Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-52-2019.pdf
PDF · 85.52 KB
No categories available
37P/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa:
T. H., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka W. A., nar. X.X.XXXX, bytom mesto D. a otec R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, Žilina, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Mal. T., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. T. sumou 33 € mesačne od 1.10.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, na účet otca.
III. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou T. v občianskom združení Návrat, Centrum Návrat v Žiline, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov povereného odborníka.
IV. U k l a d á otcovi povinnosť zabezpečiť účasť mal. T. na jednotlivých stretnutia poradenstva.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 11. 3. 2019 sa otec domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k mal. T. s odôvodnením, že matka opakovane opúšťa spoločnú domácnosť aj na viac dní bez toho, aby sa zaujímala o starostlivosť o dieťa, taktiež sa jej zhoršil zdravotný stav v súvislosti s požívaním alkoholu; správanie matky je nepredvídateľné. Poukázal na to, že on sám má vytvorené predpoklady pre starostlivosť o dieťa. Matku žiadal zaviazať na platenie výživného vo výške minimálneho výživného. 2) Neodkladným opatrením zo dňa 5.4.2019, vykonateľným dňa 24.4.2019 a právoplatným 10.5.2019, bola maloletá T. dočasne zverená do starostlivosti otca, matka bola zaviazaná na platenie výživného vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne. 3) Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila. 4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona: 5) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. 6) Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
7) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 8) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 11) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia, aktuálne ani nežijú v spoločnej domácnosti a to od poloviny júna 2019; v predchádzajúcom období opakovane obnovovali spolužitie. Je teda splnená zákonná podmienka pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Pri rozhodovaní o tom, komu dieťa zverí, súd vychádzal z nasledovného: 12) Matka sa presťahovala ku svojej matke; bytové potreby pre nesúhlas matky nemohli byť skontrolované (podľa tvrdení otca tam vládne neporiadok). Matka bola cca jeden rok zamestnaná ako predavačka, avšak v priebehu konania bola práceneschopná údajne z dôvodu, že ju zbil otec maloletej; tento pracovný pomer bol ukončený pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany matky (pre požitie alkoholu). Aktuálne je matka dobrovoľne nezamestnaná, na úrade práce sa nezaevidovala údajne z dôvodu, že má niekoľko možných pracovných príležitostí. Matka nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku ani hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére W., ktorá má 13 rokov; táto sa tiež zdržiava v domácnosti otca, ktorý požiadal o náhradnú osobnú starostlivosť o ňu. 13) Otec je zamestnaný, jeho priemerný čistý príjem v roku 2019 (1-8/2019) dosiahol asi 898 €. Otec je spoluvlastníkom dvojizbového bytu, na ktorý platí hypotéku 130 € a náklady spojené s bývaním 160 €. Otec má v tomto dvojizbovom byte vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa po materiálnej stránke. Opakovane boli u neho prešetrované pomery. Otec nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. 14) Čo sa týka údajného násilia páchaného otcom voči matke, súd konštatuje, že uvedená okolnosť nebola v konaní preukázaná; otec priznal, že dal matke facku pri hádke, ale páchanie iného násilia odmietol. Matka údajné fyzické napádanie otca nechcela nahlásiť na polícii, urobil tak však jej bývalý partner (mala byť dobitá, celá od krvi). Podľa údajov zistených kolíznym opatrovníkom trestné stíhanie v tejto veci má byť zastavené. Taktiež je nutné uviesť, že aj keď matka tvrdila, že bola práceneschopná z dôvodu bitia, ako diagnóza v potvrdení o práceneschopnosti bola uvedená dyspepsia (K 30), teda porucha trávenia. Matka navyše odmietla využiť psychologickú či sociálnu pomoc, ktorá jej bola ponúknutá aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka, prípadne na výzvu súdu bližšie opísať spáchané násilie. Celkovo matka pri opise údajného fyzického násilia pôsobila nedôveryhodne; vypovedala chaoticky, zveličovala, na otázky v tomto smere odpovedala vyhýbavo. Vzhľadom k uvedenému súd
