Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-41-2018.pdf
PDF · 111.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : FORMAT Prešov, s.r.o., IČO: 36 168 386, Levočská 12, 080 01 Prešov, právne zastúpený: JUDr. Pavol Gombos, advokát, Popradská 66, 040 11 Košice proti žalovanému : G-SNV, s.r.o., IČO: 36 592 323, Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, právne zastúpený: JUDr. Peter Belica, advokát, M.R. Štefánika 36, 036 01 Martin, o zaplatenie 2.000,- € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur od 31.03.2012 do 31.01.2013, s úrokom z omeškania 9,75 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur od 01.02.2013 do 07.05.2013, s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur, od 08.05.2013 do 12.11.2013, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur od 13.11.2013 do 10.06.2014, s úrokom z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur od 11.06.2014 do 09.09.2014, s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur od 10.09.2014 do 31.12.2014, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur od 01.01.2015 do 15.03.2016, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2.841,96 Eur od 16.03.2016 do 12.04.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2.000,-- Eur od 13.04.2018 do 06.06.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.700,-- Eur od 07.06.2018 do 27.06.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.500,-- Eur od 28.06.2018 do 04.07.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.200,-- Eur od 05.07.2018 do 10.07.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 11.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie čo do zaplatenia istiny vo výške 1.000,-- Eur z a s t a v u j e .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.05.2018 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobný návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 2.000,- € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 31.03.2012 do 31.01.2013, s úrokom z omeškania 9,75 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 01.02.2013 do 07.05.2013, s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 08.05.2013 do 12.11.2013, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 13.11.2013 do 10.06.2014, s úrokom z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 11.06.2014 do 09.09.2014, s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 10.09.2014 do 31.12.2014, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 01.01.2015 do 15.03.2016, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 16.03.2016 do 12.04.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2.000,- € odo dňa 13.04.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému dodal tovary a služby na základe objednávky č. 4500024751 a
súpisu vykonaných prác zo dňa 27.02.2012, na základe čoho vystavil žalovanému faktúru č. 20120210 v celkovej výške 2.841,96 €. Žalovaný žalobcovi v lehote splatnosti túto faktúru neuhradil. Dňa 12.04.2018 žalovaný uhradil titulom vyššie označenej faktúry sumu vo výške 841,96€. Dňa 17.04.2018 žalovaný uznal dlh voči žalobcovi titulom neuhradenej faktúry č. 20120210 za dodané tovary a služby v celkovej výške 2.841,96 € aj s príslušenstvom. Súčasťou uznania dlhu bolo aj vyhlásenie dlžníka, že dňa 12.04.2018 uhradil titulom vyššie označenej faktúry sumu vo výške 841,96 €.
2. V zmysle návrhu žalobcu vydal súd dňa 28.06.2018 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, preto súd uznesením zo dňa 20.08.2018 platobný rozkaz zrušil.
3. V podanom odpore žalovaný v celom rozsahu neuznáva uplatnený nárok žalobcu, a to čo do právneho a skutkového základu aj čo do výšky. Poukázal, že výška žalovanej istiny 2.000,- € s príslušenstvom nie je správna, pretože žalovaný okrem úhrady 841,96 € zo dňa 11.04.2018 uhradil žalobcovi sumu 300,- € dňa 06.06.2018, sumu 200,- € dňa 27.06.2018, sumu 300,- € dňa 04.07.2018 a sumu 200,- € dňa 10.07.2018, t.j. spolu 1.000,- €, pričom k platbám vždy určil VS 20120210, a teda v zmysle § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka určil, že uhrádza istinu faktúry č. 20120210. Žalovaný vznáša námietku premlčania voči celému žalovanému nároku žalobcu, pretože nárok žalobcu bol uplatnený na súde dňa 24.05.2018, t.j. po uplynutí zákonnej 4 ročnej premlčacej doby. Žalobca založil titul svojho uplatneného nároku na uznaní dlhu zo dňa 17.04.2018, žalovaný však k 17.04.2018 pri podpisovaní uznania dlhu nevedel, že nárok žalobcu z faktúry č. 20120210 je premlčaný, preto toto uznanie dlhu zo dňa 17.04.2018 nespôsobilo zákonnú domnienku o existencií trvania dlhu v čase uznania dlhu, a teda nezačala plynúť v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nová premlčacia doba 10 rokov od uznania dlhu zo dňa 17.04.2018. Žalovaný osobitne vznáša námietku premlčania aj voči uplatneným úrokom z omeškania, keďže v zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa tieto úroky premlčali v troch rokoch. Namietal výšku úrokov z omeškania aj ich jednotlivé obdobia z dôvodu, že sú uplatnené v rozpore s § 369 ods. 2 ObZ v spojení s nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. a základnej sadzby ECB. Má tiež za to, že podľa obsahu uznania dlhu zo dňa 17.04.2018 možno tento považovať ak ako nováciu, ktorá nahrádza pôvodný nárok za faktúry č. 20120210 a v tomto novom záväzku ( na základe uznania dlhu ) už príslušenstvo k istine nie je evidované a uznávané žalovaným. Z úhrady sumy 841,96€ ani ďalších úhrad žalovaného nemožno v zmysle ustanovení OZ bez ďalšieho usudzovať, že žalovaný uznáva svoj dlh voči žalobcovi, keďže podľa § 588 OZ čiastočná úhrada dlhu nezakladá domnienku uznania dlhu. Uznanie dlhu je uskutočnené podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka. Žalobca taktiež nijako nezdokladoval, že žalovanému doručil faktúru č. 20120210 a preto považuje žalovaný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a určenie počiatku údajného omeškania za neopodstatnený. Žalobu tak vo vzťahu k svojej osobe navrhoval zamietnuť.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného ohľadom výšky uplatnenej pohľadávky, pretože to bol žalovaný, ktorý spôsobil nutnosť vymáhania pohľadávky súdnou cestou tým, že počas dlhej doby neuhradil svoj záväzok. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že dňa 17.04.2018 pri podpisovaní uznania dlhu nevedel, že nárok žalobcu z faktúry č. 20120210 je premlčaný a preto toto uznanie dlhu nespôsobuje zákonnú domnienku o existencii trvania dlhu v čase uznania dlhu. Poukázal, že v rámci podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil Inventarizáciu pohľadávok a záväzkov podľa zákona č. 431/2002 Zb. o účtovníctve, v rámci ktorej žalovaný dňa 02.02.2018 vlastnoručným podpisom potvrdil a uznal, že žalobcom vykázaný zostatok súhlasí s evidenciou žalovaného. Táto inventarizácia vyvracia tvrdenie žalovaného o tom, že z podaného návrhu nie je zrejmé, či a kedy žalobca doručil žalovanému faktúru č. 20120210, nakoľko na žalovaným podpísanej inventarizácií je uvedené, že žalovaný má vedomosť o tejto neuhradenej faktúre a potvrdil uvedený údaj o prijatí a vydaní faktúry dňa 29.02.2012, ako aj údaj o jej splatnosti dňa 30.03.2012. Žalobca poukazuje aj na to, že sám žalovaný v konaní predložil ako dôkaz Knihu záväzkov v tuzemskej mene po partneroch, v ktorej eviduje záväzok voči žalobcovi s uvedením údaja o splatnosti ku dňu 30.03.2012. Žalobca uvádza, že inventarizáciu podľa zákona o účtovníctve je možné v prípade obchodnoprávnych vzťahov priamo stotožniť s uznaním záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný podpisom Inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa zákona č. 431/2002 Zb. o účtovníctve dňa 02.02.2018 uznal záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka, čím vznikla vyvrátiteľná domnienka o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval a z tohto dôvodu možno považovať každú čiastočnú úhradu za uznanie záväzku. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol podľa názoru žalobcu jednoznačne obchodným vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca je okrem iného toho názoru, že konateľ žalovaného vedel
a mal vedieť o tom, že podpisom Inventarizácie pohľadávok a záväzkov uznal predmetný záväzok, predovšetkým z toho dôvodu, že z ustanovení Obchodného zákonníka mu vyplýva povinnosť konať v mene spoločnosti s odbornou starostlivosťou. Podpísanie uznania dlhu zo dňa 17.04.2018 bolo vykonané žalobcom len z opatrnosti na potvrdenie vyššie uvedeného stavu a uznaním dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka de facto došlo k uznaniu nepremlčaného dlhu. Keďže žalovaný medzi podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a podaním vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného uhradil žalobcovi časť uplatnenej istiny vo výške 1.000,- €, pristúpil žalobca v tejto časti k späťvzatiu žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.000,- € spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 31.03.2012 do 31.01.2013, s úrokom z omeškania 9,75 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 01.02.2013 do 07.05.2013, s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 08.05.2013 do 12.11.2013, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 13.11.2013 do 10.06.2014, s úrokom z omeškania 9,15 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 11.06.2014 do 09.09.2014, s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 10.09.2014 do 31.12.2014, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 01.01.2015 do 15.03.2016, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2.841,96 € odo dňa 16.03.2016 do 12.04.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 2.000,- € odo dňa 13.04.2018 do 06.06.