Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-92-2019.pdf
PDF · 163.5 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/92/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu Henrich Ravas - Agrovest, so sídlom Rybky 111, 906 04 Rybky, IČO: 33 516 243, zast. JUDr. Lenka Choma, advokátka, s miestom podnikania M. R. Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 42 214 165 proti žalovanému G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX I., zast. JUDr. Ing. Darina Králiková, advokátka, so sídlom Námestie Štefana Moyzesa 17A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 266 797 o zaplatenie 8.996,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb/4/2018-271 zo dňa 2. mája 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Cb/4/2018-271 zo dňa 2. mája 2019 v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.661,00 Eur s 9,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.694,60 Eur od 22.12.2016 do zaplatenia, 9,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 420,- Eur od 22.12.2016 do zaplatenia, 9,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.496,- Eur od 14.01.2017 do zaplatenia, 9,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,40 Eur od 08.01.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 70,30 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol predaj hovädzieho dobytka a zmluvu o jeho preprave, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval, preto súd aj bez predloženia kúpnych zmlúv s poukazom na § 151 ods. 1 CSP mal za to, že kúpne zmluvy boli medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorené. Na základe kúpnych zmlúv žalobca dodal žalovanému teľatá (býčky alebo jalovice) v požadovanom množstve, na základe čoho žalobca žalovanému vystavil faktúry. O dodaní a prevzatí preukázaného množstva hovädzieho dobytka svedčia dodacie listy priložené k jednotlivým faktúram. Dodacie listy podpísal tak žalobca, ako aj žalovaný, preto má súd za preukázané, že k dodaniu teliat skutočne došlo a žalobca oprávnene vystavil faktúru č. 1611/0041 zo dňa 07.12.2016 vo výške 7.716,00 Eur (z toho dlžná suma 4.694,60 Eur) a faktúru č. 1612/0028 zo dňa 30.12.2016 vo výške 2.496,00 Eur. Žalovaný odmietol zaplatiť za faktúru č. 1612/0030 zo dňa 24.12.2016 týkajúcu sa dodania býka dňa 09.12.2016 v počte 4 ks, cena 1 ks / á 10,50 Eur, spolu vo výške 50,40 Eur z dôvodu, že tento hovädzí dobytok (býčky) mu dodané neboli a žiadal od žalobcu, aby mu tento tovar dodal.
3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že býky, ktorých sa týka predmetná faktúra boli žalovanému dodané a tento ich prihlásil aj v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, čo bolo preukázané z detailu hlásenia (č.l.142), kedy dňa 09.12.2016 boli na cieľovú farmu 105740 patriacu žalovanému prihlásené 4 ks hovädzieho dobytka špecifikované podľa ušných čísiel. Z uvedeného má preto súd za preukázané, že žalobca má nárok aj na zaplatenie tejto faktúry.
4. V súvislosti s kúpou a predajom zvierat žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 1611/0042 zo dňa 07.12.2016 týkajúcu sa presunu zvierat z Rybky - Vlčkovceč - Jatov - Divín - Rybky v sume 420,00 Eur. Žalovaný prepravu zvierat na uvedenej trase výslovne nepoprel, preto súd postupujúc podľa § 151 ods. 1 CSP mal za preukázanú aj túto skutočnosť, t.j. prepravu zvierat v prospech žalovaného na jeho náklady. Je nepochybné, že hovädzí dobytok bol na farmu žalovaného dodaný, preto je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle vystavenej faktúry aj prepravu zvierat.
5. Na procesnú obranu žalovaného, ktorá spočívala v tom, že faktúry nezaplatil z dôvodu úhynu jalovíc a býkov a uplatňoval u žalobcu vady tovaru, keď dodané zvieratá uhynuli v dôsledku pneumónie a pasteurelózy, čo žalovaný preukazoval vyjadrením MVDr. O. Karkošku, potvrdením Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárny ústav vo Zvolene, zbernými listami spoločnosti ASANÁCIA, s.r.o. súd prvej inštancie neprihliadol.
6. Za nedôvodnú považoval aj vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou si uplatňoval aj náhradu škody, vzniknutú mu úhynom a liečením zvierat. Jej vznik preukazoval zaplatením faktúr vystavených spoločnosťou ASANÁCIA, s.r.o. a zmluvným lekárom MVDr. Karkoškom. Súd sa nestotožnil s analogickým použitím vád tovaru v súvislosti s úhynom zvierat v dôsledku ochorenia a uplatňovanou náhradou škody - pasteurelóza a preumónia z dôvodov, že v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 20/2012 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka, ako aj povinností, ktoré ukladá Štátna veterinárna a potravinová správa SR na presun zvierat vyplývajúcich chovateľom hovädzieho dobytka, žalovaný nedodržal a v súdnom konaní nepreukázal zákonom ustanovené postupy pri presune zvierat.
7. V prípade kúpy hovädzieho dobytka na ďalší chov kupujúci požiada príslušnú veterinárnu správu o povolenie presunu zvierat. V danom prípade išlo o presun zvierat z jedného okresu do druhého, a to z okresu Šaľa, prípadne Hlohovec, Považská Bystrica, Senica, Trnava do okresu Lučenec. Úradný veterinárny lekár z okresu, do ktorého majú byť na základe kúpnej zmluvy presunuté zvieratá stanoví podmienky presunu, čo vyplýva z § 20 zákona o veterinárnej starostlivosti. O takomto postupe žalovaného nebol v konaní predložený žiaden dôkaz, preto súd nemal preukázané, aké podmienky boli stanovené na presun hovädzieho dobytka z jedného okresu do druhého. Podľa doložených sprievodných dokladov (č.l. 115 až 139) mal za preukázané, že z farmy, z ktorej bol hovädzí dobytok kúpený, úradný veterinárny lekár na základe klinickej prehliadky zvierat deklaroval, že daný chov je bez výskytu IBR (infekčná bovinná rinotracheitída), že zvieratá boli podrobené okrem klinickej prehliadke aj identifikačnej kontrole a po prezretí úradným veterinárnym lekárom zvieratá neprejavovali najmenej 72 hodín pred premiestnením žiadne klinické príznaky ochorenia. Doložené sprievodné doklady na premiestnenie hovädzieho dobytka na chov a produkciu však nie sú dokladom na presun zvierat v zmysle stanovených zákonných podmienok. Podľa týchto potvrdení hovädzí dobytok, ktorý bol dodaný žalovanému bol bez výskytu IBR a pri klinickej prehliadke (obhliadke zvieraťa voľným okom) hovädzí dobytok nejavil známky ochorenia.
8. Podľa názoru súdu mal žalovaný ako predávajúci od žalobcu v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv žiadať aj ďalšie vyšetrenia, napr. odber krvi, ktorý by preukazoval, či hovädzí dobytok netrpel v čase kúpy určitým klinickým ochorením, v dôsledku ktorých by bolo možné uplatňovať vady a náhradu škody. Z potvrdenia Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárny ústav Zvolen (č.l. 59) vyplýva len to, že na farme žalovaného bola dňa 23.01.2017 odobratá MVDr. Karkoškom z býka kultivačná vzorka, na základe ktorej bola zistená purulentná pneumónia s citlivosťou na určité antibiotiká. Nie je zrejmé, z ktorého býka bola vzorka odobratá, najmä či sa jedná o býka kúpeného od žalobcu a aká ďalšia liečba bola v chove žalovaného zahájená.
