Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-12-2019.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: K. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, T., zastúpená: JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanému: T. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území: T., obec: T., okres: T., evidovaným V. úradom T. - katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie T. ako
- pozemok - parcela registra „. evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok - parcela registra „. evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, záhrada a
- stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „. číslo XXXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie sa z r u š u j e .
II. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: T., obec: T., okres: T., evidované V. úradom T.
- katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie T. ako
- pozemok - parcela registra „. evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok - parcela registra „. evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, záhrada a
- stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „. číslo XXXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému sumu 20.000,- eur, a to v 12-tich splátkach, z toho prvých 11 splátok vo výške 1.667,- eur a posledná splátka vo výške 1.663,- eur, ktoré splátky budú splatné vždy do 28. dňa v mesiaci počínajúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia dlhu.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.04.2019, doručenou súdu dňa 18.04.2019, domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území: T., okres: T., obec: T., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, parcely registra „. evidované na katastrálnej mape, a to konkrétne pozemok parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvoria, o výmere XXX m2, pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada, o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom súpisné č. XXXX, orientačné č. XX, postavený na parc.č. XXXX, a to tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú zároveň zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 20.000,- eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti X/X k celku, ako aj zaplatenia náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, kde žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X/X k celku, a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X/X k celku, pričom nehnuteľnosti sa nachádzajú na adrese C. č. XX v T.. Žalobkyňa a žalovaný sú blízkymi osobami, kde žalobkyňa je dcérou žalovaného. Žalobkyňa svoj nezáujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve niekoľkokrát už v minulosti žalovanému oznamovala a chcela to so žalovaným vyriešiť k spokojnosti oboch strán dohodou, avšak žalovaný uvedenú vec vždy len odsúval a sľuboval, že sa so žalobkyňou určite stretne a podrobne to preberú, prípadne nereagoval vôbec. Vzhľadom na nečinnosť žalovaného, obrátila sa žalobkyňa na svojho právneho zástupcu, aby oficiálnou cestou oznámil žalovanému jej nezáujem na ďalšom zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a vyzval ho na zaujatie stanoviska, a teda nech sa vyjadrí k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a k ňou podanému návrhu (spôsobu) na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pričom žalovanému poskytne náhradu za jeho podiel X/X k celku vo výške 20.000,- eur, prípadne nech žalovaný sám prednesie návrhy na vyporiadanie. Žalovaný reagoval, pričom súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, ako aj súhlasil so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak žalovaný trval na ocenení nehnuteľnosti znalcom, ktorého sám (údajne) oslovil a požiadal žalobkyňu o lehotu, kedy sa bude vedieť adekvátne vyjadriť k žalobkyňou navrhovanej výške odplaty. Vzhľadom na stanovisko žalovaného, žalovaného viackrát aj telefonicky aj písomne žiadali o predloženie dôkazu o kontaktovaní sa so znalcom, prípadne už o oznámenie výsledku zisteného znalcom, avšak bez akejkoľvek reakcie od žalovaného. Po márnom uplynutí ďalšej lehoty, vzhľadom na nekomunikáciu a nezáujem žalovaného vyjadriť sa k výške odplaty za jeho spoluvlastnícky podiel X/X k celku, sa žalobkyňa v predmetnej veci rozhodla obrátiť na príslušný súd. Spornou otázkou medzi stranami sporu je teda len výška odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti X/X k celku, nakoľko v ostatnom sa strany sporu zhodli, teda prejavili zhodne súhlas s tým, že súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva a vyporiadajú sa spôsobom, že výlučnou vlastníčkou sa stane žalobkyňa za primeranú náhradu poskytnutú žalovanému. Žalobkyňa má záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného o veľkosti X/X, pričom by sa tak stala výlučnom vlastníčkou nehnuteľností, pričom žalovanému poskytne náhradu vo výške 20.000,- eur. Pri navrhovaní výšky odplaty za spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti X/X vychádzala žalobkyňa z ocenenia