Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/64/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y.. J. XX, XXX XX H. U., zastúpený advokátskou kanceláriou In Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2018/016409/Ve zo dňa 19.06.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Obec H. U., Spoločný obecný úrad, Kollárova 8, Trnava, ako stavebný úrad zamietol návrh žalobcu na rozhodnutie vo veci vydania stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Hospodárska budova“, na pozemku parc. č. 305/14 v k. ú. U. v obci H. U.. Svoje rozhodnutie stavebný úrad odôvodnil tým, že nie je splnená jedna zo základných podmienok pre umiestnenie stavby - „Hospodárskej budovy“, na pozemku parc. č. 305/14 v k. ú. U. a to v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce a tak isto, že predložený návrh nie je v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona.

2.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 13.4.2018 odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán neuviedol vo svojom rozhodnutí v čom nie je jeho návrh v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 stavebného zákona a poukázal na to, že Obecný úrad H. U. vo svojom stanovisku k projektu stavby „Hospodárska budova“ zo dňa 15.5.2015 vyslovene súhlasil s realizáciou stavby a uviedol, že táto je v súlade s územným plánom obce.

3.

Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky Trnava, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2018/016409/Ve zo dňa 19.06.2018 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obec H. U. č. Výst. JBO-190/2015/ Ge-61 zo dňa 13.03.2018. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že podľa územného plánu obce H. U. a jeho grafickej časti, ktorý bol schválený uznesením č. V/156 zo dňa 7.4.2008, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej

časti územného plánu obce H. U. sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom bloku „B“ - obytné územie. V tejto lokalite sa uvažuje výlučne s výstavbou rodinných domov na jestvujúcich pozemkoch, v prelukách, záhradách po asanácii starých objektov, resp. rekonštrukciou, nadstavbou jestvujúcich, za vopred uvedených podmienok. Z uvedeného teda vyplýva, že umiestnenie samostatnej stavby „Hospodárska budova“ na pozemku č. 305/14 v k. ú. H. U. je v rozpore s územnou dokumentáciou obce H. U., pretože predmetná stavba má slúžiť na skladovanie poľnohospodárskych plodín vypestovaných na okolitých pozemkoch a uschovanie poľnohospodárskych strojov a náradia. Keďže uvedená lokalita je určená výlučne na stavbu rodinných domov, ku ktorým môžu byť povolené nevyhnutné doplnkové zariadenia, garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská. Hospodárska budova je nebytovou budovou podľa ust. § 43c ods. 1 písm. j) stavebného zákona a preto ju nemožno umiestniť na pozemok parc. č. 305/14 v k. ú. H. U., ako hlavnú stavbu a nemôže plniť ani doplnkovú stavbu z dôvodu, že navrhovateľ nevlastní na danom pozemku, ani na vedľajších pozemkoch parc. č. 305/13 a 305/15 v k. ú. H. U. žiaden rodinný dom ako hlavnú stavbu.

II. Žaloba a žalobné dôvody

4.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.8.2018 žalobu, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu 24.8.2018. Žalobca v žalobe namietal, že pokiaľ stavebný úrad ustálil, že umiestnenie stavby je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce, s týmto sa nestotožňuje, keďže k rodinným domom sú prípustné zriaďovať nevyhnutné zariadenia ako garáže, verejné dopravné, technické vybavenia, uličnú zeleň a detské ihriská. Podmienečne vhodné sú doplnkové maloobchodné, sociálne a zdravotné služby. Územný plán teda pripúšťa umiestňovať a stavať k rodinným domov nevyhnutné zariadenia a ďalej ich exemplifikatívne vymenúva ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská, avšak len príkladmo, z čoho vyplýva, že hospodársku budovu nevylučuje. Naopak pripúšťa stavbu garáží a stavba žalobcu sa účelu garáže približuje, keď sa uvádza, že by mala slúžiť na skladovanie poľnohospodárskych plodín a na skladovanie poľnohospodárskych strojov a náradia. Poľnohospodársky stroj ako napr. traktor, malotraktor môže byť účastníkom cestnej premávky a teda môže mať aj vybudovanú garáž. Hospodárska budova bude preto slúžiť na ochranu týchto strojov pred poveternostnými vplyvmi. Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho správne orgány vychádzali, keď usúdili že navrhovaná stavba nie je v súlade s územným plánom, z dôvodu, že sa nejedná o drobnú stavbu, keď územný plán, ani § 37 o ktorý sa opiera žalovaný pojem drobná stavba nepoužívajú a už vôbec ich ako jediné prípustné doplnkové zariadenia k rodinným domom neprikazujú, z čoho vyplýva, že stavbu územný plán nezakazuje. V zmysle ústavnej zásady každý môže konať čo nie je zákonom zakázané, teda stavba je prípustná a stavebný úrad mal stavebné povolenie vydať. V územnom pláne však nie je „expresis verbis“ uvedené ani to, že stavba musí slúžiť rodinnému domu toho istého vlastníka, dokonca ani to, že musí mať doplnkovú funkciu. Doplnková funkcia sa viaže k maloobchodným, sociálnym a zdravotným službám, ktoré tiež neslúžia len konkrétnemu rodinnému domu toho istého vlastníka. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uvádza, že žalobca nevlastní rodinný dom na susedných parcelách, nemôže ísť o doplnkovú funkciu stavby. Žalovaný však nezohľadnil skutočnosť uvádzanú žalobcom už v odvolaní a síce že stavba bude slúžiť rodinným domom stojacim na okolitých pozemkoch a to domu súpis. č. XX na pozemku parc. č. 305/2 v k. ú. U. vo vlastníctve W. J. a D. J., bytom H. U. XX (žalobcovi rodičia). Územný plán neukladal podmienku, že stavby musia slúžiť rodinným domom postaveným na tom istom pozemku a vo vlastníctve tej istej osoby.