9. Žalovaný nepredložil ani žiaden dôkaz týkajúci sa splnenia 30 dňovej karantény pri presune zvierat. Súdu nebola známa ani inkubačná doba, najmä kedy vypuklo ochorenia a či malo priamo súvis s
kúpou hovädzieho dobytka, prípadne prepravou a či žalovaný zavakcínoval kúpené zvieratá. Žalovaný nepredložil ani ambulantnú knihu, z ktorej by bolo zrejmé, čo sa v období od kúpy a presunu zvierat až do ich úhynu dialo na farme žalovaného a aké podmienky boli stanovené na presun zvierat. 10. V tejto súvislosti súd uviedol, že nie je chybou žalobcu, že žalovaný má nesúlad ušných čísiel hovädzieho dobytka v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat so skutočným stavom, keďže podľa kafileračného bloku a na ňom uvedených ušných čísel majú byť jalovice a býčky uhynuté, avšak v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat (CEHZ) figurujú zvieratá ako živé. Za údaje v CEHZ zodpovedá držiteľ zvierat, teda žalovaný, preto prenášať zodpovednosť na žalobcu, príp. tretie osoby nie je možné. Na základe uvedeného preto súd nepovažoval za vadu ochorenie, ktorými trpel hovädzí dobytok po presune na farmu žalovaného ako vadu dodaného tovaru, ktorú má znášať žalobca. Žalobca preto oprávnene žiadal od žalovaného zaplatenie faktúr za ním dodaný hovädzí dobytok.
11. Žalovaný v rámci konania uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal započítania faktúr žalobcu č. 1611/0041, 1611/0042 a 1612/0028 v celkovej výške 7.610,60 Eur s náhradou škody za uhynuté zvieratá, 312,- Eur s DPH / 1 ks, spolu sumu 13.104,- Eur, faktúrou č. 2017014 vo výške 541,20 Eur a faktúrou č. 2017018 za kŕmne dni hovädzieho dobytka vo výške 940,- Eur, splatné pohľadávky spolu vo výške 14.586,- Eur.
12. Na preukázanie náhrady škody uplatnenej vzájomnou žalobou žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovania ohľadom ceny uhynutého dobytka v počte 42 ks. Súd zápočet pohľadávok, ktorý žiadal žalovaný uplatniť voči žalobcovi posúdil ako prostriedok procesnej obrany, nie ako vzájomnú žalobu. Zo žalovaným predložených faktúr č. FO2017018 zo dňa 02.10.2017 vo výške 940,80 Eur a č. FO2017019 zo dňa 02.10.2017 vo výške 6.804,- Eur vyplýva, že žalovaný žiada uhradiť 7.744,80 Eur, teda žiada menej ako požaduje žalobca v žalobe. Pokiaľ sa jedná o náhradu škody, je potrebné uviesť, že žalovaný faktúrou č. FO2017019 zo dňa 02.10.2017 žiadal uhradiť sumu 6.804,- Eur za polovicu uhynutých teliat, keďže za 42 ks uhynutých zvierat (1 ks / 312,- Eur s DPH) by škoda činila sumu 13.608,-Eur. Žalovaný vyčíslil škodu dvoma rôznymi výpočtami, ktoré nemal podložené žiadnymi dôkaznými prostriedkami a navrhol, aby bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie ohľadom ceny uhynutého hovädzieho dobytka.
13. V konaní bolo nepochybne preukázané, že na farme žalovaného došlo k nadmernému úhynu hovädzieho dobytka, čo okrem tvrdení žalovaného bolo preukázané aj zbernými listami spoločnosti ASANÁCIA, s.r.o., Žilina, spoločnosti, ktorá vykonáva zber a prepravu vedľajších živočíšnych produktov (kafileričné služby). K úhynu a ochoreniu zvierat sa súd vyjadril vyššie. Ďalšie dôkazy smerujúce k preukázaniu škody a jej vyčísleniu v rámci procesného útoku žalovaný nepredložil, preto súd okrem vzniku škody bez vyčíslenia výšky nemá preukázaný následok a príčinnú súvislosť medzi škodou a následkom, ktoré tvoria nevyhnutné atribúty na priznanie škody. Na základe vyššie uvedeného preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 4.694,60 Eur od 22.12.2016 až do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 420,- Eur od 22.12.2016 až do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.496,- Eur od 14.01.2017 až do zaplatenia, vo výške 9,00 % ročne zo sumy 50,40 Eur od 08.01.2017 až do zaplatenia.
14. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj zaplatenie faktúry č. 1706/0019 zo dňa 19.06.2017 týkajúcej sa kosenia a presunu traktora so závesným náradím vo výške 1.335,84 Eur.
15. Po procesnej obrane žalovaného žalobca tvrdil, že došlo len k chybe určenia predmetu faktúry a tento zmenil na dodanie 55 ks balíkov sena s rovnakou sumou za akú malo byť uskutočnené aj kosenie a presun traktora.
16. Žalovaný dodanie tejto služby neuznal, keď uviedol, že balíky síce boli zložené na jeho farme, ale nikdy neboli v jeho vlastníctve a žalobca si ich aj postupne z jeho farmy odvážal. Následne na pojednávaní žalobca tvrdil, že malo ísť o dodanie senáže.
17. Podľa názoru súdu žalobca jednoznačne nepreukázal, akú službu účtoval žalovanému faktúrou č. 1706/0019 zo dňa 19.06.2017, keďže pri každom vyjadrení išlo o inú službu (kosenie, balíky sena, senáž) v dôsledku čoho na tieto tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca síce navrhoval predvolať ako svedka konateľa spoločnosti AGRO družstvo RAPOVCE a šoféra J. D., súd však tieto dôkazy zamietol, nakoľko boli viazané ku koseniu a presunu traktora, ktorú službu žalobca v predmete faktúry neskôr
zmenil. Vykonanie týchto dôkazov posúdil súd ako nadbytočné, nakoľko AGRO družstvo RAPOVCE skutočne vystavili žalobcovi faktúru za kosenie a presun traktorom, ale uvedenými dôkazmi by sa nepreukázalo, aká je v skutočnosti služba, ktorú žiada žalobca od žalovaného zaplatiť. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané dôvody súd považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú a zamietol ju.
18. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti prvej a tretej výrokovej vete odvolanie. Poukázal v ňom na tú skutočnosť, že súhlasí s tvrdeniami žalobcu, že došlo medzi nimi k uzatvoreniu kúpnych zmlúv. Tým predchádzala Zmluva o zabezpečení výkrmu zvierat zo dňa 18.06.2016, na základe ktorej dal žalobca žalovanému do výkrmu hovädzí dobytok a neskôr mu navrhol spoluprácu formou kúpnej zmluvy, pretože nechcel mať s chovom dobytka žiadne starosti. Sám žalobca mu navrhol, že mu so splatnosťou kúpnych cien počká až dovtedy, kým ním vykŕmený hovädzí dobytok nepredá tretej osobe. S týmito podmienkami žalobca súhlasil. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na to, že podľa faktúr žalobcu vystavených od 19.05.2016 do 24.12.2016 žalovaný žalobcovi faktúry nehradil, pričom šlo o sumu viac ako 70.000,- Eur. Napriek tomu žalobca dodával žalovanému hovädzí dobytok a na úhradu faktúr ho za to celé obdobie nevyzval. Prvé kusy hovädzieho dobytka začal žalovaný predávať až v apríli 2017, pričom tieto kusy predal práve žalobcovi. K úhrade prvej faktúry tak mohlo zo strany žalovaného dôjsť najskôr v máji 2017. K finančným úhradám medzi stranami sporu nedochádzalo najmä preto, že si všetky pohľadávky vzájomne započítavali, na základe toho žalobca dĺžku splatnosti faktúr neriešil.
19. Žalovanému začal od konca roka 2016 dobytok dodaný žalobcom hynúť, pričom žalovaný vždy pri každom úhyne dobytka kontaktoval žalobcu v ten deň, aby prišiel na farmu úhyn hovädzieho dobytka verifikovať. Žalobca sa vždy v deň úhynu dostavil k žalovanému na farmu, kde mu tento uhynutý dobytok fyzicky ukázal a reklamoval. Žalovaný hneď pri prvom úhyne oznámil žalobcovi, že mu nebude uhynutý kus hradiť, nakoľko bol dodaný so skrytou vadou. Okrem toho bol hovädzí dobytok aj tak až do úplného zaplatenia tovarom žalobcu. Žalobca navrhol, aby škody znášali rovnakým dielom, s čím žalovaný vzhľadom k tomu, že chcel so žalobcom naďalej obchodovať, súhlasil.
20. Žalovanému uhynulo v roku 2017 42 ks dodaného dobytka od žalobcu, ktorý bol jeho jediným dodávateľom. K uhynutému dobytku bol privolaný veterinár MVDr. Karkoška, ktorý potvrdil, že dobytok bol nakazený ochorením pasteurelózou a pneumóniou, čo nakoniec potvrdil aj Štátny veterinárny ústav Zvolen dňa 31.01.2017. Keďže bol žalovanému dodaný vadný tovar a žalobca ako dodávateľ porušil povinnosti podľa § 461 Obch. zák., žalovaný odmietol žalobcovi za ním dodaný dobytok zaplatiť. Žalovanému pritom v súvislosti s liečením hovädzieho dobytka dovezeného žalobcom vznikla škoda vo výške 1.986,27 Eur, dôkazom čoho sú faktúry vystavené MVDr. Karkoškom za ošetrenie dobytka.
21. Úhyn zvierat v počte 42 ks s ušnými číslami uvedenými v zberných listoch potvrdil zamestnanec spoločnosti ASANÁCIA s.r.o. p. H., ktorý uhynuté zvieratá odvážal do kafilérie. K tvrdeniam žalobcu, že časť dobytku evidovaného v zberných listoch je v centrálnej evidencii hovädzieho dobytka evidovaný ako vyvezený do zahraničia alebo na domácu zabíjačku, prípadne je evidovaný na inú farmu, kde je nahlásený ako živý spochybnil z toho dôvodu, že keďže je technicky negramotný, všetky údaje hlásil namiesto neho do centrálneho registra žalobca, preto vyslovil podozrenie, že v jeho mene zámerne uvádzal informácie v rozpore so skutočnosťou tak, aby sa neprivodil prospech. Požiadal preto centrálny register o zaslanie relevantných informácií, ktoré súdu predloží ako dôkaz. Bol toho názoru, že pri ušných číslach, ktoré sú doposiaľ evidované na farme v Detve ako živé došlo k ich zobchodovaniu, a teda k zobchodovaniu ušných čísiel, pričom hovädzí dobytok pod ušnými číslami, ktorý uhynul na farme žalovaného bol zlikvidovaný spoločnosťou ASANÁCIA s.r.o., avšak ušné čísla boli bez vedomia žalovaného zobchodované ďalej a pridelené inému dobytku na farme v Detve, čo vzbudzuje dojem, že ide o dobytok žalovaného, čo však nemôže byť pravda, keď zo zberných listov vyhotovených spoločnosťou ASANÁCIA s.r.o. vyplýva, že tento dobytok s týmito číslami bol zlikvidovaný.
22. Uviedol tiež, že mu nikdy nebol dodaný býk za 50,40 Eur podľa faktúry žalobcu č. 1612/0030, pričom ak sa v centrálnej evidencii takýto dobytok na farme žalobcu nachádza, resp. nachádzal, uvedený stav je v rozpore so skutočnosťou a momentálne je preverovaný na centrálnom registri bez výsledku. Uviedol tiež na podporu svojich tvrdení, že za uvedenú cenu ani nie je možné hovädzí dobytok kúpiť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.06.2019, ktorý k tvrdeniam žalovaného v odvolaní uviedol, že s týmito, ktoré sú totožné ako v priebehu súdneho konania sa súd prvej inštancie vysporiadal, pričom existenciu ústnych dohôd medzi ním a žalobcom počas celého konania nepreukázal. Žalobca pritom predložil súdu relevantné dôkazy, z ktorých jeho tvrdenia vyplývajú, preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal tiež na nesplnenie procesných podmienok, ktoré pri podaní odvolania musia byť splnené, a to na § 363 CSP, keď podľa jeho názoru žalovaný ani nešpecifikoval, ktoré dôkazy viedli k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a neuvádza právne normy, ktoré boli súdom mylne aplikované.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
25. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným boli v roku 2018 uzatvorené kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol predaj hovädzieho dobytka žalovanému, čo tento nepoprel. Týmto kúpnym zmluvám predchádzala Zmluva o zabezpečení výkrmu podpísaná stranami sporu dňa 18.04.2016, ktorá podľa tvrdenia žalovaného skončila svoju platnosť dňa 22.05.2017, kedy si objednávateľ osobne odviezol posledných 14 ks vlastného dobytka. Podľa čl. IV. bod 1. zmluvy, sa táto vzťahovala len na dobytok, ktorý bol majetkom objednávateľa.
26. Na základe kúpnych zmlúv dodal žalobca žalovanému teľatá (býčky alebo jalovice) v požadovanom množstve, o čom svedčia dodacie listy vystavené k faktúram, podpísané žalobcom, ako aj žalovaným.
27. Z dodacieho listu k faktúre č. 1611/0041 zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že žalobca dodal žalovanému 15 ks teliat býčkov v jednotkovej dohodnutej cene vo výške 260,00 Eur bez DPH a 15 ks teliat jalovičiek v jednotkovej dohodnutej cene vo výške 230,00 Eur. Ich dodanie a prevzatie žalovaný na dodacom liste svojim podpisom potvrdil.
