Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_20S-8-2019.pdf
PDF · 177.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: KRON SK, s.r.o., so sídlom Dolné suroviny 996/1, 905 01 Senica, IČO: 36 256 561, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102326150/2018 zo dňa 23.11.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 102326150/2018 zo dňa 23.11.2018 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100869681/2018 zo dňa 03.05.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 35 547,08 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 103600009/2016 zo dňa 26.07.2016, ktorý bol spolu s výzvou č. 103604355/2016 zo dňa 27.07.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 15.08.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov (celkom 7 faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobie), vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou DREVITECH, spol. s r.o. Po vykonaní preverenia žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení a vyhodnotení zisteného skutkového stavu daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie zákonných podmienok na uplatnený odpočet dane žalobcom podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon o DPH“). Vykonaným dokazovaním bola spochybnené dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, obchodnou spoločnosťou DREVITECH, spol. s r. o., ktorá zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom je odo dňa 22.04.2015 obchodná spoločnosť Sport Life, Hlavná 326, Dunajská Streda, IČO: 46024247.
II. Žaloba a jej dôvody
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia prvého aj druhého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a priznania žalobcovi práva na náhradu trov konania voči žalovanému. V podanej žalobe nežiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie. 4. Žalobca namietal, že k neuznaniu sporného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia došlo zo strany daňových orgánov predovšetkým z dôvodu pochybností týkajúcich sa dodávateľa žalobcu, t. j. obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. Žalobca súhlasil s tvrdením, že pochybnosti sa týkajú činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., ale zároveň vyjadril nesúhlas s tvrdením, že tieto pochybnosti vznikli na základe činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože preverovanie zdaniteľných obchodov uskutočnených v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2013 sa uskutočňovalo od 31.08.2015, kedy bola daňová kontrola začatá. Namietal spochybnenie dodania tovaru správcom dane z dôvodu nekontaktnosti právneho nástupcu obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., teda Sport Life s.r.o., čo nemôže byť dôvodom na spochybnenie podnikateľskej činnosti dodávateľa žalobcu, ktorý v čase realizácie kontrolovaných zdaniteľných plnení riadne vykonával podnikateľskú činnosť, a teda nekontaktnosť jeho právneho nástupcu v čase výkonu daňovej kontroly nemôže byť dôvodom spochybnenia reálneho základu predmetných zdaniteľných plnení. Podľa názoru žalobcu žalovaný nemôže ako záver o reálnej činnosti obchodnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období vyvodiť na základe preverenia súčasného stavu spoločnosti resp. jej právneho nástupcu. Žalobca dôvodil, že obchodná spoločnosť Sport Life s.r.o. je právnym nástupcom spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., teda nejde o nekontaktnosť spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. 5. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že správca dane mal v rámci svojej činnosti viac možností na preverovanie činností daňových subjektov, resp. sledovanie ich plnenia si povinností, a to napr. prostredníctvom inštitútu miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly, ktorými mohol preveriť výkon ekonomickej činnosti jednotlivých daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že ak správca dane v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov sám nemal pochybnosti o činnosti obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o., je nemysliteľné, aby neplnenie si povinností dodávateľa žalobcu dával na ťarchu žalobcu. 6. Vo vzťahu k prevereniu pravdivosti výpovede svedka W. D. konajúceho v predmetnom zdaňovacom období za spoločnosť DREVITECH, spol. s r. o. (ďalej aj „DREVITECH“) a k záverom správcu dane ohľadom zisteného skutkového stavu o nepreukázanom svedkom uvádzanom počte zamestnancov a o nepreukázanom vlastníctve uvádzaného počtu motorových vozidiel dodávateľom žalobcu, žalobca namietal formálny spôsob preverovania uvedených skutočností prostredníctvom evidencie príslušného správcu dane na dani z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov dodávateľa žalobcu a na dani z motorových vozidiel. Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane, že sa nepreukázal zamestnanecký pomer medzi spoločnosťou DREVITECH a osobami uvedenými vo výpovedi W. D. na základe zistení, že uvedené osoby sa nenachádzajú v daňovom priznaní na dani zo závislej činnosti spoločnosti DREVITECH. V tejto súvislosti žalobca upozornil, že vznik a trvanie zamestnaneckého pomeru nie je podmienený splnením daňových, resp. iných verejnoprávnych povinností, ktoré vzniknú spoločnosti v dôsledku existencie pracovného pomeru. K námietke žalobcu týkajúcej sa výpovede W. D. a neplnenia si daňových povinností dodávateľa žalobcu spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. na dani zo závislej činnosti a dani z motorových vozidiel žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane postupoval v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný, ako odvolací orgán tvrdí, že je povinnosťou každého daňového subjektu, aby údaje do daňového priznania k dani z motorových vozidiel uvádzal správne. Aj z vyššie uvedeného teda vyplýva, že nepriznanie práva na odpočet dane žalovaný žalobcovi nepriznáva na základe neplnenia si povinností iného podnikateľského subjektu, a to dodávateľa žalobcu, spoločnosti DREVITECH, spol. s r.o. Žalovaný, ako aj správca dane pristúpili k nesprávnym zisteniam, kedy bolo pre účely preverenia dostupnosti motorových vozidiel spoločnosti DREVITECH, ktorá mala realizovať prepravu, bolo nahliadnuté do daňového priznania k dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie. Takáto forma vedenia dokazovania podľa názoru žalobcu nezodpovedá požiadavkám a zásadám daňového poriadku, nakoľko zistený počet a druh motorových vozidiel uvedených v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie nemusí a evidentne nezodpovedá skutočnému stavu. Evidenciu vozidiel vedie príslušný orgán policajného zboru, a nie správca dane. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že v bežnej obchodnej praxi jednotlivých spoločností býva preprava zabezpečená vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami, ktoré užíva na základe určitého zmluvného vzťahu. Výpoveď svedka W. D. bola spochybnená aj z toho dôvodu, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. popieral vedomosť o tom, že spoločnosť DREVITECH bola zlúčená do spoločnosti Sport
Life s.r.o.. Žalobca tieto tvrdenia konateľa spoločnosti Sport Life s.r.o. spochybnil vo svojom doplnení k zápisnici č. 101766912/2017, a to najmä tým, že ako konateľ spoločnosti o tejto skutočnosti musel vedieť minimálne z verejne dostupného výpisu z obchodného registra. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konateľ spoločnosti Sport Life s.r.o. pán Michal Gacík nebol o týchto skutočnostiach priamo oboznámený, nakoľko mal v tom čase zástupcu, ktorý v jeho mene konal. Žalobca má teda za to, že práve vďaka preukázaniu existencie plnomocenstva je možné o to viac zotrvať na argumente, že svedok pán Gacík mohol a evidentne aj vedel o realizácií zmien v rámci spoločnosti, nakoľko ešte pred samotnými zmenami splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene podala návrh na zápis zmien do obchodného registra. Žalobca ďalej v súvislosti s výsluchom pána Gacíka poukázal na účelové vedenie dokazovania, nakoľko pri všetkých výpovediach svedkov, ktorých tvrdenia preukazovali skutočnosti v prospech žalobcu boli žalovaným ako aj správcom dane spochybnené ako nedôveryhodné z titulu nepodloženia svojich tvrdení relevantnými dôkazmi, pričom pri výpovedi pána Gacíka, ktorá ako jediná sa javila byť v neprospech žalobcu, správca dane nekonštatoval nedôveryhodnosť výpovede tohto svedka, a to aj napriek tomu, že v rozpore s jeho tvrdeniami existujú iné dôkazy preukazujúce opak, napr. preberací protokol, vyššie uvedené skutočnosti o splnomocnení osoby a iné. Žalobca má za to, že spoločnosť DREVITECH, ako dodávateľ žalobcu, bol reálny, aktívny podnikateľský subjekt v relevantnom čase, ako aj v nasledujúcom období, vykonávajúci ekonomickú činnosť, čo vyplýva nielen zo súdnych sporov, ktoré sú vedené voči právnemu nástupcovi spoločnosti, ale aj z výročnej správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne za rok 2016, ktorá bola správcovi dane žalobcom predložená a je súčasťou spisového materiálu. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť DREVITECH, spol. s r.o. inzerovala pracovné ponuky v regionálnych novinách TAJMS, o čom žalobca tiež predložil dôkazy. Žalobca uviedol, že žalovaný prihliadal len na skutočnosti zistené z informačných systémov finančnej správy a nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní boli opakovane porušené viaceré zásady správy daní, predovšetkým zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy a to z toho dôvodu, že dôkazy predložené a navrhnuté žalobcom, ktoré získal vlastnou činnosťou, boli zo strany správcu dane posudzované a hodnotené vždy takým spôsobom, ktorý umožňoval tieto zistenia a dôkazy interpretovať ako priťažujúcu okolnosť. 