Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/77/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 3. októbra 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal odvolanie obžalovaného O. P. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. z 8.8.2019, a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. z 8.8.2019 vo výroku o treste u obžalovaného O. P..

Na základe obžalovaného O. P., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom X. V., L., I. XXXX/XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 1, § 39 ods. 1, § 36 písm. l), n), § 37 písm. m), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. P. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Podľa § 172 ods. 1, § 39 ods. 1, 3 písm. d), § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Tr. zák. mu bol za tento trestný čin uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, a to len proti výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a skutok kladený mu za vinu úprimne oľutoval. Podľa názoru obžalovaného okresný súd ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. neaplikoval správne. V rámci skúmania

primeranosti trestu dôsledne nevyužil sudcovskú individualizáciu trestu tak, aby uložený trest odňatia slobody zodpovedal všetkým zvláštnostiam prejednávaného prípadu. Trest má okrem iných funkcií pôsobiť aj výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Druh a výmera trestu odňatia slobody ako právneho následku trestného činu musí byť úmerná k spáchanému trestnému činu. Prvostupňový súd však pri ukladaní trestu kládol neprimeraný dôraz na jeho 4 záznamy v registri trestov a na spáchanie skutku v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Obžalovaný bol názoru, že vzhľadom na jeho doterajší život, pomery a možnosť nápravy, ako aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností by bolo možné dôvodne predpokladať jeho úspešnú nápravu a súčasne ochranu spoločnosti aj v prípade uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody. Pri použití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. možno totiž uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, čo okresný súd aplikoval aj v tomto prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Prvostupňový súd mu však neuložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, obdobne ako spoluobžalovanému O.. Obidvaja boli pritom stíhaní za obdobný skutok, ktorý spáchali v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný trestný čin. Obžalovaný z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a podľa sám rozsudkom vo veci rozhodol a uložil mu miernejší trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné, ale prevažne z iných dôvodov ako obžalovaný uviedol.

Preskúmaním spisu nadriadený súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku sa postupovalo podľa príslušných ustanovení . Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Na následne položené otázky podľa , , , , odpovedal spôsobom áno. Súd po vyjadrení prokurátora a obhajcu vyhlásenie obžalovaného prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že vyhlásenie obžalovaného o vine zo skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné. V tomto rozsahu ani nemožno obžalovaným napádať odvolaním výrok o vine, urobený na podklade takéhoto vyhlásenia. Ak okresný súd vyhlásenie obžalovaného prijal, následné skúmanie viny, resp. jeho kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by totiž popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom prvého stupňa.

Konanie obžalovaného okresný súd kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Na základe podaného odvolania obžalovaného odvolací súd preskúmal výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Preskúmaním dospel k záveru, že napadnutý výrok o treste odňatia slobody nie je správny, pretože okresný súd mal obžalovanému podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. l), n), § 38 ods. 3, § 38 ods. 5 Tr. zák. ukladať trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 6 rokov a 6 mesiacov do 7 rokov a 8 mesiacov, keďže pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (v prejednávanej veci základná trestná sadzba od 3 do 10 rokov) o jednu polovicu a pri prevahe pomeru poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaný dokonal zločin, pre ktorý uznal vinu v prejednávanej veci v apríli 2018 potom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. z 30.1.2018, právoplatným 30.1.2018 uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 5 rokov, ktorá po započítaní skúšobnej doby z inej trestnej veci (Okresný súd Bratislava V. sp. zn. ) plynie od 21.9.2017 do 21.9.2022. Odvolací súd túto nesprávnosť spočívajúcu v uložení neprimerane mierneho trestu odňatia slobody obžalovanému napraviť nemohol, pretože podľa v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora,

ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného (tzv. zásada zákazu zmeny k horšiemu - zákaz reformatio in peius). Prokurátor v prejednávanej veci odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu odňatia slobody nesprávne aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú podľa zaužívanej súdnej praxe všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pri pomeroch páchateľa sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste (napríklad majetkové pomery, jeho zdravotný stav, zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.). Okresný súd mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody odôvodnil tým, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, čím sa vzdal práva na verejný súdny proces, k spáchaniu trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Uvedené dôvody podľa nadriadeného súdu nie sú mimoriadnymi dôvodmi na zníženie trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu ustanovenú zákonom, pretože u obžalovaného nebolo zistených viacero poľahčujúcich okolností pri absencii priťažujúcich okolností, čo by mohlo podľa súdnej praxe odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pre jeho pomery. Obžalovanému podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák. iba poľahčovalo, že sa priznal k spáchaniu trestného činu, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, na druhej strane mu však podľa ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zák. priťažovalo, že bol už za trestný čin odsúdený. V týchto súvislostiach nadriadený súd k hodnoteniu osoby obžalovaného navyše poznamenáva, že obžalovaný sa prejednávaného zločinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom a v odpise z registra trestov má okrem toho 2 ďalšie záznamy (veci Okresného súdu Bratislava IV., sp. zn. - trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. čin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.). Nadriadený súd však ani túto nesprávnosť nemohol napraviť a po zrušení napadnutého výroku o treste musel aplikovať pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu s poukazom na už vyššie uvedenú zásadu zákazu zmeny k horšiemu pri absencii odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného.

Nadriadený súd nemohol obžalovanému mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom postupom podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (obdobne ako v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu), aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pretože trest odňatia slobody v tomto prípade by súd mohol uložiť znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda nie kratší ako 2 roky. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. (pre okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa), ktoré použil okresný súd bolo pre obžalovaného priaznivejšie, lebo podľa tohto zákonného ustanovenia bolo možné znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby až na 6 mesiacov (§ 39 ods. 3 písm. e/ Tr. zák.).

Nadriadený súd sa stotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného spočívajúcou v tom, že okresný súd na jednej strane pri ukladaní trestu odňatia slobody použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom, na druhej strane trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom (pod 3 roky) neuložil, keďže mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Obžalovaný dôvodne namietal, že prvostupňový súd síce v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, ale v napadnutom výroku o treste mu už zodpovedajúcu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. nepriznal.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a úvahy nadriadený súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného P., pretože napadnutým výrokom rozsudku bolo porušené ustanovenie a obžalovanému podľa , , , , , Tr. zák. uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 11 mesiacov. Obžalovanému pri výmere trestu odňatia slobody poľahčovalo, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ( Tr. zák.) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom ( Tr. zák.) a na druhej strane priťažovalo,

že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Z obsahu konania obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že sa nielen k spáchaniu trestného činu priznal, ale jeho spáchanie aj úprimne oľutoval, čo obžalovaný spontánne vyjadril bezprostredne po vyhlásení o vine, v priebehu výsluchu i v záverečnej reči. Obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom v prejednávanej veci, napriek vyhláseniu obžalovaného o vine, nebolo použité ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom postupom podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (obdobne ako v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu) a preto možno za týchto okolností konštatovať, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody musel odvolací súd aplikovať z dôvodu, že rozsudok odvolaním napadol vo svoj prospech iba obžalovaný a pri absencii odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného odvolací súd nemohol zmeniť napadnutý rozsudok v jeho neprospech, a to ani v ustanovení o mimoriadnom znížení trestu podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Nadriadený súd však obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 11 mesiacov, bezprostredne pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (pod 3 roky), keď prihliadol najmä na okolnosti spáchaného zločinu, osobu obžalovaného, ktorý má v registri trestov 4 záznamy a skutočnosť, že sa prejednávaného zločinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý mu bol uložený pre zločin.

Obžalovaného nadriadený súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.