Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: V. O., nar. XX. XX. Y., trvale bytom M. R. V. XX, XXX XX L., prechodne Q. E. XX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 570 917 6088 0 zo dňa 21. 12. 2016, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. 570 917 6088 0 zo dňa 14.10.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla tak, že účastníkovi konania V. O. (v procesnom postavení žalobca) podľa , a o sociálnom poistení (ďalej len „“) zvýšila invalidný dôchodok od 11.07.2016 na sumu 217,10 Eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 25.08.2016 je žalobca podľa invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s výškou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko má praktickú hluchotu a poruchy chrbtice stredného stupňa. Namietal, že posudkový lekár jeho zdravotný stav hodnotil ako mierne funkčné postihnutie, hoci iný posudkový lekár sociálneho poistenia to vyhodnotil vyšším stupňom. Žiadal o opätovné prehodnotenie jeho zdravotného stavu.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle , rozhodnutím č. 570 917 6088 0 zo dňa 21.12.2016 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa .

4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol na základe podaného odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Zvolen dňa 09.11.2016, ktorý však zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, preto postúpil spisovú dokumentáciu na ďalšie konanie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia SP, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Tento opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a vyhotovil lekársky posudok zo dňa 07.12.2016 so záverom, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníka konania

- choroby zmyslových orgánov - postihnutie sluchu - obojstranná praktická hluchota - podľa kapitoly VII, oddiel B, položka 2, prílohy č. 4 k zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a za iné zdravotné postihnutia (pridružené ochorenia - bolesť chrbta, dorzalgia) patrí navýšenie percentuálnej miery o 10 %. Dôvodom uznania a pretrvávania invalidity u účastníka konania je preukázaná porucha sluchu od roku 2007. Táto sa zhoršovala napriek pravidelnej liečbe na ORL, až

dosiahla úroveň praktickej hluchoty, čomu zodpovedá stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. V poslednom období sa účastníkovi konania zvýraznili aj pohybové ťažkosti podmienené bolesťami chrbtice pri verifikovaných degeneratívnych zmenách (CT LS chrbtice) a bolesti bedrových kĺbov. Posudkový lekár zohľadňoval vyšetrenie v ORL ambulancii Detva zo dňa 02.02.2016, vyšetrenie v ortopedickej ambulancii Detva zo dňa 04.04.2016.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný zhodnotil predloženú spisovú dokumentáciu žalobcu a zohľadnil, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok, preto považoval odvolanie za nedôvodné, ktoré zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 27.02.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.12.2016. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nezodpovedá jeho skutočnému zdravotnému stavu. Uvádzal, že je ZŤP a sluch sa mu zhoršil na 97,8 % (pozn. podľa Fowlera) ale posudkový lekár ho zaradil na 90 %, čo zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Avšak pri úplnej hluchote je to 50 %, preto nevie, podľa čoho bola miera poklesu určená. Uvádzal, že trpí aj ďalšími ochoreniami, keď má chronické pohybové ťažkosti - poruchu chrbtice, neurologické ťažkosti, napriek tomu bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená len o 10 %. Žiadal preto súd o prehodnotenie, či má nárok na vyššie percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

7. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa . Zopakoval závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo lekárskymi správami a vlastným objektívnym vyšetrením posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek SP preukázané, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v prvostupňovom konaní správne na 55 % (45 % podľa kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddielu B - postihnutie sluchu, položky 2 - obojstranná praktická hluchota a 10 % podľa za pridružené ochorenie chrbtice).

8. Žalovaný nepovažuje dôvody uvádzané v správnej žalobe za relevantné. Uvádzal, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.