vykonaného realitnou kanceláriou C., s.r.o. so sídlom v T., ktorá ocenila nehnuteľnosti podľa stavu ku dňu 05.11.2018 na sumu 152.000,- eur, v ktorej tejto sume sú však už zohľadnené aj investície, ktoré žalobkyňa do nehnuteľností investovala, čím sa zhodnotil aj spoluvlastnícky podiel žalovaného. Išlo o výmenu okien, prerábku kúpeľne, WC a kuchyne. Bolo a je v záujme žalobkyňa viac nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve, a preto žalovanému navrhla vyššiu sumu, ako je suma, ktorá by prislúchala spoluvlastníckemu podielu žalovaného, a teda ňou navrhovaná suma bola 20.000,- eur, aby sa tak predmetná záležitosť rýchlo, bez zdĺhavosti a hlavne k spokojnosti oboch strán, vyriešila, avšak k výške odplaty sa žalovaný do dnešného dňa, t.j. dňa podania návrhu na začatie konania, žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Žalobkyňa na pojednávaní doplnila, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pričom ako dôkaz poukazuje aj na popis nehnuteľností od realitnej kancelárie. Ide o rodinný dom s jedným vchodom, ktorý nie je reálne deliteľný. Pred domom je záhrada s výmerou cca XX m2, ktorá sa dispozične nedá rozdeliť, potom nasleduje rodinný dom, vedľa domu je úzky vstup do dvora autom, za tým je záhrada a od chrbta záhrady je ďalší rodinný dom so záhradou. Žalobkyňa ďalej požiadala o možnosť zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 20.000,- eur v splátkach, a to tak, že celá suma by bola splatná do 12- tich mesiacov, a to 11 splátok po 1.667,- eur a zvyšná splátka 1.663,- eur. Žalobkyňa pôvodne uvažovala o úvere za účelom splatenia náhrady, avšak neúspešne, s tým, že z jej strany je možnosť úhrady v splátkach.
4. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Výpis z LV č. XXX pre k.ú. T., screenshoty správ žalobkyne a žalovaného, e-mail žalobkyne zo dňa 11.12.2018, e-maily advokátskej kancelárie zo dňa 16.01.2019, 24.01.2019 a 12.03.2019, Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 05.11.2018, Výzvu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.12.2018, fotokópie doručeniek, e-mail žalovaného zo dňa 16.01.2019, Stanovisko k výzve zo dňa 15.01.2019, Žiadosť o písomné oznámenie/ vyjadrenie sa zo dňa 20.03.2019, fotokópie doručeniek.
5. Spolu s podaním žaloby požiadala žalobkyňa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom uznesením č.k. 11C/12/2019-60 zo dňa 17.06.2019 jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznané nebolo.
6. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená (rub č.l. 61 spisu), a to v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. Žalovanému bola zároveň uznesením súdu uložená povinnosť sa k žalobe vyjadriť, žalovaný sa však k žalobe v stanovenej lehote ani neskôr nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobkyne nepoprel, dôkazy neoznačil.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie doručené (na č.l. 68), ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:
8. Z výpisu z listu vlastníctva č. 411 pre katastrálne územie T. (č.l. 7) vyplýva, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemok - parcela registra „. evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok - parcela registra „. evidovaná na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, záhrada a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „. číslo XXXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) sú evidovaní žalobkyňa a žalovaný, a to žalobkyňa so spoluvlastníckym podielom o veľkosti celkom X/X-ín (X/X + X/X + X/X) a žalovaný so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X/X-ina. Zo Stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zo dňa 05.11.2018 realitnou kanceláriou C., s.r.o. (č.l. 14) vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 152.000,- eur.
9. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (1) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. (2)
11. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 142 ods. 1 a 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (1) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (2)
14. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2)
18. V konaní nebolo sporným, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre katastrálne územie T., a to žalobkyňa v podiele X/X-ín a žalovaný v podiele X/X-ina. Nebolo tiež sporným, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a že v súčasnosti žiaden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti neužíva. Žalobkyňa deklarovala svoj záujem nehnuteľnosti nadobudnúť do výlučného vlastníctva, pričom žalovaný ani pred podaním žaloby (s prihliadnutím na jeho Stanovisko zo dňa 15.01.2019), ani v priebehu konania, neprejavil záujem o výlučné vlastníctvo nehnuteľností. Rovnako nebolo sporným, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je v zmysle ohodnotenia realitnou kanceláriou vo výške 152.000,- eur, keďže žalovaný v konaní skutkové tvrdenie žalobkyne o všeobecnej hodnote nehnuteľností nepoprel a dôkaz o inej hodnote nepredložil.