5.

Pokiaľ ide o ďalší dôvod pre ktoré nebolo schválené stavebné povolenie a to že stavba musí byť posudzovaná ako doplnková k rodinnému domu, tak žalobca v tomto smere uviedol, že má vlastnícke právo k pozemkom, na ktorom má byť stavba umiestnená. Ani analógiou nemožno dospieť k záveru, že ustanovenie § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 stavebného zákona sa má aplikovať v žalobcovom prípade tak, že žalobca má byť vlastník rodinného domu, ku ktorému bude stavba plniť funkciu doplnkovej stavby. Stavebný zákon vyžaduje len právo k pozemku, čo je podstatne širší pojem ako výlučné vlastníctvo ktoré vyžaduje stavebný úrad.

6.

Žalobca ďalej uviedol, že disponuje súhlasným stanoviskom obce s výstavbou hospodárskej budovy, ktorý mu obec dala ešte predtým ako mu zamietla návrh na stavebné povolenie. V tomto smere

poukazuje na to, že obec ktorá súhlasné stanovisko vydala, je ním viazaná. V § 140a sa uvádza, že stanovisko je záväzné, správny orgán je viazaný s výnimkou zmeny právnych predpisov alebo skutkových okolností, čo v danom prípade nenastalo. Žalobca bol stanoviskom uvedený do omylu a správne orgány ktoré vydávajú rozhodnutie nemôžu toto stanovisko ani meniť, ani k nemu mať výhrady, keďže v prípade stanoviska nejde o rozhodnutie podľa správneho poriadku, ktoré môže byť v rámci vyššej inštancie menené alebo zrušené.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

7.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 7.11.2018, keď uviedol, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný postupovali pri vydávaní svojich rozhodnutí v súlade s ustanovením § 37 stavebného zákona, pričom zistili, že podľa územného plánu obce H. U., jeho grafickej časti, ktorý bol schválený uznesením č. V/156 zo dňa 7.4.2018 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce H. U., výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom bloku „B“ - obytné územie. V týchto lokalitách sa uvažuje výlučne s výstavbou rodinných domov na jestvujúcich pozemkoch, v prelukách, záhradách, po asanácii starých objektov, resp. rekonštrukciou, nadstavbou jestvujúcich, za podmienok ktoré sú uvedené v územnom pláne obce. V súvislosti so záväzným stanoviskom obce H. U., vydaným 15.5.2015 pod č. OcU/2015/00614-01488 zo dňa 15.5.2015 sa žalovaný vyjadril, že toto stanovisko nemá formu záväzného stanoviska, pretože v ňom absentuje ustanovenie záväzného právneho predpisu, podľa ktorého obec koná a podľa ktorého predmetné stanovisko vydala. Takéto stanovisko má len informatívny charakter, ale nie záväzný. V závere stanoviska sa uvádza, že toto stanovisko nenahrádza rozhodnutie, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov podľa osobitných predpisov a preto ho nemožno ani považovať za záväzné pre vydanie územného rozhodnutia. Stanovisko obce H. U. je z hľadiska stavebného zákona irelevantné a nemôže vyvolať právne účinky.

