Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-26-2022.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, 2/ E. A., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, A., G., H. C., 3a/ I. I., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX, K., okres J., H. C., 3b/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, M. – L., H. C., zastúpený opatrovníkom Mesto M., 3c/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, J. – O., H. C., 3d/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, J. – O., H. C., 4/ P. Q., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. XXXX, 5/ A. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. XXX/XX, 6/ I. J., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. XXX/XX, 7/ M. L., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N. XXXX/XX, 8/ E. N., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. I., L. XXXX/XX, 9/ E. A., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XXXX, H. J., H. C., 10/ U. A., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. J. XXXX/XX, 11/ I. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XXXX/XX, 12/ V. A. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. - A., G. T. XX/XX, 13/ I. D., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 14/ I. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q. XXXX/ X, 15/ E. J., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XXXX/XX, 16/ U. R., C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., I. XXXX/X, 17/ V. J., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XX/ I. G. C., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. - F. X., G. XXXX/XX, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX/X, O., o vrátenie bytu, o odvolaní pôvodnej žalobkyne X. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. X. XXXX/X, O., proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/32/2018-80 z 12.02.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalovanému proti ostatným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, § 630 OZ zamietol žalobu žalobkyne, doručenú mu 25.06.2018, ktorou sa domáhala voči žalovanému I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, O., určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. X, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. 7910 a podielovým spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k. ú. O., z dôvodu domoženia sa vrátenia daru od žalovaného, ktorý sa voči nej správal tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Vychádzal z toho, že žalobkyňa s pôvodným žalovaným uzatvorili dňa 24.08.2015 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej boli uvedené nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod V7102/2015. Vychádzal z toho, že predpokladom vrátenia daru je platnosť darovacej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na svoj zlý zdravotný stav, absenciu spôsobilosti na právne úkony netvrdila ani nepreukazovala. Súd je pritom viazaný nielen petitom, ale aj opisom rozhodujúcich skutkových okolností, z ktorého dôvodu nie je jeho povinnosťou ich ex offo sám vyhľadávať, keď
nevyplývajú ani zo žaloby, ani z vyjadrení žalobkyne. Ďalej skúmal dôvod na vrátenie daru, t. j. či žalovaný sa správal k žalobkyni tak, že tým hrubo porušil dobré mravy (§ 630 OZ). Mal za to, že takéto správanie musí byť špecifikované už v úkone, ktorým je nárok uplatnený, pričom v prípade nehnuteľností musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 OZ) a pri výklade písomného právneho úkonu je nevyhnutné vychádzať len z prejavu vôle vymedzeného v tomto písomnom úkone, t. j. prejavu vôle zachytenom v písomnom prejave. V otvorenom liste žalobkyne obdarovanému, žiadny opis jeho negatívneho konania nebol a tak isto ani v liste označenom ako pokus o zmier. Opisu rozporu správania sa v rozpore s dobrými mravmi by napĺňalo tvrdenie o krádeži v byte, pričom ani pri uvedenom žalobkyňa netvrdila, že by takto konal obdarovaný, ktorý túto skutočnosť poprel. Síce uvádzala, že kľúče od bytu, keď malo dôjsť ku krádeži 50.000,- eur, mala jej sestra B. R., avšak krádež nepripisovala konaniu obdarovaného. V úkonoch, od ktorých si darkyňa odvíjala nárok na vrátenie daru a tým zmenu vlastníckeho práva, nebolo konštatované hrubé porušenie dobrých mravov žalovaným. Dobré mravy (boni mores) sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám, ktorých hrubé porušenie sa odvíja od osobitosti každého prípadu. Napriek tomu ani v žalobe jednoznačne nešpecifikovala konanie obdarovaného, ktorý sa mal správať uvedeným spôsobom, keď uviedla len „žalovaný sa ihneď po realizácii úkonu darovania začal ku nej správať spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi“. Samotné zabezpečenie cesty k notárovi za účelom vyhotovenia úkonu a overenia podpisov (nielen darovacej zmluvy, ale aj zriadenia vecného bremena) aj pri zlom zdravotnom stave darkyne, nemožno považovať za konanie, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy, teda ani konanie požadovanej intenzity alebo sústavné porušovanie alebo neposkytnutie potrebnej pomoci, najmä ak nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola donútená uzavrieť darovaciu zmluvu. Pokiaľ tvrdila, že obdarovaný ju pred podpisom zmluvy nenavštevoval a nikdy sa o ňu nezaujímal, nepomáhal jej a nestaral sa o ňu, toto konanie nemožno zohľadniť, keďže o týchto skutočnostiach darkyňa vedela pred darovaním, a teda s nimi bola uzrozumená a neboli prekážkou pre to, aby mu byt darovala. Pokiaľ nezáujem obdarovaného mal pokračovať aj po podpise zmluvy, uvedené bolo