28. Z faktúry č. 1611/0041 zo dňa 07.12.2016 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému ako odberateľovi 15 kusov teľatá - býčky, cena za kus je 52 Eur, v celkovej hodnote 4.680 Eur a teľatá - jalovičky v počte 11 ks, cena za kus 46 Eur v celkovej sume 3.036 Eur, spolu v sume 7.716 Eur.
29. Z dodacieho listu k faktúre číslo 1612/0028 zo dňa 22.12.2016 vyplýva, že žalobca dodal žalovanému 8 ks teliat býčkov v jednotkovej cene vo výške 260,00 Eur bez DPH. Z dodacieho listu vyplýva, že teľatá boli žalovaným prevzaté, čo potvrdil svojim podpisom na ňom.
30. Z faktúry číslo 1612/0028 zo dňa 30.12.2016 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému teľatá v počte 8 kusov, 1 ks / á 260,00 Eur, spolu s DPH vo výške 2.496 Eur s dátumom splatnosti faktúry 13.01.2017.
31. Z dodacieho listu zo dňa 09.12.2016 vyplýva, že žalobca dodal žalovanému býka /1 ks za kúpnu cenu vo výške 50,40 Eur, ktorého kúpil od Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Drietoma v ten istý deň.
32. Z faktúry číslo 1612/0030 zo dňa 24.12.2016 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému býka v hodnote 50,40 Eur, s dátumom splatnosti faktúry 07.01.2017. Jej vystaveniu predchádzala faktúra číslo 62612015 zo dňa 15.12.2016, vystavená dodávateľom Poľnohospodárske družstvo podielnikov Driemota, ktoré býka dodalo žalobcovi ako odberateľovi za kúpnu cenu 40,- Eur s DPH za cenu 48,- Eur.
33. Z detailov hlásenia Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat z farmy 105740 a zo zberných listov predloženým žalobcom vyplýva, že k presunu zvierat došlo v dňoch 23.07.2017, 09.09.2017, 16.09.2017, 10.10.2017 a 09.12.2016, keď presúvané zvieratá sú evidované podľa ušných čísiel zvierat, a teda kódu zvieraťa.
34. V sprievodných listoch úradný veterinárny lekár RVPS potvrdil, že hovädzí dobytok na chov a produkciu premiestnený dňa 27.07.2016, 10.08.2016, 31.08.2016, 14.09.2016, 04.10.2016,
28.09.20160 24.10.2016, 17.10.2016, 19.10.2016, 28.11.2016 špecifikovaný v prílohe podľa kódu zvierat pridelenom Centrálnou evidenciou hovädzieho dobytka bol pred premiestnením podrobený identifikačnej kontrole a klinickej prehliadke, najviac 72 hodín pred premiestnením a neprejavovali sa na ňom žiadne klinické príznaky ochorenia. Potvrdil tiež, že nepochádza z chovu alebo z oblastí, ktoré zo zdravotných dôvodov podliehajú zákazu alebo obmedzeniu, ktoré postihuje tieto druhy v súlade s veterinárnymi požiadavkami, že chovu pôvodu, v ktorom sa počas 30 dní pred premiestnením alebo od narodenia, ak zvieratá sú mladšie ako 30 dní alebo zvieratá boli dovezené bol vykonaný v súlade s legislatívou upravujúcou zdravie zvierat, ktorý plní monitoring tuberkulózy a brucelózy podľa plánu VPO a že pochádza zo stáda hovädzieho dobytka úradne bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy a bez výskytu IBR, ktorý plní monitoring IBR.
35. Z vyjadrenie/výsluchu MVDr. O. Kaskošku, zmluvného lekára žalovaného k úhynom hovädzieho dobytka na farme Divín Majer farmára G. E. vyplýva, že na jeseň a v zime 2016/2017 navštevoval farmu žalovaného častejšie z dôvodu zvýšenej chorobnosti teliat. Teľatá sa nakupujú z rôznych fariem a oblastí na Slovensku a môžu byť nositeľmi rôznych infekcií. Tiež niekoľko zvierat pitval a to v dňoch 08.11.2016, 22.01.2017 a 14.02.2017, CP: 3768/2017 a liečil na základe stanovenej citlivosti na antibiotiká, napriek tomu došlo u žalovaného k veľkým stratám. Pri pitve zistil akútne i chronické nálezy zápalov na pľúcach a ostatných orgánov. Štátny veterinárny ústav vo Zvolene potvrdil kultivačne infekciu teliat pasteurelózou. Pasteurelóza je nákazlivé ochorenie zvierat, ktoré prebieha akútne alebo chronicky za príznakov hemoragickej septikémie, čiže otravy krvi. Pasteurely sú značne v prírode rozšírené, nachádzajú sa bežne v orgamizne zdravých zvierat, hlavne na sliznici horných dýchacích ciest. Vznik ochorenia je viazaný najmä na zníženie odolnosti makroorgamizmov (mladého zvieraťa) rôznymi oslabujúcimi faktormi, výživou i prepravou v nepriaznivých poveternostných podmienkach. Inkubačná doba je pri akútnom priebehu 5 dní, pri perakútnom 2 dni, chronické formy postihujú staršie vekové kategórie, kde dochádza k príznakom kašľa, pneumónie a chudnutia. Zvieratá môžu byť tiež v latentnom štádiu (klinicky nezistiteľná) a ochorenie sa prejaví až po strese z prepravy, nového prostredia i nového kŕmenia. Je pravdepodobné, že nákaza sa dovliekla do chovu nákupom zvierat z rôznych fariem v období jesene 2016, kedy sa výrazne zvýšila chorobnosť a straty úhynmi.
36. Z potvrdenia Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárny ústav Zvolen vyplýva, že zo vzorky odobratej MVDr. Krkoškom dňa 23.01.2017 bol zistený pozitívny výsledok na pľúcach, slezina negatívna, PCR negatívne. Bola zistená purulentná preumónia.
37. Podľa zberného listu č. 087741 dňa 05.10.2017 bolo od žalovaného prevzaté VŽP (hovädzí dobytok) v pošte 8 ks (ušné čísla 812644976, 812730748, 810730754, 812730700, 812753205, 812757104, 812700731, 812730649).
38. Podľa zberného listu č. 087324 dňa 12.09.2017 bolo od žalovaného prevzaté VŽP (hovädzí dobytok) v počte 8 ks (ušné čísla 812740252, 812574837, 812574753, 812753046, 812730729, 812757082, 812730751, 812730695).
39. Podľa zberného listu č. 087355 bolo dňa 18.09.2017 od žalovaného prevzaté VŽP (hovädzí dobytok) v počte 8 ks (ušné čísla 812708888, 812708733, 810730821, 812757006, 812708849, 812708806, 812821904, 812757005).
40. Podľa zberného listu č. 072059 dňa 03.07.2017 bolo prevzaté od žalovaného VŽP (hovädzí dobytok) v počte 6 ks (ušné čísla 812730730, 812730925, 812730753, 812730782, 812730798, 812708836).
41. Podľa zberného listu 071108 dňa 20.04.2017 bolo prevzaté od žalovaného VŽP (hovädzí dobytok) v počte 1 ks (ušné čísla 812708808, 812740247).