7. Ďalej žalobca napádal formálne a obsahové nedostatky výroku rozhodnutia prvého stupňa. Dôvodil, že v danom prípade je výrok nesúladný s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a to vzhľadom na to, že v ňom absentuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Konkrétne v otázke dodatočného zdanenia daňou vo výroku úplne absentuje ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého sa v uvedenom prípade dodatočne vyrubuje daň žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočet dane, pričom odôvodnenie správcu dane považuje žalobca za nezrozumiteľné a mätúce. Podľa názoru žalobcu daňové orgány oboch stupňov riadne nevysvetlili a ani jednoznačne nepreukázali, v čom presne malo spočívať daňové zvýhodnenie. Správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k jednotlivým zdaniteľným obchodom v skutočnosti nedošlo, v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil, ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH. 8. Žalobca mal za to, že žalovaný, resp. správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora, a to rozsudky C-367/96 a C-212/97, ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a podvodné konanie, pričom pri zneužití práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Ďalej žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1Afs/53/2016-55, z ktorého vyplýva, že zneužitie práva sa týka výlučne umelých konštrukcií. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že správca dane nedostatočne odôvodnil svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázal, že žalobca sa stal súčasťou reťazca vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH. Takáto vada má za následok nezákonnosť postupu žalovaného, ako aj správcu dane.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 10. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od dodávateľa DREVITECH spol. s r. o. 11. Na základe vyhodnotenia zistených skutočností z rozsiahleho preverovania v rámci výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti u správcu dane nielen o reálnom dodaní tovaru od dodávateľa
DREVITECH, spol. s.r.o., ale predovšetkým o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, a to na základe nasledujúcich skutočností: nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, na adrese vedenej ako sídlo spoločnosti sa nevykonáva žiadna ekonomická činnosť a spoločnosť nenapĺňa žiadne znaky podnikania; nástupnícka spoločnosť Sport Life s.r.o. a ani bývalá konateľka spoločnosti DREVITECH spol. s r.o. nedokázali zo strany dodávateľa predložiť žiadne dôkazy, ktoré by zreteľne a spoľahlivo potvrdili pravdivosť faktúr a skutočnosť, že tieto faktúry odzrkadľujú reálne dodanie, predovšetkým však účasť uvedeného dodávateľa na fakturovaných obchodných transakciách, ani či zo sporných faktúr dodávateľ DREVITECH, spol. s.r.o. priznal a odviedol DPH; o existencii faktúr vystavených spoločnosťou DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu konateľka spoločnosti nemala vedomosť, nevystavovala ich a ani ich nepodpisovala (aj napriek skutočnosti, že na faktúre je uvedené jej meno ako osoby, ktorá faktúry vyhotovila a podpísala), o žalobcovi počula z rozhovorov a obchodné transakcie s ním neuzatvárala, v kontrolovanom období nemal dodávateľ - spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., ani jedného zamestnanca, na dani zo závislej činnosti nebol nikto zaregistrovaný, ani neboli zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti; výpoveď svedka W. D., ktorý mal zastupovať spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. na základe plnej moci udelenej Mgr. Alicou Ružičkovou nezodpovedala skutočnostiam uvedeným v daňových priznaniach, jeho výpoveď bola v rozpore najmä v počte zamestnancov, vlastníctve dopravných prostriedkov, strojovom zariadení, prenájme priestorov a činnosťou spoločnosti - okrem drevovýroby sa zaoberala aj službami, ale v súlade s drevovýrobou - piliarske služby, polotovary pre nábytkárov, prírezy, stavebnou činnosťou. Tvrdenie W. D., že bol zamestnancom spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., sa nepotvrdilo. Správca dane preveril, že spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nemala žiadne motorové vozidlá, ktoré by používala na podnikanie a zabezpečovala nimi prepravu tovaru, taktiež nebola objasnená ekonomická podstata činnosti spočívajúca vo výrobe tovaru bez podielu ľudskej práce na súkromných strojoch tretej osoby, nie je objasnená ekonomická opodstatnenosť takéhoto spôsobu dosahovania tržieb bez možnosti uplatňovania nákladov s nimi súvisiacich. Správca dane z podanej účtovnej závierky za rok 2013 zistil, že spoločnosť z celkových dosiahnutých tržieb 3,9 mil. eur dosiahla 2,8 mil. eur výrobou paliet, 