Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KK-3Er-277-2009.pdf
PDF · 67.48 KB
Case nature
Subarea
KK-3Er/277/2009
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: SR – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Imre Madácha 2, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 30794536, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 168/09-C, o vymoženie dlžného výživného, t a k t o
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom pod spisovou značkou EX 168/09-C z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 02. 04. 2009 na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie dlžného výživného v sume 509,85 eur. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 63/07 - 16 zo 06. 09. 2007.
2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 08. 11. 2023 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania opakovane vykonal lustráciu majetku povinného, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Taktiež neboli zistené žiadne príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ustanoveniach § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Do dnešného dňa sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani len čiastočne. Pohľadávka je dlhodobo nevymožiteľná. Zároveň uviedol, že povinný v priebehu rokov 2019 – 2020 formou zrážok zo mzdy vo výkone trestu odňatia slobody uhradil sumu na istine 306,57 eur, takže k dnešnému dňu chýba na istine douhradiť 203,28 eur. Pri opakovaných lustráciách majetkového stavu povinnému bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žiadne motorové vozidlá ani bankové účty, podľa vyjadrenia sociálnej poisťovne povinný dlhodobo nikde nepracuje, nepodniká, od štátu nepoberá žiadny príspevok ani iný príjem, z ktorého by bolo možné realizovať zrážky. Vzhľadom na uvedené zistenia ako aj na dĺžku konania exekúcie a faktu, že viac ako polovica exekúcie bola uhradená, súdny exekútor navrhol exekučné konanie zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Pri opakovaných lustráciách majetkového stavu povinnému bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, žiadne motorové vozidlá ani bankové účty, podľa vyjadrenia sociálnej poisťovne povinný dlhodobo nikde nepracuje, nepodniká, od štátu nepoberá žiadny príspevok ani iný príjem, z ktorého by bolo možné realizovať zrážky. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko v čase vydania tohto rozhodnutia nemal ich vyčíslenie k dispozícii.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) – h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.