Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2P-54-2019.pdf
PDF · 97.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: S. I., rod. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. X. XXX, XXX XX I. X., t.č. I. XXX/XXX, N. N. I., zastúpená Ing. Mgr. Zuzanou Kovalčíkovou, advokátkou so sídlom Spišské Hanušovce č. 131, 059 04 Spišské Hanušovce, proti manželovi: Z. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X. č. XXX, XXX XX I. X., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X. č. XXX, XXX XX I. X., t.č. I. XXX/XXX, N. N. I., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Kežmarok, Dr. Alexandra 64, 060 01 Kežmarok, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov S. I., rod. G. a Z. I. uzavreté dňa XX.X.XXXX vo Veľkom Lipníku, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Veľký Lipník, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. Mal. I. I., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky S. I., ktorá ju bude zastupovať spravovať jej majetok.
III. Otec Z. I. je povinný prispievať na výživu mal. I. I. sumou 120 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 16 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky S. I., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca Z. I. s mal. I. I. sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2019 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 100 eur mesačne, a upravil styk otca s dcérou. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po krátkej známosti, manželstvo bolo neuvažené, nakoľko čakala dieťa, ktoré sa jej narodilo mesiac po uzavretí manželstva. Od narodenia dcéry jej city k manželovi ochladli, pretože ju upodozrieval, že dcéra nie je jeho. Manžel začal častejšie navštevovať pohostinstvo a vracal sa domov neskoro a v podnapitom stave. Bezdôvodne ju upodozrieval z nevery, problémy neriešil s ňou ale so svojou matkou. Vzájomné hádky a nedorozumenia nezvládala a tak 7.4.2018 opustila aj s dcérou spoločnú domácnosť, v súčasnosti býva v podnájme v Spišskej Starej Vsi. Vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia. K návrhu pripojila sobášny list, rodný listy mal. dieťaťa, doklady preukazujúce jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/54/2019 zo dňa 24.4.2019 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľa vyzval aby sa k návrhu vyjadril.
4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu s rozvodom súhlasil, dôvody bližšie nešpecifikoval.
5. Pojednávania vytýčeného na deň 3.10.2019 sa nezčastnil kolízny opatrovník mal. dieťaťa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.
6. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky na návrhu trvala.
7. Navrhovateľa na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva, podotkla, že jeho uzavretie urýchlilo jej tehotenstvo. Ako príčinu jeho rozpadu uviedla skutočnosť, že manžel ju bezdôvodne upodozrieval, ich neustále hádky, jeho nezáujem o domácnosť. Od apríla 2018, kedy opustila spoločnú domácnosť, spolu nežijú nehospodária, nekomunikujú. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, k manželovi už nemá žiaden vzťah.
8. Manžel navrhovateľky s rozvodom súhlasil uviedol, že uzavretie manželstva bol veľký omyl, v manželstve im to neklapalo po žiadnej stránke. Manželka sa stretávala s kamarátkami to, že ju upodozrieval mal dôvody. Potvrdil, že od apríla 2018 spolu nežijú, vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia, k manželke nemá žiaden vzťah. V súčasnosti udržiava známosť s inou ženou.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
10. Účastníci konania uzatvorili manželstvo vo Veľkom Lipníku dňa XX.X.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Veľký Lipník vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodilo jedno dieťa, dňa XX.X.XXXX mal. I..
11. Manželstvo účastníci uzatvorili po krátkej známosti, jeho uzatvorenie bolo ovplyvnené tehotenstvom navrhovateľky. Od začiatku nebolo harmonické, manžel upodozrieval navrhovateľku z nevery. Podľa tvrdenia navrhovateľky manžel problémy neriešil s ňou ale s jeho matkou, pred rodinou uprednostňoval kamarátov, požíval alkohol. Navrhovateľka podľa tvrdenia manžela sa nedôsledne starala o domácnosť, stretávala sa s kamarátkami. Ich vzájomné nezhody vyvrcholili dňa 7.4.2018 kedy navrhovateľka spolu s dcérou opustila spoločnú domácnosť, od tejto doby účastníci spolu nežijú, v súčasnosti obaja účastníci zhodne odmietajú obnovenie manželského spolužitia a chcú sa rozviesť. Manžel navrhovateľky priznal mimomanželský vzťah.
12. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
18. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja manželia túto možnosť odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku a chcú sa rozviesť.
19. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v neuváženom vstupe do manželstva, keďže účastníci konania sa poznali krátku dobu, pričom prvotným dôvodom jeho uzavretia manželstva bolo tehotenstvo navrhovateľky. Manželia majú odlišné povahové vlastnosti, odlišný hodnotový rebríček, čoho následkom je zlyhanie ich vzájomná komunikácie, dochádzalo k vzájomnej netolerancií, došlo k vzájomnému citovému a fyzickému odcudzeniu, čo navrhovateľka riešila odchodom zo spoločnej domácností.
20. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je na ujmu ich maloletej dcéry, keďže manželia ž od apríla 2018 nevedú spoločnú domácnosť, dieťa je od tejto doby vo výlučnej starostlivosti matky.
21. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
22. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
24. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
27. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
28. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
30. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
31. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
32. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
33. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
34. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
35. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
36. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
40. Pred začatím pojednávania sa rodičia dohodli na úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej dcére. Obaja zhodne navrhli aby dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec aby bol zaviazaný platením výživného v sume 120 eur mesačne, úpravu styku nežiadali
41. Matka dieťaťa je držiteľkou živnostenského opatrávnenia, pracuje ako kaderníčka s príjmom 700 eur mesačne, iný príjem nemá. Spolu s dcérou býva v podnájme v dvojizbovom byte, za ktorý mesačne platí 190 eur. Má bežné výdaje na pohonné hmoty, náklady ktoré súvisia s podnikaním (odvody, nákup materiálu, nájom) a bežné výdaje na živobytie (strava, ošatenie, hygiena, telefón, pôžička),
42. Otec dieťaťa bol do októbra 2018 zamestnancom agentúry Lepší práce s.r.o. kde dosahoval príjem cca 20 000 Kč, od októbra 2019 je PN a jeho nemocenské dávky predstavuje suma cca 400 eur. Má zdravotné problémy psychického rázu. Býva pri rodičoch, ktorým na chod domácnosti prispieva sumou 200 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
43. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. I.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu je záujem mal. detí.
44. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu dieťaťa, stabilitu jeho výchovného prostredia, dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. dieťaťa je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. S čím otec dieťaťa súhlasil.
45. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. detí . Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
46. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom.
47. Rodičia sa dohodli na výške výživného v sume 120 eur mesačne.
48. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
49. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca detí prispievať na výživu dieťaťa sumou spolu 120 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. detí. Preto súd určil výživné podľa dohody rodičov v sume 120 eur mesačne.
51. Rodičia mal. detí nežiadali úpravu styku otca s deťmi, preto ho súd neupravoval.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.