Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4Pc/2/2019

Uznesenie

Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľky L. S., F.. XX.X.XXXX, T. D. P. XXXX/XX, XXX XX Č., zast. JUDr. Vladimírom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, proti odporcovi D. S., F.. XX.X.XXXX, T. Z. XXX/XX, XXX XX Č., zast. spoločnosťou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., IČO: 36 416 525, so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, sídlo kancelárie: F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v rozsahu 100 %.

III. Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu zavinených trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.2.019 podala navrhovateľka na súd návrh, ktorým sa voči odporcovi domáhala určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky podľa § 72 a 73 zákona o rodine, a to vo výške 120,- € mesačne od podania návrhu (č.l. 1 spisu).

2. Podľa ust. s. 1, 2 a 3 navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

3. Dňa 13.9.2019 podala navrhovateľka na súd podanie označené ako späťvzatie návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky (čl. 155 spisu). Podaním navrhovateľka zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Ako dôvod späťvzatia návrhu uviedla skutočnosť, že svoj návrh podávala v čase, kedy nebola schopná sama uspokojovať svoje základné životné potreby z dôvodu sústavnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do troch rokov. Medzičasom sa situácia u navrhovateľky podstatne zmenila tým, že od 1.10.2019 nastupuje do zamestnania, kde pracovala pred nástupom na materskú dovolenku.

4. Navrhovateľka využila svoje dispozičné právo disponovať s návrhom a svoj návrh doručený súdu dňa 25.2.2019, vzala v celom rozsahu späť. Späťvzatím návrhu prejavila svoju vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodoval. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je potrebné v konaní pokračovať.

5. Dňa 16.9.2019 súd vyzval odporcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril či súhlasí so späťvzatím návrhu a ak nesúhlasí, aby uviedol prečo a z akých záväzných dôvodov s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že so späťvzatím návrhu a zastavením konania súhlasí (č.l. 162 spisu)

6. Dňa 17.9.2019 odporca doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že súhlasí s tým, aby konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou. Zároveň v podaní uviedol, že žiada, aby súd odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania podľa , a to z dôvodu, že v danom prípade je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé , pretože navrhovateľka podala na súd návrh nedôvodne, ako aj s prihliadnutím na správanie navrhovateľky k odporcovi, jeho priateľke, ale aj k súdu, kde uvádzala nepravdivé, zavádzajúce údaje a zatajovala rozhodujúce skutočnosti. Navrhovateľka nadobudla obavu, ako bude vo veci rozhodnuté, a preto netrvala na rozhodnutí súdu vo vzťahu k čo i len priznaniu príspevku od podania jej návrhu po nástup do zamestnania (č.l. 164 - 165 spisu).

7. Súd mal preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky na zastavenie konania, a preto z uvedených dôvodov konanie podľa zastavil v celom rozsahu.

8. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

10. Súd má preukázané, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. a zásadu uplatňovanú v mimosporovom konaní, podľa ktorej si každý z účastníkov konania sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, ale je nutné použiť výnimku upravenú v ust. . Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Na okraj súd uvádza, že aplikácia ust. nie je prípustná z dôvodu, že v tomto štádiu konania nie je možné hovoriť o úspechu / neúspechu účastníkov konania, keďže súd nerozhodol o veci samej, ale konanie je zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky. Priznanie trov konania podľa je viazané len na úspech účastníka konania.

11. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, súd zohľadňuje práve okolnosti prejednávanej veci. Súd tiež pri aplikácii tohto ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. V danom prípade je nesporné, že konanie sa začalo na návrh navrhovateľky, a to dňa 25.2.2019. Navrhovateľka zobrala svoj návrh späť dňa 13.9.2019, po pojednávaní vo veci samej, ktoré sa konalo dňa 25.6.2019. Svoje podanie odôvodnila tým, že t.č. je schopná sa živiť samostatne z dôvodu, že od 1.10.2019 nastupuje do zamestnania po ukončení rodičovskej dovolenky. K späťvzatiu však navrhovateľka súdu nepredložila žiaden dôkaz o tom, že skutočne nastupuje do zamestnania od 1.10.2019. Navrhovateľka tak v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenia súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, a to ani v rámci vyjadrenia k náhrade trov konania doručený súdu dňa 27.9.2019 (č.l. 173 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že konanie zapríčinila samotná navrhovateľka a rovnako tak spôsobila, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou. Navrhovateľka svoj návrh na priznanie výživného rozvedenej manželky odôvodnila tým, že sa stará o maloleté dieťa, pričom otec dieťa nenavštevuje, neprejavuje oň záujem, všetka ťarcha výchovy a zabezpečovania starostlivosti o dieťa spočíva na navrhovateľke, s čím sa zvyšujú náklady na zabezpečovanie voľno-časových aktivít. Okrem rodičovského príspevku v sume 220,- € navrhovateľka nemá iný príjem, je nemajetná. V návrhu ďalej uviedla, že poberá aj prídavky na dieťa a odporca platí na maloletého výživné mesačne v sume 180,- €. Ďalej má súd zo spisu nesporne zistené, že návrh zobrala navrhovateľka späť až dňa 13.9.2019, z dôvodu nástupu do zamestnania. Dispozícia s návrhom patrí výlučne navrhovateľke. T.č. nie je zrejmé či návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne a v akom rozsahu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu sa javí ako spravodlivé priznať odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke, ktorá zavinila podanie návrhu a svojim konaní zavinila aj zastavenie konania, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Podľa ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto

skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>.

13. Podľa ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.

14. Pojednávanie dňa 25.6.2019 súd odročil na neurčito a navrhovateľka si podaním doručeným súdu dňa 9.7.2019 (č.l. 125 spisu) uplatnila nárok na náhradu zavinených trov konania podľa .

15. Ustanovenie má charakter osobitného ustanovenia k všeobecným ustanoveniam o náhrade trov konania ( a nasled. ), teda charakter špeciality. Ust. má kogentný charakter, teda súd o náhrade zavinených trov konania rozhodne aj z úradnej moci, aj bez návrhu strany konania. Z procesného hľadiska súd o náhrade zavinených trov konania podľa rozhoduje spolu s rozhodnutím vo veci samej, spolu s rozhodnutím o náhrade trov celého konania, ale samostatným výrokom.

16. Význam pojmu „trovy odročeného pojednávania“ je ekvivalentný pojmu „trovy konania“ podľa , vzťahuje sa iba na pojednávanie a trovy, ktoré bezprostredne súvisia s odročením pojednávania podľa (trovy právneho zastúpenia, trovy dokazovania - svedočné, znalečné, trovy tretej osoby, trovy štátu, hotové výdavky sporovej strany a pod.).

17. Vo výroku o náhrade trov konania sa uplatňuje princíp procesnej zodpovednosti. Vo výroku o náhrade trov konania vo veci samej sa uplatňuje princíp procesnej zodpovednosti za výsledok v konaní (zásady úspechu v spore). V prípade náhrady trov konania podľa sa uplatňuje princíp procesnej zodpovednosti za „odročenie konkrétneho pojednávania“.

18. V danom prípade právny zástupca odporcu predložil na pojednávaní dňa 25.6.2019 dôkazy v počte 13 strán. Súd odročil dané pojednávanie za tým účelom, aby právny zástupca navrhovateľky ako aj súd mal možnosť oboznámiť sa s dôkazmi predloženými až na danom pojednávaní, a zároveň súd stanovil koncentračnú lehotu 15 dní na doručenie všetkých tvrdení a dôkazov navrhovateľke aj odporcovi (č.l. 101 spisu).

19. Právo na náhradu zavinených trov konania vzniká len vtedy, ak podľa strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a 154 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >. V danom prípade má súd túto podmienku odročenia pojednávania podľa CP splnenú. Zodpovednosť postihuje osobu, ktorá spôsobila, že pojednávanie muselo byť odročené, pričom touto osobou je v danom prípade odporca. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že navrhovateľke priznal nárok na náhradu zavinených trov konania voči odporcovi podľa .

Poučenie:

1) Proti výroku I. o zastavení konania je prípustné odvolanie ( ). 2) Proti výroku II. a III. o náhrade trov konania je prípustné odvolanie ( ). Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.