potrebné posudzovať, vzhľadom na poskytnutie daru 24.08.2015 a skutočnosť, že 17. septembra bola žalobkyňa hospitalizovaná na plánovaný zákrok až do 23.11.2015 a spory vznikli už počas hospitalizácie a následne po návrate domov, darkyňa iniciovala stretnutie za účelom vrátenia daru. Teda ak medzi stranami sú spory, nedorozumenia, je zrejmé, že vzájomné stretnutia nebudú úplne priateľské a ich intenzita bude nižšia, prípadne do urovnania sporov bude obmedzená. Na absenciu záujmu o predka – darcu je možné prihliadať len vtedy, ak by výlučne sám obdarovaný spôsobil takýto stav, čo však preukázané nebolo. Z výpovedí vyplýva, že darkyňu navštevovala jej sestra, stará matka obdarovaného, jeho brat jej vybavil liečbu, pričom stretávanie potvrdila aj vo výpovedi pri podaní trestného oznámenia. Vzhľadom k tomu, že darkyňa obdarovaného pred darovaním nevidela, je vylúčené reálne predpokladať nástup takého vzájomného záujmu ako pri dlhodobej známosti či rodinných väzbách. Pritom nezistil, že by darkyni bolo potrebné zabezpečiť určitú pomoc, starostlivosť a že by túto obdarovaný odmietol poskytnúť, prípadne že by pri základnom informovaní mohol takéto potreby zistiť, ale svojím nezáujmom ich nezistil. Nebolo sporné, že spočiatku sa rodina obdarovaného so žalobkyňou stretávala, avšak po zhoršení vzťahov vzájomné vzťahy ustali, keď nebolo sporné ani to, že po tom ako malo dôjsť k ohláseniu krádeže, darkyňa o návštevy obdarovaného a jeho rodiny nestála, teda aj celkové stretávanie a starostlivosť zodpovedala stupňu vzájomných vzťahov a okolnostiam. Darovacia zmluva nie je odplatný právny úkon a s poskytnutím daru nemožno spájať aj určitú formu prejavu vďaky, a len pri absencii záujmu alebo prejave nevďaku nevzniká právo žiadať jeho vrátenie. Darovanie nevytvára darcovi právo, aby sa obdarovaný vo zvýšenom rozsahu o neho zaujímal, preukazoval mu viac priazne, viac mu pomáhal a pod. Vychádzajúc z uvedeného nezistil také správanie obdarovaného, ktoré by napĺňalo hypotézu ust. § 630 OZ, a preto žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému obdarovanému ho priznal v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote darkyňa, z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, odvolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Mala za to, že zo strany obdarovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, pričom je potrebné sa zaoberať širšími okolnosťami, keďže na jednej strane vystupuje 85 – ročná onkologická pacientka, ktorú krátko po operácii so stómiou prevážal taxíkom obdarovaný na notársky úrad, zaviedol ju do cudzieho prostredia a následne ju taxíkom zaviezol domov, čím ju vystavil medzi dvomi hospitalizáciami ďalšiemu zdravotnému riziku. Po podpise darovacej zmluvy sa o ňu nezaujímal. Počas hospitalizácie odovzdala kľúče od svojho bytu svojej sestre, starej mame obdarovaného a následne došlo k jeho vykradnutiu, ktorú skutočnosť oznámila polícii, keďže tak sestra neučinila. Sestra jej v nemocnici oznámila, že sa jej zrieka
a zrieka sa jej aj celá rodina, vrátane obdarovaného, v dôsledku čoho vyvolala s ním a s jeho rodinou stretnutie, na ktoré sa však obdarovaný nedostanovil, avšak jeho brat po požiadaní o vrátenie bytu na ňu kričal a nadával jej. Preto jej reakcia spočívajúca v požiadavke na vrátenie daru a ďalšie nenavštevovanie zo strany obdarovaného a členov jeho rodiny bola logickým vyústením ich predchádzajúceho správania a mala ju pred obdarovaním a jeho rodinou chrániť. To, že túto požiadavku vzniesla nemá vplyv na kvalitu porušenia dobrých mravov predtým, pričom obdarovaný sa vzhľadom na prebiehajúce konanie sp. zn. 41C/59/2016 (o určenie neplatnosti odstúpenia od darovacej zmluvy) nedopustil voči nej konania, ktoré by mohlo byť považované za porušenie dobrých mravov. Ohrozením jej života a zdravia je aj to, že aj obdarovaný jej neposkytuje žiadnu pomoc a ani v minimálnej miere sa o ňu nezaujíma, z čoho vyplýva, že jeho konanie nie je iba nevďačnosťou, ale hrubým porušením dobrých mravov. Súčasne poukázala na svoj zdravotný stav (bod 30. rozsudku), vo vzťahu ku ktorému súd konštatoval, že by sa mohlo jednať o absenciu základných náležitostí vôle právneho úkonu, či spôsobilosti na právne úkony, t. j. mal z vykonaných dôkazov pochybnosti o platnosti darovacej zmluvy. V čase jej podpísania mohla byť nespôsobilá na právne úkony, pričom jej subjektívne posudzovanie je bez právneho významu. Súd skúma absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo, a preto ak mal dôvodné podozrenie na absenciu jej spôsobilosti na právne úkony, bolo jeho povinnosťou vykonať dokazovanie smerujúce k vyriešeniu tejto otázky. Vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že tak nemohol učiniť sám tvrdiac, že jeho rozhodovanie je vymedzené žalobou. Súčasne namietala výrok II., pretože súd nezvážil postup podľa § 257 CSP, prihliadnuc k tomu, že je zastúpená Centrom právnej pomoci na základe jej nepriaznivých majetkových pomerov, má závažné zdravotné problémy, vysoký vek a je osamelá, t. j. je v takej závažnej sociálnej a majetkovej situácií, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, keď nepriznanie nároku na náhradu trov obdarovanému by do jeho majetkovej sféry nijak nepriaznivo nezasiahlo, pričom bolo potrebné prihliadnuť aj na okolnosti vzájomných vzťahov strán, ktoré vyšli najavo v priebehu sporového konania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi, majúc za to, že počas dokazovania darkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že by z jeho strany malo dôjsť ku konaniu, ktoré hrubo porušuje dobré mravy.