900 tis. eur zo stavebných prác a 24 tis. eur z predaja HIM. Zostávajúci podiel tržieb v sume 175 tis. eur by teda pripadal na činnosti, ktoré uviedol svedok W. D. (predaj reziva a konštrukcií), pričom v roku 2013 vystavil pre daňový subjekt ako odberateľa faktúry v sume 2,2 mil. eur za dodanie smrekového reziva a konštrukcií. Prevádzku Rybany č. 2 v roku 2013 nemal u správcu dane zaregistrovanú. Pôvod tovaru je nejasný a nedostatočne preukázaný. Pretože nebola dostupná účtovná dokumentácia spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. za rok 2013, správca dane preveril na základe doručených odpovedí na žiadosti o súčinnosť v J. I., a.s. a v L. a.s., že spoločnosť DREVITECH, spol. s. r.o. neplatila žiadne platby spoločnosti Lesnatip Slovinsko ani KRONOSPAN Jihlava, Česká republika. 12. Správca dane spochybnil dodania tovarov v kontexte získaných dôkazných prostriedkov v rámci výkonu daňovej kontroly, ktoré pri ich posudzovaní tak, ako je vyššie uvedené, vyvolávajú pochybnosti o reálnom dodaní tovaru od spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. pre žalobcu. Správca dane rovnako spochybnil aj dodania deklarovaných služieb na základe dôkazov získaných v priebehu výkonu daňovej kontroly. Žalobca nepreukázal, že práce deklarované v sporných faktúrach boli skutočne vykonané spoločnosťou DREVITECH, spol. s.r.o., keďže spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nákup služieb od subdodávateľov za celý rok 2013 bol iba vo výške 19 816,- eur, z ktorých ale vykázal tržby vo výške 900 tis. eur, pričom nevlastnil žiadne strojové zariadenia a technologické vybavenie. Z ročného hlásenia o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti za rok 2013 spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o., zamestnanci správcu dane zistili, že v období august - december 2013 mala spoločnosť jedného zamestnanca, a to A. Karmanovú, Z. XXXX/XX, XXX XX I. E. I.. Osoby U. J., I. E. I., W. D., I. E. I., U. K., Q., A. G., S., W. D., I. E. I., A. A., Q., A. a U. P., X., Z. K., K. G., S. M., X., O. I., K. G. v roku 2013 neboli zamestnancami DREVITECH, spol. s.r.o. 13. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a námietke, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočet dane, žalovaný argumentuje, že správca dane zistil, že dodanie tovarov a služieb deklarovaných v predmetných faktúrach nebolo preukázané, faktúry nepotvrdzujú reálnosť dodania tak, ako ich uvádza žalobca, doklady predložené k výkonu daňovej kontroly sú v rozpore s výsledkami preverovania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. Z titulu dodania tovaru a služieb, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalovaný dôvodil, že predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúry, ktoré predložil žalobca, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, keďže tieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžf/42/2012 z 18.04.2013). 14. K námietke žalobcu, že tvrdenia žalovaného a správcu dane, ktoré pozostávajú predovšetkým z pochybností o samotnej činnosti spoločnosti DREVITECH, spol. s.r.o. nezodpovedajú zisteným skutočnostiam a skutočnému stavu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z účelového vedenia dokazovania správcom dane, žalovaný uviedol, že v okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania vyplýva z toho, že na strane daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Žalovaný má za to, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH z faktúr, ktoré pre neho vystavila spoločnosť DREVITECH, spol. s.r.o., čo vyplýva vyššie uvedených skutočností. 15. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k porušeniu zásad správy daní (predovšetkým zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady objektívnej pravdy) žalovaný uviedol právne závery obsiahnuté v skorších rozhodnutiach najvyššieho súdu a krajských súdov uvádzané v obdobných veciach. 16. K námietke žalobcu napádajúcej nesúlad výroku rozhodnutia správcu dane s § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, žalovaný uviedol, že toto ustanovenie nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Žalovaný dôvodil, že právne predpisy, podľa ktorých správca dane postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia, sú uvedené v predvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia a porušenie právnych predpisov, ktorého sa žalobca dopustil sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo tým, že výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/23/2018-155 zo dňa 17.10.2018, ktorým správny súd v obdobnej veci žalobcu, len za iné zdaňovacie obdobie DPH (december 2014), žalobu vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov zamietol. 17. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby zotrval na dôvodoch a petite podanej žaloby.
