Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-6Cbi-4-2012.pdf
PDF · 102.07 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-6Cbi/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: C.. B.. H. W., N. XX, D., B.: XX XXX XXX správca konkurznej podstaty úpadcu AGROILAVA - PULZ s.r.o. v likvidácii, Špitálska 10, Bratislava, IČO: 45 450 005 proti žalovanému: ILAVČAN, s.r.o., Síhoť 166, Ilava, IČO: 36 319 759 zast. doc. C.. H. L., D., advokát, U. 5, D., E. XXXX o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.2.2012 žiadal žalobca, aby súd určil, že v konkurze na majetok úpadcu vedenom O. súdom R. I pod sp. zn. XK/XX/XXXX sú voči veriteľom neúčinné nasledovné právne úkony: · Zmluva o nájme, ktorá bola uzatvorená dňa 30.4.2010 medzi úpadcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom a ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností - parciel s parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a stavby - prístavba skladu so súp. č. XXX stojacej na parcele parc. č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. a na jej základe vykonané technické zhodnotenie vyššie uvedených prenajatých nehnuteľností podložené nasledovnými faktúrami a dokladmi vyhotovenými elektronickou registračnou pokladnicou:
- fa č. XXXXXXX od D. L. zo dňa 28.6.2010 na sumu 6.448 EUR bez DPH za stavebné práce podľa rozpočtu zo dňa 22.3.2010,
- fa č. XXXX/XX od X.X.XXXX zo dňa 26.7.2010 na sumu 1.200 EUR bez DPH za elektrické práce podľa priloženého súpisu vykonaných prác,
- fa č. Y.od XXX,XX, s.r.o. zo dňa 3.6.2010 na sumu 696,10 EUR bez DPH za výrobu plastových okien zák. č. XXX/XX a XXX/XX,
- fa č. XXXX/XXXX od L. N. spol. s r.o. zo dňa 15.6.2010 na sumu 312,27 EUR bez DPH za opravu a úpravu kabeláže,
- fa č. XXXXXXXX od N., s.r.o., zo dňa 30.6.2010 na sumu 182,75 EUR bez DPH za zemné práce traktorbagrom,
- faktúry od E. IN, spol. s r.o., za stavebný materiál a to č. W zo dňa 1.6.2010 na sumu 316,78 EUR bez DPH, č. W zo dňa 1.6.2010 na sumu 700,55 EUR bez DPH, č. W zo dňa 1.6.2010 na sumu 1.426,92 EUR bez DPH, č. W zo dňa 15.6.2010 na sumu 786,76 EUR bez DPH, č. W zo dňa 30.6.2010 na sumu 165,47 EUR bez DPH,
- doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou od K. L. O. S D. - B. za dodávku piesku, malty a iného tovaru a to zo dňa 10.5.2010 na sumu 57,60 EUR bez DPH, zo dňa 13.5.2010 na sumu 62,76 EUR bez DPH, zo dňa 14.5.2010 na sumu 65,36 EUR, zo dňa 18.5.2010 na sumu 64,07 EUR bez DPH.
· určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 12.485,39 EUR, · určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. Uznesením sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa 12.8.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v OV dňa 19.8.2021. 3. Žalobca uviedol, že zmluvou o nájme žalovaný ako prenajímateľ prenajal úpadcovi predmetné nehnuteľnosti na dobu neurčitú od 1.5.2010. Úpadca na základe zmluvy zabezpečil rekonštrukciu na prenajatých nehnuteľnostiach, čím došlo k ich technickému zhodnoteniu v rozsahu 12.485,39 EUR podľa pripojených účtovných dokladov. Žalobca právnym úkonom zmluvy o nájme a technickému zhodnoteniu odporuje v zmysle ust. §§ 57, 58 a 59 ZKR z dôvodu, že uzatvorená zmluva a technické zhodnotenie nehnuteľností ukracuje uspokojenie prihlásených veriteľov. Technické zhodnotenie v zmysle zmluvy vykonal úpadca bez nároku na úhradu rekonštrukcie žalovaným. Uviedol, že úpadok úpadcu v rozhodnom čase sa predpokladá na základe spriaznenosti žalovaného s úpadcom. Žalobca mal tiež za to, že technické zhodnotenie nehnuteľností žalovaného úpadcom spôsobilo úpadok. Na základe uvedeného žiadal žalobe vyhovieť. 4. Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním zo dňa 4.6.2012. Uviedol, že úpadca si predmetné nehnuteľnosti prenajal od žalovaného za účelom zriadenia svojho sídla s tým, že vykoná rekonštrukciu na vlastné náklady tak, aby úplne vyhovovali jeho potrebám. Strany zmluvy sa dohodli na jednorazovej úhrade nájomného vo výške 18.500 EUR za celú dobu trvania nájmu Na základe uvedeného žalovaný súhlasil s rekonštrukciou predmetu nájmu na náklady úpadcu. Tiež uviedol, že úpadca žalovanému neuhradil ani časť zo zmluvne dohodnutého nájmu a nájom ukončil 3.3.2011. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že zmluva o nájme je úkonom bez primeraného protiplnenia a úkonom, ktorý spôsobil úpadok úpadcu. Uviedol, že zmluvu uzatvoril s úpadcom bezprostredne po jeho vzniku. Tiež uviedol, že náklady rekonštrukcie považoval za zaniknuté započítaním voči dlžnému zmluvnému nájmu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 13.9.2012. Uviedol, že podľa jeho názoru suma nájmu 18.500 EUR predstavovala ročný nájom. Neuplatnenie pohľadávky dlžného nájomného žalovaným v konkurznom konaní na majetok úpadcu považoval za chybu žalovaného. 6. Podľa ust. § 57, ods. 2, ZKR „právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala“. 7. Podľa ust. § 57 ods. 1, prvá veta ZKR "právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 8. Podľa ust. § 57 ods. 2, prvá veta ZKR "právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu." 9. Podľa ust. § 57 ods. 3, prvá veta ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 10. Podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR "odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.". 11. Podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR " právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať." 12. Podľa ust. § 58 ods. 2 ZKR "právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 13. Podľa ust. § 58 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 14. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR "odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy." 15. Podľa ust. § 60 ods. 2 ZKR "ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak."
16. Podľa ust. § 60 ods. 3 ZKR "odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania." 17. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, cit.: "spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby; b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť; c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b); d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c; e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedená v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť." 18. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech." 19. Podľa ust. § 62, ods. 2 ZKR „právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak: a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva“. 20. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR "právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatni priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu." 21. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZKR "ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech." 22. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo“. 23. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP „obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne“. 24. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR. 25. Ako nesporné súd vyhodnotil, že: · konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením súdu zo dňa 12.8.2011, · uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v OV dňa 19.8.2011, · účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 20.8.2011, · lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57, ods. 2 ZKR uplynula 20.8.2012. 26. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd 16.2.2021 súd konštatuje včasnosť podania žaloby žalobcom. 27. Na pojednávaní dňa 30.1.2023 strany sporu ustálili sporné skutočnosti takto:
- ukracujúci charakter úkonu,
- sporný úpadok úpadcu v čase realizácie úkonu. 28. Na pojednávaní dňa 29.1.2024 súd na návrh žalobcu vypočul svedka B.. A. R., zamestnanca žalovaného a konateľa úpadcu. Svedok uviedol, že je aj štatutárom žalovaného s majetkovou účasťou. Zmluva o nájme podpisoval za úpadcu a plánoval naplnenie dlhodobého zámeru úpadcu predmetné nehnuteľnosti prenajať a užívať. Svedok uviedol, že nevie uviesť prečo bol nájom stanovený na sumu 18.500 EUR a mal byť platený každý rok po celú dobu fungovania úpadcu. Nájom nikdy nebol úpadcom uhradený. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu uviedol, že bol iniciovaný druhým spoločníkom bez