9. Podľa žalovaného žalobca v odvolacom konaní nepreukázal žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tom konaní, a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v administratívnom konaní správne posúdený, považuje žalovaný za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym vnímaním objektívnej skutočnosti, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a prijatých záverov v konaní. Tieto sú dostatočne ozrejmené, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

10. Správny súd vec prejednal (po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k žalobe a pripojenia administratívneho spisu), a rozhodol rozsudkom č. k. -26 zo dňa 14.12.2017 (verejne vyhlásený v súlade s ustanovením v spojení s ), tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 570 917 6088 0 zo dňa 21.12.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bol záver súdu o tom, že preukázanému stavu hluchoty žalobcu zodpovedá miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 50% podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení - kapitola VII oddiel B položka 1 a nie tak, ako bola stanovená posudkovým lekárom v rozsahu 45% s odkazom na použitie položky 2 oddielu B kapitoly VII prílohy č. 4.

11. Proti rozsudku správneho súdu č. k. -26 zo dňa 14.12.2017 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, nestotožniac sa so záverom správneho súdu.

12. Najvyšší súd SR rozsudkom SP zo dňa 24.07.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. V intenciách záverov kasačného súdu, správny súd vyžiadal žalovaného o doposlanie kompletného administratívneho spisu a po jeho obdržaní, vec nanovo posúdil.

14. Keďže žiadny z účastníkov konania sa výslovne nedožadovali prejednania veci na nariadenom pojednávaní, pričom správny súd sám nezistil niektorý z dôvodov uvedených v až e) , vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania. Potrebu nariadiť pojednávanie na prejednanie sociálnych žalôb posudzuje správny súd individuálne (porovnaj: Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol., . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, strana 1051).

15. Správny súd opakovane preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane prvostupňového) a postup, ktorý im predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa žalobu zamietol.

16. Podľa ; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa ; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa ; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

19. Podľa ; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

20. Podľa ; výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

21. Podľa ; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

22. Podľa ; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

23. Podľa ; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

24. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný, Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení).

25. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

26. Otázka vzniku invalidity u žalobcu bola vyriešená v roku 2008, keď mu bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 570 917 6088 0 zo dňa 02.07.2008 invalidný dôchodok od 28.12.2007. Predmetom tohto súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 14.10.2016, ktorým došlo k zvýšeniu invalidného dôchodku na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11.07.2016, avšak podľa názoru žalobcu nie v dostatočnom rozsahu v dôsledku nesprávne zistenej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. ) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ).

28. Podkladom prvostupňového rozhodnutia sa stal odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 25.08.2016, podľa ktorého je rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu choroba zmyslových orgánov, postihnutie sluchu, obojstranná praktická hluchota - kapitola VII, oddiel B, položka 2 (prílohy č. 4 k ), za ktoré posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Zároveň navýšil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o 10 % za pridružené zdravotné postihnutie: choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatie a spondylopatie, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernych funkčným postihnutím - kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b).

29. Z posudku vyplýva, že žalobca je dlhodobo sledovaný ORL lekárom pre obojstrannú stratu sluchu, ktorá je hodnotená ako praktická hluchota. Posudkový lekár posudzoval aj odborný nález z ORL vyšetrenia zo dňa 02.02.2016, v ktorom je konštatovaná celková strata sluchu žalobcu podľa Fowlera na 97,8 %. Posudkový lekár v posudku uviedol, že na základe kombinácie uvedených ochorení, t.j. rozhodujúceho zdravotného postihnutia a pridruženého postihnutia už nie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, ale je 55 %, s dátumom zmeny miery poklesu od 11.07.2016, t.j. odo dňa žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.

30. V odvolacom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP, ústredia v posudku zo dňa 07.12.2016 dospel k rovnakým záverom. Zohľadňoval ORL vyšetrenie zo dňa 02.02.2016, ortopedické vyšetrenie zo dňa 04.04.2016. Určil to isté rozhodujúce zdravotné postihnutie, ku ktorému priradil 45 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj to isté pridružené zdravotné postihnutie, v dôsledku ktorého navýšil percentuálnu mieru poklesu pracovnej spôsobilosti o 10 %, t.j. stanovil celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %.

