Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-102-2012.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: B. V., G.. XX.XX.XXXX, K. W. Y. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Mário Buksa, právne služby, s.r.o. so sídlom Červenej armády č. 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom ul. Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v konaní o zaplatenie 4 557,02 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu zo dňa 14.02.2012, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 4 557,02 € s príslušenstvom, sa zamieta.
II. Štát má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 19. 3. 2012, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu škodu, ktorá vznikla tým, že poistenec odporcu K. F. svojím motorovým vozidlom Nissan Patrol spôsobil škodu na jeho motorovom vozidle Volkswagen Touareg a to tak, že pri cúvaní na parkovisku narazil do motorového vozidla navrhovateľa a spôsobil mu poškodenie ľavého svetlometu, ľavého blatníka a ľavej časti nárazníka. K. F., ktorý škodu spôsobil, bol poistený za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ako poisťovateľa, aby za škodcu K. F. nahradil škodu, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle vo výške 4 557,02 €. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, ako aj právo na náhradu trov konania.
Dňa 10. 10. 2011 o 19,30 hod. došlo k dopravnej nehode a to podľa vyjadrenia účastníkov nehody tak, že K. F., ktorý je poistený u žalovaného, pri cúvaní na parkovisko svojim motorovým vozidlom Nissan Patrol narazil do motorového vozidla Volkswagen Touareg žalobcu B. V.. Podľa oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 11. 10. 2011 poistenec K. F. spôsobil žalobcovi na jeho motorovom vozidle poškodenie ľavého svetla, ľavého blatníka a ľavej časti nárazníka. Skutočnosť, že K. F. bol v čase dopravnej nehody poistený a uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nebola medzi účastníkmi sporná.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15C/102/2012-392 zo dňa 03.05.2016.
3. Uznesením č.k.8Co/45/2017-426 zo dňa 30.11.2017 bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Odvolací súd vzhľadom na mieru spornosti a neobjasnenosti skutkového stavu a vzhľadom na navzájom si odporujúce dôkazy navrhol, aby súd vykonal kontrolne znalecké dokazovanie
4. Podľa § 206 Civilného sporového poriadku, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.
Podľa § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
Podľa § 208 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.
5. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku už neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, to znamená kontrolným znaleckým posudkom tak, ako to bolo upravené v § 127 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie § 207 Civilného sporového poriadku však nevylučuje, aby bol ohľadom posúdenia tých istých skutočností podaný ďalší znalecký posudok, keďže zákon vyslovene predpokladá existenciu rozporu záverov znalcov.
6. Na základe citovaných ustanovení súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré vykonal Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a to znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, ktorý bol súdu doručený 27.08.2019.
7. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Tento nárok je povinný preukázať.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný nárok na náhradu škody preukázať.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, poisťovateľ nenahradí škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
8. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj z ustanovení Zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel za škodu vyplýva, že nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu.
9. Pre rozhodnutie vo veci bolo dôležité posúdenie otázky, či poistencom Branislavom Ujčekom deklarovaná poistná udalosť je v príčinnej súvislosti so škodou a aký je rozsah a výška takto spôsobenej škody. Tieto skutočnosti posudzovali viacerí odborníci a znalecké organizácie, a to znalecká organizácia Expert Group, s.r.o., a to vo svojom odbornom posudku zo dňa 24.01.2012, Ing. Peter Mišanko, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 07.11.2012, a to pre účely trestného konania,
znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý vypracoval Ing. Ján Závodný a znaleckým posudkom č. XXX- XX/XXXX zo dňa 04.03.2015, ktorý vypracoval znalec Ing. Vlastimil Rábek. Ako dôkaz bolo predložené aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie ZNALEX spol. s r.o. zo dňa 19.11.2014.
Závery týchto odborných vyjadrení a znaleckých posudkov neboli jednoznačné a preto súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré realizoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a vo veci vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX. Pôvodné motorové vozidlá, a to škodcu a poškodeného, mala za účelom ohliadky k dispozícii len znalecká organizácia Expert Group, s.r.o. a Ing. Peter Mišanko.
10. Podľa znaleckého posudku, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva, poškodenia na vozidlách Nissan a Volkswagen nevykazujú úplnú geometrickú korešpondenciu (výškovú a priestorovú) - pri ktorej by bolo možné komplexne vysvetliť všetky deklarované poškodenia ako následok kontaktu predmetných vozidiel. V záveroch znaleckého posudku sa konštatuje, že nie všetky zdokumentované poškodenia vozidla Volkswagen mohli vzniknúť pri strete predmetných vozidiel (resp. časť poškodení vozidla Volkswagen nebola spôsobená kontaktom s vozidlom Nissan). Z technického hľadiska, na základe vyhodnotenia predložených podkladov možno konštatovať, že existuje mechanizmus pohybu vozidla Nissan, ktorým možno vysvetliť časť poškodenia vozidla Volkswagen, a to vzájomným kontaktom týchto vozidiel. Celkové poškodenie vozidla Volkswagen vzniklo za inej konfigurácie zrážky a objektu, ktorý poškodenie vozidla Volkswagen spôsobil.
