Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-163-2023.pdf
PDF · 117.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/163/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky, manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., adresa na doručovanie písomností: a manžela: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, B., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. augusta 2023, č.k. 21Pc/10/2023-24 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľky a manžela uzatvorené dňa 11.02.1989 v Bánovciach nad Bebravou, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Bánovciach nad Bebravou, vo zväzku 8, ročník 1989, na strane 166, por. č. 14, rozviedol a výrokom II. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Čl. 1 a 4, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods.1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že manžel navrhovateľky sa na pojednávanie vytýčené dňa 24.05.2023 nedostavil bez ospravedlnenia napriek tomu, že mu predvolanie na pojednávanie spolu s návrhom na rozvod a výzvou na vyjadrenie sa k návrhu bolo riadne doručené dňa 09.05.2023. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Obaja manželia sa zhodli v tom, že spočiatku bolo ich manželstvo šťastné. Potvrdili, že doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti, avšak nezdieľajú spoločnú spálňu a takmer spolu nekomunikujú. Na pojednávaní bola medzi manželmi prítomná konfliktná komunikácia, keď manžel navrhovateľky bagatelizoval manželské problémy a verbálne agresívnym spôsobom vystupoval voči navrhovateľke s tým, že sa snažil poprieť problémy popisované navrhovateľkou a uvádzané nielen v návrhu na rozvod manželstva, ale aj na pojednávaniach.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že manželia sa intímne dlhší čas nestýkajú. Navrhovateľka má mimomanželský vzťah, ktorý trvá už 1,5 roka, pričom vylúčila, že by išlo o kamaráta, tento vzťah jej poskytuje uspokojenie nielen v intímnej rovine, ale aj v citovej oblasti. Obaja manželia potvrdili, že v manželstve boli prítomné finančné problémy. Hoci sa manžel navrhovateľky nevedel jasne vyjadriť k tomu, či je manželstvo rozvrátené a k príčinám rozvratu, potvrdil, že nie je také, aké by malo byť. Svoj nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva odôvodnil tým, že je na manželku zvyknutý, keďže sú spolu 35 rokov, čo nemožno považovať za dostatočne vážnu okolnosť, ktorá by bola spôsobilá na
to, aby súd prvej inštancie dospel k inému rozhodnutiu než k rozvodu manželstva. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v C., ale i napriek tomu došlo k ich odcudzeniu s absenciou vôle tvoriť jeden celok a spoločné žitie nie je schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Manželia už navyše riešili aj otázku bývania po rozvode manželstva, i keď to manžel navrhovateľky popieral. Súd prvej inštancie prisvedčil tvrdeniam navrhovateľky s poukazom na neadekvátne správanie sa manžela na pojednávaní, že je ťažko predstaviteľné, že niekto by mal záujem zotrvať v spoločnej domácnosti s človekom bez porozumenia k pocitom a potrebám druhej osoby a bagatelizovaním manželských problémov.
3. Navrhovateľka má už 1,5 roka mimomanželský vzťah, čo jednoznačne narušuje intimitu vzťahu medzi manželmi, má priamy vplyv na dôveru medzi nimi, a teda aj na ďalšie trvanie manželstva. Tento mimomanželský vzťah navrhovateľky pritom vykazuje známky stability a perspektívnosti, čo je tiež dôkazom trvalosti rozvratu manželského vzťahu. Navrhovateľka pred súdom prvej inštancie uviedla, že jej priateľ jej vo všetkom pomáha, čo manžel navrhovateľky nerozporoval, a nebolo preukázané, že by si manželia vzájomne pomáhali, čo nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, ale aj na osobný charakter. Manželstvo účastníkov nevytvára zdravé rodinné prostredie, keďže medzi manželmi absentuje vzájomná úcta, konštruktívna komunikácia a citový vzťah. Naopak prítomné sú rozpory medzi manželmi, ktoré sa v plnej miere prejavili aj na pojednávaní napríklad tým, že manžel navrhovateľky popieral, že by požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, avšak nevylúčil, že počas týždňa si zvykne dať dva až trikrát pivo alebo víno, pričom jeho výsluchom nebolo možné s určitosťou ustáliť aké množstvo alkoholu požije kvôli jeho zahmlievajúcim a nejednoznačným odpovediam. Nerozporoval však tvrdenie navrhovateľky, že keď boli deti v útlom veku, tak boli tiež svedkami toho, že bol pod vplyvom alkoholu, a tiež toho ako mu následne ušla malá a veľká potreba.