42. Podľa zberného listu č. 073919 dňa 23.03.2017 bolo od žalovaného prevzaté VŽP (hovädzí dobytok) v počte 10 ks (ušné čísla 812740247, 812549427, 812740257, 812740255, 812821903, 812728044, 812728035, 812708847, 812708846, 812753005).
43. Faktúrou č. FO2017018 zo dňa 02.10.2017 žalovaný vyfakturoval žalobcovi kŕmne dni jalovíc v počte 382 dní x 2 jalovice, t.j. spolu sumu 940,80 Eur so splatnosťou faktúry 12.10.2017.
44. Faktúrou č. FO2017019 zo dňa 02.10.2017 žalovaný vyfakturoval žalobcovi 1 počtu uhynutých teliat v počte 21 ks, 1 ks /270,00 Eur, t.j. spolu 6.804,00 Eur s dátumom splatnosti faktúry 12.10.2017.
45. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 026071 zo dňa 18.09.2017 vystaveného Asanácia, s.r.o. Žilina bol žalovanému fakturovaný odvoz a neškodné odstránenie ŽVP vo výške 72,00 Eur.
46. Podľa faktúry číslo 1611/0042 zo dňa 07.12.2016 splatnej dňa 21.12.2016 žalobca prepravil pre žalovaného zvieratá vozidlom SE510CF/SE694YC na trase Rybky, Vlčkovceč, Jatov, Divín, Rybky za cenu 420,- Eur z Rybky, Vlčkovceč, Jatov, Divín a späť do Rybiek od 6.00 hod. do 12.30 hod., pričom prešiel spolu 237 km.
47. V Dohode o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov zo dňa 12.12.2017, ktorá nie je žiadnou zo strán sporu podpísaná je uvedená pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 7.661,00 Eur a pohľadávka žalovaného v sume 7.744,80 Eur. Žalobca má preto uhradiť žalovanému po vzájomnom zápočte 83,80 Eur.
48. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
49. Podľa § 422 ods. 1, prvá veta Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady.
50. Podľa § 425 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté. Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak je spôsobená porušením jeho povinností.
51. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
52. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
53. Podľa § 610 Obchodného zákonníka sa zmluvou o preprave veci dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
54. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
55. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
56. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej zákon o veterinárnej starostlivosti), hospodárske zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa vedú v centrálnom registri hospodárskych zvierat.
57. Podľa § 19 ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti, centrálny register hospodárskych zvierat obsahuje a) systém identifikácie zvierat, b) počítačovú databázu pre centrálny register hospodárskych zvierat, c) údaje z pasov hovädzieho dobytka a koňovitých zvierat, d) individuálny register vedený v každom chove, e) identifikáciu vlastníka alebo držiteľa hospodárskeho zvieraťa, a to identifikačným číslom organizácie, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, a rodným číslom, ak ide o fyzickú osobu.
58. Podľa § 20 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti, premiestňovanie zvierat, násadových vajec a zárodočných produktov podlieha veterinárnym kontrolám.
59. Podľa § 20 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti, premiestňovanie zvierat, násadových vajec a zárodočných produktov možno vykonať len v súlade s klasifikáciou podľa odsekov 1 a 2.
60. Podľa § 20 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti, na účely prevencie a kontroly chorôb zvierat uvedených v prílohách č. 4 a 5 je vlastník alebo držiteľ zvierat povinný hlásiť podozrenie na ne alebo ich výskyt orgánu veterinárnej správy.
61. Podľa § 6 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 20/2012 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka sa v centrálnom registri hospodárskych zvierat eviduje a) registračné číslo chovu, b) názov a adresa chovu, c) identifikačné údaje o držiteľovi v rozsahu 1. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo, ak ide o fyzickú osobu, 2. obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu a meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu jej konateľa alebo členov jej štatutárneho orgánu, d) meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu kontaktnej osoby, e) údaje o zvierati 1. identifikačný kód zvieraťa, 2. identifikačný kód matky, 3. deň, mesiac a rok narodenia, 4. pohlavie, 5. plemeno alebo farba srsti, 6. úžitkové zameranie kráv - dojnica alebo dojčiaca krava, 7. kód krajiny pri dovoze z krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, 8. každá zmena hovädzieho dobytka držaného v chove zaznamenaná podľa číselníka kódov udalostí, číselníka kódov plemien a číselníka kódov farby srsti uverejnených na webovom sídle poverenej osoby a dátum, keď k zmene došlo, 9. dátum premiestnenia zvieraťa, 10. miesto, odkiaľ a kam sa zviera premiestňuje, 11. dátum úhynu zvieraťa, 12. druh elektronického identifikátora, ak je ním zviera označené, f) geografické súradnice chovu, okrem sprostredkovateľa nákupu a predaja zvierat a exportnej organizácie.
62. Podľa § 7 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, hlásenie zmien v chove hovädzieho dobytka sa do siedmich dní odo dňa zmeny preukázateľným spôsobom zasiela poverenej osobe na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Doklad o premiestnení hovädzieho dobytka potvrdený držiteľom chovu, z ktorého sa zviera premiestnilo, a držiteľom chovu, do ktorého sa zviera premiestnilo, sa do siedmich dní odo dňa premiestnenia zvieraťa preukázateľným spôsobom zasiela poverenej osobe z chovu, do ktorého sa zviera premiestnilo. Vzor dokladu o premiestnení hovädzieho dobytka je uvedený v prílohe č. 4.
63. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, držiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za všetky hospodárske zvieratá v chove, ktorý v danom čase prevádzkuje.
64. Predmetom preskúmania vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom je vzhľadom na rozsah odvolania podaného žalovaným a jeho oprávnenosť podať ho len proti tej časti rozhodnutia, ktorou boli porušené jeho práva, k čomu zamietavým výrokom nedošlo, len povinnosť uložená žalovanému prvou výrokovou vetou, a to povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.661,00 Eur s 9,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.694,60 Eur od 22.12.2016 do zaplatenia, 9,00%- ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 420,- Eur od 22.12.2016 do zaplatenia, 9,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.496,- Eur od 14.01.2017 do zaplatenia, 9,00%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 50,40 Eur od 08.01.2017 do zaplatenia a protinárok žalovaného uplatnený titulom náhrady škody vzniknutej mu v súvislosti s vadným plnením žalobcu, ktorý mu dodal hovädzí dobytok, ktorý uhynul a výrok o trovách konania.
65. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za predaj hovädzieho dobytka žalovanému priznal žalobcovi. Odvolací súd sa síce s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca za škodu, ktorá vznikla žalovanému v súvislosti s liečením a úhynom zvierat nezodpovedá, stotožnil úplne, napriek tomu s prihliadnutím na rozsah dôvodov uvádzaných žalovaným v odvolaní dopĺňa ďalšie dôvody.
66. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi existovali dlhodobejšie zmluvné vzťahy, ktorých predmetom bolo dodanie hovädzieho dobytka žalobcom žalovanému do priestorov jeho farmy, v ktorých buď dobytok pre žalobcu choval a ustajňoval alebo ho od neho pre seba kupoval.
67. Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník nestanovuje obligatórne písomnú formu pre kúpnu zmluvu, je zodpovednosťou zmluvných strán ako subjektov obchodnoprávneho vzťahu, či sa rozhodnú uzatvoriť túto ústne alebo písomne. V prípade ústne uzavretej zmluvy, ako tomu bolo zrejme aj v prejednávanej veci, keď žalobca žiadnu písomnú zmluvu v konaní nepredložil, musia obe strany znášať riziko dôkaznej núdze. K platnosti ústnej zmluvy totiž stačia zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitosti zmluvy, ktoré nemusia byť zachytené v písomnej forme.
68. Ak žalovaný prevzatie hovädzieho dobytka potvrdil na dodacích listoch predložených žalobcom a nenamietal ho, je povinný tak, ako to pre každého kupujúceho vyplýva z § 409 Obch. zák., zaplatiť jeho kúpnu cenu. Žalovaný v konaní nenamietal ani výšku ceny fakturovanú žalobcom za hovädzí dobytok, ktorý mu v novembri a decembri 2016 dodal.
69. Rovnako je povinný zaplatiť aj kúpnu cenu podľa faktúry č. 1612/0030 za býka, aj keď v konaní tvrdil, že mu žiaden nebol dodaný, pretože z údajov Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat vyplýva, že dňa....došlo k prihláseniu 4 ks hovädzieho dobytka na farmu žalovaného pod kódom 105740.
70. V súvislosti s kúpou a predajom zvierat žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č. 1611/0042 zo dňa 07.12.2016 týkajúcu sa presunu zvierat z Rybky - Vlčkovceč - Jatov - Divín - Rybky v sume 420,00 Eur. Je nepochybné, že hovädzí dobytok bol na farmu žalovaného dodaný, preto je žalovaný povinný zaplatiť v zmysle vystavenej faktúry aj prepravu zvierat, cenu ktorej v konaní nenamietal.
71. Vzhľadom na to, že v konaní žalovaný dohodu o inej splatnosti kúpnej ceny, než uvedenej vo faktúrach vystavených žalobcom nepreukázal a žalobca jeho tvrdenie o tom, že kúpnu cenu zaplatí až potom, ako dodaný hovädzí dobytok odpredá nepotvrdil, je nutné postupovať podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ktorý ukladá kupujúcemu povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, keď mu predávajúci v súlade so zmluvou a Obchodným zákonníkom umožní ako kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi k nemu.
72. Skutočnosť, že sa úhrada kúpnej ceny a prepravného stala predmetom sporu svedčí o tom, že žalovaný s úhradou fakturovaných súm mešká, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania určeného podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z. v súdom prvej inštancie priznanej výške 9% ročne z dlžnej sumy od splatnosti jednotlivých súm až doich zaplatenia.
73. Tvrdenie žalovaného, že mu ako kupujúcemu bol žalobcom dodaný vadný tovar a že žalobca ako predávajúci porušil svoje povinnosti dodať tovar bez vád, žalovaný v konaní nepreukázal. Nemôže sa preto úspešne brániť tým, že nie je povinný v zmysle § 461 Obchodného zákonníka žalobcovi za tovar zaplatiť.
74. Žalovaný v priebehu prvostupňového, ako aj odvolacieho konania tvrdil, že dlžnú sumu nezaplatil z dôvodu, že žalobcom dodaný dobytok bol chorý, musel ho liečiť a neskôr uhynul, čo bolo dôvodom, aby si v súvislosti s vadným plnením žalobcu uplatnil voči nemu škodu, výšku ktorej preukazoval faktúrou č. FO2017019 zo dňa 02.10.2017 za úhyny v počte kusov 21 ks dobytka v celkovej výške 6.804,00 Eur a faktúrou č. FO2017018 za kŕmne dni jalovíc pre žalobcu v hodnote 940,80 Eur. Tvrdil tiež, že žalobca bol o chorobe a úhyne zvierat informovaný a súhlasil, že žalovanému polovicu škody za uhynuté zvieratá zaplatí.
75. Žalovaný preukazoval zmenšenie svojho majetku v súvislosti s vadným plnením žalobcu aj faktúrami vystavenými MVDr. Karkoškom za ošetrenie zvierat v súvislosti s liečením hovädzieho dobytka, ktorý bol na jeho farmu privezený napadnutý pasteurelózou, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 1.986,27 Eur a úhradou za uhynuté zvieratá spoločnosti, ktorá ich zlikvidovala.
76. Žalovaný však nijakým spôsobom súdu nepreukázal, že ním uvedené vady chorobnosti dobytka u žalobcu uplatnil bez zbytočného odkladu u dodávateľa -žalobcu a že sa chorobnosť týkala práve tých zvierat, ktorých kúpnu cenu si žalobca voči žalovanému v tomto konaní uplatnil. Z tohto dôvodu je žalovaný v dôkaznej núdzi a keby si bol uplatňoval nároky zo zodpovednosti za vady tak, ako mu to ukladá § 436 Obch. zák., nebolo by mu možné takéto právo priznať.
77. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ kupujúci zistí vady tovaru, akým je nesporne aj hovädzí dobytok až po jeho prevzatí od kupujúceho, ktoré evidentne nemali charakter vád zrejmých pri odbere, je povinný postupovať podľa § 428 Obch. zák. a podať predávajúcemu správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil, príp. ich mal pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 a pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť.
78. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že žalobcu o chorobnosti hovädzieho dobytka po vypuknutí choroby informoval a že sa dohodli aj na spôsobe vyrovnania, avšak žiadnu písomnú správu, ani reklamáciu, z ktorej by bolo zrejmé, ktoré konkrétne kusy dobytka s ušnými číslami, z ktorej dodávky konkretizovanej dodacími listami, príp. faktúrami ochoreli a žalobcu ani nevyzval na riešenie vzniknutej situácie tak, že by bol od neho žiadal určitý spôsob vybavenia reklamácie.
79. Spôsoby postupu pri uplatnení nárokov z vadného plnenia a možnosti kupujúceho pri vadnom plnení vyplývajú z § 436 až § 441 Obch. zák.. Tieto je však možné uplatniť, aj to len primerane len v takom prípade, ak mal dobytok preukázateľne vady zavinené žalobcom. Ak žalovaný nároky z vád podľa § 436 ods. 1 Obch. zák. u žalobcu neuplatnil a svoje právo voľby nárokov z vád dobytka žalobcovi včas neoznámil, mohol si neskôr uplatniť nároky z vád len spôsobom ako pri nepodstatnom porušení zmluvy a od žalobcu žiadať ich odstránenie, napr. dodaním náhradného plnenia, príp. mohol odstúpiť od zmluvy alebo žiadať zľavu z ceny. Na zachovanie súdnej vymáhateľnosti nároku z vád dobytka však musí žalovaný ako kupujúci vykonať včasné oznámenie vád jeho dodávateľovi a určiť aj spôsob ich odstránenia. Lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty, preto súd na ňu musí prihliadať, pokiaľ túto skutočnosť predávajúci v súdnom konaní namietne. Zákon neumožňuje objednávateľovi odstrániť vady diela ním samotným alebo ním zvolenou treťou osobou na náklady predávajúceho, pokiaľ sa na takomto postupe zmluvné strany nedohodli.
