Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8S-12-2018.pdf
PDF · 109.45 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobkyne: P.. Y.. Q. Š.X. H., bytom F. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpenú: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OCDPK-2017/044431 zo dňa 20.12.2017, takto
rozhodol:
I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OCDPK-2017/044431 zo dňa 20.12.2017 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 05.02.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach 06.02.2018 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE- OCDPK-2017/044431 zo dňa 20.12.2017, ktorým žalovaný rozhodol o odmietnutí odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 30.10.2017, ktorý vydal Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-KE-OCDPK-2017/044431.
2. Žalovaný správny orgán v Rozkaze o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa zo dňa 30.10.2017 vedený pod č. OU-KE-OCDPK-2017/044431 uvádza, že prevádzkovateľ vozidla P..Y.. Q. Š.Á. H. sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 18.06.2016 v čase o 10:25:11 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Pokutu vo výške 150,- eur mal uhradiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozkazu.
3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 30.10.2017 správny orgán citoval ustanovenia § 2 ods. 4, § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1,5, § 12 ods. 1, § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a poukázal na získané dôkazy porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 1535372 a fotografie 2X, vyhotovených dňa 19.06.2016 v čase o 02:58:30 h. Na základe záznamu o vykonaní kontroly č. 1535372 a fotografií 2X, vyhotovených dňa 19.06.2016 v čase o 02:58:30 h, bolo podľa jeho záverov zistené a preukázané, že účastník konania dňa 18.06.2016 v čase o 10:25:11 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.
4. Na základe týchto skutočností uložil žalobkyni pokutu vo výške 150,- eur a poučil ju o možnosti podať odpor voči tomuto rozkazu.
5. Žalobkyňa dňa 09.11.2017 podala odpor proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, kde uviedla, že 04.11.2017 jej bol doručený rozkaz na zaplatenie pokuty za neuhradenú diaľničnú známku. Uviedla, že v mesiaci jún 2016 sa s manželom rozhodli pre legálnu zmenu majiteľa vozidla z manžela na žalobkyňu. Opomenutím však v mesiaci jún nedošlo k nahláseniu zmeny údajov (z evidenčného čísla X. XXX W. na O. XXX O.) už zaplatenej ročnej diaľničnej známky. Žalobkyňa ďalej v odpore uviedla, že ročná diaľničná známka bola zaplatená a z tohto dôvodu nedošlo k neuhradeniu a teda nezákonnému užívaniu vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest.
6. Dňa 20.12.2017 rozhodol žalovaný správny orgán o odmietnutí odporu z dôvodu, že prevádzkovateľ predložil doklad o zaplatení diaľničnej známky s tým, že predmetné vozidlo bolo prepísané KDI v Košiciach dňa 14.06.2016 s novým EČV: O. XXX O., ale prevádzkovateľ nedisponoval dokladom o zaplatení platnej diaľničnej známky k vozidlu, ku ktorému bol vydaný rozkaz s pokutou predložený záznamom o kontrole, t.z. že kontrolným systémom bolo zaznamenané vozidlo bez úhrady diaľničnej známky a pokuta bola oprávnená.
7. Žalobkyňa v správnej žalobe zo dňa 05.02.2018 uvádza:
„Žalovaný sa v rozhodnutí o odmietnutí odporu vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne o tom, že diaľničná známka na osobné motorové vozidlo S. H., VIN: U. bola riadne uhradená dňa 29.01.2016 k evidenčnému číslu X. XXX W. s platnosťou diaľničnej známky do 31.01.2017 a dňa 14.06.2016 došlo iba k zmene evidenčného čísla osobného motorového vozdila S. H., VIN: JS. z X. XXX W. na O. XXX O., nedošlo k zmene vlastníka, lebo vlastníkom vždy boli manželia (žalobkyňa s manželom H. Š.), aj keď do 14.06.2016 bol vedený ako držiteľ manžel a po tomto dátume manželka (žalobkyňa). Ročná diaľničná známka na rok 2016 bola zaplatená a tým nedošlo k neuhradenému a nezákonnému užívaniu vymedzených úsekov diaľníc a rýchlostných ciest v Slovenskej republike. Motorové vozidlo S. H. bolo stále to isté,na ktoré bola diaľničná známka uhradená, zmenila sa len ŠPZ z evidenčného čísla X. XXX W. na O. XXX O..".
