuje za neprípustné, aby proti rozhodnutiam riaditeľa školy neexistoval opravný prostriedok, ani možnosť súdnej ochrany. Pokarhanie, ktoré bolo udelené žalobkyni, predstavuje jednoznačne sankciu v zmysle § 194 ods. 1 SSP - zásah do základných práv dieťaťa.
11. Zástupca žalovaného vo svojom prednese zotrval na argumentácii vo vyjadrení k žalobe, t.j. na závere, že napadnuté rozhodnutie nepredstavuje individuálny správny akt, ktorý by podliehal súdnemu prieskumu. Mal za to, že obidve pokarhania boli dôvodné. V súvislosti s objasňovaním opakovaného použitia mobilného telefónu dňa 3. februára 2022 poukázal na záznam z prerokovania tohto skutku v pedagogickej rade. Keďže sa na uvedenú vec neaplikuje Správny poriadok, ani pokarhanie samotné nemusí spĺňať náležitosti rozhodnutia, a teda nemusí obsahovať ani odôvodnenie, ani poučenie, a ani výrok tak, ako to tvrdí zákonná zástupkyňa žalobkyne. Nevyžaduje sa, aby rozhodnutie o pokarhaní riaditeľom školy obsahovalo náležitosti podľa Správneho poriadku. Postačuje taký postup, ako bol zvolený v tomto prípade. Zároveň sa zástupca žalovaného domnieval, že nie je ani dôvodné, aby takéto rozhodnutie bolo následne preskúmavané súdom. Preto žiadal, aby bola žaloba zamietnutá a žiadal priznať náhradu trov konania.
12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP: (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
14. Podľa § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.
15. Podľa § 58 ods. 2 Školského zákona ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.
16. Podľa § 5 ods. 3 písm. f) Zákona o štátnej správe v školstve, riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o uložení výchovných opatrení.
17. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o štátnej správe v školstve na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 14, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej
vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
18. Žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa školy o uložení výchovného opatrenia - pokarhania riaditeľom školy. O predmetnom výchovnom opatrení riaditeľ školy rozhodol ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods. 3 písm. f) Zákona o štátnej správe v školstve. Podľa § 38 ods. 4 citovaného zákona sa na uvedené rozhodovanie nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (zákon neupravuje odvolanie ako riadny opravný prostriedok), čo však nevylučuje, že rozhodnutie (bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie príslušný predpis neumožňuje), môže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). V správnom súdnom konaní sa preskúmavajú individuálne správne akty, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a rozhodnutia, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb dotknuté (§ 2 ods. 2 SSP). Správnym aktom sa rozumie každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy orgánom verejnej správy, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb.
19. V prípade žalobou napadnutého rozhodnutia ide o osobitný druh administratívneho konania (proces ukladania výchovných opatrení), kedy sa na pokarhanie riaditeľom školy a pochvalu riaditeľom školy neaplikuje Správny poriadok (§ 38 ods. 4 Zákona o štátnej správe v školstve) a jeho úprava môže byť obsahom interných dokumentov školy (napr. školského poriadku). Správny poriadok sa na uvedené výchovné opatrenia neaplikuje z dôvodu, že tieto sa vyznačujú disciplinárnych charakterom a vo všeobecnosti majú slúžiť na dodržiavanie vnútorných predpisov školy. Napriek tejto skutočnosti (t.j. skutočnosti, že na pokarhanie riaditeľom školy sa nevzťahuje Správny poriadok), výsledkom konania je rozhodnutie, ktoré spĺňa znaky individuálneho správneho aktu – ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy v rámci výkonu verejnej (štátnej) správy, ktorým sa autoritatívne zasahuje do právnej situácie konkrétnej fyzickej osoby. Z pohľadu právnych dôsledkov sa rozhodnutím ukladá za určité konanie sankcia, v tomto prípade pokarhanie riaditeľom školy, ktorá nesporne zasahuje do subjektívnych práv a oprávnených záujmov adresáta rozhodnutia (v tomto prípade žalobkyne). Z týchto dôvodov správny súd zastáva názor, že jednoznačne ide o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, pretože žiak, ktorému bolo uložené výchovné opatrenie, t.j. aj žalobkyňa, pociťuje dotyk na svojich subjektívnych právach. Podľa Školského poriadku Základnej školy s materskou školou Oravská Lesná 299 zo septembra 2021 (ďalej len „Školský poriadok“) sa výchovné opatrenia zaznamenávajú v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka. Výchovné opatrenie bolo (podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) udelené za druhé (opakované) použitie mobilného telefónu, pričom za tretie a ďalšie použitie mobilného telefónu môže byť žiakovi znížená známka zo správania. Žalobkyni teda svedčí aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby, keď rozhodnutím orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do jej práv alebo právom chránených záujmov ako fyzickej osoby. V zmysle Školského poriadku sa rozhodnutie o výchovnom opatrení doručuje zákonnému zástupcovi žiaka (o udelení výchovného opatrenia informuje riaditeľ preukázateľným spôsobom zákonného zástupcu žiaka), preto nie je dôvodný argument žalovaného, že rozhodnutie sa nedoručuje. Napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené zo súdneho prieskumu na základe žiadneho z dôvodov uvedených v ustanovení § 7 SSP vymedzujúceho negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, aby žaloba mohla byť odmietnutá ako neprípustná tak, ako to navrhuje žalovaný.
20. Rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia predstavuje postih za určité nedovolené konanie. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a tzv. iné správne delikty. Správne delikty, iné než priestupky, predstavujú protispoločenské konania upravené v osobitných zákonoch. Podskupinu správnych deliktov predstavujú správne disciplinárne delikty žiakov a študentov škôl, za ktoré sa ukladajú opatrenia vo výchove viažuce sa na porušenie vnútorného predpisu školy (školského poriadku).
21. V zmysle bodu IV. Školského poriadku majú žiaci počas vyučovania a cez prestávky zakázané používať mobilné telefóny a mať ich zapnuté. Predmetné ustanovenie Školského poriadku odkazuje na vyhlášku Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole, ktorá platila do 30. júna 2022, podľa ktorej počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže
iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa, alebo jeho povereného zástupcu (§ 20 ods. 7). V nadväznosti na argumentáciu žalobkyne o nezákonnosti zákazu používania mobilného telefónu podľa Školského poriadku správny súd v súvislosti s predmetom tohto konania len v stručnosti uvádza, že v zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Z toho vyplýva, že aj podzákonným predpisom (vyhláškou) možno ukladať povinnosti na základe zmocnenia zákonom (na základe zákona).
22. Podľa čl. XVII. Školského poriadku je jeho dodržiavanie záväzné pre všetkých žiakov školy, za porušovanie Školského poriadku nesie žiak osobnú zodpovednosť a môže mu byť udelené výchovné opatrenie podľa zásad, ktoré sú prílohou Školského poriadku. Podľa Prílohy č. 1. Školského poriadku opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti Školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa (známky) zo správania. Počet zápisov a výchovných opatrení sa spočíta a má platnosť počas celého školského roka. V zmysle uvedenej prílohy sa pokarhanie riaditeľa školy udeľuje aj za porušenie zákazu používania mobilného telefónu 2 krát, pričom za 3 a viackrát porušovanie uvedeného zákazu sa ukladá znížená známka zo správania – druhý stupeň. Účelom výchovných opatrení má byť dodržiavanie Školského poriadku tak, aby bol umožnený nerušený výchovnovzdelávací proces. Ak dôjde k porušeniu Školského poriadku, vyvodenie príslušnej zodpovednosti (vrátane uloženia výchovného opatrenia) nie je možné považovať za šikanózne konanie, resp. za zneužitie práva, to však len v prípade, ak boli dodržané ustanovenia Školského poriadku o ukladaní výchovných opatrení, ako aj všeobecné právne zásady a rešpektované práva dotknutých osôb.
23. Na administratívne trestanie, t.j. konanie, v rámci ktorého príslušné orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku alebo iného protiprávneho konania a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú za splnenia určitých podmienok aj zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy dodržiavať a v ich zmysle viesť príslušné konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine, možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Riadne a úplné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy v konaniach administratívneho trestania v sebe imanentne zahŕňa povinnosť konajúcich a rozhodujúcich orgánov verejnej správy bez akýchkoľvek pochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu, zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a popísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť deliktuálne zodpovednú osobu. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom správny delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pričom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenie, či sankcie boli uložené. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Keď Dohovor uvádza v čl. 6 ods. 1 „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014 sp. zn. 2 Sžo 53/2013). Podľa čl. 28 bod 2. Dohovoru o právach
dieťaťa (na ktorý poukazovala žalobkyňa v správnej žalobe) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa disciplína v škole zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v súlade s týmto Dohovorom.
24. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné aj na rozhodovanie o uložení výchovného opatrenia (v tomto prípade pokarhania riaditeľom školy) aplikovať základné zásady trestného konania, ktoré sa aplikujú na správne trestanie, ako aj základné zásady Správneho poriadku (osobitne zásadu zákonnosti), hoci sa na konanie ako také nevzťahuje Správny poriadok. Zásada zákonnosti (legality) svojím významom presahuje rámec správneho konania, pretože ide o jeden z princípov právneho štátu a je spoločná pre všetky procesné predpisy. Jej dodržiavanie sa nevzťahuje len na procesné predpisy, ale aj na hmotnoprávne predpisy upravujúce podmienky pre priznanie práv alebo určenie povinností.
25. Podľa Školského poriadku žalovaného (platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia) sa za prvé porušenie zákazu používania mobilného telefónu udeľuje pokarhanie triednym učiteľom, za druhé porušenie uvedeného zákazu pokarhanie riaditeľom školy a za tretie a následné porušovanie zákazu používania mobilného telefónu v škole je znížená známka zo správania. Z toho vyplýva, že ukladanie výchovných opatrení (druhu opatrenia) závisí okrem iného od intenzity (opakovania) určitého správania. Preto je nevyhnutné, aby bol každý skutok, ktorý má byť postihovaný týmto opatrením, náležite objasnený a identifikovaný (čo vyplýva explicitne aj z predloženého Školského poriadku).
26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (resp. listín predložených žalovaným s argumentáciou, že osobitný spis sa nevedie) zistil, že rozhodnutie o pokarhaní riaditeľom školy bolo vydané s odkazom na § 5 ods. 3 písm. f) a § 38 ods. 4 Zákona o štátnej správe v školstve v spojení s § 58 ods. 2 Školského zákona a s ustanovením § 22 ods. 1 až 4 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole. Vo výroku rozhodnutia je uvedené, že žalobkyni (identifikovanej menom, dátumom narodenia a bydliskom) sa ukladá výchovné opatrenie - pokarhanie riaditeľom školy. Ďalej rozhodnutie obsahuje časť „odôvodnenie“, kde sa uvádza, že pokarhanie bolo udelené sa použitie mobilného telefónu – druhýkrát (opakovane). Nasleduje poučenie o tom, že podľa § 38 ods. 4 Zákona o štátnej správe v školstve sa na toto rozhodnutie nevzťahuje záväzný predpis o správnom konaní, a preto sa neuplatňuje možnosť odvolania.
27. Z uvedeného vyplýva, že z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, za aký skutok sa udeľuje príslušná sankcia (hoci len výrok predstavuje časť rozhodnutia, ktorým možno ukladať sankciu), pričom ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aký konkrétny skutok (opisom miesta, času jeho spáchania, prípadne ďalších okolností) je predmetom výchovného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia absentuje akýkoľvek popis skutkového stavu veci a jeho náležitého zistenia. Správny súd osobitnou výzvou zo dňa 5. septembra 2023 vyzval žalovaného na predloženie dokumentácie týkajúcej sa vydaného rozhodnutia
- pokarhania riaditeľom školy, osobitne prerokovania pokarhania v pedagogickej rade (postup, ktorý predpokladá Školský poriadok). Žalovaný dňa 3. októbra 2023 správnemu súdu doručil v reakcii na výzvu súdu Zápisnicu o rokovaní pedagogickej rady z 15. novembra 2021, ktorá sa týka pokarhania triednym učiteľom. Až bezprostredne pred súdnym pojednávaním (dňa 30. januára 2024 o 9:40 hod.) bola z emailovej schránky zástupcu žalovaného odoslaná správnemu súdu kópia Záznamu z prerokovania skutku (opakovaného použitia mobilného telefónu) v pedagogickej rade dňa 25. apríla 2022. Správny súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním obsahu predmetnej listiny, v ktorej sa vo vzťahu k triede 7.B uvádza: „A. B. – pokarhanie riaditeľom školy za použitie mobilného telefónu – druhýkrát. Návrh na udelenie pokarhania riaditeľom školy za opätovné použitie mobilného telefónu. Pedagogická rada návrh odsúhlasila.“
28. Vzhľadom na to, že rozhodnutie, ani podklad rozhodnutia (Zápis z prerokovania skutku v pedagogickej rade) neobsahujú žiadnu bližšiu konkretizáciu skutku, je zrejmé, že žalovaný v konaní o uložení výchovného opatrenia nedodržal príslušné ustanovenia Školského poriadku o náležitom objasnení skutku (výchovné opatrenie sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku), vrátane zabezpečenia podkladov pre rozhodnutie o ňom (podľa Školského poriadku pred prerokovaním v pedagogickej rade triedny učiteľ konzultuje porušovanie školského poriadku so zákonným zástupcom žiaka, s ktorým urobí písomný záznam). Zároveň správny súd konštatuje, že žalovaný pri uložení výchovného opatrenie nerešpektoval základné zásady správneho trestania v tom, že v napadnutom rozhodnutí absentuje opis skutku konkretizovaný jeho časovým a vecným vymedzením, prípadne ďalšími okolnosťami tak, aby skutok nemohol byť zamenený
s iným konaním. Ani zo Zápisu z pedagogickej rady nie je možné skutok bližšie identifikovať, pretože zápis obsahuje len jednoduchý záznam, že sa jedná o opakované použitie mobilného telefónu.