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.700,- € odo dňa 07.06.2018 do 27.06.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.500,- € odo dňa 28.06.2018 do 04.07.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.200,- € odo dňa 05.07.2018 do 10.07.2018, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.000,- € odo dňa 11.07.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2018 poukázal, že žalobný petit, ktorým žalobca žiada od súdu určiť povinnosť žalovaného na úhradu peňažnej istiny s príslušenstvom nie je vykonateľný a je v rozpore s § 137 CSP a je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho odporu, naďalej trval na námietke premlčania voči celému žalovanému nároku žalobcu. Inventarizáciu záväzku zo dňa 02.02.2018 podľa žalovaného nemožno považovať za platné uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka, ani podľa Obchodného zákonníka, nakoľko je potom nelogické, prečo 2 a pol mesiaca po uznaní dlhu zo dňa 02.02.2018 bolo vytvorené uznanie dlhu zo dňa 17.04.2018. Z uvedených faktických krokov žalobcu po 02.02.2018 je zrejmé, že samotný žalobca nepovažoval inventarizáciu pohľadávok a záväzkov za platný právny úkon vyvolávajúci následok uznania záväzku.
6. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to faktúru č. 20120210, inventarizáciu pohľadávok a záväzkov, uznanie dlhu,
7. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia, výsluch konateľa žalovaného, námietku premlčania a listinné dôkazy, a to knihu záväzkov v tuzemskej mene po partneroch, výpisy z účtu.
8. Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie v zmysle návrhov strán. Strany sporu v celom rozsahu trvali na svojich písomných vyjadreniach. Žalobca trval na tom, že inventarizáciou pohľadávok a záväzkov došlo bez ďalšieho k uznaniu pohľadávky v zmysle § 323 Obchodného zákonníka a navyše má za to, že k písomnému uznaniu došlo podľa Obchodného zákonníka a že uznanie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti aby malo právne účinky. Mal za to, že žalovaný vedel o premlčaní, nakoľko splatnosť faktúry vyplýva priamo z inventarizácie.
9. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby a pre prípad, že by súd dospel k inému záveru, tak pokiaľ ide o trovy konania navrhol, aby pri žalovanom prihliadol súd na osobitný zreteľ spočívajúci v tom, že súdny spor bol vyvolaný úplne zbytočne, pretože žalovaný plnil, pričom žalobca okamžite podával návrh na vydanie platobného rozkazu. Trval na tom, že žalovaný nemal vedomosť o premlčaní a že k uznaniu došlo podľa Občianskeho zákonníka, pričom tento úkon nebol urobený slobodne a vážne, nakoľko žalovaný konal pod nátlakom a taktiež nie je správne uvedená výška dlhu v uznaní. Je zrejmé, že pokiaľ by si bol žalobca istý inventarizáciou pohľadávok nemal by dôvod posielať ešte samostatné uznanie.
10. Konateľ žalovaného H.. E. D. uviedol, že začiatok tohto sporu je v roku 2012, kedy vznikla žalovaná faktúra a kedy konateľom bol on spolu s H.. R.. Následne sa firma dostala do problémov, koncom roka 2015 došlo kvôli tomu aj k zmene vo vlastníckych vzťahoch, zmenili sa spoločníci a došlo aj k zmene účtovného softwaru. Celé účtovníctvo do roku 2016 im robila externá firma a pri
preklápaní na iný účtovný software sa stalo, že niektoré dokumenty neprešli, preto sa museli následne prácne dopisovať a vkladať do účtovníctva, hľadali sa doklady v archíve. Nevie, či faktúra žalobcu bola takto účtovne preklopená. Niekedy v roku 2018 ho telefonicky kontaktoval bývalý konateľ H.. R. s tým, aby sa pozrel na spornú faktúru, že je ešte neuhradená. Následne požiadal ekonómku, aby zabezpečila úhradu, čo aj zrealizovala. Splátky realizovali v rámci možností, keďže firma od roku 2016 prechádzala reštruktualizáciou a nejaký presný splátkový kalendár dohodnutý nebol. Uznanie dlhu mu bolo predložené jeho ekonómkou po tom ako dostala list od žalobcu, že v ich firme prebieha audit a že je potrebné, aby to podpísal a opečiatkoval. Nejakú veľkú pozornosť tomu nevenoval, uznanie podpísal. Vedel, že keď prebieha vo firme audit a firma má nevymožiteľné pohľadávky, musia sa dať do účtovníctva, preto aj uvedenú záležitosť so spornou faktúrou vnímal tak, že keď sa po dlhom čase sa začala postupne splácať faktúra, k poukázaným platbám bolo potrebné priradiť doklady. Celú záležitosť riešil so svojou ekonómkou, ktorá komunikovala s ekonomickým oddelením a učtárňou žalobcu a prostredníctvom svojej ekonómky cítil tlak na ďalšiu splátku a splácanie. Určite bol záujem na splácaní, ale potom, čo už prišlo podanie zo súdu, vec už riešil s právnikmi. Podniká už dlhé roky a má vedomosť o tom, že pohľadávky sa premlčujú v 4 ročnej lehote. Keď podpisov uznanie dlhu takto vnímal tak, že ide o faktúru, na ktorú ho telefonicky upozornil H.. R.. Na inventarizácii pohľadávok nie je jeho podpis, pravdepodobne ide o podpis jeho ekonómky.