8. V tejto súvislosti v správnej žalobe poukázala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu aj na Usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 16.12.2016:
„Máme za to, že Usmernenie nemôže byť záväzným stanoviskom vo veci samej a nemôže byť v rozpore so zákonom a Ústavou. Navyše sa uvedené Usmernenie nevzťahuje na žalobkyňu, keďže žalobkyňa nespravila chybu pri zadávaní EČV a žalobkyňa disponuje dokladom o zaplatení platnej diaľničnej známky k vozidlu, čo v konaní uviedla."
9. Na základe týchto skutočností navrhla žalobkyňa, aby správny súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.03.2018 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky argumentoval nasledovne:
„Správny orgán sa vo svojom Rozhodnutí o odmietnutí odporu zo dňa 12.12.2017 vyjadril k skutkovej podstate správneho deliktu a trvá na svojom. Správny orgán sa s tvrdeniami účastníka konania uvedenými v podanom odpore o tom, že má uhradenú diaľničnú známku, nestotožňuje z nasledovných dôvodov: Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. sa pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe, uvádzajú štyri údaje o vozidle do elektronického systému - evidencie úhrady diaľničnej známky: a) krajina registrácie vozidla, b) evidenčné číslo vozidla, c) typ vozidla, d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 488/201 Z. z. služby súvisiace s opravou údajov, určí správca výberu úhrady diaľničnej známky teda Národná diaľničná spoločnosť. a.s. vo svojich všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku VI ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky (vydané s platnosťou a účinnosťou odo dňa 01. 12. 2015), mal prevádzkovateľ vozidla podať žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky z dôvodu zmeny evidenčného čísla vozidla.
Inak kontrolný systém úhrady diaľničnej známky, prevádzkovaný správcom výberu úhrady diaľničnej známky (NDS, a.s. - SkyToll, a.s.) vyhodnotí vozidlo, ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. cit.: „Za správny delikt podľa ods. 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur." Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. cit.: „Správneho deliktu sa dopusti ten kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. " Na základe zisteného a potvrdeného stavu veci je preukázané, že prevádzkovateľ vozidla nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z.. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. cit.: „Prevádzkovateľ vozidla, je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky."
11. Žalovaný preto navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.
12. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.03.2018. V tomto podaní zopakovala svoje žalobné námietky na ktorých trvá naďalej.
13. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť.
14. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 488/2013 Z. z. o o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“ alebo „zákon č. 488/2013 Z. z.“) prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
16. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje a) krajina registrácie vozidla, b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2, c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.
17. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach.
18. Podľa § 10a ods. 1 tohto zákona správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
19. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.
20. Podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona na rozkazné konanie o správnom delikte je miestne príslušný okresný úrad, v obvode ktorého má prevádzkovateľ vozidla sídlo, ak ide o právnickú osobu, miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Ak je
prevádzkovateľom vozidla osoba s bydliskom, miestom podnikania, alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, miestne príslušným na rozkazné konanie o správnom delikte je okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého došlo k prvému zisteniu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 spáchaného v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.
21. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona okresný úrad vec odloží, ak a) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla, b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, c) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla, d) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla, e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7, f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa § 3 ods. 1.
22. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. (1) Rozkaz vydaný podľa § 11 ods. 1 má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak odsek 9 neustanovuje inak. Spolu s rozkazom sa prevádzkovateľovi vozidla zašle aj fotografia o porušení povinnosti podľa § 4 ods. 2 a záznam o kontrole. Rozkaz nemožno doručiť verejnou vyhláškou. (2) Prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. (3) Okresný úrad odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b) bol podaný podľa odseku 7 a neobsahuje údaje o vodičovi podľa odseku 7, c) bola pokuta už uhradená. (4) Okresný úrad vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu. (5) Včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak. (6) Ak po podaní odporu okresný úrad zistí dôvody podľa § 12 ods. 1, konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. (7) Ak prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo alebo jazdnú súpravu v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla preruší a začne konanie o priestupku vodiča podľa § 10. Ak v konaní o priestupku vodiča podľa § 10 okresný úrad v lehote ustanovenej osobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, priestupok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného zákona, 22) pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla; inak okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. (8) Prevádzkovateľovi vozidla, ktorému je po podaní odporu podľa odseku 2 uložená pokuta za správny delikt podľa § 10a ods. 1, okresný úrad uloží povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním správneho deliktu vo výške 30 eur. Úhrada trov konania je príjmom štátneho rozpočtu. Trovy konania sú splatné v lehote splatnosti uloženej pokuty. (9) Rozkaz podľa odseku 1, rozhodnutie o odmietnutí odporu podľa odseku 4, rozhodnutie o zastavení konania podľa odsekov 6 a 7 a rozhodnutie o prerušení konania podľa odseku 7 môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby. Spis o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla sa môže viesť len v elektronickej podobe.
23. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je jednak právne neakceptovateľné z hľadiska právnych požiadaviek na právnu kvalitu administratívneho rozhodnutia a taktiež nezohľadňuje tzv. materiálny znak správneho deliktu, s ktorým sa bolo potrebné v správnom konaní vysporiadať vyčerpávajúcim obsahom argumentácie správneho orgánu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.
24. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala na skutočnosť, že došlo k zmene majiteľa vozidla z manžela (H. Š.) na manželku (žalobkyňu - Q. Š. H.). Touto zmenou došlo aj k zmene EČV z X. XXX W. na O. XXX O.. Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť, či správny orgán pri rozhodovaní vo veci nepostupoval príliš formalisticky a či rozhodnutie o odmietnutí odporu bolo správne. Podľa zisteného skutkového stavu totiž išlo nesporne o zrejmé neúmyselné posúdenie stavu veci žalobkyňou, keď žalobkyňa po zmene v evidencii vozidiel (zmena EČV) nenahlásila správcovi výberu úhrady diaľničnej známky túto zmenu, hoci išlo stále o to isté motorové vozidlo.
25. Krajský súd v Košiciach ako správny súd zastáva názor, že konanie žalobkyne síce po formálnej stránke vykazuje znaky porušenia povinnosti uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 v spojení s § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., avšak vychádzajúc z účelu tohto zákona a prihliadajúc na okolnosti predmetnej veci by bolo podľa názoru súdu nespravodlivé trvať na sankčnom postihu žalobkyne a nerešpektovať tak potrebu komplexného výkladu dotknutých ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. a tiež materiálneho znaku administratívneho deliktu.
26. Konanie žalobkyne, aj keby napĺňalo formálne skutkovú podstatu správneho deliktu prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 16b ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z., nenapĺňa jeho materiálnu stránku, t. j., nejde podľa názoru súdu o také konanie, ktoré by bolo z pohľadu zákonodarcu spoločensky neprijateľné a ktoré by bolo v rozpore so záujmom chráneným dotknutou právnou úpravou do tej miery, že by malo byť sankcionované uložením pokuty.
27. Správny súd ďalej k veci uvádza, že na jednej strane čisto materiálne poňatie administratívneho deliktu by bolo problematické z hľadiska zásady právnej istoty, ale na strane druhej čisto formálne poňatie takéhoto konania by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti v konkrétnych prípadoch. Materiálny znak hrá kľúčovú úlohu práve v hraničných prípadoch, kedy by jeho neposudzovanie mohlo viesť k prílišnému formalizmu, k stíhaniu nepatrných porušení právnych povinností a k nespravodlivému rozhodnutiu. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania, a dochádzalo by k znižovaniu autority správnych orgánov. Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty. Argumentácie žalovaného v naznačenom smere v preskúmavanom rozhodnutí absentuje.
28. Krajský súd v Košiciach ďalej považoval za neopodstatnené aj tvrdenie žalovaného správneho orgánu týkajúce sa skutočnosti, že žalobkyňa neuhradila diaľničnú známku, pretože v procesnoprávnom rozpore s týmto prezentovaným pohľadom na druhej strane sám hodnotí predloženie listinných dôkazov
- úhradu za diaľničnú známku, ktoré boli súčasťou podaného odporu. Argumenty žalobkyne o zmene majiteľa vozidla a následnej zmene EČV rieši s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky NDS, a.s. a neriešil samotnú podstatu vzniku správneho deliktu a možnú nápravu.