8.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyjadril.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava

9.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov ( ) napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

10.

Podľa § 37 ods. 1, 2, 3, 4 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,

protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

(4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona (1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty,

Podľa § 140b ods. 1, 2, 3 stavebného zákona (1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

(2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

(3) Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

11.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 30.9.2015 obec H. U., Spoločný obecný úrad, so sídlom Kollárova 8, Trnava, vydal rozhodnutie č. Výst. JBO-190/2015/Ge-227 v územnom a stavebnom konaní vo veci návrhu žalobcu na rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým zamietol návrh žalobcu na vydanie stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Hospodárska budova“ a pozemku parc. č. 305/14 v k. ú. U..

12.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu dňa 21.10.2015 odvolanie, v ktorom žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť tomuto orgánu na nové konanie, za účelom vydania stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní.

13.

Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky svojim rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2015/034947/Ve zo dňa 02.12.2015, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce H. U..

14.

Žalobca preto podal dňa 8.2.2016 žalobu na preskúmanie postupu správnych orgánov podľa a nasl. a domáhal sa zrušenia druhostupňového rozhodnutia Krajským súdom v Trnave.

15.

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 28.6.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, na ďalšie konanie.

16.

Dňa 10.1.2018 Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, vydal rozhodnutie č. OU- TT-OVBP2-2018/001884/Ve, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a obce H. U., Spoločného obecného úradu, Kollárova Trnava, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17.

Dňa 13.3.2018 obec H. U., Spoločný obecný úrad, Kollárova Trnava, rozhodnutím č. Výst. JBO-190/2015/Ge-61, zamietol návrh žalobcu na vydanie stavebného povolenia v zlúčenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Hospodárska budova“, na parc. č. 305/14 v k. ú. H. U..

18.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.4.2018 odvolanie.

19.

Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Trnava, vydal rozhodnutie č. OU- TT-OVBP2-2018/016409/Ve zo dňa 19.6.2018 (napadnuté rozhodnutie žalovaného), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce H. U., Spoločného obecného úradu Trnava.

20.

V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu krajský súd poznamenáva nasledovné: Námietka žalobcu, že bol uvedený do omylu, keď stavebný úrad obec H. U. mu vydala stanovisko č. OcU/2015/00614-01488 k projektu stavby „Hospodárska budova“ zo dňa 15.5.2015, v ktorom sa obec vyjadrila, že stavba je v súlade s územným plánom obce, krajský súd poznamenáva, že stavebník bez vydania stavebného povolenia nemôže začať s výstavbou stavby, a to v danom prípade, teda žalobca nemohol pred vydaním stavebného povolenia na základe tohto stanoviska začať s realizáciou stavby. Realizácia stavby je možná až po právoplatnosti vydaného stavebného povolenia, pričom v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že ak predmetné stanovisko spôsobilo žalobcovi nejaké náklady ktoré súvisia s prípravami na realizáciu stavby a vznikla tým stavebníkovi škoda, je podľa názoru súdu stavebník - žalobca oprávnený domáhať sa náhrady skutočnej škody na príslušnom všeobecnom súde, v súvislosti s uvedením do omylu zo strany prvostupňového správneho orgánu. Samotná skutočnosť, že následne stavebný úrad zamietol žalobcovi návrh na vydanie stavebného povolenia je skutočnosťou, ktorá je z hľadiska posúdenia otázky či je stavba v súlade s územným plánom právne významná.

21.

V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorý namietal závery prvostupňového rozhodnutia ako aj žalovaného, že mu bol návrh zamietnutý na základe toho, že nie je vlastníkom rodinného domu, ku ktorému mala navrhovaná hospodárska budova charakter doplnkovej stavby, tak s týmto stanoviskom sa krajský súd nestotožňuje a poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako vlastník pozemku parc. č. 305/14 v k. ú. U. v obci H. U., mal právo požiadať o vydanie stavebného povolenia na takúto stavbu a stavebný úrad mal túto jeho žiadosť posudzovať len z hľadiska ustanovenia § 37 a nasl. stavebného zákona a pokiaľ charakter tejto stavby nie je v rozpore s týmito ustanoveniami a je v súlade s územným plánom obce, mohol stavebný úrad tomuto návrhu vyhovieť.

22.