11. Z listinných dôkazov súd zistil, že dňa 29.02.2012 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20120210 na sumu 2.841,96€ splatnú 30.03.2012 na základe objednávky č. 4500024751 a podľa súpisu vykonaných prác zo dňa 27.02.2012 za prevedené prehliadky plynových zariadení. Dňa 02.02.2018 žalovaný podpísal Inventarizáciu pohľadávok a záväzkov ku dňu 31.12.2017 s tým, že potvrdil a uznal vykázaný zostatok vo výške 2.841,96€ titulom faktúry č. 20120210 splatnej 30.03.2012 a tento zostatok mal súhlasiť s evidenciou žalovaného. Žalovaný ako dlžník podpísal dňa 17.04.2018 listinu s názvom Uznanie dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi z neuhradenej faktúry č. 20120210 za dodané tovary a služby s tým, že predmetom uznania bol záväzok vo výške 2.841,96€ s príslušenstvom z ktorého do dňa uznania dňa 12.04.2018 uhradil čiastočne svoj dlh vo výške 841,96€. Svojim podpisom dlžník okrem uznania nároku zároveň prehlásil, že nárok veriteľa prehlasuje za nesporný a že dokument podpísal slobodne, vážne , bez omylu, nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok.
12. Podľa knihy záväzkov žalovaného tento evidoval voči žalobcovi záväzok vo výške 2.841,96€ titulom faktúry č. 20120210 splatnej 30.03.2012, z ktorej vykonal úhradu vo výške 841,96€ dňa 11.04.2018, vo výške 300,-€ dňa 06.06.2018, vo výške 200,-€ dňa 27.06.2018, vo výške 300,-€ dňa 04.07.2018 a vo výške 200,-€ dňa 10.07.2018 s tým, že zostáva ešte uhradiť sumu 1.000,-€. Výpisu z účtu žalovaného potvrdzovali jednotlivé úhrady.
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 323 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
15. Podľa § 407 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
16. Podľa § 536 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
17. Predmetom toho sporu bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému za poskytnuté služby, a to prehliadky plynových zariadení. Keďže po podaní žaloby žalovaný časť dlžnej sumy uhradil, bolo predmetom konania zaplatenie zvyšku dlžnej sumy 1.000,-€ s príslušenstvom. Sporná bola celá žalovaná suma, nakoľko žalovaný trval na tom, že o premlčaní pohľadávky v čase jej uznania nevedel a vzniesol voči nároku námietku premlčania. Nesporné bolo, že faktúra vystavená bola a že došlo aj k poskytnutiu služieb za ktoré bola vystavená.
18. Súd skúmal námietku premlčania a dospel k záveru, že nie je relevantná. Vzťah medzi stranami sporu, titulom ktorého vznikla žalovaná suma, považoval súd za vzťah obchodnoprávny, nakoľko obe strany sú v zmysle výpisu z obchodného registra podnikateľskými subjektmi a z charakteru objednávky vyplýva, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, nakoľko žalovaný zrealizoval pre žalobcu dielo - prehliadku plynových zariadení. Na základe uvedeného mal súd za to, že aj uznanie záväzku je potrebné posudzovať v zmysle predpisov Obchodného zákonníka. Keďže k písomnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného došlo dňa 17.04.2018, začala najneskôr od tohto dátumu plynúť nová 4 ročná premlčacia lehota. Tým, že žalovaný odsúhlasil inventarizáciu pohľadávok a záväzkov dňa 02.02.2018 a dňa 12.04.2018 zrealizoval čiastočnú úhradu spornej faktúry, už tieto úkony žalovaného svedčia o uznaní dlhu. Žaloba bola podaná na súd dňa 24.05.2018 a teda podľa názoru súdu bola podaná včas počas plynutia novej 4 ročnej premlčacej lehoty.
19. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že o premlčaní pohľadávky nevedel, nakoľko je zrejmé, že žalovaný je podnikateľom dlhé obdobie a je teda rozumné predpokladať, že má vedomosti o tom, že pohľadávka má svoju splatnosť a jej uplatnenie podlieha premlčaniu. Sám vo svojej výpovedi potvrdil, že pozná premlčanie i dĺžku premlčacej lehoty. Tiež z jeho výpovede vyplynulo, že mal vedomosť o tom, že pohľadávka je zo staršieho obdobia, dobrovoľne ju začal plniť, preto súd nevzhliadol žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by mal uveriť tvrdeniam žalovaného o tom, že o premlčaní nevedel.
20. Tvrdenia žalovaného o tom, že k čiastočnej úhrade pohľadávky došlo pod tlakom žalobcu prostredníctvom ekonómky považoval súd za tvrdenia účelové a okrem týchto tvrdení nemal žiadnym iným relevantným dôkazom preukázané, že by na žalovaného bol vyvíjaný nejaký nátlak zo strany žalobcu na uznanie a plnenie pohľadávky. Naopak, sám žalovaný uviedol, že k začatiu plnenia došlo na základe podnetu bývalého kolegu a že mal záujem plniť dobrovoľne.
21. Zo všetkých uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
22. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
24. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. platného do 31.12.2014, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
26. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. platného od 01.01.2015, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
27. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. platného od 01.01.2015, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
28. Podľa § 1 ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z. platného od 01.01.2015, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalobca si uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania, pričom žalovaný namietal ich výšku, jednotlivé obdobia a uplatnenie v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že žalovaný potvrdil existenciu faktúry v inventarizácii pohľadávok predloženej žalobcom a rovnako tak eviduje faktúru vo svojej knihe záväzkov, je zrejmé, že faktúra bola žalovanému doručená. Z faktúry nepochybne vyplýva, že pohľadávka je splatná 30.03.2012. Keďže žalovaný preukázateľne začal s čiastočnými úhradami dlžnej sumy dňa 11.04.2018 vo výške 841,96€, dňa 06.06.2018 vo výške 300,-€, dňa 27.06.2018 vo výške 200,-€, dňa 04.07.2018 vo výške 300,-€ a dňa 10.07.2018 vo výške 200,-€, začal plniť svoj záväzok oneskorene, preto žalobcovi zo zákona vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd má za to, že žalobca pri uplatnení výšky úrokovej sadzby postupoval v zmysle vyššie uvedenej citácie zákona a nariadenia vlády a zároveň zohľadnil čiastkové úhrady dlžnej sumy, preto mal súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.
31. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
33. Podľa § 146 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
34. Keďže zo strany žalobcu došlo pred prvým pojednávaním vo veci k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do zaplatenia istiny 1.000,-€, súd konanie v tejto časti zastavil.
35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania , ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore a zároveň zásady procesného zavinenia na zastavení konania. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania, má súd za to, že to bol žalovaný, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, pretože po tom, čo žalobca podal žalobu na súd dňa 24.05.2018, zo žalovanej sumy 2.000,-€ zrealizoval žalovaný v čiastočných úhradách dňa 06.06.2018, dňa 27.06.2018, dňa 04.07.2018 a dňa 10.07.2018 zaplatenie sumy 1.000,-€. Súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný začal čiastočne plniť až po podaní žaloby. V časti zaplatenia sumy po čiastočnom späťvzatí súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca tak bol v konaní úspešný v celom rozsahu, na základe čoho mu bola náhrada trov konania priznaná v plnom rozsahu.
41. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na použitie ustanovenia § 257 pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na strane žalovaného, pre ktorý by nárok na náhradu nemal priznať. Je zrejmé, že žalovaný vedel o pohľadávke žalobcu a čiastočne ju aj plnil ešte pred podaním žaloby vo výške 841,96€, avšak vzhľadom k tomu, že napriek odsúhlasenej inventarizácii a uznaniu dlhu k ďalšiemu plneniu nedošlo, neostávalo žalobcovi nič iné, len uplatniť si svoj nárok súdnou cestou.
42. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.