4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to najmä funkcie biologickej. Za príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil nedostatočnú a konfliktnú komunikáciu, hádky, nezhody, citové odcudzenie a mimomanželský vzťah navrhovateľky. Manželia sa navyše už roky intímne nestýkajú. Ďalšie trvanie manželstva by bolo v rozpore s jeho účelom. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom spolužití proti jeho vôli pri súčasnom naplnení hmotnoprávnych dôvodov rozvratu manželstva. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,Civilný mimosporový poriadok“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Dôvodil, že s rozvodom manželstva naďalej nesúhlasí a chce sa k tomu vyjadriť osobne na súde, ktorý nesprávne a neúplne zisťoval skutočný stav vo veci rozvodu a neboli splnené procesné podmienky. Navrhovateľka uviedla samé nepravdivé klamstvá s nepodloženými dôkazmi. Na pojednávanie dňa 24.05.2023 sa nedostavil, nakoľko nič neprevzal, žiadne predvolanie mu nebolo doručené ako preukazuje doručenka, nebol tam jeho podpis. Preto sa na pojednávanie nemohol pripraviť a všetkým klamstvám, ktoré uviedla navrhovateľka k rozvodu, sa nevedel brániť.
6. Navrhovateľka sa k odvolaniu manžela nevyjadrila.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou - manželom (§ 359 a § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolacie námietky uvádzané manželom v odvolaní nie sú spôsobilé vyvolať zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je rozvod manželstva manželov.
9. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody uvedené manželom preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.
10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou manžela, ktorý tvrdil, že na rozhodnutie vo veci neboli splnené procesné podmienky, chce sa na súde prvej inštancie vyjadriť osobne, na pojednávanie dňa 24.05.2023 sa nedostavil, nakoľko nič neprevzal, žiadne predvolanie mu nebolo doručené ako preukazuje doručenka, nebol tam jeho podpis, a preto sa na pojednávanie nemohol pripraviť.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa Čl. 12 Základných princípov Civilného sporového poriadku na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
14. Podľa § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
15. Podľa § 31a ods. 3, 4, 6 a 7 z. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o e- Governmente“) listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky ako elektronický úradný dokument, z ktorého bol vyhotovený. Doručenie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky ako doručenie elektronického úradného dokumentu.(3) Správca modulu elektronického doručovania môže zabezpečiť vyhotovenie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu prostredníctvom poštového podniku, ktorý vykonáva jeho doručenie adresátovi. (4) Ak ide o doručovanie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu, poštový podnik potvrdzuje doručenie formou informácie o výsledku doručenia. Informáciu o výsledku doručenia, potvrdzujúcu moment doručenia, alebo dôvody nedoručenia zasiela správca modulu elektronického doručovania bezodkladne do elektronickej schránky orgánu verejnej moci, a to v štruktúrovanej forme. Informácia o výsledku doručenia musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu elektronického úradného dokumentu, ktorý bol vo forme listinného rovnopisu doručovaný. Ak poštový podnik zistí, že informácia o výsledku doručenia nie je úplná alebo správna, bezodkladne ju zruší, doplní alebo opraví; ustanovenia druhej a tretej vety sa použijú rovnako. Údaje uvedené v informácii o výsledku doručenia sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.(6) Ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje vytvorenie osobitnej listinnej písomnosti, potvrdzujúcej doručenie, je táto povinnosť splnená doručením informácie o výsledku doručenia.(7)
16. K odvolacej námietke manžela súvisiacej so samotným procesom doručovania návrhu manželky a predvolania na pojednávanie konanom dňa 24.05.2023, na ktoré sa v zmysle jeho tvrdenia nedostavil, nakoľko nič neprevzal, predvolanie mu nebolo doručené, na doručenke nebol jeho podpis, a preto sa na pojednávanie nemohol pripraviť, odvolací súd uvádza, že za podstatnú považoval tzv. informáciu o výsledku doručenia listinného rovnopisu zo dňa 17.05.2023 (č. l. 13 spisu), z ktorej vyplýva úspešné doručenie rovnopisu vyššie uvedených listín (návrh a predvolanie) manželovi do vlastných rúk dňa 09.05.2023. Pokiaľ manžel tvrdil, že podpis na doručenke nie je jeho, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie aj preukázať, keďže v zmysle § 31a ods. 6 posledná veta Zákona o e- Governmente údaje uvedené v informácii o výsledku doručenia (potvrdzujúce prevzatie návrhu a predvolania manželom)
sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Vychádzajúc potom z prezumpcie správnosti údajov uvedených v informácii o výsledku doručenia je namieste konštatovanie, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle citovaného ustanovenia a predmetné listiny boli manželovi riadne doručené. V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky ako elektronický úradný dokument, z ktorého bol vyhotovený, a jeho doručenie má aj rovnaké právne účinky ako doručenie elektronického úradného dokumentu. Na základe uvedeného je potom možné bez pochýb uzavrieť, že manžel musel mať vedomosť o podanom návrhu manželky na rozvod manželstva a o termíne pojednávania (ktoré sa konalo dňa 24.05.2023), keďže tieto písomnosti mu boli doručené riadne a včas do vlastných rúk dňa 09.05.2023. Odvolací súd potom v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že manžel mal nepochybne dostatok času na vyjadrenie sa k návrhu manželky, čo však zjavne nevyužil, a tiež dostatok času na prípravu na pojednávanie, ktorý v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku predstavuje spravidla viac ako 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
17. Odvolací súd dopĺňa, že zo zápisnice o pojednávaní spísanej súdom prvej inštancie dňa 24.05.2023 vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní o. i. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a pojednávanie odročil na deň 02.08.2023, počas ktorého vykonal dokazovanie výsluchom manžela, ktorý nevzniesol návrhy na doplnenie dokazovania. Následne súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolacia námietka manžela (vo veci neboli splnené procesné podmienky, ktoré však manžel bližšie nešpecifikoval, nebolo mu doručené predvolanie na pojednávanie, na ktoré sa nemohol pripraviť) je nedôvodná a vyššie opísaným postupom súdu prvej inštancie neboli porušené procesné podmienky, súčasne nedošlo k odňatiu realizácie žiadneho jeho procesného oprávnenia ako účastníka konania a porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
18. K skutočnosti uvedenej manželom v odvolaní, že sa na súde chce k rozvodu manželstva osobne vyjadriť, pretože dňa 24.05.2023 na pojednávanie nebol predvolaný v dôsledku pochybenia súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že neprítomnosť manžela na pojednávaní nebola dôsledkom nesprávneho postupu konajúceho súdu prvej inštancie, ale následkom ne/konania samotného manžela, ktorý sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie dňa 24.05.2023 neustanovil, čím sa sám pripravil o možnosť reagovať na vykonané dôkazy, najmä k skutočnostiam uvedeným navrhovateľkou, ktoré označil za nepravdivé klamstvá nepodložené dôkazmi, ktoré tvrdenia však sám nepreukázal. Súd prvej inštancie preto nijako nepochybil, pokiaľ v súlade s primárnym záujmom na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov prejednal vec a vykonal čiastočné dokazovanie už na pojednávaní dňa 24.05.2023 v neprítomnosti manžela.
19. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
20. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (nielen v zmysle obsahu a dôvodov odvolania manžela) aj po vecnej stránke a nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým rozhodnutím a s podstatou argumentácie pojatej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu do odôvodnenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne. Nakoľko tu však bol i nesúhlas manžela s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami manžela, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
21. Podľa Č1. 6 Civilného mimosporového poriadku súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
22. Podľa Čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
23. Podľa Čl. 4 Základných zásad Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
24. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať' sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
25. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
26. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá).
27. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jej harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie, avšak pri ich napĺňaní nemožno opomenúť faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či stále existujú dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo. Ak tieto dôvody už neexistujú, je potrebné zistiť, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento stav treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Podstatným pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave rozvratu ich vzťahu musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia na zmenu takéhoto stavu spolu s ich presvedčením o význame takéhoto konania. To však nie je možné, ak čo i len jeden z manželov (v predmetnej veci manželka), je presvedčený, že vzťahy sú tak narušené, že považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie manželstva, ktoré považuje za formálny zväzok.
28. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nie sú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.
29. Odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj v súlade s vyššie uvedenými teoretickými východiskami dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Stav, ktorý je toho času medzi manželmi, je potrebné považovať za stav bezpochyby nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela.
30. Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 11.02.1989, za jeho trvania sa manželom narodili deti, ktoré sú už dospelé. Manželia sa intímne nestýkajú viac rokov. Žijú síce v jednej domácnosti, avšak s absenciou vôle tvoriť jeden celok. Nezdieľajú spoločnú spálňu a takmer spolu nekomunikujú. Navrhovateľka má viac ako 1,5 roka mimomanželskú známosť, ktorá je stabilná a perspektívna. Manželka výslovne pred súdom prvej inštancie opakovane uviedla, že nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, ani o využitie služieb manželskej poradne, ani mediátora. Súd prvej inštancie preto po vykonanom dokazovaní dôvodne dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov viac rokov neplní svoje funkcie, ide o dlhodobý stav, ktorý sa nepodarilo zvrátiť. Z uvedených dôvodov je manželstvo iba formálnym zväzkom. Za príčinu rozvratu manželských vzťahov súd prvej inštancie správne ustálil nedostatočnú a konfliktnú komunikáciu, hádky, nezhody, citové odcudzenie a mimomanželský vzťah navrhovateľky, s ktorými sa stotožnil i odvolací súd.
31. Odvolací súd dopĺňa, že vyššie uvedené skutočnosti (manželia sa viac rokov intímne nestýkajú, síce žijú v jednej domácnosti, avšak bez vôle tvoriť ju ako spoločnú) ani samy osebe nevzbudzujú akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate manželstva a aj o nemožnosti obnovy manželského spolunažívania, najmä zo strany manželky. Aj keď manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, z výpovedí účastníkov konania, najmä z postoja manželky jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou problémy, ktoré sa im ani počas odvolacieho konania nepodarilo vyriešiť. Je preto nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalý a obnova spolužitia nie je možná vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a najmä na jednoznačný a rozhodný postoj manželky, u ktorej došlo k citovému odcudzeniu voči manželovi. Z postoja manželky prezentovaného počas konania celkom jednoznačne vyplýva, že s manželom ďalej v manželstve zotrvať nechce, obnoviť manželské spolužitie nemieni, keď po podaní návrhu na rozvod manželstva dňa 16.02.2023 počas celého konania na súde prvej inštancie zotrvala na svojej vôli rozviesť sa s manželom. Z uvedeného potom vyplýva jednoznačný záver, že u manželky nejde o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi, prípadne dočasný stav, ale o dlhodobo pretrvávajúci stav a definitívne rozhodnutie v manželstve nezotrvať.
32. Záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby bola manželka nútená zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch manželov. Jednoznačný a nemenný vyššie zmienený postoj manželky je v tomto prípade znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod, na ktorom nič nemení ani nesúhlas manžela s rozvodom manželstva, ktorý navyše pred súdom prvej inštancie svoj nesúhlas zdôvodnil len tým, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, lebo je s manželkou už 35 rokov a je na ňu zvyknutý. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne na strane manželky (vychádzajúc z jej nemenného postoja prezentovaného pred súdom prvej inštancie) jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania.
33. K manželom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku) odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí pre jej všeobecnosť znemožňujúcu odvolaciemu súdu bez ďalšieho odvolací prieskum jej opodstatnenosti. Z takejto všeobecnej námietky totiž nie je možné zistiť, ktoré skutkové okolnosti rozhodné pre rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie podľa názoru manžela nesprávne zistil. Odvolací súd je naopak toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu manželky na rozvod manželstva a z takto vykonaného dokazovania správne zistil skutkový základ, ktorý sa čo najviac približuje k skutočnému stavu. V danej veci bolo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie v spolužití manželov preukázané, že medzi manželmi absentujú akékoľvek prvky vzájomnej pomoci a podpory, vzájomnej zhody o trávení spoločného času v širšom sociálnom kontakte, resp. v kruhu najbližšej rodiny. Uvedené negatívne zistenia po ich posúdení v súvislosti s ďalšími, medzi manželmi nespornými zisteniami (dlhodobo sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, netrávia spoločne čas) bez akýchkoľvek pochybností smerujú k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne dospel k záveru o existencii dlhodobého a trvalého rozvratu manželstva. Na uvedenej skutočnosti by preto nič nezmenilo ani vykonanie iného dôkazu, ktorého vykonanie však manžel ani nenavrhol. Jeho tvrdenia o navrhovateľkiných klamstvách tak zostali v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.
34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vrátane vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
35. O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, keďže nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
36. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).