29. Pokiaľ žalobkyňa nedokáže identifikovať, za aký skutok jej bolo výchovné opatrenie uložené (pretože to nevyplýva z rozhodnutia o jeho uložení, a to ani z jeho výroku, ani odôvodnenia), ide o vadu, ktorá nesporne mohla mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Rozhodnutie je tak zároveň nepreskúmateľné, keď z jeho výroku (ani odôvodnenia) nevyplýva, za aké konkrétne konanie (identifikované nielen druhom konania) sa ukladá príslušná sankcia. Ako už bolo uvedené, skutok musí byť opísaný tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným konaním, čo je dôležité jednak pre predchádzanie opakovaného trestania za ten istý skutok (v zmysle zásady ne bis in idem, t.j. zákazu dvojitého postihu pre rovnaný skutok), ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. V tomto prípade je identifikácia skutku kľúčová aj z toho pohľadu, že previnenia proti Školskému poriadku v rámci jedného školského roka (hodnotiaceho obdobia) sú sankcionované v závislosti od ich opakovania v tomto časovom rámci (za prvé porušenie zákazu používania mobilného telefónu je udeľované pokarhanie triednym učiteľom, za druhé porušenie pokarhanie riaditeľom školy a za tretie a následné porušovanie zákazu používania mobilného telefónu v škole je znížená známka zo správania), čiže presná identifikácia skutku je nevyhnutnou aj pre určenie závažnosti možného postihu. Preto správny súd opakovane zdôrazňuje potrebu identifikácie skutku v rozhodnutí o správnom delikte, ako to vyplýva aj z rozhodovacej praxe v tejto oblasti: „V rozhodnutiach trestného charakteru, kam možno zaradiť aj rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným“. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. mája 2019, sp. zn. 10Asan/25/2018, bod 26.).
30. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia – pokarhania riaditeľom školy, nepostupoval v súlade so zákonom, nedodržal Školským poriadkom upravený postup pre uloženie predmetného výchovného opatrenia, súčasne opomínajúc základné zásady trestného konania, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, keď z napadnutého rozhodnutia (jeho výroku, ani odôvodnenia) nie je zrejmá identifikácia skutku, za ktorý sa ukladá sankcia (výchovné opatrenie). V dôsledku uvedeného je napadnuté rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá má jednoznačne vplyv na jeho zákonnosť a je nepreskúmateľné, preto správny súd predmetné rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP. Pretože z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva presná identifikácia skutku, za ktorý bola udelená sankcia, správny súd nepovažoval za účelné doplniť dokazovanie vo veci (na základe návrhov strán, a to návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania výpisom hovorov z jej mobilného telefónu, návrhu žalovaného na výsluch učiteľky, ktorá žalobkyni odobrala mobilný telefón, resp. vypočutím maloletej žalobkyne), keď z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, vo vzťahu k akému konkrétnemu skutku sa má dokazovanie vykonať.
31. Správny súd ponecháva na zvážení žalovaného, ako bude ďalej vo veci postupovať, t.j. či vyhodnotí, že v tomto prípade boli splnené podmienky na uloženie výchovného opatrenia a bude vo veci ďalej konať alebo nie, pričom však správny súd zdôrazňuje, že v prípade vydania rozhodnutia toto musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musia byť v konaní rešpektované ako práva účastníkov konania, tak aj všeobecne právne zásady a osobitne zásady správneho trestania.
32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).