Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1594-2015.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1594/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1.) M. 2) H., obaja zastúpení advokátkou Mgr. Gordanou Dlhou, AK so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: E., bytom Q. t. č. vo výkone trestu odňatia slobody vo I., o vrátenie daru
rozhodol:
Súd u r č u j e, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. A., ako parcely registra „C" parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXX/XX
- záhrada o výmere 425 m2 a rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X., a rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parcele č. XXX/X, v spoluvlastníckom podiele oboch v 1/2 vo vzťahu k celku. Súd p r i z n á v a žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2015 sa žalobcovia domáhali zaviazať žalovaného na vrátenie daru - nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. A., ktoré sú zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, ako parcely registra „C" parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, par. č. XXX/XX - záhrada o výmere 425 m2 a rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parcele č. XXX/X., v spoluvlastníckom podiele oboch vo veľkosti 1/2 vo vzťahu k celku a uhradiť trovy konania. Žalobu zdôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade darovacou zmluvou dňa 14.04.2014 darovali svojej dcére S., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a žalovanému ako jej manželovi (zať) každému v jednej polovici k celku nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. územie A. na Okresnom úrade Malacky, katastrálnom odbore, ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/ X. - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXX/XX - záhrada o výmere 425 m2, a rodinný dom, súp. č. XX, stojaci na parc. č. XXX/X. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14.05.2014 pod V-1602/14. Dcéra žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaný v darovaných nehnuteľnostiach bývali a užívali ich spolu so svojimi troma dcérami. V manželstve žalovaného a dcéry žalobcov v 1. a 2. rade začali vznikať problémy, ktoré vyústili do podania návrhu na rozvod zo strany dcéry žalobcov v 1. a 2. rade. Hlavným dôvodom rozvodu bolo násilné správanie sa žalovaného voči manželke, ktorá už v mesiaci jún 2015 volala políciu z dôvodu, že žalovaný ju napadol v darovanom rodinnom dome v A.. Polícia odstúpila vec na priestupkové konanie. V mesiaci september 2015 na konalo vo Viedni prvé pojednávanie vo veci rozvodu manželstva. Pojednávanie bolo odročené na mesiac november 2015. Dcéru S. v konaní zastupoval rakúsky advokát, s ktorým sa mala stretnúť vo Viedni dňa 07.10.2015 o 10. hod. Na stretnutie už neprišla. Podľa tlačových správ bola dcéra S. v daný čas v byte žalovaného, ktorý ju po údajnej hádke usmrtil násilným spôsobom. Podľa článku publikovaného v denníku Nový Čas dňa 12.10.2015, žalovaný dcéru žalobcov v 1. a 2. rade brutálne uškrtil remeňom od kabelky. Po dcére S. zostali tri dcéry a to 3, 4 a 7 ročná I., H. a S., ktoré boli zverené do opatery žalobcov v 1. a 2. rade. Vyšetrovaním sa zaoberá viedenská polícia, ktorá kontaktovala žalobcov v 1. a 2. rade za účelom
identifikovania telesných pozostatkov svojej dcéry S. a oboznámenia sa s prípadom. Bližšie informácie k samotnému vyšetrovaniu však v tomto čase žalobcovia v 1. a 2. rade nemali. Vedeli len, že žalovaný sa nachádza vo väzbe. Pre správanie sa žalovaného k dcére žalobcov v 1. a 2. rade, ktorú usmrtil brutálnym spôsobom, sa žalobcovia domáhajú v zmysle § 630 Obč. zákonníka vrátenia darovaných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku. Sú presvedčení, že žalovaný svojim konaním t. j. vraždou ich dcéry S. naplnil skutkovú podstatu tohto ustanovenia, čím im vzniklo právo na vrátenie daru.