vedomia svedka a ďalšieho konateľa. Tiež uviedol, že ho nenapadlo uplatniť si dlžný nájom prihláškou v konkurze úpadcu. K rekonštrukcii predmetu nájmu úpadcom uviedol, že úpadca mal nehnuteľnosti na svoje náklady upraviť pre svoje potreby. 29. Podľa rozhodnutia NS SR X O. X/XXXX s odkazmi na X O. XX/XXXX, X O. XX/XXXX, 2 O. XX/XXXX„Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ... došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu.“). Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. XObdo/XX/ XXXX, podľa ktorého: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“ Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX: „Žaloba veriteľa v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky veriteľa, nemôže byť úspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX najvyšší súd vyslovil, že: „K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“ Pre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR), ako zvýhodňujúcich právnych úkonov (§ 59 ZKR), právnych úkonov ukracujúcich (§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61), atď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. XObdo/XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX). K výkladu § 57 ZKR uvádza G.: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (G., M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 511). Z hľadiska správneho právneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného zákonného ustanovenia v okolnostiach danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve žalobou odporovanými úkonmi úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Vo veci spornou otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto skutočnosti na žalobkyni, ktoré aj v zmysle judikátu R XX/XXXX, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. XObdo/ XX/XXXX, ťaží žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho stačí preukázanie samotnej existencie neuspokojenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V tomto smere odvolací súd žalobe vyhovel bez uvedenia náležitej interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR, a ktorá by bola v súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď sa v podstate obmedzil len na konštatovanie existencie viacerých neuspokojených pohľadávok veriteľov a bez toho, aby dal adresnú odpoveď ich ukrátenia (súvisu s) práve tými úkonmi úpadcu, ktoré tvoria predmet odporovacej žaloby žalobkyne. Iný záver z preskúmavaného rozhodnutia vyvodiť nemožno. Odvolací súd sa z hľadiska pri rozhodovaní potrebnej aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (opomenúc fakt, že v rozsudku ho priamo ani necitoval) uspokojil v podstate iba s konštatáciou existencie veriteľských pohľadávok, pričom však zostalo bez konkrétneho vysvetlenia preukázanie samotného ukrátenia ich uspokojenia z majetku úpadcu v rozhodnom čase a súčasne, či k ukráteniu došlo v príčinnej súvislosti s úkonmi, ktorým žalobkyňa odporuje. V tejto súvislosti okrem nedostatočného posúdenia veci v skutkovej rovine, ktorá však predmet dovolacieho prieskumu netvorí, došlo k absencii interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, čo zakladá vadu nesprávneho právneho posúdenia. Dovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len
preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. 30. Predbežný právny názoru súdu o neplatnosti zmluvy o nájme ( a teda nemožnosti žalovať neúčinnosť neplatného právneho úkonu ) z dôvodu rozporu vo výklade dohody strán zmluvy o výške nájmu a jeho platení ( žalovaný vo svojich úvodných vyjadreniach tvrdil jednorazový nájom napriek tomu, že v zmluve bolo dohodnuté ročne ) v konaní odstránil výpoveďou svedok B.. R., ktorý potvrdil, že nájomné bolo dohodnuté vo výške 18.500 EUR ročne. Na základe toho súd konštatoval platnosť zmluvy o nájme. 31. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa ust. § 57, ods. 4 ZKR tým, že nepreukázal stav majetku úpadcu v čase pred uzatvorením zmluvy, stav majetku úpadcu po jej uzatvorení a akým spôsobom ukrátila zmluva veriteľov úpadcu s pohľadávkami po splatnosti v čase realizácie predmetného právneho úkonu. Tým, že žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu po uzatvorení zmluvy súčasne nepreukázal, že stav majetku úpadcu po uzatvorení prvej kúpnej zmluvy nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 32. Súd konštatuje existenciu zákonných predpokladov existencie úpadku a vedomosti žalovaného o ukracujúcom úmysle úpadcu pri realizácii sporných právnych úkonov v zmysle príslušných ustanovení ZKR z dôvodu spriaznenosti úpadcu a žalovaného avšak napriek tomu pre úspech žalobcu v prejednávanej veci musel žalobca uniesť dôkazné bremeno preukázania presnej miery ukrátenia uspokojenia veriteľov úpadcu v rozhodnom čase, čo nepreukázal. 33. Tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania miery ukrátenia veriteľov úpadcu v rozhodnom čase nepreukázal ani ukracujúci charakter zmluvy ( a tiež skutočnosť, že zostávajúci majetok úpadcu po uzatvorení zmluvy nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov úpadcu v rozhodnom čase ) a preto neboli naplnené predpoklady ani v zmysle ust. § 60 ZKR. 34. Súčasne žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ďalšieho predpokladu ukracujúceho charakteru zmluvy tým, že nepreukázal neekvivalentnosť dohodnutej ceny nájmu. 35. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu zmluvou v zmysle ust. § 57, ods. 4 ZKR a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 36. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa ust. § 255, ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 40. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 41. Žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 42. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.