29. Rozkazné konanie o správnom delikte v zmysle § 11 zákona č. 488/2013 Z. z., je obdobné rozkaznému konaniu podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Účelom zavedenia rozhodovania o správnom delikte zjednodušenou formou konania, aplikáciou inštitútu rozkazného konania, bolo zlepšiť vymáhateľnosť pokút uložených za porušenie povinností podľa tohto zákona, zabezpečiť požiadavku vyplývajúcu z § 3 ods. 3 Správneho poriadku - vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, pričom sa má dbať na hospodárny priebeh konania, bez zbytočného zaťažovania osôb. Jeho jednoznačnou a poprednou výhodou je jeho rýchlosť a výrazná hospodárnosť; nevzniká tu potreba doručovania najprv upovedomenia o začatí konania s prípadným nariadením ústneho pojednávania vo veci, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia. Pri riešení správneho deliktu prevádzkovateľa vozidla alebo jazdnej súpravy sa vo väčšine prípadov nepredpokladá náročné dokazovanie tohto skutku, nakoľko samotným vyhotovením dôkazu, overením dôkazov a následnou lustráciou prevádzkovateľa v informačných systémoch je dokazovanie ukončené. Ak je nepochybne zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom alebo jazdnou súpravou konkrétneho prevádzkovateľa, okresný úrad bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, na ktorého obsahové náležitosti sa primerane vzťahuje § 47 Správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t.j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní. Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty je možné podať odpor.
Dôvodom podania odporu môže byť akákoľvek námietka. Účastník konania však v prípade neúspechu v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 Eur. Podaný odpor zrušuje rozkaz a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla okrem prípadu, ak odpor obsahuje také skutočnosti, príp. doložené relevantné dôkazy, ktoré odôvodňujú postup podľa § 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., keď okresný úrad konanie zastaví. Druhou výnimkou, keď okresný súd nepokračuje po podanom odpore v konaní o správnom delikte, ale konanie preruší, je keď prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 z. č. 488/2013 Z. z. uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo alebo jazdnú súpravu v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu (§ 13 ods. 7 zákona č. 488/2013 Z. z.).
30. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný, pokiaľ mienil odpor odmietnuť podľa § 13 ods. 3 písm. a) z. č. 488/2013 Z. z., nešpecifikoval, akú predpísanú náležitosť podaný odpor neobsahuje. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že podaný odpor bol odôvodnený, v rozsahu uvedenia rozhodujúcich skutočností, o ktoré účastník konania (žalobkyňa) opiera svoju obranu proti výroku o uložení pokuty za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. To samo o sebe postačuje na to, aby bol rozkaz zrušený ex lege (§ 13 ods. 5 z. č. 488/2013 Z. z.).
31. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd, vykladajúc citovanú právnu úpravu a posudzujúc zistený skutkový stav veci a z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) Správneho súdneho poriadku, preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu (§191 ods. 6 SSP).
32. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude podrobne sa zaoberať argumentáciou žalobkyne v administratívnom konaní. Odpor žalobkyne z 09.11.2017 adresovaný Okresnému úradu Košice, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií konkrétne relevantné skutočnosti, na ktoré však žalovaný správny orgán nereagoval a následne z nich nevyvodil žiadne právne závery v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaný bude teda predovšetkým povinný rešpektovať názor správneho súdu pri posudzovaní materiálneho znaku správneho deliktu. V procesnoprávnej rovine správny súd ukladá žalovanému aplikovať výklad dotknutých ustanovení o diaľničnej známke obsiahnutý v tomto rozsudku, a to osobitne vo vzťahu k zneniu § 13 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke.
33. Záverom súd k veci poznamenáva, že posudzovanie zákonnosti a správnosti interného právneho aktu Ministerstva vnútra SR presahuje rámec a právny záber súdneho konania v danej právnej veci. Právne stanovisko senátu Krajského súdu v Košiciach k jeho obsahu je však čitateľné z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bol v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).
35. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.