dospel k záveru, že otec matku netýral. Je zrejmé, že z dôvodu finančných ťažkostí vznikali medzi rodičmi hádky, pričom jedna aj vyvrcholila fackou, po ktorej matke začala tiecť krv z nosa, avšak v prípade tejto rodiny nejde o trvalé či opakujúce sa násilné správanie otca. Taktiež je nutné podotknúť, že násilie nikdy nesmerovalo vo vzťahu k mal. deťom žijúcim v domácnosti otca. 15) Na strane druhej otec tvrdil, že matka požíva alkohol. Uvedené mal súd potvrdené aj správami Fakultnej nemocnice s poliklinikou (neurologická a interná ambulancia), z ktorých vyplynulo, že matka trpí na chorobu pečene, ktorú nelieči; prejavili sa u nej aj abstinenčné príznaky, pričom pre tras ruky nebola schopná lekárske správy podpísať. Taktiež matkina dcéra, maloletá W., ktorá je vo veku 13 rokov, pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že matka požíva alkohol. Pre požitie alkoholu matka prišla aj o prácu. Pokiaľ matka tvrdila, že iná pracovníčka u zamestnávateľa jej podvrhla pozitívny výsledok na alkohol, nejavilo sa toto vysvetlenie ako reálne. Naopak súčet tvrdení otca maloletej a matkinej dcéry W. v spojitosti s lekárskymi správami, ktoré objektívne zachytávajú stav u matky, potvrdzujú, že matka alkohol požíva. 16) Otec po podaní návrhu zabezpečuje starostlivosť o deti bez nedostatkov. Matka v priebehu konania však neprejavila záujem o mal. dieťa tak, ako by ho súd očakával, chcela sa síce zmieriť s otcom maloletých a obnoviť spolužitie, ale inak jej aktivita za účelom získania dieťaťa do starostlivosti (i procesná) bola slabá. Voči starostlivosti otca matka v podstate nemala námietky, k veci sa písomne nevyjadrila, maloleté dieťa nenavštevovala. Matka ani neposkytla súčinnosť kolíznemu opatrovníkovi a odmietla nechať preveriť bytové podmienky, v ktorých sa aktuálne nachádza, ktorým postupom vyvolala ďalšie pochybnosti o svojej spôsobilosti postarať sa o maloleté dieťa. Matka taktiež nerieši svoje zdravotné ťažkosti, odmietla liečbu, nepracuje, pričom bola v minulosti aj dlhodobo nezamestnaná, nevie hospodáriť s peniazmi (z ktorého dôvodu vznikali aj v domácnosti hádky). Celkovo je možné vyhodnotiť matku ako nezodpovednú osobu. Naproti tomu otec pracuje, zamestnávateľ ho hodnotí kladne, preukázal počas trvania konania, že sa vie o maloleté dieťa i jej súrodenca (matkinu dcéru W.) adekvátne postarať, a to tak po materiálnej, fyzickej ako aj psychickej stráne. Preto jeho návrhu na zverenie mal. T. do osobnej starostlivosti súd vyhovel. 17) Vzhľadom na psychickú labilitu matky, požívanie alkoholu z jej strany a nepreverené bytové podmienky, v ktorých žije, súd upravil stretávanie matky s maloletou T. za asistencie občianskej združenia Návrat, Centrum Návrat v Žiline, ktorý bude zabezpečovať odborný asistovaný kontakt matky s jej dcérou T.. Tým sa zabezpečí naďalej udržiavanie vzťahu matky s maloletou bez ohrozenia dieťaťa, prípadne sa napomôže rozvoju ich vzťahu. 18) Vzhľadom k tomu, že matka má slabé pracovné skúsenosti, nemá vyššie vzdelanie a má aj zhoršený zdravotný stav, súd pri určovaní výživného vychádzal z potenciálu matky, ktorý by mohla dosahovať, keby aktuálne riadne pracovala. Týmto potenciálom je výška minimálnej mzdy, t. j. 520 € v roku 2019 (430 € netto). Nakoľko matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. W.e, ktorá je staršia, navštevuje II. stupeň základnej školy, pričom maloletá T. nenavštevuje materskú školu a je zdravá, za primerané výživného súd považoval sumu 33 € mesačne. Výživné súd upravil od mesiaca október 2019, v ktorom vo veci samej rozhodoval. Za primerané výživné na predchádzajúce obdobie, kým bola matka práceneschopná, súd považoval sumu určenú neodkladným opatrením, teda minimálne výživné; toto je možné vymáhať (ak nebolo uhradené) aj spätne na základe nariadeného neodkladného opatrenia. 19) Po vyhlásení rozsudku sa otec a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.