Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-71-2019.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne: Ing. S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. V.. I. XXXX/X, P., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: JMŠ - prevodovky, s.r.o., so sídlom v Príbovciach 25, IČO: 46 827 790, zastúpenému AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, o náhradu škody vo výške 4.791,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/89/2015-288 z 19.09.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 504, § 507 ods. 1, 2, § 508 ods. 1, § 509 ods. 1, § 510, § 631, § 652 ods. 1, 2, § 653 ods. 1, 2, § 654 ods. 1, 2, 3, § 655 ods. 1, 2 OZ zamietol žalobu žalobkyne, doručenú mu 06.10.2014, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.791,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z uvedenej sumy od 04.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Znalcovi Ing. Jánovi Závodnému, PhD. voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania taktiež v plnom rozsahu. 2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená žalovaným vadne vykonanou opravou, ktorým právnym názorom sa necítil viazaný a jej nárok posúdil ako nárok zo zodpovednosti za vady. Keďže žalobkyňa mala za to, že opravená vec nefungovala bezchybne a je aj naďalej vadná, vznikol jej nárok na bezplatné odstránenie vady. Ak vadu nemožno odstrániť, alebo ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote, alebo sa vyskytne znovu, vznikne objednávateľovi alternatívne právo na zrušenie zmluvy alebo primerané zníženie ceny, čo znamená, že má možnosť zvoliť si medzi uplatnením týchto práv, t. j. nemôže si ich uplatniť súčasne, pričom voľba je výlučne na jej rozhodnutí (§ 655 ods. 1 OZ). Žalobkyňa si uplatnila nárok na bezplatné odstránenie vady, pričom žalovaný jej po opätovnom prevzatí prevodovky dňa 09.07.2013 písomným podaním zo dňa 01.10.2013 oznámil, že vadu nemožno odstrániť, respektíve, že za vadu nezodpovedá, a teda ju neodstráni. Žalobkyňa teda mala možnosť voľby uplatniť si právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny za vykonanú opravu priamo u žalovaného v záručnej dobe, inak tieto práva zaniknú (§ 655 ods. 2 OZ). V dohodnutej záručnej dobe v trvaní 6 mesiacov si však žalobkyňa voči žalovanému uplatnila len nárok na bezplatné odstránenie vady, ktorý jej zostal zachovaný, avšak tohto sa v spore nedomáhala. Ostatné nároky plynúce zo zodpovednosti za vady (právo na zrušenie zmluvy alebo primerané zníženie ceny) si v záručnej dobe neuplatnila. V takomto prípade však nemožno suplovať právo zo zodpovednosti za vady právom na náhradu škody. Aj keď z ustanovenia § 510 OZ vyplýva, že uplatnenie nároku za zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla,
treba zodpovednosť za vady odlišovať od zodpovednosti za škodu, keďže oba tieto právne inštitúty majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti. Aj keď porušenie povinnosti splniť riadne záväzok je predpokladom zodpovednosti za vady i zodpovednosti za škodu, za nedostatky vlastného plnenia je daná zodpovednosť za vady. Až iná ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, je škodou. Ide o ujmu, ktorú vyvolali vady poskytnutého plnenia. Z uvedeného vyplýva, že z titulu náhrady škody sa nemožno domáhať nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzku zo zodpovednosti za vady, t. j. objednávateľ nemôže požadovať náhradu škody za vadne poskytnuté plnenie z titulu náhrady škody a naopak. Záručná doba v trvaní 6 mesiacov začala žalobkyni plynúť dňom odovzdania opravovanej veci, t. j. dňom 13.06.2013. Aj po zohľadnení času, ktorý uplynul od uplatnenia práva na bezplatné odstránenie vady (09.07.2013) po oznámenie o subjektívnej neodstrániteľnosti vady, t. j. jej neodstránením v dohodnutej, resp. primeranej lehote bez zbytočného odkladu (01.10.2013), nároky žalobkyne zo zodpovednosti za vady zanikli, nakoľko si ich neuplatnila v záručnej dobe u žalovaného. Ak by aj považoval za riadne uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady podanú žalobu, táto bola žalovanému doručená spolu s platobným rozkazom, t. j. po uplynutí záručnej doby. Preto riadiac sa princípom hospodárnosti nevykonal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nezaoberal sa ďalšou argumentáciou strán sporu, pričom s prihliadnutím na zásahy vykonané na opravovanej veci by vykonanie ďalšieho dokazovania s odstupom času bolo aj neúčelné. Na okraj uviedol, že žalobkyňa ani nedodržala podmienky záruky, nakoľko z dokazovania