Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoP-19-2019.pdf
PDF · 96.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/19/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka H. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. nad L., H. XXX/X, otec Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku, o odvolaniach otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. októbra 2018 č. k. 16P/95/2018-38 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. V., nar. XX. XX. XXXX ( I., II.) a vo výroku o náhrade trov konania (IV.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletého S. V., nar. XX. XX. XXXX sumou 140 eur mesačne od 10. 09. 2018, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/98/2014-28 zo dňa 02. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. 10. 2014 v časti o výživnom tak, že výživné sa zvyšuje. Zročné výživné vo výške 67 eur za obdobie od 10. 09. 2018 do 31. 10. 2018 otca zaviazal splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súčasťou rozsudku je dohoda rodičov o úprave styku, v zmysle ktorej otec má právo sa s maloletým dieťaťom stýkať každý tretí víkend, vždy od piatka od 19.00 hod. do nedele do 11.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a dieťa vráti v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3zák. č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine). Uviedol, že navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 10. 09. 2018 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu, pretože od posledného rozhodnutia súdu došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa i otca. Svoj návrh odôvodňovala tým, že v čase posledného rozhodovania súdu bol maloletý žiakom základnej školy a momentálne študuje na strednej škole. Otec maloletého dieťaťa nesplnil svoj sľub, tak ako uvádzal v rámci posledného konania, že bude prispievať aj nad rámec výživného. Maloletý sa intenzívne venuje futbalu, kde platí mesačne poplatok 15 eur a zabezpečuje mu výstroj. Okrem bežných výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby mu dáva mesačne 10 eur na kredit a vreckové 80 eur. V súvislosti so začiatkom školského roka mala zvýšené výdavky na nákup pomôcok vo výške 80 eur, ako aj učebníc vo výške 30 eur. Matka trvala na tom, aby bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom na každý druhý víkend a na polovicu prázdnin, pretože i otec by mal tráviť čas s maloletým dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove. Doteraz styk upravený nebol a otec sa o dieťa aktívne nezaujímal. Jeho stretávania boli nepravidelné. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol čiastočne
dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2014, kedy maloleté dieťa navštevovalo základnú školu. Momentálne študuje na Strednej priemyselnej škole stavebnej, Trenčín, Staničná 4, tak ako to vyplýva z potvrdenia o návšteve školy a v školskom roku 2018/2019 je žiakom 1.B triedy. V súvislosti so zmenou štúdia na strednej škole sa zvýšili nevyhnutné mesačné výdavky na strane maloletého dieťaťa, ktoré pozostávajú z nákladov na internát 54 eur, strava na internáte 83 eur, ZRPŠ v škole a na internáte na jeden mesiac 4,50 eura, stužková slávnosť na mesiac 10 eur, rozpočítané výdavky na školské potreby 6,30 eura. Okrem týchto výdavkov sú to bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Súd uznal i ďalšie výdavky, ako mesačný poplatok za voľno-časové aktivity, futbal 15 eur a mobil 5 eur. Bez zohľadnenia výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby, nevyhnutné mesačné výdavky na maloleté dieťa predstavujú sumu 178 eur. Na strane matky došlo k zmene finančnej situácie, pretože v čase rozhodovania súdu matka poberá len rodinné prídavky na dve maloleté deti v sume 47,36 eura, je na predĺženej materskej dovolenke. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom a otcom jej druhého dieťaťa v jeho rodinnom dome s tým, že všetky výdavky s nákladmi na bývanie uhrádza jej priateľ vo výške 260 eur mesačne. V spoločnej domácnosti s nimi býva i dieťa jej priateľa I. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý študuje na Strednej elektrotechnickej škole v Šuranoch a matka prispieva na jeho výživu sumou 100 eur. Otec maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania súdu mal čistý mesačný príjem vo výške 474,99 eura. V zmysle predložených listinných dôkazov došlo k zvýšeniu príjmu otca za obdobie od 09/2017 do 03/2018 na sumu 508,48 eura. Súd nepopiera, že došlo k zmene zamestnania na strane otca zo zdravotných dôvodov, pretože bol 3x operovaný na koleno a momentálne jeho čistý mesačný príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa po prepočte za obdobie od 04/2018 do 08/2018 bol 479,38 eura. Otec dieťaťa býva v spoločnej domácnosti s priateľkou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky jeho priateľky. Nevyhnutné mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 211,71 eura, z ktorej suma pripadajúca na otca maloletého dieťaťa po zohľadnení troch dospelých osôb je 70,59 eura. Ak otec dieťaťa z preukázaného príjmu zaplatí náklady na bývanie vo výške 71 eur, výživné na maloleté dieťa vo výške 140 eur, výdavky na pohonné hmoty 30 eur a telefón 35 eur, zostane mu suma rovnajúca sa životnému minimu na jednu dospelú osobu v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení noviel. Súd pri určení výživného a zohľadňovaní výdavkov otca nezohľadnil a neakceptoval splátky úveru vo výške 50 eur, čo je jedna polovica splátky v zmysle zmluvy o úvere, ktorú uzavrel otec dieťaťa ako dlžník, pretože sám uviedol, že uvedené finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby, t. j. starej matky jeho priateľky, ako aj na jeho dlžoby, keď za obdobie, keď bol nezamestnaný a uhrádzal výživné. Otec dieťaťa ohľadne dlžôb neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil súdu žiadne dôkazy týkajúce sa záväzkov voči iným osobám na úhradu výživného pre maloleté dieťa. Na základe týchto skutočností, súd mal za to, že otec dieťaťa bude schopný určené výživné platiť bez akejkoľvek ujmy tak, aby mu zostala suma rovnajúca sa životnému minimu dospelej osoby po zohľadnení jeho ďalších výdavkov, okrem splátok pôžičky s dôrazom na to, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami. Určené výživné bude postačujúce na pokrytie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ktoré súd uznal a zvýšili sa v súvislosti so štúdiom dieťaťa na strednej škole, ak určitou sumou minimálne vo výške 1/3 nevyhnutných výdavkov prispeje na výživu maloletého dieťaťa, po zohľadnení každodennej starostlivosti o maloleté dieťa. Zročné výživné vo výške 67 eur za obdobie od 10. 09. 2018 do 31. 10. 2018, ktoré pozostáva z alikvotného výživného za mesiac september vo výške 27 eur a z výživného za mesiac október 40 eur, kde súd vychádzal z toho, že doteraz určené výživné vo výške 100 eur bolo riadne zaplatené a vyrovnané, tak ako to rodičia potvrdili a zročné výživné predstavuje len rozdiel zvýšeného výživného. Súd povolil zročné výživné otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude schopný otec maloletého dieťaťa z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Rodičia maloletého dieťaťa uzavreli dohodu ohľadne úpravy styku otca s dieťaťom, ktorá je súčasťou rozsudku, podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Súd mal za to, že dohoda rodičov o stretávaní otca s maloletým dieťaťom je v záujme dieťaťa a zohľadňuje i vôľu dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie, čo do výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa, vrátane výroku o zročnom výživnom, napadol včas podaným odvolaním otec, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletého syna zvýšeným výživným vo výške 120 eur mesačne. Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry a aktuálnej rozhodovacej praxe by mal rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloleté dieťa nenachádza, participovať na odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa výživným vo výške 20% jeho čistého mesačného príjmu, čo v jeho prípade predstavuje suma 96 eur mesačne. Súd prvej inštancie