80. Ak teda žalovaný v konaní žiadnu písomnú reklamáciu vadnosti dobytka dodaného mu žalobcom v novembri a decembri 2016 nepredložil a ani žalobcovi neoznámil, ktoré presne označené kusy dobytka sú choré a že ich lieči a žalobca ako predávajúci v súdnom konaní to, že kupujúci včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru nesplnil namietal, nebolo by možné priznať žalovanému, aj keby si bol v súdnom konaní právo kupujúceho z vád tovaru uplatnil, toto priznať.
81. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalobcu, ako aj súdu prvej inštancie, že vystavenie faktúry č. FO2017019 zo dňa 02.10.2017 žalovaným, obsahom ktorej nie je popis vád a ani ako sa prejavujú a
ani žalovaným požadovaný spôsob vybavenia reklamácie, keďže sa jednalo o vadu skrytú, ktorú nebolo možné odstrániť, nie je možné považovať za riadnu a včasnú reklamáciu a ani notifikáciu podľa § 428 Obch. zák., ktorá by bola bývala urobená bez zbytočného odkladu.
82. Jej obsahom je vyúčtovanie len náhrady škody za úhyn dobytka v polovičnom počte 21 ks oproti skutočnému úhynu 42 ks zvierat bez relevantných údajov nevyhnutných na riadnu a včasnú reklamáciu. Existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným, že vzniknutú škodu za úhyn všetkých 42 ks hovädzieho dobytka budú obaja znášať pomerne, žalobca poprel a žalovanému sa jej existenciu v konaní preukázať nepodarilo.
83. Žalovaný si nárok na náhradu škody vzniknutej mu vadným plnením uplatnil z titulu zodpovednosti žalobcu ako predávajúceho, ktorý plnil vadne.
84. Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Protiprávnosť ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu je daná práve porušením povinností žalobcu ako predávajúceho dodať zvieratá žalovanému zdravé, a teda bez vád, ktorá však v konaní žalovaným preukázaná nebola. 85. Pri uplatnení nároku na náhradu škody však musí žalovaný preukázať nielen základ nároku na náhradu škody, a teda porušenie zmluvnej alebo inej povinnosti žalobcom, ale aj príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a protiprávnym konaním žalobcu a jej výšku.
86. Žalovaným predložený dôkaz o vadách dobytka, a teda jeho chorobe - List Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu vo Zvolene zo dňa 23.01.2017 potvrdzuje síce zdravotné problémy zvierat, avšak neuvádza, ktorý konkrétny hovädzí dobytok bol chorý. Ani z vyjadrenia veterinára, MVDr. Karkošku k úhynom na farme Divín Majer farmára G. E. nevyplýva, ktorý chorý dobytok a s akými ušnými číslami v rozhodujúcom čase liečil.
87. Žalovaný v konaní tvrdil, že choroba sa u zvierat prejavila už na prelome rokov 2016/2017, avšak k úhynu došlo podľa zberných listov uhynutého dobytka v marci, apríli, júli, septembri a októbri roku 2017. Žiadnemu zo zberných listov nepredchádzala správa žalovaného adresovaná žalobcovi, že ním dodané zvieratá sú choré a hynú a ak aj žalovaný žalobcovi choroby a úhyn nahlásil, túto skutočnosť v konaní nepreukázal. 88. Ani príjmový pokladničný doklad spoločnosti ASANÁCIA, s.r.o., Ružová 1637, 010 01 Žilina, IČO: 36 750 204 zo dňa 18.09.2017 o úhrade kafilérnych služieb žalovaným a touto spoločnosťou vyhotovené zberné listy č. 1-6 s presne uvedenými ušnými číslami uhynutých zvierat nie sú dostatočným dôkazom o tvrdeniach žalovaného, keď z detailov hlásení Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat predložených žalobcom vyplynulo, že hovädzí dobytok podčiarknutý v zbernom liste 1, v zbernom liste 5 a v zbernom liste 6 bol vyvezený do zahraničia, čo označuje kód E11111, keď zviera pod č. 812740247 je uvedené v zbernom liste 5, ako aj v zbernom liste 6, keď je hovädzí dobytok v zbernom liste 2 - 4 označený kódom B11111, čo znamená, že boli nahlásený na domácu zabíjačku a keď hovädzí dobytok označený číslom 812728044 a 812728035 je evidovaný na farme v Detve, kde je stále nahlásený ako živý.
89. Ak dôjde k úhynu zvieraťa a tento bol nahlásený na kafilériu, musia byť uhynuté zvieratá evidované v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat pod kódom K10205. Z verejne prístupných údajov v Centrálnej evidencii hovädzieho dobytka pri kóde farmy žalovaného od roku 2014 do roku 2018 nahlásil žalovaný len 5 úhynov a ani jeden z týchto úhynov nie je úhynom hovädzieho dobytka, ktorý bol dodaný žalovanému žalobcom.
90. Žalobca pritom v konaní sprievodnými dokladmi na premiestnenie hovädzieho dobytka spolu s potvrdeniami o klinických prehliadkach preukázal, že žalovanému dodal tovar, ktorý v čase jeho prevzatia nebol vadný. Z ním predložených sprievodných dokladov (č.l. 115 až 139) o tom, že z farmy, z ktorej bol hovädzí dobytok kúpený úradný veterinárny lekár na základe klinickej prehliadky zvierat deklaroval, že daný chov je bez výskytu IBR (infekčná bovinná rinotracheitída), zvieratá boli podrobené okrem klinickej prehliadke aj identifikačnej kontrole a po prezretí úradným veterinárnym lekárom zvieratá neprejavovali najmenej 72 hodín pred premiestnením žiadne klinické príznaky ochorenia vyplýva, že v čase, kedy žalovaný hovädzí dobytok prevzal, bol tento zrejme bez výskytu IBR, keď pri klinickej prehliadke,
ktorou je obhliadka zvieraťa voľným okom, žalovaný u hovädzieho dobytka, ktorý od žalobcu 30.11. a 07.12.2016 prevzal nezistil žiadne známky ochorenia, inak ho mal hneď reklamovať.
91. S odstupom času, t.j. po prevzatí dobytka, jeho ochorení, liečení a následného úhynu sa žalovaný dostal do dôkaznej núdze, keď pri absencii dôkazov o vadnosti dodaného dobytka vychádzal len potvrdenia Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárny ústav Zvolen, ktoré síce uvádza, že na farme žalovaného bola dňa 23.01.2017 odobratá MVDr. Karkoškom z býka kultivačná vzorka, na základe ktorej bola zistená purulentná pneumónia s citlivosťou na určité antibiotiká, avšak nie je z neho zrejmé, o ktorého konkrétneho býka a s akým ušným číslom sa jedná, aby sa tak mohla konkretizovať konkrétna dodávka.