4. Darkyňa sa k vyjadreniu obdarovaného nevyjadrila.
5. Krajský súd odvolanie darkyne ako oneskorene podané svojím uznesením z 31. januára 2020 odmietol, Najvyšší súd SR svojím uznesením z 27. januára 2022 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V priebehu ďalšieho konania o odvolaní bolo zistené, že darkyňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom z uznesenia o dedičstve bolo zistené, že jej právnymi nástupcami sú žalobcovia 1/,2/,4/ - 18/, s ktorými podľa § 63 ods. 2 CSP pokračoval v konaní, tak isto ako aj s I. I., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá taktiež zomrela XX.XX.XXXX, pričom Okresný súd v Bruntále oznámil, že právnymi nástupcami sú žalobcovia 3/ - 6/, s ktorými ďalej pokračoval v konaní, keďže v priebehu odvolacieho konania došlo k prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z obdarovaného na žalovaného, odvolací súd pripustil aj aby do konania na miesto pôvodne žalovaného I. J. vstúpil A. F. (§ 80 ods. 1, 2 CSP).
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, naplňujúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam krajský súd dopĺňa, že v žalobe je žalobkyňa podľa § 132 ods. 1 CSP povinná uviesť žalobný návrh – petit a pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. jeho skutkové odôvodnenie, ktoré predstavujú predmet konania, ako aj označiť dôkazy na ich preukázanie. Žalobkyňa cestou svojej právnej zástupkyne v žalobe, vo svojich písomných vyjadreniach ani na pojednávaní ani len netvrdila, že určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa domáha z dôvodu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, pretože nemala spôsobilosť na právny úkon, t. j. uzavretie darovacej zmluvy, keďže ho urobila v duševnej poruche, ktorá zapríčinila jej nespôsobilosť naň (§ 38 ods. 2 OZ) a neoznačila k tomu dôkazy napriek tomu, že bola zastúpená osobou práva znalou, a to ani vo svojej replike k vyjadreniu obdarovaného, a preto súd nemal dôvod uvedené zisťovať, ako to vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozsudku (ods. 30.), v ktorom ani len nenaznačuje, že by v tomto smere nejaké, ale ani iné, pochybnosti mal.
9. Keďže odvolateľka netvrdila ani nepreukázala také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na vrátenie daru, tak ako bolo správne skonštatovaného súdom prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, odvolací súd vychádzajúc aj z týchto skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami odvolateľky či už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní, vrátane nároku na náhradu trov konania priznanému obdarovanému vzhľadom na jeho plný úspech v spore v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), správne neaplikujúc ust. § 257 CSP, keďže ani odvolací súd nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre jej vek, zdravotné problémy a osamelosť, prihliadnuc aj k tomu, že na podanie žaloby splnomocnila osobu práva znalú, nepriaznivá majetková situácia síce ňou tvrdená bola, avšak nebola konkretizovaná a žiadnym spôsobom preukazovaná, tak isto ako ani jej tvrdenie, že nepriznanie nároku na náhradu trov obdarovanému by žiadnym spôsobom nepriaznivo nezasiahlo do jeho majetkovej sféry. Dôvody osobitného zreteľa pri tom nemôžu vyplývať ani z okolností vzájomných vzťahov medzi stranami sporu, keďže v priebehu sporu nebolo preukázané také správanie obdarovaného, ktorým by sa voči nej dopustil hrubého porušenia dobrých mravov, resp. nevďačnosti, vzhľadom k tomu, že v čase, keď mal prejavovať záujem o ňu bola hospitalizovaná, resp. si to výslovne nepriala.
10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému proti žalobcovi 1/ priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní, prihliadnuc k tomu, že tento bol jediný, kto chcel po smrti pôvodnej žalobkyne pokračovať v konaní, z ktorého dôvodu nárok na náhradu trov konania žalovanému voči ostatným žalobcom nepriznal, keďže títo záujem o pokračovanie v konaní neprejavili a do konania sa nedostali vlastným zavinením, keďže odvolací súd s nimi konal ako s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).