IV. Relevantná právna úprava
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
20. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
21. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
22. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
23. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
24. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 26. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 27. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 28. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 29. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 30. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 31. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 32. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 33. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 35. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 36. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 37. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 38. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, 39. Podľa návetia § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 40. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 41. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
45. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
46. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
47. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 48. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP ), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 50. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť žalobcom namietanú nezákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa DEREVITECH, spol. s r. o. podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2013. 51. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia zdaniteľných plnení - dodanie smrekového reziva od deklarovaného dodávateľa DEREVITECH, spol. s r. o. je podstatným žalobným argumentom tvrdenie žalobcu, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr s dodacími listami a evidencie príjem a výdaj na sklad z jeho účtovného programu. Podľa názoru žalobcu reálny základ prijatých zdaniteľných plnení preukazujú výpovede svedkov Mgr. Alice Ružičkovej, pána W. D. a pána Romana Dobrovolného. Zároveň za najpodstatnejší dôvod nezákonnosti spočívajúcej v porušení zásady materiálnej (objektívnej) pravdy pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu žalobca považuje skutočnosť, že daňové orgány oboch stupňov, neprihliadnuc na dôkazy predložené žalobcom a na výpovede vyššie uvedených svedkov potvrdzujúcich reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení, výlučne na základe neplnenia si daňových a iných verejnoprávnych povinností iným podnikateľským subjektom, dodávateľom žalobcu DEREVITECH, spol. s r. o., nepriznali žalobcovi oprávnenosť odpočítania dane za tuzemské prijatie sporných zdaniteľných plnení. 52. S uvedenými argumentami žalobcu by bolo možné sa stotožniť za takých okolností prípadu, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov (ktorú v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku preukazuje žalobca) potvrdila v rámci daňovej kontroly, slúžiacej ako jeden z inštitútov správy daní na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane. 53. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v jednej podstatnej a obligatórnej
hmotnoprávnej podmienke potrebnej na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaného dodávateľa predmetného tovaru, t. j. obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. Zároveň sa vykonaným preverovaním nepotvrdila preprava deklarovaného tovaru a ani sa nezistil jeho pôvod, keďže prostredníctvom výpisu z bankových účtov dodávateľa žalobcu (vedených v J. I., a.s. a L., a.s.) neboli zaregistrované platby za nákup predmetného tovaru subdodávateľom, t. j. dodávateľom DREVITECH, spol. s r. o., konkrétne obchodnej spoločnosti Lesnatip Slovinsko, ani českému dodávateľovi KRONOSPAN Jihlava, Česká republika, ktorých označil svedok W. D.. 54. Pokiaľ žalobca poukazuje na reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení preukázaný výpoveďami svedkov Mgr. Alice Ružičkovej (výpoveď zo dňa 14.12.2015) a pána W. D. (výpoveď zo dňa 26.01.2016), tieto si v zmysle obsahu zápisníc zachytávajúcich ich výpovede odporujú v podstatných okolnostiach ekonomickej činnosti realizovanej dodávateľom žalobcu v relevantnom období. Uvedení svedkovia, okrem toho, že bývalá konateľka obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. nepotvrdila vystavovanie a podpisovanie sporných daňových dokladov, ani znalosť o prebiehajúcich obchodoch, o ktorých mala vedomosť len z počutia, sa nezhodli ani v množstve zamestnancov, v množstve motorových vozidiel vedených v hmotnom investičnom majetku dodávateľa žalobcu. Zároveň nebola preukázaná ani žalobcom a svedkom Kovačikom tvrdená skutočnosť, že tento svedok bol zamestnancom - výkonným riaditeľom dodávateľa DREVITECH spol. s r. o. alebo, že by bol bývalou konateľkou tejto obchodnej spoločnosti splnomocnený na zastupovanie dodávateľa v jeho obchodnej činnosti, t. j. na prijímanie objednávok, príp. na zadávanie objednávok zdaniteľných plnení subdodávateľom, uskutočňovanie a prijímanie platieb za zdaniteľné plnenia a podobne. Žalobca a ani uvedený svedok v preskúmavanom administratívnom konaní nepredložili plnomocenstvo, na základe ktorého bol pán W. D. oprávnený konať za dodávateľa žalobcu, nepredložili ani iný typ zmluvy, z ktorej by toto oprávnenie pre uvedeného svedka vyplývalo. Ohľadom preukázania uskutočnenia zdaniteľných plnení obchodnou spoločnosťou DREVITECH spol. s r. o. v iných mesiacoch roka 2013 na konkrétne otázky zamestnancov správcu dane svedok Kovačik odkazoval na stavebné denníky a objednávky, ktoré mal mať k dispozícii pán Dobrovolný (konateľ žalobcu). Rovnako ani tieto listinné dôkazy neboli zo strany žalobcu predložené, pričom v účtovníctve a dokladoch u právneho nástupcu dodávateľa žalobcu ich nebolo možné overiť. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať tvrdenia žalobcom označeného svedka pána D. za vierohodné samé osebe a bolo namieste ich preveriť dostupnými procesnými prostriedkami správcu dane. 55. Pokiaľ žalobca v nadväznosti na uvedené namieta a spochybňuje výpovednú hodnotu a výsledky preverovania tvrdení svedka D. ohľadom počtu zamestnancov dodávateľa žalobcu a živnostníkov dodávajúcich sporné zdaniteľné plnenia, prípadne ohľadne počtu motorových vozidiel vo vlastníctve dodávateľa žalobcu DREVITECH spol. s r. o., že tieto boli zabezpečované len zisteniami formálneho charakteru z evidencie príslušného správcu dane o evidencii a platbách preddavkov na daniach z príjmov zo závislej činnosti a na dani z motorových vozidiel, v kontexte s výpoveďou svedkyne Mgr. Alice Ružičkovej, v relevantnom čase konateľky obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o., možno konštatovať skôr vierohodnosť napádaných zistení. Tieto korešpondujú s výpoveďou uvedenej svedkyne (vo výpovedi uviedla, že DREVITECH spol. s r. o. mal jedného zamestnanca), keďže z preverení vyplynulo, že v zdaňovacích obdobiach január až júl 2013 dodávateľ žalobcu nemal žiadneho zamestnanca a v období august až december 2013 mala obchodná spoločnosť DREVITECH spol. s r. o. len jedného zamestnanca (účtovníčku) a jedno motorové vozidlo. Navyše, trasa pohybu deklarovaného motorového vozidla, zodpovedajúca deklarovaným zdaniteľným plneniam, sa v relevantnom čase prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. nepotvrdila, pričom trasy nasnímané elektronickým mýtnym systémom sa nachádzali mimo trasy zdaniteľných plnení a rovnako aj mimo prevádzok žalobcu (obchodnej spoločnosti KRON SK, s.r.o.). Zároveň v elektronickom mýtnom systéme NDS, a.s. neexistuje záznam o pohybe ani jedného z vozidiel na trase deklarovanej v kontrolovaných faktúrach alebo zápisniciach, ani prejazd týchto vozidiel kontrolnými bránami na deklarovanej trase v období jún 2013. V súvislosti s prepravou zabezpečujúcou sporné zdaniteľné plnenia rovnako neobstojí argumentácia žalobcu, že žalovaný nezohľadnil možnú bežnú obchodnú prax, kedy jednotlivé obchodné spoločnosti zabezpečujú prepravu vlastnými šoférmi, avšak cudzími motorovými vozidlami využívanými na základe určitého zmluvného vzťahu, keďže sám konateľ žalobcu, ako aj svedok D., vypovedali, že preprava tovaru bola realizovaná vlastnými motorovými vozidlami deklarovaného dodávateľa žalobcu. Uvedené tvrdenia sa preverovaním ani predložením dôkazov zo strany žalobcu ani svedka nepotvrdili, naopak, preverovaním v daňovej evidencii vyšlo najavo, že dodávateľ žalobcu iné ako jedno zistené motorové vozidlo nevlastnil, teda nepoužíval na podnikateľskú činnosť.
56. Z obsahu administratívneho spisu vyplynuli požiadavky žalobcu na správcu dane, aby v súvislosti s odstraňovaním pochybností ohľadom dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o. vypočul svedka pána W. D. a zároveň žalobca žiadal, aby príslušný správca dane skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu zistil čo najúplnejšie a svoje závery neopieral len o zistenia, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. Požiadavke žalobcu na vypočutie uvedeného svedka správca dane vyhovel, napriek tomu, že sa už jeden výsluch svedka pána D. konal dňa 26.01.2016 v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že bol o plánovanom výsluchu svedka vopred písomne upovedomený. Ani na opakovanom výsluchu uvedeného svedka v prítomnosti žalobcu sa jeho skoršie tvrdenia o dodaní predmetného tovaru žalobcovi nepotvrdili, rovnako ani okolnosti ekonomickej činnosti tejto obchodnej spoločnosti. Práve naopak, svedok W. D. v rozpore so skorším tvrdením o nadobudnutí predmetného tovaru od obchodných spoločností Lesnatip Slovinsko a KRONOSPAN Jihlava, Česká republika, uvádzal iný spôsob nadobudnutia tovaru, a to cez internet od rôznych súkromníkov od Kysúc až po Oravu. Rozpor vo svojich tvrdeniach uvedený svedok nevysvetlil a žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam nepredložil. 57. Skutočnosť, že tvrdenia žalobcu a svedka D. nebolo možné overiť v účtovnej evidencii právneho nástupcu dodávateľa žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány v rámci správy daní len preverujú správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočet dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, to by už presahovalo účel daňovej kontroly a správy daní ako takej. Rovnako, ak v danom prípade bol objektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, a nie len na predchádzajúcich odberateľsko-dodávateľských stupňoch zdaniteľných plnení, nie je potrebné preukazovanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní alebo na zneužití práva, keďže práve ním deklarované prijaté zdaniteľné plnenia nespĺňajú podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 58. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že neuznanie prijatia deklarovaných zdaniteľných plnení žalobcom bolo založené len na neplnení si verejnoprávnych povinností jeho dodávateľa alebo právneho nástupcu dodávateľa. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným plneniam nebola vôbec preukázaná doprava smrekového reziva od dodávateľa k žalobcovi, a to ani jediným motorovým vozidlom, ktoré v relevantnom čase bolo v majetku dodávateľa žalobcu, nehovoriac už ani o tých motorových vozidlách, ktoré sa vôbec nedali stotožniť za účelom preverenia deklarovanej dopravy tovaru. 59. Vo svetle výsledkov preverenia tvrdení žalobcu a svedka W. D. sa obrana žalobcu zameraná na preukázanie ekonomickej činnosti obchodnej spoločnosti DREVITECH spol. s r. o. v rokoch 2015 a 2016, javí ako bezpredmetná, pretože k okolnostiam dodania predmetného tovaru v júni 2013 nemá vypovedaciu hodnotu. Rovnako nemôže za daných okolností prípadu zvrátiť vyhodnotenia vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach ani spochybňovanie zistených skutočností tvrdeniami žalobcu, že neplnením si povinností verejného práva dodávateľom DREVITECH, spol. s r. o. nemožno v relevantnom zdaňovacom období vylúčiť existenciu pracovnoprávnych vzťahov s dvadsiatimi zamestnancami dodávateľa žalobcu alebo vlastníctva viac ako jedného zisteného motorového vozidla, prípadne existenciu splnomocnenia W. D. na zastupovanie obchodnej spoločnosti bez udelenia mu plnej moci v písomnej forme. Keďže tvrdenia žalobcu a W. D. boli zo strany správcu dane preverované všetkými dostupnými prostriedkami správy daní, pričom sa pravdivosť preverovaných tvrdení nepotvrdila, nemožno prijať záver, že žalobca predložením faktúr, dodacích listov a účtovnej skladovej evidencie vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Tým, že sa nepodarilo rozsiahlym preverovaním preukázať pravdivosť obsahu predložených daňových dokladov, predovšetkým v osobe deklarovaného dodávateľa a vôbec, aj dodania tovaru (nie je zrejmé, ako boli dodávateľom dovezené deklarované množstvá smrekového reziva), nie je možné prijať záver o prechode dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Boli to práve tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vierohodnosti ním vedených evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku), ktoré neboli preverovaním v rámci správy daní a daňovej kontroly preukázané. 60. Účelom daňovej kontroly v danom prípade bolo predovšetkým preveriť oprávnenosť odpočítania dane žalobcom za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa DREVITECH, spol. s r. o., a nie vyhľadávanie dôkazov na podporu tvrdení žalobcu, ktorého v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a c) daňového poriadku zaťažuje dôkazné bremeno, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií. Teda v danom prípade sú irelevantné námietky, že formálne preverenie prostredníctvom evidencií dostupných správcom dane vo vzťahu k počtu zamestnancov a vo vzťahu k vlastníctvu motorových vozidiel dodávateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, s prihliadnutím na úpravu pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce a s prihliadnutím na evidenciu motorových vozidiel príslušným orgánom policajného zboru, neznamená
neexistenciu svedkom D. tvrdených zamestnaneckých vzťahov a neexistenciu ním tvrdeného počtu motorových vozidiel vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DREVITECH, spol. s r. o. 61. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona). 62. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku). 63. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 64. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 65. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho
dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 66. Podľa názoru správneho súdu žalobca si musí byť vedomý následkov svojho nie príliš zodpovedného konania vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi. Žalobca bez toho, aby mal k dispozícii splnomocnenie pre osobu oprávnenú konať v mene dodávateľskej obchodnej spoločnosti, s touto konal. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že plnomocenstvo nemusí mať písomnú formu, avšak týmto benevolentným prístupom si žalobca sám sťažil svoju dôkaznú situáciu. Správny súd v uvedených súvislostiach poukazuje na rozsudok sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018, v ktorom najvyšší súd okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“ 67. Bolo teda potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. 68. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverovaný tovar dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 69. Vzhľadom k tomu, že s využitím relevantných procesných inštitútov správy daní sa správcovi dane nepodarilo potvrdiť tvrdenia žalobcu a svedka D., ako osoby konajúcej v mene dodávateľa žalobcu, ohľadom okolností dodania smrekového reziva v mesiaci jún 2013 a rovnako bola bezúspešná snaha preveriť deklarované zdaniteľné plnenia v účtovníctve aktuálneho právneho nástupcu dodávateľa žalobcu (obchodnej spoločnosti Sport Life s.r.o.), ktorý je povinný účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie archivovať, avšak ide o nekontaktnú obchodnú spoločnosť a „miznutého obchodníka“, správny súd vyhodnotenie získaných dôkazov a zisteného skutkového stavu správcom dane v ich vzájomných súvislostiach pre účely posúdenia existencie zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia zhodnotil ako logické a správne, nevybočujúce z medzí správnej úvahy. Jednoduché, ničím nepodložené tvrdenia bývalej konateľky dodávateľa žalobcu a svedka D. o dodaní predmetného tovaru žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období, samé osebe nemajú vypovedaciu hodnotu a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými kontrolnými zisteniami a nemožnosťou ich následnej verifikácie, tieto dôkazy nie sú spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivejšie vyhodnotenie vzniku nároku na uplatnený odpočet dane za jednotlivé spochybnené dodávky tovaru. 70. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobné námietky, napádajúce porušenie zásady materiálnej pravdy v preskúmavanom administratívnom konaní a neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, vyhodnotil ako bezdôvodné. 71. Rovnako nemožno prisvedčiť opodstatnenosti žalobnej námietky ohľadom žalobcom tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvého stupňa pre jeho nezrozumiteľnosť z namietaného dôvodu, že v rozpore s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku jeho výrok neobsahoval ustanovenie zákona o DPH, podľa ktorého správca dane dodatočne vyrubil žalobcovi daň za kontrolované zdaňovacie obdobie. Taktiež nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že z výroku rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, v zmysle ktorého konkrétneho v zákone vymedzeného dôvodu vznikla žalobcovi daňová povinnosť na dani, ktorú správca dane dodatočne vyrubuje. Z obsahu výroku rozhodnutia prvého stupňa vyplýva, že jeho predmetom je vyrubenie rozdielu dane, t. j. týmto rozhodnutím správca dane vyrubuje žalobcovi rozdiel dane a zároveň mu ukladá povinnosť tento rozdiel dane zaplatiť na účet správcu dane v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia.
Keďže v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti účastníkom konania je možné len podľa daňového poriadku alebo podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je demonštratívne uvedený zákon o účtovníctve), výrok rozhodnutia správcu dane naplnil požiadavku náležitosti ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v časti uvedenia ustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo, a to tým, že výrok obsahuje uvedenie § 68 ods. 5 daňového poriadku. Úkon vyrubenia dane alebo určenia rozdielu dane oproti vyrubenej dani (§ 68 ods. 4 písm. a/ až c/ daňového poriadku) môže správca dane realizovať len formou rozhodnutia, ktoré je výsledkom vyrubovacieho konania. Keďže podaním daňového priznania žalobcom k dani na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013 došlo k vyrubeniu tejto dane podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku a na základe výsledkov preverovania takto vyrubenej dane prostredníctvom daňovej kontroly a na základe dokazovania vykonaného v rámci následného vyrubovacieho konania bol zistený rozdiel tejto dane oproti dani vyrubenej podaním daňového priznania žalobcom, logicky nasledovalo v zmysle ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubenie rozdielu predmetnej dane rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom konaní. S prihliadnutím na obsahové požiadavky tvoriace výrok rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, pre perfektnosť výroku postačuje uvedenie ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je rozhodnutie tohto druhu vydané. Pokiaľ ide o jednotlivé ustanovenia zákona o DPH porušené žalobcom, tieto netvoria obligatórnu súčasť výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a v spojení so skúmaním splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 zákona o DPH, tieto ustanovenia nie je potrebné uvádzať vo výroku rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Spolu s uvedením skutočností tvoriacich podklad rozhodnutia, s uvedením úvah ovplyvňujúcich hodnotenie dôkazov správcom dane, ako aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, uvedenie relevantných ustanovení zákona o DPH a iných právnych predpisov použitých pri rozhodovaní, tvorí obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§63 ods. 5 veta druhá daňového poriadku), čím sa zároveň zabezpečuje aj naplnenie požiadavky zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. 72. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napádaných rozhodnutí oboch stupňov spĺňajú všetky náležitosti podľa daňového poriadku. Zároveň žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, jeho rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 73. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 74. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).