Krajský súd v Trnave teda vidí zásadný problém pre ktorý považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného za vecne správne v tom, že navrhovaná stavba nie je v súlade s územným plánom obce v danej lokalite, keďže v tejto lokalite sa predpokladá a územný plán stanovuje, že dané pozemky budú slúžiť len na výstavbu obytných domov, pričom hospodárska budova taký charakter nehnuteľnosti nespĺňa.

23.

Krajský súd v tomto smere poukazuje, že základným územno-plánovacím dokumentom na miestnej úrovni je územný plán obce. Územný plán obce komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia, určuje zásady, navrhuje vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvale udržateľného rozvoja. Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť a životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Cieľom územného plánovania je prostredníctvom sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadania územia a funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni sa nezastavané územie. Orgány územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy.

24.

Krajský súd sa stotožňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí žalovaného, že podľa územného plánu obce H. U., jeho grafickej časti, ktorý bol schválený uznesením č. V/156 zo dňa 7.4.2008, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce H. U., výkresu „schéma záväzných častí a VPS“ sa navrhovaná stavba nachádza v regulačnom bloku „B“ - obytné územie. V týchto lokalitách sa uvažuje výlučne s výstavbou rodinných domov na jestvujúcich pozemkoch, v prelukách, záhradách, po asanácii starých objektov, resp. rekonštrukciou, nadstavbou už jestvujúcich domov za určených podmienok:

- rešpektovať vidiecky charakter pôvodnej zástavby, dodržať uličný charakter zástavby, nerealizovať stavebné objekty nad druhé nadzemné podlažie, druhé podlažie je potrebné riešiť ako obytné podkrovie,

- k rodinným domom sú prípustné nevyhnutné zariadenia ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská. Podmienečne vhodné sú doplnkové maloobchodné, sociálne a zdravotné služby.

25.

Z uvedeného teda vyplýva, že umiestnenie samostatnej „Hospodárskej budovy“ na pozemku parc. č. 305/14 v k. ú. H. U. je v rozpore s územnou dokumentáciou obce H. U., keďže predmetná stavba mala slúžiť na skladovanie poľnohospodárskych plodín vypestovaných na okolitých pozemkoch a na uschovávanie poľnohospodárskych strojov a náradia.

26.

Krajský súd konštatuje, že „Hospodárska budova“ tak ako ju navrhol žalobca je nebytovou budovou, ktorú treba posudzovať podľa ustanovenia § 43c ods. 1 písm. j) stavebného zákona, a teda nemá charakter obytnej budovy pre ktoré boli vyčlenené regulatíva pre lokalitu v ktorej sa nachádza pozemok parc. č. 305/14, podľa schváleného územného plánu obce H. U..

27.

Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe namieta, že územný plán pripúšťa umiestňovať a stavať k rodinným domom nevyhnutné zariadenia a ďalej ich explicitne vymenováva ako garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličná zeleň a detské ihriská a tieto vymenováva len príkladmo, s týmto názorom sa krajský súd nestotožňuje, keďže územný plán k podmienkam za ktorých sa uvažuje s výlučnou výstavbou rodinných domov v lokalite kde sa nachádza parcela žalobcu, na ktorej žiadal vydať stavebné povolenie pre výstavbu „Hospodárskej budovy“ je taxatívne vymenované aké sú prípustné nevyhnutné zariadenia k rodinným domom, keď sú tieto vymenované, pričom sa jedná o garáže, verejné dopravné a technické vybavenie, uličnú zeleň a detské ihriská. Ďalej sú tam uvedené ako podmienečne vhodné doplnkové maloobchodné, sociálne a zdravotné služby, pričom územný plán vôbec nepočíta s výstavbou hospodárskych budov tak ako to prezentuje žalobca.

28.

Navyše tieto nevyhnutné zariadenia viaže žalovaný resp. stavebný úrad v územnom pláne ako doplnkové stavby rodinného domu.

29.

Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva nasledovné: Pokiaľ chcel žalobca realizovať výstavbu hospodárskej budovy ako doplnkovú stavbu, tak nespĺňa predpoklady vlastníctva rodinného domu v danej lokalite. V prípade že chcel realizovať hospodársku stavbu ako samostatný objekt, tak v tomto smere žalobca nesplnil náležitosti uvedené v ustanovení § 37 ods. 1 stavebného zákona, keďže výstavba takejto hospodárskej budovy ako samostatne stojaceho objektu je v rozpore s územným plánom obce.

30.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

31.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže u žalovaného sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody súd v danom prípade nezistil.

32.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.