2. Žalovaný sa k žalobe, poučeniu a výzve na vyjadrenie, ktoré mu boli preložené do jazyka, ktorému rozumie, a doručené do výkonu väzby v Rakúsku dňa 10.03.2016 nevyjadril. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s darovacou zmluvou, LV č. XXX, rozhodnutiami rakúskych súdov, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/159/2015 - 204 zo dňa 18.01.2018, článkami z denníka Nový čas ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav. 4. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že žalobcovia boli dcéru identifikovať a vo veci zabitia začalo prebiehať trestné konanie, ktoré vyústilo do rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo zabitia a odsúdený pravdepodobne na 7 rokov. Proti tomuto rozsudku sa odvolal štátny zástupca, a to tak do právnej kvalifikácie, keďže mal za to, že išlo o úkladnú vraždu, a ako aj čo do trestu. Z týchto dôvodov rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Žalovaný po spáchaní usmrtenia manželky sa na polícii priznal a volal aj záchranku, a teda je zrejmé, že tento trestný čin spáchal žalovaný. Otázka v trestnom bola len otázka posúdenia kvalifikácie a výšky trestu. Žalobcovia žiadajú vrátiť dar, ktorý darovali žalovanému z dôvodu nezákonného chovania sa žalovaného k ich dcére. Z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia a aj vzhľadom k tomu, že žalovaný bude dlhodobo vo výkone trestu žalobcovia z hľadiska istoty špecifikovali petit tak, že žiadali, aby súd určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielové spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, pre kat. úz. A., ako parcely reg. „C“ - parc. č. XXX/X -zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 278 m2, parc. č. XXX/XX- záhrada o výmere 425 m2, a rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parcele č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 1 k celku. Žalobcovia v podstate nemali vedomosť o tom, kde sa po vražde ich dcéry žalovaný v rámci trestného konania zdržiava, konkrétne kde je vo väzbe a mali sťažené podmienky pre komunikáciu s ním. Z toho dôvodu podali žalobu, ktorá žalovanému bola doručená a obsahovala ustanovenia o vrátení daru. Taktiež žalobcovia nemali presne vedomosť o tom, ako bol žalovaný odsúdený, keďže nebolo možné zistiť rozhodnutia súdov o jeho odsúdení. Následne prebiehalo konanie o zverení maloletých detí nebohej a žalovaného do pestúnskej starostlivosti sestry nebohej M. a jej manželovi a súd si v rámci tohto konania zabezpečil trestný rozsudok tak okresného, ako i krajského súdu v Rakúsku, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol riadne odsúdený. Po nebohej dcére žalobcov prebehlo dedičské konanie, v ktorom tieto maloleté deti nadobudli vlastnícky podiel polovice nehnuteľností, ktoré vlastnila nebohá na základe darovacej zmluvy a to všetky tri rovnakým dielom, žalovaný bol vylúčený z dedičského konania z dôvodov, pre ktoré bol odsúdený. 5 Z darovacej zmluvy súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci darovali darovacou zmluvou zo dňa 14.04.2014 svojej dcére S. a žalovanému ako jej manželovi každému v jednej polovici k celku nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie A. na Okresnom úrade Malacky, katastrálnom odbore, ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 278 m2, parc. č. XXX/XX - záhrada o výmere 425 m2, a rodinný dom, súp. č. XX, stojaci na parc. č. XXX/X. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14.05.2014 pod V-1602/14.
6. Podľa tlačových správ z roku 2015 bola dcéra žalobcov S. v spoločnom byte brutálne zaškrtená žalovaným, ktorý sa ku skutku priznal. Podľa článku publikovaného v denníku Nový Čas dňa 12.10.2015, žalovaný dcéru žalobcov v 1. a 2. rade brutálne uškrtil remeňom od kabelky. Manželia boli v rozvodovom konaní. Po dcére S. zostali tri mal. deti dcéry I., H. a S.. 7. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/159/2015 - 204 zo dňa 18.01.2018 boli maloleté deti nebohej S. a to M., nar. XX.XX.XXXX, U., ner. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, zverené do pestúnskej starostlivosti manželom M. (sestra zavraždenej) a S. s tým, že žalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. 8. Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že ich rodinný dom darovali dcére a zaťovi z dôvodu, že s manželom bývali v tomto dome samy a ich dcéra mala už so žalovaným tri deti. Ich manželstvo nikdy nebolo riadne, dcéra nikdy nevedela koľko žalovaný zarába a problémom bola jeho žiarlivosť. Žalovaný pracoval vo Viedni ako čašník a fakticky z toho dôvodu jej dcéra s manželom spolu riadne nežili, keďže žalovaný chodil na Slovensko len na víkend. V sobotu vždy vyspával, bol unavený po robote a v nedeľu
