Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/71/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-196-010/2019- AV zo dňa 08.08.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 24.09.2019 správnu žalobu podanú právnym zástupcom žalobcu zo dňa 13.09.2019 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-196-010/2019-AV vydanému dňa 08.08.2019, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 08.08.2019 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA6-196-008/2019-AV podľa zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia, t.j. 08.08.2019 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.12.2019. Žalovaný spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP- BA6-196-008/2019-AV, vydaného dňa 08.08.2019.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 07.08.2019 boli hliadky diaľničného oddelenia KDI KR PZ v Bratislave a Mýtnej polície vyslané na preverenie udalosti, pričom malo ísť o skupinu viacerých osôb, pravdepodobne utečencov, ktorí mali ísť po diaľnici D2 od Jaroviec do Bratislavy. Následným preverovaním hliadky spozorovali na diaľnici skupinu 11 osôb mužského pohlavia, ako kráčajú za zvodidlami jednotlivo za sebou. Žalobca bol hliadkami vyzvaný, aby v zmysle o Policajnom zbore preukázal totožnosť. Žalobca sa nevedel preukázať žiadnym dokladom totožnosti a nevedel žiadnym spôsobom preukázať oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Bolo zistené, že žalobca je štátnym príslušníkom z Afganskej islamskej republiky, a chcel sa dostať smerom do Rakúskej republiky. Na podklade uvedených skutočností vzniklo podozrenie, že sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru neoprávnene, čím naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa o pobyte cudzincov. Na základe vyššie uvedených skutočností bol žalobca v čase o 13:10 hod. predvedený podľa o pobyte cudzincov na Oddelenie cudzineckej polície v Bratislave, za účelom konania o administratívnom vyhostení. Dňa 08.08.2019 začal žalovaný konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov, vedenom pod číslom PPZ-HCP-BA6-196-008/2019-AV. V predmetnom rozhodnutí bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 2 roky. Žalobcovi nebola určená lehota na vycestovanie. Zároveň bol zaistený podľa zákona o pobyte cudzincov, najviac do 08.12.2019. Dňa 19.08.2019 požiadal v Útvare policajného zaistenia Medveďov o azyl. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. V danom prípade prebieha vyhosťovacie konanie, aby bolo vyhostenie realizované, štát umožňuje, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, ktorá má byť vyhostená. Dňa 07.08.2019 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu v zmysle os. 1 správneho poriadku vedená pod číslom PPZ-HCP-BA6-196-007/2019-AV, v ktorej žalobca uviedol, že disponuje sumou 120 eur a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Poukázal na to, že podľa a zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca by tieto podmienky nevedel splniť a preto žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením a zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa a zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s zákona o pobyte cudzincov, do dňa 08.12.2019, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná. Žalobca mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že počas doby zaistenia žalobcu, najviac do 08.12.2019, bude vykonávať všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti, preto je nutné mu vybaviť cestovný doklad k reálnemu vyhosteniu. Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. Dĺžku doby zaistenia žalobcu stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.12.2019.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 03.10.2019, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

8. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa zákona číslo policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

11. Podľa veta prvá zákona číslo štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa zákona číslo policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa 08.08.2019, a Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 13.08.2019, rozhodnutie zo dňa 10.09.2019 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 12.09.2019 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 13.09.2019, teda bola podaná včas.

16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné.

17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez preukázania totožnosti. V zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA-196-009/2019-AV zo dňa 08.08.2019 žalobca uviedol, že nevie preukázať ubytovanie na území Slovenskej republiky. Disponuje sumou 120 eur. Uviedol, že do Schengenu vstúpil asi pred dvomi mesiacmi. Z Afganistanu išiel cez Irán, Turecko, Grécko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, až na Slovensko. Pricestoval na Slovensko, lebo žiť v Afganistane, je nebezpečné. Povolený pobyt na území Schengenského priestoru nemá. Uviedol, že nevedel, že na území Slovenska má neoprávnený pobyt. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V danej veci existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 2 rokov. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca.

18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, a že žalovaný sa nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá finančné prostriedky (disponuje len finančnou hotovosťou vo výške 120,- Eur) a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. Žalobca na území Slovenskej požiadal o azyl dňa 19.08.2019.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.12.2019 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, a zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny. Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac

na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia.

20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa žalobu zamietol.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa . Žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Bratislave ( ).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).