vyplýva, že chladič nebol vymenený a nachádzali sa v ňom nečistoty, čo mohlo spôsobiť nesprávne fungovanie prevodovky, keď jednou z podmienok záruky bolo aj nahranie nového softvéru AT. Preto nárok žalobkyne predstavujúci cenu, ktorú jej vyfakturoval servis za programovanie softvéru, je nedôvodný. Nemôže sa domáhať náhrady toho, čo bolo určené ako podmienka záruky, ktorej náklady má znášať objednávateľ. Pokiaľ namietala použitie repasovaného dielu, pri ktorom žalovaný uvádzal, že sa jedná o nový diel, v zmluve uvedený postup vylúčený nebol. Nie je vadou opravy podľa ustanovenia § 653 ods. 1 OZ, ak zhotoviteľ použije na opravu repasovaný náhradný diel, ktorý inak poslúži tomu, aby sa obnovili pôvodné technické vlastnosti opravovanej veci, a to ani v prípade, ak zhotoviteľ premietne do ceny opravy náhradný diel ako nový výrobok. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody predstavujúcej cestovné, ktoré vzniklo v súvislosti s uplatnením práva žalobkyne zo zodpovednosti za vady, sa jedná o náklady podľa ustanovenia § 509 ods. 1 OZ, ktoré je potrebné odlišovať od práva na náhradu trov súdneho konania, pretože vznikli jednak pred uplatnením nároku na súde, resp. so súdnym konaním nesúvisia. Tieto náklady je potrebné uplatniť najneskôr v jednomesačnej prekluzívnej hmotnoprávnej lehote, ktorá začína plynúť po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady. Nakoľko taktiež neboli u žalovaného uplatnené v prekluzívnej lehote, toto právo zaniklo. Vo vzťahu k uplatnenému znalečnému za vyhotovenie súkromného znaleckého posudku mal za to, že sa jedná o účelne vynaložené náklady spojené s účelným uplatnením práva na súde, ktorých sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody, ale v rámci náhrady trov konania, ktoré by súd žalobkyni priznal len v prípade, ak by bola v spore úspešná. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 258 ods. 1, 2, § 259 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne rozhodol, že znalcovi voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Znalec si v písomnom podaní doručenom súdu 08.08.2017 uplatnil v konaní znalečné vo výške 132,80 eur (odpoveď na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného). Trovy znalca sú povinné znášať strany podľa ich pomeru úspechu v spore. Keďže žalobkyňa bola v spore neúspešná, v celom rozsahu je povinná nahradiť účelne vynaložené výdavky znalca pozostávajúce zo znalečného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
3. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a žiadala ho zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a bude jej priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a znalcovi proti žalovanému taktiež priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mala za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keďže podľa ustanovenia § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, ktorá z vady vznikla, ktorý si v konaní uplatnila a ktorý pozostáva zo sumy za opravu prevodovky (1.960 eur), naprogramovania softvéru AT (46,04 eur), z vypracovania znaleckého posudku (2.605,12 eur), ako aj náhrady cestovných nákladov (180,38 eur). V súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním uviedla, že došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, ktorá každému ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí, pričom zo samotnej logiky veci je jasné, že kontrola samotnej funkčnosti opravovanej prevodovky je nevyhnutná, aby sa predchádzalo vzniku škody nielen na motorovom vozidle, ale aj na iných majetkových hodnotách
a na zdraví. Nestotožnila sa s priznaním nároku na náhradu trov konania žalovanému a znalcovi, keďže vznik konania nezapríčinila ona, ale žalovaný svojím konaním, v dôsledku ktorého došlo k jej majetkovej ujme, a preto by žalovaný mal znášať náhradu trov konania voči nej, ako aj náhradu trov konania znalca.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že opravu prevodovky vykonal riadne, že určil postup, ktorý bolo potrebné dodržať pre riadne fungovanie prevodovky, čo žalobkyňa nedodržala. CSP neobsahuje normu, ktorá by v prípade neúspechu žalobkyne vo veci umožňovala súdu uložiť takto neúspešnej strane náhradu trov konania.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.
7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovania a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalovanému vzhľadom na plný úspech v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania taktiež v plnom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).