pri zohľadňovaní výšky výživného na maloletého, ako aj pri zohľadňovaní jeho mesačných nákladov pochybil, nakoľko za preukázané vzal len náklady na bývanie mesačne vo výške 71 eur, výdavky na pohonné hmoty vo výške 30 eur, výdavky na mobilný telefón vo výške 35 eur, pričom opomenul zohľadniť aj bežné výdavky na stravu vo výške 200 eur, oblečenie, hygienické potreby, prípadne náklady na lieky a nezohľadnil ani výdavky na pohonné hmoty pri používaní motorového vozidla na jeho súkromné účely vo výške 20 eur mesačne. Aj napriek skutočnosti, že súd nepovažoval za odôvodnený výdavok polovicu splátky úveru z banky na rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom v súčasnosti žije, je nutné uviesť, že ide o výdavok, na ktorom je nútený mesačne participovať, nakoľko spolu so svojou priateľkou uzatvoril úverovú zmluvu ako dlžník a v prípade, že by neplnil povinnosť uhrádzať mesačné splátky, vystavil by sa hrozbe zosplatnenia úveru a následnej exekúcii. Uviedol, že nie je v jeho momentálnych ekonomických možnostiach, ako ani schopnostiach, s prihliadnutím na jeho dlhodobé zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú vykonávať záťažovú prácu, prispievať na výživu maloletého v sume vyššej ako 120 eur mesačne. Aj napriek skutočnosti, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, je nutné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že matka je oslobodená od nákladov, ktoré by bola povinná hradiť v prípade celoročného pobytu maloletého v mieste bydliska, keďže väčšinu mesiaca strávi maloletý na internáte. Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletý sa prevažnú väčšinu týždňa zdržuje na internáte, miera osobnej starostlivosti matky o maloletého klesá a matka by tak mala participovať na výžive maloletého väčšou časťou vo finančných prostriedkoch, rovnako ako je tomu v jeho prípade. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka je v súčasnosti na predĺženej materskej dovolenke, avšak z rozsudku súdu prvej inštancie tento status matky nie je odôvodnený. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, pokiaľ matka nie je schopná participovať na zvýšených výdavkoch maloletého, je dôvodné z jej strany očakávať ukončenie predĺženej materskej dovolenky a nadobudnutie statusu zamestnanca, v ktorom by nepochybne dosahovala vyšší príjem v porovnaní s jej súčasným. V prípade, pokiaľ by maloletému prispel na výživu v sume 120 eur mesačne a jeho matka v sume 90 eur mesačne, bolo by možné uspokojiť odôvodnené potreby maloletého v plnom rozsahu.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie, taktiež v rozsahu zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého syna, v spojení s určením zročného výživného, napadla podaným odvolaním i matka maloletého dieťaťa, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že súd zaviaže otca maloletého S. prispievať na jeho výživu zvýšeným výživným vo výške 200 eur mesačne od 10. 09. 2018. Vytkla súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že otec ako rodič je povinný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 140 eur a že určené výživné bude postačujúce na pokrytie nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa minimálne vo výške 1/3. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že ona okrem rodinných prídavkov na dve maloleté deti vo výške 47,36 eura iný príjem nemá, a teda zvyšné 2/3 nevyhnutných výdavkov zo svojich príjmov nie je v súčasnosti schopná pokrývať. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako a kto by teda mal nevyhnutné výdavky maloletého vo výške 2/3 pokryť. Ak teda súdom určené výživné bude postačujúce len na pokrytie nevyhnutných výdavkov maloletého dieťaťa vo výške 1/3, tak 2/3 nevyhnutných výdavkov maloletého uspokojené nebudú alebo budú uspokojené len čiastočne, v nedostatočnej minimálnej výške zodpovedajúcej príjmu matky alebo osoby, ktorá vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu zo zákona nemá. Preto považuje súdom stanovenú výšku výživného za neprimeranú a nepostačujúcu. Má za to, že majetkové a osobné pomery otca umožňujú, aby otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou vyššou, a nielen vo výške 1/3 nevyhnutných výdavkov a navrhla, aby bol otec povinný prispievať na výživu syna mesačne sumou 200 eur.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podaným odvolaniam oboch rodičov uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď od septembra 2018 maloletý navštevuje strednú školu s ubytovaním na internáte, pričom matka má zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením stravy, oblečenia, obuvi, školských potrieb. Prvoinštančný súd dostatočne prehodnotil schopnosti, možnosti a materiálne zabezpečenie u oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa a pri určení výšky výživného u otca vychádzal z objektívnych možností a schopností otca. Navrhol, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.