už zase išiel na celý týždeň do Viedne. Žalobkyňa bola proti tomu, verili však, že budú mať lepšie vzťahy. Žalovaný sa domu nevenoval. Keď bolo dcéra na materskej dovolenke a niekedy prišiel domov aj mimo víkend, vždy dcéru obviňoval, že kde chodí, čo robí a podľa telefónu vždy vedel, kde sa dcéra nachádza. Potom sa stalo, že ju udrel. Mal v legálnej držbe pištoľ a začal sa jej vyhrážať tým, že ju zabije. Potom ju opätovne zbil a to už dcéra volala políciu. Nakoniec dcéra podala návrh na rozvod manželstva vo Viedni. Keď sa žalovaný dozvedel o rozvode prestal robiť a začal voči dcére útočiť. V noci ju chodil strašiť z Viedne do rodinného domu, klopal jej na dvere, vyzváňal jej. Deti s ním nechceli chodiť. Od júna 2015 dcére prestal poskytovať akékoľvek finančné prostriedky a museli dcére pomáhať. Mal náhradné kľúče od domu a aj keď vymenili zámky otvoril dvere na garáži a komplet dcére rozbil práčku, rozmlátil auto, rúru na pečenie a podobne. Žalobkyňa bola na polícii, ale policajti v A. jej uviedli, že voči nemu nemôžu nič robiť, lebo je to aj jeho majetok. S dcérou išla na prvé rozvodové pojednávania a čakala dcéru v aute. Po skončení pojednávania k autu prišiel žalovaný a uviedol jej, že ak dcéru nebude mať on, tak ju nebude mať nikto. Žalovaný ich cestou domov ohrozoval svojím autom, kedy išiel pred ich autom a brzdil. Keďže žalovaný sa dcére vyhrážal s pištoľou a nútil ju, aby s ak nemu vrátila, dcéra podala podnet na to, aby mu túto zbraň zobrali. Práve v októbri 2015 išla do Viedne vypovedať v tejto veci s tým, že bola dohodnutá so žalovaným, že by jej podpísal rozvodové konanie. Dcéra sa ho v tom čase už bála a nikdy by nešla do jeho bytu. Čo sa stalo za hranicami v Rakúsku a ako ju dostal do toho bytu žalobkyňa nevie. Maloleté deti, ktoré zostali po dcére boli zverené do starostlivosti jej druhej dcéry, ktorá sa o nich stará aj s manželom, keďže oni deti nemajú. 9. Žalobca v 2. rade pri výsluchu sa plne pridržal skutočností, ktoré uviedla jeho manželka. 10. Žalovaný vo výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že momentálne sa nachádzam vo výkone trestu v Ústave pre výkon trestu v E.. Bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov pre zabitie manželky S. Jeho odsúdenie pre zabitie manželky je správne. Nepopiera preto skutkovú podstatu, ktorá tvorí základ pre jeho odsúdenie. So žalobou nesúhlasí. Dôvodom je skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania pred slovenským súdom, mu bola prevedená do vlastníctva nie na základe darovacej zmluvy, ale na základe zmluvy o výmene. V období od 2008 do 2010 spoločne s manželkou S. kúpili nehnuteľnosť na adrese Y.. Každý sa stal vlastníkom polovice tejto nehnuteľnosti. Na tejto nehnuteľnosti sa nachádzal malý dom. V priebehu času k domu pristavali. Táto nehnuteľnosť s adresou Y. patrí teraz žalovanému a jeho trom maloletým dcéram. Dôvodom je to, že dňa 14.04.2014 so žalobcami v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o výmene, na základe ktorej bola táto nehnuteľnosť na adrese Y. prevedená do jeho a manželkinho vlastníctva a následne previedli nehnuteľnosť na adrese TQ. do vlastníctva žalobcov. Nie je preto pravda, že mu žalobcovia nehnuteľnosť s adresou na Y. darovali. Takisto nie je pravda, že s ním a manželkou a žalobcami bola dňa 14.04.2014 uzatvorená darovacia zmluva. Išlo skôr o zmluvu o výmene. Z toho dôvodu nárok uplatňovaný žalobcami na vrátenie daru neuznáva, pretože nejde o žiadny dar. Bol by ochotný previesť polovicu podielu na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na adrese Y. na svoje tri maloleté dcéry v požadovanej forme podľa slovenského práva. Spätný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s adresou na Y. do vlastníctva žalobcov neprichádza preto do úvahy. Skutočnosť, že žalobcovia bývajú na adrese Y. žalovaný nevedel, myslel si, že bývajú na Y.. Do spisu žalovaný doložil kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli spolu s nebohou S. ako kupujúci dňa 16.02.2009 s predávajúcim H. a podľa ktorej žalovaný nadobudol spolu s nebohou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. A. a to parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria - kovovýroba, súp. č. XX o výmere 1659 m2 a to v podiele 1 vo vzťahu k celku. 11. K výpovedi žalovaného žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že skutočnosť, že žalovaný mal nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, zámennou zmluvou nie je pravdivá a nadobudnutie nehnuteľností darovacou zmluvou vyplýva z listu vlastníctva č. XXX a z darovacej zmluvy, ktorú založili do spisu. Pôvodne žalobcovia v 1. a 2. rade hodlali darovať ich rodinný dom len dcére a vnučkám, čo žalovaný striktne odmietol. Darovaním chceli pomôcť dcére, pretože žalovaný nejavil žiadnu snahu zabezpečiť rodine bývanie.