19. Súd mal za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáha, sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva sa uskutoční najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (§ 140 OZ) alebo dohodou spoluvlastníkov (§ 141 OZ) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Vzhľadom na skutočnosť, že nebola možná dohoda o zrušení spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam a vykonanie vyporiadania, keďže žalovaný zostal napriek snahe žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou pasívny, bolo dôvodné žiadať o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou.
20. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 2 upravuje možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. V tu prejednávanej veci však na strane žalovaného žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezistil, ani taký nebol tvrdený. Keďže súd nezistil žiaden dôvod pre zamietnutie žaloby v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OZ, považoval žiadosť žalobkyne o zrušenie podielového spoluvlastníctva za dôvodnú a zrušil vo výroku I. podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam.
21. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ustanovenie § 142 OZ. Uvedené ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Súd má predovšetkým rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a iba ak rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, t.j. nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej je možné prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sú pre súd záväzné.
22. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ je prvým spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva reálna deľba veci medzi spoluvlastníkov. Predmetné nehnuteľnosti sú podľa nepopretého, a preto nesporného skutkového tvrdenia žalobkyne reálne nedeliteľné, keď uvedené korešponduje aj s popisom nehnuteľností realitnou kanceláriou, ako aj žalobkyňou na pojednávaní, s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného, dispozície rodinného domu a tvar a výmeru pozemkov. Okrem toho, reálneho rozdelenia sa nedomáhal ani žalovaný vo svojom Stanovisku zo dňa 15.01.2019, kde súhlasil s tým, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností sa stane žalobkyňa.
23. Keďže reálna deľba nehnuteľností nebola dobre možná, súd prikročil k zisťovaniu, či je možné prikázať nehnuteľnosti za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa v žalobe žiadala prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, prikázania nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva sa nedomáhal, keď zároveň v Stanovisku zo dňa 15.01.2019 súhlasil s tým, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností sa stane žalobkyňa.
24. Pre rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci niektorému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 OZ stanovené kritériá, ktorými sú veľkosť podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V tu prejednávanej veci bolo potrebné okrem záujmu žalobkyne o nehnuteľnosti prihliadnuť aj na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, a to X/X-ín k X/X-ine žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd po zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu prikázal vo výroku II. rozsudku predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne ako väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá navyše jediná mala o nehnuteľnosti záujem.
25. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady, za ktorú treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (rozhodnutie ÚS ČR sp.zn. III. ÚS 102/94). Prihliada sa predovšetkým k cenám, za ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných kvalít (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 885/2001).
26. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností uvedenej v stanovisku realitnej kancelárie Vivareal, s.r.o. zo dňa 05.11.2018, a to 152.000,- eur, keď takto určená všeobecná hodnota nehnuteľností podľa názoru súdu zodpovedá veku a stavu rodinného domu a popisu nehnuteľností v stanovisku realitnej kancelárie, a preto ju možno považovať za primeranú. Navyše, uvedený listinný dôkaz predložený žalobkyňou žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobkyňa navrhla vyššiu náhradu pre žalovaného ako pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel (20.000,- eur oproti 19.000,- eur), uložil súd žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 20.000,- eur ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X-ina..
27. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)
28. Vzhľadom k výške náhrady, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalobkyňu, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalobkyni splácanie sumy 20.000,- eur v 12-tich splátkach, z toho prvých 11 splátok vo výške 1.667,- eur a posledná splátka vo výške 1.663,- eur, ktoré splátky budú splatné vždy do 28. dňa v mesiaci počínajúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia dlhu. Pri uvedenej výške splátky bude pritom dlh zo strany žalobkyne uhradený žalovanému v primeranom čase, a to výrazne skôr ako v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia.
29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keďže jej žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu v zmysle ňou navrhovaného petitu, z čoho vyplýva jej úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní pritom nebol žalovaným tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).