92. Žalovaný nepredložil na svoje tvrdenia o zodpovednosti žalobcu za ním uplatnenú škodu žiaden dôkaz týkajúci sa porušenia povinností žalobcu už pri prevzatí hovädzieho dobytka a nepredložil dôkazy ani na tie svoje tvrdenia, že uhynuli práve tie zvieratá, ktoré mu žalobca v dňoch 30.11., 09. a 22.12.2016 dodal. Z vyjadrenia ošetrujúceho lekára pritom vyplýva, že pasteurelóza je nákazlivé ochorenie zvierat, ktoré prebieha akútne alebo chronicky za príznakov hemoragickej septikémie, čiže otravy krvi. Inkubačná doba je pri akútnom priebehu 5 dní, pri perakútnom 2 dni a že chronické formy postihujú staršie vekové kategórie, kde dochádza k príznakom kašľa, pneumónie a chudnutia. Uviedol tiež, že zvieratá môžu byť v latentnom štádiu (klinicky nezistiteľné) a ochorenie sa prejaví až po strese z prepravy, nového prostredia i nového kŕmenia. Aj keď bolo v konaní žalovaným preukázané, že na jeho farme došlo k nadmernému úhynu hovädzieho dobytka, najmä zbernými listami spoločnosti ASANÁCIA, s.r.o., Žilina, spoločnosti, ktorá vykonáva zber a prepravu vedľajších živočíšnych produktov (kafilerné služby), tieto dôkazy pre ich spornosť nemohli byť relevantným dôkazom o tom, že za úhyn dobytka je zodpovedný žalobca. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že ním uplatnená škoda je uplatnená len v polovičnej výške z dôvodu dohody so žalobcom, keď jej existenciu žalobca v konaní poprel a keď žalovaným predložené dôkazy na preukázanie vierohodnosti jeho tvrdení nestačili.
93. Žalovaný v konaní, ako aj v odvolaní tvrdil, že požiadal Centrálnu evidenciu hospodárskych zvierat o všetky doklady zasielané do tohto registra žalovaným, nakoľko sám z dôvodu počítačovej negramotnosti nedokázal uvádzať hlásenia do tohto registra v zmysle zákona, preto mu ho obhospodaroval žalobca. Vyslovil pritom podozrenie, že žalobca v registri v jeho mene zámerne uvádzal informácie v rozpore so skutočnosťou, aby tak sebe privodil prospech, a to zobchodovaním ušných čísel uhynutých zvierat. Či boli ušné čísla bez vedomia žalovaného zobchodované ďalej a pridelené inému dobytku však nie je možné riešiť v tomto konaní. Ak sa spoľahol pri nahlasovaní údajov do centrálneho registra na žalobcu, je si za to zodpovedný sám. Ani centrálny register nemá dôvod pochybovať o oprávnenosti osoby zodpovednej za správnosť údajov a ani o správnosti údajov, pokiaľ ich nesprávnosť oprávnená osoba nenamietne.
94. V zmysle § 150 a § 151 CSP platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili. Všeobecný súd má možnosť „materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), aj keď tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Žalovaný nepoprel, že v rozhodnom období mu žalobca dodal hovädzí dobytok a že vykonal aj jeho prepravu, preto je záver súdu prvej inštancie o preukázaní nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny zvierat a zaplatenie prepravného podľa § 610 Obch. zák. správne.
95. Posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť sa odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.)
96. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.
97. Žalobca na svoje tvrdenie uviedol vznik záväzku dodať žalovanému hovädzí dobytok a jeho dopravenie k žalovanému, a teda predmet kúpnej zmluvy, pričom cena dobytka tak, ako ju žalobca fakturoval a uplatnil žalovaným namietaná nebola. Na vyvrátenie tvrdení žalobcu ohľadom úhrady
kúpnej ceny nenavrhol žalovaný vykonať žiadne dokazovanie. Ak žalovaný prevzatie fakturovanej ceny dodaného mu dobytku nenamietal, potvrdil aj to, že mu bol žalobcom dopravený.
98. Dôkazy, ktoré navrhol žalovaný vykonať sa týkali jeho nároku na náhradu škody, ktorej výšku navrhol zistiť znaleckým dokazovaním, ktorým by sa preukázala cena uhynutého dobytka v počte 42 ks. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie namietaným žalovaným aj v odvolaní, že pokiaľ sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať základ nároku na náhradu ním uplatnenej škody a ani príčinnú súvislosť, vykonávať dokazovanie na výšku škody by nebolo hospodárne a neplnilo by svoj účel, keď pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť preukázané všetky náležitosti vyplývajúce z § 373 Obch. zák., ktoré sa však žalovanému preukázať nepodarilo.
99. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie o nepreukázaní zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorú mal spôsobiť žalovanému nebolo úplné, preto ho odvolací súd doplni, čo však na vecnú správnosť rozhodnutia nemalo podstatnejší vplyv. 100. Odvolací súd je toho názoru, že na prejenávanú vec je treba aplikovať aj ust. § 440 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Práva zo zodpovednosti za vady sú pritom v prípade, že tovar mal vady, základným právom, ktoré vzniká kupujúcemu. Tieto však nemusia vysporiadať všetky nároky a celú ujmu, ktorú kupujúci utrpel v dôsledku porušenia zmluvy predávajúcim dodaním vadného tovaru. Kupujúci tak môže žiadať náhradu škody, ktorá vadným plnením vznikla, avšak jeho právo na náhradu škody je obmedzené tým, že nemôže žiadať náhradu škody v rozsahu, v akom mohol dosiahnuť uspokojenie práv zo zodpovednosti za vady zo žiadneho iného právneho titulu, a teda ani titulom náhrady škody ani bezdôvodného obohatenia. Obchodný zákonník tak bráni tomu, aby bol účel ustanovení zákona o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa kupujúci mohol domôcť nahradenia ujmy z vadného plnenia nie uplatnením nároku z vád tovaru, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu.
101. Je treba tiež poukázať na to, že zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu sú odlišnými právnymi inštitútmi, majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Zodpovednosť za vady postihuje nedostatky vlastného plnenia predávajúceho a sleduje, aby bolo kupujúcemu poskytnuté plnenie, ktoré si objednal a ktoré nemá žiadne vady. Zodpovednosť za škodu sleduje oproti tomu účel, aby bola nahradená majetková ujma, ktorá vznikla ako následok porušenia povinností alebo inej právom uznanej skutočnosti. 102. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol podľa § 409, v nadväznosti na § 369 ods. 1 a § 369c Obch. zák. správne, keď žalovaného zaviazal na úhradu kúpnej ceny hovädzieho dobytka, ktorý prevzal a cenu ktorého vrátane prepravného, na ktoré vzniklo žalobcovi právo podľa § 610 Obch. zák., nezaplatil. Dostal sa tak do omeškania s úhradou dlžnej sumy, preto je povinný platiť aj úrok z omeškania v súdom stanovenej výške.
103. Vzhľadom na to, že bola žalobca úspešný v prvostupňovom konaní len čiastočne, priznal mu súd správne podľa pomeru úspechu oboch strán k celému predmetu konania nárok na náhradu trov konania len v pomernej výške zodpovedajúcej jeho úspechu 70,30 %.
104. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho prvej, ako aj tretej výrokovej vete ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.
105. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný voči žalovanému, ktorý úspešný nebol
106. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).