Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-202-2017.pdf
PDF · 108.98 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/202/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky L.. W. Ž., Š. P. Z. F., H. N. Y. L. XX/XXX, W. D. S.C., H.. Č.. N. A. XXXX/XX, W. D. S., právne zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom A. XXXX/XX, H. a manžela navrhovateľky O. Ž., Š. P. Z. F., N. Y. L. XX/XXX, W. D. S., právne zastúpeného JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom N. X, N., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu W. Ž., D.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov L.. W. Ž., rodenej W. a O. Ž., rodeného Ž., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce H. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX s a r o z v á d z a .
Maloletý W. Ž. s a na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého W. sumou 125,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa rodičia dohodli nasledovne:
„Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým W. v párnom týždni utorok od 14.00 hod do 19.00 hod a od piatku 14.00 hod do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod, v nepárnom týždni od stredy 14.00 hod do nasledujúceho štvrtku do 19.00 hod, okrem:
- letných prázdnin, kedy bude mať otec právo stretávať sa s maloletým W. každý druhý a štvrtý júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod do nedele do 19.00 hod a každý druhý a štvrtý augustový týždeň od pondelka 09.00 hod do nedele do 19.00 hod,
- vianočných sviatkov, kedy bude mať otec právo stretávať sa s maloletým W. v nepárnom roku 25.12. od 09.00 hod do 26.12. do 09.00 hod a v párnom roku od 24.12. od 09.00 hod do 25.12. do 09.00 hod.“
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva tak,
že maloletého žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 200,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým žiadala neupraviť. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX na základe vzájomnej citovej náklonnosti po predchádzajúcej päťročnej známosti. U oboch sa jedná o ich prvé manželstvo. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, neskôr t. j. najmä po narodení syna sa objavili vážnejšie vzájomné osobné názorové rozdiely a následne aj citové odcudzenie z dôvodu častých verbálnych konfliktov, ktoré boli spôsobené najmä tým, že manžel mal stále intenzívnejšie výhrady voči rodine navrhovateľky, t. j. k intenzite osobných návštev rodiny navrhovateľky, ohľadom styku dieťaťa s rodinou navrhovateľky a tiež ohľadom rozdielnosti názorov na financovanie domácnosti a potrieb dieťaťa medzi účastníkmi. Manželia absolvovali aj spoločnú párovú terapiu, táto však k zlepšeniu ich vzťahu neviedla. Manžel odmietol ďalej na túto terapiu chodiť. V súčasnosti majú účastníci úplne iné priority, záujmy, ako aj názorové hodnoty a citovo sa úplne odcudzili. Ich manželstvo, hoci žijú v spoločnej domácnosti, je už len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj spoločenský význam a účel a niet žiadnej nádeje na obnovenie ich manželského spolužitia. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - W. narodený XX.XX.XXXX, účastníci nemajú iné vyživovacie povinnosti. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018 navrhovateľka upravila petit svojho návrhu, z dôvodu, že manželia už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti tak, že žiadala upraviť styk otca so synom na každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod do 12.00 hod a od 16.30 hod do 19.30 hod a každý nepárny týždeň v nedeľu od 09.00 hod do 12.00 hod a od 16.30 hod do 19.30 hod a taktiež v každom týždni v utorok a vo štvrtok v čase od 16.30 hod do 19.30 hod. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manžel nenávidel jej rodinu, nemohla ju navštevovať, pričom s jeho rodinou sa mohli stretávať. Uviedla, že manžela nenútila, aby jej rodinu navštevoval, ale keď jej zakazoval jej rodinu navštevovať, v čase keď bol on v práci, to jej už vadilo. Už sa na ničom nevedeli dohodnúť, vzájomne sa postupne odcudzovali. Hospodáriť aj intímne spolu prestali žiť koncom novembra 2017. Navrhovateľka sa v decembri 2017 odsťahovala ku svojim rodičom, pretože prostredie v ich rodine nebolo vhodné pre syna, lebo spolu nekomunikovali, a keď áno, tak sa iba hádali. Manžel ju urážal, spochybňoval jej materské schopnosti a podobne. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, za príčinu jeho rozvratu považovala povahové vlastnosti manžela. Tiež poukázala na to, že manžel zakupuje synovi zbytočne duplicitne veci, vždy ho pri styku prezlieka do veci, ktoré mu on zakúpil. Voči starostlivosti otca o maloletého nemala výhrady, avšak spochybňuje to, ako syna morálne vedie, keď mu tvrdí, že on ho ľúbi viac ako maminka. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2019 navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s výškou výživného 80,- Eur, pretože táto výška je neadekvátna potrebám syna a majetkovým a zárobkovým možnostiam otca. Rozporovala neuznanie nákladov zo strany otca na maloletého. Naopak uviedla, že na stravu maloletému prispieva aj v škôlke, aj položka oblečenia bola ňou stanovená v reálnej hodnote, pretože maloletý rýchlo rastie. Matke absolútne nevyhovuje to, že oblečenie synovi zakupuje aj jeho otec, v minulosti sa stalo, že otec kúpil veci, ktoré syn buď vôbec nepotreboval alebo mu tieto veci boli malé. A tiež poukázala na to, že otec nadobudol pomerne veľký majetkový prospech, a to predajom bytu, čím sa jeho finančné možnosti zlepšili a preto je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné ako sám navrhuje. Poukázala na to, že otec byt predal pod trhovú cenu. Okrem toho sa otec v priebehu konania zaťažil účelovým splátkovým úverom s výškou splátky 264,04 Eur mesačne, ktorý má byť určený na financovanie bytu, v ktorom býva. Navrhovateľka navrhla, aby súd určil výživné vo výške 170,- Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá 20% čistého príjmu otca, čo považuje za spodnú hranicu výživného na syna. Nesúhlasila s úpravu styku počas letných a vianočných prázdnin, pretože odlúčenie syna na 10 dní od jedného rodiča nie je v záujme maloletého. Preto počas týchto prázdnin navrhla upraviť styk v rozsahu 7 dní, pretože podľa psychologických štúdií je časový úsek 10 dní neprimerane dlhý pre trojročné dieťa. Tiež poukázala na to, že manžel už neplatí výživné na manželku. Navrhovateľka nesúhlasila s výškou výživného 125,- Eur, pretože táto suma je pod dolnou hranicou 20% čistého príjmu otca. Súhlasila by s výživným vo výške 150,- Eur.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva aj so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, s navrhovanou výškou vyživovacej povinnosti vyjadril nesúhlas. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018 uviedol, že žiada, aby súd upravil jeho styk so synom každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod do 20.00 hod a v sobotu od 09.00 hod do 20.00 hod a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 16.00 hod do 20.00 hod a v nedeľu od 09.00 hod do 20.00 hod. a počas vianočných sviatkov v párnom roku v dňoch 24.12. a 26.12. od 09.00 hod do 20.00 hod a v nepárnom roku dňa 25.12. a 31.12. od 09.00 hod do 20.00 hod. Otec dobrovoľne na výživu maloletého prispieva sumou 80,- Eur mesačne a okrem toho mu pravidelne poskytuje aj vecné plnenia, ktoré spočívajú v kupovaní hračiek, ošatenia, výletoch. Manžel poukázal na to, že maloletému v marci 2018 zakúpil potrebné veci, ktoré mu matka vrátila v krabici, ktorú mu nechala na vrátnici jeho práce.