5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolanie matky zamietnuť.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch (I. a II.) je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi S. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorým matka žiadala, aby bol otec, počnúc od podania návrhu (10. 09. 2018), zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna zvýšeným výživným vo výške 200 eur mesačne. Súčasne žiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Požiadavku na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca (naposledy upravenej rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/98/2014-28 zo dňa 02. 10. 2014 sumou 100 eur mesačne) odôvodnila podstatným zvýšením nákladov na štúdium maloletého syna, poukazom na to, že syn hráva futbal s mesačnými výdavkami 15 eur, výdavkami na telefón 10 eur, vreckové 20 eur, ako i podstatným zvýšením nákladov v súvislosti s jeho fyzickým rastom. Uviedla, že syn navštevuje Strednú priemyselnú školu stavebnú, pričom už na začiatku školského roka mala výdavky na pomôcky vo výške 80 eur, učebnice 30 eur. Ona je na predĺženej materskej dovolenke, bez príjmu, keďže jej druhorodený syn je často chorý. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, počnúc od 10. 09. 2018, zo sumy 100 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02. 10. 2014 č. k. 12P/98/2014-28 v časti o výživnom. Súčasne určil zameškané výživné za obdobie od 10. 09. 2018 do 31. 10. 2018 vo výške 67 eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Zároveň napadnutým rozhodnutím schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletým S.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predmetom odvolacieho prieskumu, keď bolo napadnuté podaním odvolania zo strany oboch rodičov, a to v jeho napadnutých výrokoch týkajúcich sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého syna.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami( I. ÚS 50/04).
11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. a s tým súvisiacom výroku o zročnom výživnom je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol, napriek tomu, že nemal dostatočne zistený skutočný stav veci (v zmysle ustanovenia § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci), a to tak, aby ním zistené skutkové okolnosti tejto veci tvorili dostatočný podklad pre prijatie právneho záveru o predmete prejednávanej veci - zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého S. V.. Tým, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ustanovením § 35 CMP, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, čo následne viedlo odvolací súd k postupu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch týkajúcich sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Takto odvolacím súdom prezentovaný právny záver vychádza zo skutočnosti, že súd prvej inštancie v priebehu konania nedostatočne posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky maloletého dieťaťa plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že aktuálne je matka poberateľkou len prídavkov na dve maloleté deti vo výške 47,36 eura, a tak na jej strane došlo k zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodovania o výživnom bola súčasne poberateľkou rodičovského príspevku, avšak v tomto smere ďalej nezameral svoju pozornosť na zistenie toho, z akých dôvodov je matka na predĺženej rodičovskej dovolenke, a prečo v prípade, ak by týmto dôvodom bol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa, matka nie je do veku 6 rokov dieťaťa poberateľkou rodičovského príspevku. Zistenie týchto podstatných skutočností má vplyv na posúdenie schopností a možností matky vyživovať dieťa, čomu však súd prvej inštancie doposiaľ nevenoval náležitú pozornosť. Rovnako je treba uviesť i to, že z obsahu spisu je zrejmá skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý bezpochyby participuje na spoločných výdavkoch v domácnosti s matkou dieťaťa. V tomto smere súd prvej inštancie nezameral dokazovanie na zistenie príjmu priateľa matky, keď z obsahu zápisnice o výsluchu matky vyplýva len to, že otec v mesiaci október 2018 vstúpil do nového pracovnoprávneho vzťahu, avšak absolútne nie je zrejmé, aký príjem tento dosahuje. Navyše, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne uviedol, že priateľ matky za obdobie od 01/2018 do 08/2018 dosiahol príjem vo výške 501,32 eura mesačne, keď z obsahu spisu vyplýva (č. l. 27), že takýto príjem v uvedenom období dosiahla priateľka otca N. G., a nie priateľ matky, ktorého príjem nie je známy. V tomto ohľade je namieste konštatovať i zmätočnosť rozhodnutia, ktorú odvolací súd vzhliadol i v zjavne nezrozumiteľnom odôvodnení rozhodnutia ohľadne úhrady 1/3 odôvodnených potrieb dieťaťa, kedy sa odvolaciemu súdu skôr javí pravdepodobné to, že v tomto smere mal súd prvej inštancie na mysli, že vo vymedzenom rozsahu by si vyživovaciu povinnosť, popri osobnej starostlivosti, plnila matka, a nie otec. Naopak, matka toto konštatovanie súdu pochopila tak, že otec bude zvýšeným výživným pokrývať 1/3 odôvodnených potrieb dieťaťa a jej odvolacie námietky súvisia prevažne s týmto konštatovaním súdu. Každopádne je potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere je zmätočné a nepreskúmateľné.
13. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch doposiaľ neposkytlo odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (uvedené vyššie), odvolací súd postupom v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP pristúpil k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch (I. a II.), ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania s tým, že súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne na základe riadne zisteného skutočného stavu a svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodní. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).