31. Žalobca v žalobe namietal, že posudkovými lekármi mu nebolo zohľadnené to, že trpí obojstrannou úplnou hluchotou, podľa vyšetrenia ORL zo dňa 02.02.2016 v rozsahu 100 % na ľavé ucho a v rozsahu 97,1 % na pravé ucho. Žiadal o preskúmanie rozhodnutia v zmysle toho, či nemá nárok na vyššie percentuálne určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Nie je spornou skutočnosťou, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu bola porucha sluchu. Porucha sluchu sa hodnotí v percentách podľa Fowlera na frekvencii 500 - 4000 Hz. Pod úplnou hluchotou sa rozumie strata počutia 100 %, praktickou hluchotou 85 až 90 %. V prílohe č. 4 k je percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia určená tak, že podľa kapitola VII, oddiel B, položka 1 je za obojstrannú úplnú hluchotu (100 % podľa Fowlera) určená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 50 % a podľa kapitoly VII, oddiel B, položka 2 je pri obojstrannej praktickej hluchote (viac ako 85 % až 90 % podľa Fowlera) určená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 45 %.

33. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, t. j. 29.12.2016. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v tom čase žalobca netrpel obojstrannou úplnou hluchotou (100% podľa Fowera), preto nebolo možné žalobcovi priznať 50% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly VII oddiel B položka 1 prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Žalobca trpel praktickou hluchotou viac ako 85-90% podľa Fowlera, a preto mu správne bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% podľa položky 2 oddielu B, kapitoly VII citovanej prílohy. Praktickou hluchotou sa rozumie strata počutia viac ako 85% až 90%, t. j. jedná sa o rozmedzie nad 85% po 99,99%, keďže 100% znamená úplnú hluchotu.

34. Sociálna poisťovňa, rozhodla správne, ak žalobcovi zvýšila invalidný dôchodok, odvíjajúc jeho výšku od určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri zaradení jeho druhu zdravotného postihnutia sluchu pod položku 2 oddielu B kapitoly VII prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, čo zodpovedá miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 45%, ku ktorej bolo pripočítaných 10% v súlade s

35. Príloha č. 4 k v kapitole VII. - Poruchy sluchu - osobitne neupravuje stav, ak poistenec trpí úplnou hluchotou na jedno ucho a na druhé ucho praktickou hluchotou. Žalobca spĺňal podmienky obojstrannej praktickej hluchoty, avšak podmienky obojstrannej úplnej hluchoty nespĺňal. Pokiaľ žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa nedostatočne zvýšila jeho celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky ako aj ústredia zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a ním predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Medzi ich závermi neboli zistené rozpory a správny súd nemal dôvod pochybovať o ich odbornej úrovni a vecnej správnosti z medicínskeho hľadiska. Preukázaný zdravotný stav žalobcu nepodmieňoval viac ako 55% miery poklesu, tak ako bola určená posudkovými lekármi s dátumom od 11.07.2016.

36. Správny súd poznamenáva, že na základe žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku a prehodnotenie zdravotného stavu, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni dňa 17.07.2018 bol nanovo posudzovaný zdravotný stav žalobcu, pričom miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola od 16.03.2018 určená na 60%, došlo aj k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, čomu zodpovedá aj ďalšie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 570 917 6088 0 zo dňa 22.08.2018, ktorým bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok od 16.03.2018 v závislosti od navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z administratívneho spisu žalovaného (dávkového a posudkového), ktorý mal súd pri rozhodovaní k dispozícii, správny súd nezistil, že by proti zmenovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, resp. následne proti rozhodnutiu o odvolaní, správna žaloba. Posudzovanie zákonnosti tohto právoplatného rozhodnutia presahuje rámec predmetného súdneho prieskumu, ktorým bolo len preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 570 117 6088 0 zo dňa 21.12.2016.

37. Z uvedených dôvodov správny súd považuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Žalobca poberal invalidný dôchodok do 15.03.2018 v správnej výške, zodpovedajúcej správne priznanej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).