Manžel navrhovateľky poprel, že by navrhovateľke povedal, že nenávidí jej rodinu. Manželka mu už pred narodením syna uviedla, že jej rodina bude so synom častejšie ako jeho rodina. Nevedeli sa dohodnúť ani na hospodárení, každý mesiac boli v debete 200,- Eur, čo on nechcel. Manžel potvrdil, že hospodáriť spolu a viesť intímny život prestali, keď sa manželka odsťahovala. Manželstvo aj on považuje za rozvrátené, za príčinu rozvratu považuje povahové vlastnosti navrhovateľky, pretože všetkému sa musel prispôsobovať iba on. S rozvodom súhlasil, súhlasil aj so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Manžel súhlasil s výživným 80,- Eur s tým, že naďalej bude prispievať i nad rámec výživného nákupom vecí potrebných pre maloletého. Poukázal na to, že so synom má dobrý vzťah. So synom sa stretáva pravidelne. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2019 manžel navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka vyčíslila náklady na maloletého sumou 326,- Eur, z tejto položky otec rozporuje 100,- Eur na stravu, pretože maloletý chodí do škôlky, kde sa stravuje, tiež rozporuje položku 50,- Eur na drogériu, pretože maloletý už nie je plienkovaný, tiež položku 10,- na lieky, pretože maloletý nebýva chorý a tiež položku 50,- Eur mesačne na oblečenie, pretože toto maloletému zakupuje aj manžel. Takto vyčíslené náklady na maloletého teda predstavujú sumu 165,- Eur, a keďže rodičia sa dohodli, že maloletý bude 1/3-inu času tráviť u otca, preto náklady na jeho výživu predstavujú sumu 110,- Eur mesačne. Otec samozrejme uznáva výdavok na škôlku 20,- Eur úhrady nákladov a 35,- Eur strava. Takto spolu celkové výdavky na maloletého podľa manžela sú 155,- Eur a preto navrhuje, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne. Matka tiež vyčíslila položku 66,- Eur na plávanie, na ktoré však maloletý nechodí. Manžel poukázal na to, že okrem 80,- Eur prispieva maloletému aj vecnými plneniami a aj osobnou starostlivosťou, čo tvorí 1/3-inu mesiaca. Otec vyjadril súhlas so zverením maloletého do starostlivosti matky, žiadal určiť výživné 80,- Eur a okrem bežnej úpravy styku, žiadal styk upraviť aj počas letných a zimných prázdnin. Manžel tiež uviedol, že výživné v sume 125,- Eur je limit, ktorý si môže dovoliť zaplatiť. Výš
3. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 125,- Eur s prihliadnutím, že otec platí maloletému aj poistenie vo výške 35,- Eur s tým, že je potrebné ponechať priestor na ďalšie zvyšovanie výživného. Navrhovanú sumu kolízny opatrovník považuje za primeranú veku a opodstatneným potrebám maloletého.
4. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/202/2017-59 zo dňa 25.10.2018 uložil rodičom, aby spolu navštívili Referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín s cieľom zlepšiť komunikáciu rodičov za účelom určenia čo najoptimálnejšieho styku otca s dieťaťom. Zo správy z poradensko - psychologických konzultácií mal súd za preukázané, že rodičia svojím úsilím prispeli k miernemu zlepšeniu vzájomnej komunikácie a eliminovali napäté situácie. Napriek tomu, že obaja majú rozdielne predstavy o tom, ako by mal byť upravený styk otca so synom, dohodli na styku v každom párnom týždni v pondelok a v stredu od 16.00 hod do 19.00 hod a od soboty od 09.00 hod do nedele 19.00 hod a v nepárnom týždni v utorok a v piatok od 16.00 hod do 19.00 hod. Rodičia sa ja napriek dohode o styku, dohodli na pokračovaní poradensko - psychologického procesu. Záverom správy sa uvádza, že vzhľadom na vek maloletého, by bolo vhodné upraviť styk s otcom, nakoľko obdobie 3 - 6 rokov je obdobím utvorenia si identity dieťaťa, vedomia toho, kto je, kým by malo byť a spokojnosti samého seba. Väzba k matke by sa mala postupne uvoľňovať a nastupuje obdobie spoločných prác a činností s otcom a inými ľuďmi v okolí dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádza maloletý W. narodený XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v W. D. S., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
6. Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po niekoľkoročnej známosti na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Na dôvody rozvratu ich manželského spolužitia majú obaja odlišné názory. V spoločnej domácnosti nežijú od decembra 2017, kedy sa z nej odsťahovala navrhovateľka k svojim rodičom. Intímne sa nestýkajú od novembra 2017.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas. Príčiny rozvratu manželstva vidí každý z účastníkov inak, navrhovateľka za príčinu považuje povahové vlastnosti manžela a naopak manžel za príčinu považuje povahové vlastnosti navrhovateľky. Existenciu rozvratu manželského spolužitia tak potvrdili obaja účastníci, hoci príčinu rozvratu každý z nich vidí v niečom
inom. V danom prípade treba mať preto za to, že zo strany ani jedného z účastníkov nie je nádej na obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.
8. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva či spoločné záujmy. Nažijú v spoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú už dlhšiu dobu. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov za ich súhlasu rozviedol.
14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď prípadne iba s jedným z rodičov.
15. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 100 CMP).
16. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
19. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti I. Z..F..P.. D. W. ako strategický nákupca, ale v čase prvého pojednávania bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok spolu s rodinným prídavkom vo výške 240,- Eur mesačne. Býva so synom u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 100,- Eur. S manželom mali nasporených 7.000,- Eur, pričom pri odchode si z tejto sumy zobrala 3.500,- Eur. Potvrdila, že manžel od jej odchodu zo spoločnej domácnosti na maloletého prispieva dobrovoľne sumou 80,- Eur. Navrhovateľka je od 01.08.2019 zamestnaná v spoločnosti I., kde za 08/2019 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 961,96 Eur.
20. Manžel navrhovateľky je zamestnaný ako konštruktér v spoločnosti R. I. W. D. S., kde za obdobie od 09/2018 do 08/2019 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 876,- Eur. Iný príjem nemá. V marci vyplatil navrhovateľke 300,- Eur bonus. Žije v 3-izbovom byte, ktorý mu patrí do vlastníctva, spláca naň hypotéku 75.000,- Eur po 250,- Eur so štátnym príspevkom. Mesačne platí 35,- Eur sporenie synovi. Na stravu pre seba a syna vynakladá mesačne cca 150,- Eur, na pohonné hmoty cca 60,- Eur, vlastní osobné motorové vozidlo Chevrolet Crus rok výroky 2013. Na hračky a ošatenie mesačne vynakladá 40,- až 50,- Eur. Otec v minulosti vlastnil 2- izbový byt, ktorý musel v marci 2019 predať za 54.000,- Eur a to z dôvodu, že nevládal platiť svoje záväzky - 264,- Eur splátka hypotekárneho úveru, 170,- Eur na výživu manželky a 202,- Eur titulom zaostalého výživného, 80,- Eur výživné na syna, k tomu náklady na bývanie 260,- Eur mesačne, čo prevyšovalo jeho príjmy. Kúpnu cenu použil na vyplatenie hypotekárneho úveru vo výške 37.814,- Eur a zamestnaneckej pôžičky vo výške 1.500,- Eur, ako aj ostatných dlhov. Aktuálne výdavky otca tak predstavujú výživné na syna 80,- Eur, splátku hypotekárneho úveru 264,- Eur, náklady na bývanie 270,- Eur, internet, TV, mobil 40,- Eur. Manžel uviedol, že stále spláca hypotekárny úver sumou 264,- Eur mesačne, ktorý nemohol vyplatiť z peňazí získaných predajom bytu, pretože tieto použil na splatenie iných dlhov. Výška hypotekárneho úveru je 68.000,- Eur, pričom spolu s úrokmi musí vrátiť 81.126,- Eur. Z predaja bytu mu zostala čiastka asi 5.000,- Eur, čo má ako finančnú rezervu. Manžel ďalej uviedol, že byt nemohol predať za vyššiu kúpnu cenu, pretože nebol zrekonštruovaný. Na poistke už synovi nasporil 965,- Eur.
21. Maloletý W. má tri roky, navštevuje materskú školu, kde matka hradí poplatky 20,- Eur úhrada nákladov a 35,- Eur strava. Maloletý navštevuje plavecký krúžok, a platí tam poplatok 66,- Eur za mesiac. Maloletý je zdravý, má veku štandardné potreby.
22. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa účastníci nedohodli. Súd zveril maloletého, za súhlasu otca, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, túto určil sumou vo výške 125,- Eur mesačne, pričom sa súd stotožnil s výškou výživného navrhovanou kolíznym opatrovníkom. Táto výška výživného je podľa názoru súdu primeraná veku a odôvodneným potrebám dieťaťa so
zohľadnením času, počas ktorého sa bude otec stretávať so synom a aj on bude musieť financovať a zabezpečovať výživu a realizovať aktivity s dieťaťom. Výšku vyživovacej povinnosti súd určil s poukazom na záujmy dieťaťa, jeho vek a odôvodnené potreby ako aj na tú okolnosť, že súd zohľadnil platenie poistného otcom dieťaťa. A tiež s poukazom na to, že toto výživné sa bude musieť flexibilne v súlade so Zákonom o rodine zvyšovať v súvislosti s vekom dieťaťa, a tak aby na takéto zvyšovanie zostal priestor.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Účastníci sa dohodli aj na úprave styku s maloletým, ktorá dohoda sa v zmysle § 25 ods.1 Zákona o rodine stala súčasťou tohto rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje v jednom vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).