Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-8-2018.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci manželky: N. V., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XXA, K. proti manželovi: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, I. Z. č. XX, XXXXX O., Srbsko, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov N. V., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a Q. V., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v K. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 30.05.2018, sa manželka domáhala proti manželovi rozvodu ich manželstva, ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom v K.. Uviedla, že je občanom Slovenskej republiky a manžel je občan A. republiky. U manželky ide o v poradí tretie manželstvo a u manžela ide o druhé manželstvo, z ktorého nepochádzajú žiadne deti. Manželia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Návrh na rozvod manželstva zdôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po krátkej známosti, keď s manželom sa zoznámili cez sociálnu sieť. Manžel v tom čase pracoval na Slovensku a bol ubytovaný v tej istej obci odkiaľ pochádza manželka. Hneď si veľmi rozumeli, intenzívne sa začali stretávať a nevadilo jej, že manžel pochádza zo Srbska. Asi po mesiaci sa manžel musel vrátiť do Srbska, nakoľko mu skončila platnosť pracovného víza, avšak si denne písali a volali a po asi mesiaci navštívila manželka rodinu manžela v Srbsku. Následne sa po štyroch mesiacoch rozhodli unáhlene zosobášiť a plánovali spoločnú budúcnosť. Manžel potom prišiel na Slovensko v decembri 2017, ubytoval sa na ubytovni a začal pracovať a zdalo sa, že je pracovitý a postará sa o manželku a jej rodinu. Pracoval však len do januára 2018 a od toho času je nezamestnaný. Všetky náklady spojené s ubytovaním, stravou a oblečením hradila iba manželka. Manžel celý ten čas holdoval alkoholu, kamarátom a nejavil záujem o prácu aj keď ho na to manželka upozorňovala. Upozorňovala manžela aj na to, že živí svoje dve maloleté deti z predchádzajúceho manželstva, na ktoré ich otec riadne neprispieva a preto nemôže živiť aj jeho, čo však manžel ignoroval. Po tom čo manželovi oznámila, že podala návrh na rozvod manželstva, začal ju citovo vydierať, že si ublíži ak sa s ním rozvedie, že nechce ísť späť do Srbska a vyhrážal sa aj jej rodine, že im spôsobí problémy. Napokon manželka uviedla, že s manželom nežije ani intímne a ani nezdieľajú spoločnú domácnosť, pričom manžel sa odhlásil z trvalého pobytu a jeho posledná adresa na ktorej sa zdržiaval bola na ubytovni v Senci, P. č. XX. Preto žiadala, aby súd rozviedol takéto nefunkčné a formálne manželstvo, nakoľko zo strany manžela bolo iba účelové a vypočítavé.
2. Súd vykonal šetrenie ohľadom pobytu manžela navrhovateľky, ktorý je občanom Srbska, pričom zistil, že nemá v registri obyvateľov SR evidovanú adresu, na poslednej známej adrese v ubytovni pre cudzincov (Robotnícka č. XX, v A.) už dlhodobo nebýva a ani spolubývajúci a ani manželka nemajú
žiadnu vedomosť o jeho pobyte na Slovensku a nie je známa ani adresa, na ktorej sa by sa mohol zdržiavať v zahraničí. Súd preto doručoval manželovi navrhovateľky návrh na rozvod manželstva s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania o rozvod manželstva a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 CMP na vyjadrenie sa k návrhu, podľa § 116 ods. 2 CSP, oznámením o doručovaní písomností na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu po dobu15 dní. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.
3. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti manžela navrhovateľky, na ktorom vypočul prítomnú manželku, ktorú vyzval, aby sa vyjadrila k možnosti obnovenia manželského spolužitia, avšak bezvýsledne. Manželka uviedla, že považuje obnovenie manželského spolužitia za absolútne vylúčené, nemá o to záujem, manžela nevidela vyše roka a vôbec netuší kde sa nachádza. Manželstvo účastníkov si neplní svoj účel, bolo zo strany manžela iba účelové a vypočítavé. 4. Na preukázanie rozhodných skutočností predložila manželka súdu fotokópiu sobášneho listu, vydaného matričným úradom v K., z ktorého mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku 6, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, pričom obaja manželia vstupovali do manželstva ako rozvedený.
5. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení (ďalej len „zákon o MPS“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
6. Podľa § 21 zákona o MPS, osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.
7. Podľa § 22 ods. 1 zákona o M., zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Podľa § 22 ods. 2 zákona o M., ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo. 8. Podľa § 38 ods. 1 zákona o M., v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. 9. V danom prípade je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodnúť vo veci rozvodu manželstva účastníkov podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v platnom znení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o M.“) v nadväznosti na čl. 1 bod 1. písm. a), čl. 3 bod 1. písm. a) a čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. 10. Rozhodným právom je právo slovenské a to podľa § 21, § 22 ods. 1 zákona o M.. 11. Súd pre posúdenie danej veci vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení. 12. Podľa § 94 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia. 13. Podľa § 96 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
14. V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
17. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
18. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
19. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
20. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
21. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
22. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
23. V danom prípade súd na základe nesporných a preukázaných skutkových zistení dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, nakoľko sú manželia dlhodobo odlúčení, nežijú partnerským životom, manželka ani nevie kde sa manžel, ktorý je cudzinec - občan Srbska zdržiava a preto nie je reálny predpoklad obnovenia plnohodnotného manželského spolužitia.
24. Za týchto okolností, keď manželia dlhodobo nežijú manželským životom v spoločnej domácnosti, žijú oddelene, manžel na neznámom mieste, zrejme aj v inej krajine, nestretávajú sa, rešpektoval súd vôľu navrhovateľky, keď za daných okolností je manželstvo len formálnym zväzkom, neplniacim si svoj účel, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
25. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe vyjadrenia navrhovateľky úplné vzájomné odcudzenie oboch manželov po všetkých stránkach, z dôvodu dlhodobého odlúčenia, formálnosť zväzku a to, že nie je reálny predpoklad obnovenia plnohodnotného manželského spolužitia.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).