Podľa znalca náraz vozidla Nissan v polohe deklarovanej pri rekonštrukcii nehodového deja, nie je plne spôsobilý k tomu, aby ním bolo možné technicky vysvetliť charakter a usporiadanie všetkých poškodení vozidla Volkswagen v kontaktných zónach vozidiel. Opísaná poloha vozidla Nissan v čase zrážky a následný možný pohyb vozidla Nissan nie je v plnej kompatibilite s poškodeniami vozidla Volkswagen, vzhľadom na vzájomný uhol pozdĺžnych osí vozidiel v čase zrážky a rýchlosti pohybu vozidla Nissan. Kontakt vozidla Nissan a Volkswagen v polohe, ako to deklaruje vodič vozidla Nissan, nemožno vylúčiť. Z dostupnej fotodokumentácie vozidla Volkswagen možno identifikovať stopy, ktoré podľa názoru spracovateľov môžu pochádzať od kontaktných plôch vozidla Nissan.
Z fotodokumentácie, ktorú mal k dispozícii znalecký ústav nie je možné s určitosťou zistiť, čím boli vytvorené tie časti poškodenia predného nárazníka vozidla Volkswagen, ktoré nemajú tzv. kontaktného partnera na vozidle Nissan. Tieto poškodenia mohli byť vytvorené napr. plastovou časťou krytu nárazníka iného vozidla.
11. Poistenec je povinný pravdivo a včas informovať poisťovňu o priebehu poistnej udalosti. Zo znaleckého posudku vyplýva, že deklarovaný priebeh poistnej udalosti (oznámenie poistenca K. F. zo dňa 11.10.2011) nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu. Znalec pripúšťa, že z časti by mohla byť škoda na motorovom vozidle žalobcu spôsobená aj popísanou poistnou udalosťou, ale tento predpoklad nie je možné na základe znalcovi dostupných informácií a podkladov s určitosťou potvrdiť, a zároveň definovať aj výšku škody.
Z obsahu znaleckých posudkov a odborných vyjadrení (okrem znaleckého posudku, ktorý vypracoval T.. B. J.) vyplýva a je pravdepodobné, že na motorovom vozidle žalobcu bola škoda spôsobená dvomi oddelenými udalosťami.
12. Podľa zástupcu znaleckej organizácie, je možné, že na vozidle žalobcu už pred deklarovaným kontaktom vozidiel nejaké iné poškodenie vozidla na tom istom mieste mohlo byť. Zo znaleckého posudku vyplýva, že vznik všetkých deklarovaných poškodení nevedia spoľahlivo posúdiť.
13. Podľa názoru súdu je veľmi pravdepodobné, že deklarovaná škoda na aute žalobcu vznikla v dôsledku dvoch oddelených udalostí, ktorých následky sa vzájomne prekrývali a splývali. Za týchto okolností bolo pochopiteľné, že nebolo možné exaktne oddeliť a definovať rozsah škody, ktorý bol spôsobený jednotlivými udalosťami. Nárok na náhradu škody musí byť preukázaný tak, aby nevznikali o tom žiadne pochybnosti.
14. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie, a to dotazom na spoločnosť, ktorá opravu auta pred ôsmimi rokmi vykonala, zamietol. Žalobca navrhol, aby na základe dotazu servisná organizácia oznámila rozsah opráv motorového vozidla žalobcu, ktorá súvisí s deklarovanou poistnou
udalosťou. Servisná organizácia by mohla náklady na opravu vyčísliť, ak by mala k dispozícii konkrétne vymedzený rozsah škôd na motorovom vozidle, ktoré bolo spôsobené v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Z kontrolného znaleckého posudku ako aj z výpovede zástupcu znaleckej organizácie vyplýva, že vyčíslenie nákladov za opravu, ktorá súvisí s popísanou poistnou udalosťou, nie je dobre možné.
15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Tvrdenia žalobcu, že škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s deklarovanou poistnou udalosťou, nebola viacerými znaleckými posudkami a ani posledným znaleckým posudkom, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline riadnym a presvedčivým spôsobom preukázaná. Konštatovanie znaleckej organizácie, že uplatnená škoda mohla s časti vzniknúť v príčinnej súvislosti s deklarovanou poistnou udalosťou, pre priznanie práva na náhradu škody nepostačuje. S tým súvisí aj nemožnosť spoľahlivo zistiť výšku spôsobenej škody. Len sám žalobca a poistenec vedia, akým spôsobom škoda vznikla a v akom rozsahu. Bolo povinnosťou poistenca o týchto skutočnostiach poisťovňu pravdivo informovať.
16. Žalobca bol v spore neúspešný a preto mu súd uložil, aby trovy, ktoré vznikli štátu zaplatil v plnom rozsahu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania a trov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitým rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. o prechodných ustanoveniach, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. pred 1.7.2016.
Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom prejednaní veci popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa článku 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto, alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa článku 4 ods. 2 ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Z týchto dôvodov súd postupoval podľa článku 4 základných princípov civilného sporového poriadku a o trovách štátu rozhodol obdobným spôsobom, ako náhradu trov štátu upravovalo ustanovenie § 148 v minulosti platného Občianskeho súdneho poriadku Úprava náhrady trov štátu podľa citovaného ustanovenia bola osvedčená a spravodlivo vyjadrovala nárok štátu na náhradu trov, ktoré mu vznikli a to podľa výsledkov konania.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do 30.6.2016, má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Z týchto dôvodov súd o trovách štátu rozhodol podľa výsledku sporu a žalobcu, ktorý bol v spore neúspešný zaviazal, aby štátu trovy, ktoré mu vznikli, zaplatil v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.