12. Zo zabezpečených rozhodnutí rakúskych súdov Landesgericht fur Strafsachen, Abteilung 601,Wien č. 601 Hv 2/16d zo dňa 11.08.2016 v spojení s rozsudkom Oberlandesgericht Wien, Schmeelingplatz 11, Wien č. 20 bs 339/16y zo dň20.12.2016 vyplýva, že žalovaný bol za usmrtenie manželky S. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.
13. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
15. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Právny vzťah z darovania zaniká na základe kvalifikovaného porušenia dobrých mravov chovaním obdarovaného voči darcovi prípadne k členom jeho rodiny a na základe jednostranného prejavu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Právo na vrátenie daru vzniká darcovi okamihom konania obdarovaného, ktorý svojim správaním hrubo porušil dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek správanie obdarovaného alebo nevďak, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, t. j. ide o porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.. Zákon však nestanovuje, že by závadné konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku (viď. uznesenie NS ČR č. 3Odo 429/2003). Predpokladom aplikácie § 630 Občianskeho zákonníka je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním sa obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti sa hodnotí podľa objektívnych kritérií, nie podľa subjektívneho názoru darcu. Otázka, či boli správaním obdarovaného hrubo porušené dobré mravy, je otázkou skutkovou. Pre správne zodpovedanie predmetnej otázky je preto nevyhnutné, aby v každom jednotlivom prípade bolo hrubé správanie obdarovaného nielen darcom tvrdené, ale tiež preukázané (viď. uznesenie NS ČR č. 3Odo 429/2003).
16. Žalobcovia žalobou žiadali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A.. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobcovia v 1. a 2. rade predmetné nehnuteľnosti mali vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve v čase darovania a tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou uzavretou dňa 14.04.2014 darovali svojej nebohej dcére S. a žalovanému ako jej manželovi každému v jednej polovici. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14.05.2014 pod V-1602/14. Žalobcovia za výzvu na vrátenie daru považovali žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 22.10.2015 a žalovanému bola doručená dňa 10.03.2016. To znamená, že uvedeným dňom treba považovať výzvu darcu na vrátenie daru za splnenú. Žalobcovia žiadali dar vrátiť pre správanie sa žalovaného k dcére žalobcov v 1. a 2. rade, ktorú usmrtil brutálnym spôsobom a jeho konanie považujú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. 17. Vo vzťahu k predpokladom úspešnosti žaloby o vrátenie daru dospel súd k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre uplatnenie si tohto práva na vrátenie daru zo strany žalobcov v 1. a 2. rade v súlade s § 630 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade darovacou zmluvou, ktorá bola uzavretá platne, darovali nehnuteľnosti a to rodinný dom s pozemkami zapísanými na LV č. XXX pre kat. úz. A. žalovanému v podiele 1 vo vzťahu k celku. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že išlo o zámennú zmluvu a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Výzva na vrátenie daru bola žalovanému riadne doručená. Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom kedy bola žaloba doručená obdarovanému. V konaní žalobcovia preukázali taktiež skutočnosť, že žalovaný usmrtil dcéru žalobcov v 1. a 2. rade, za čo bol právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody na 8 rokov, ktorý si aktuálne odpykáva. Zákon ani nestanovuje, že by závadné konanie obdarovaného muselo dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Z uvedeného potom vyplýva logický záver o tom, že pokiaľ sa za hrubé porušenie dobrých mravov nepovažuje konanie, ktoré dosahuje intenzitu trestného činu, tak spáchanie trestného činu obdarovaným voči dcére darcov musí jednoznačne znamenať hrubé porušenie dobrých mravov. Na základe takto vyhodnoteného skutkového a právneho stavu súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci boli plne úspešní žalobcovia v 1. a 2. rade a vzniklo im právo na náhradu trov konania. Preto súd plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.