Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-476-2018.pdf
PDF · 123.63 KB
Case nature
Subarea
7Ek/476/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: „Nadácia šanca na úspech", Nám. Kossutha 3087, 945 01 Komárno, IČO: 50550357, proti povinnému: TM - STAV, s.r.o., Trhovisko 235/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31408320, na vymoženie 6.969,13 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Šajánková, Sadová č. 621, 905 01 Senica, IČO: 31194206, pod sp. zn. 386EX 276/18, o návrhu povinného na prerušenie konania a o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/476/2018 zo dňa 13. novembra 2018, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Sťažnosť povinného z a m i e t a.
III. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/476/2018 zo dňa 13. novembra 2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.03.2018 domáhal od povinného vymoženia 6.969,13 EUR istiny s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.2017 (ďalej „návrh na vykonanie exekúcie“ a „exekučný titul“). Súd dňa 11.06.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Šajánkovú, Sadová č. 621, 905 01 Senica, IČO 31194206, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou 386EX 276/18. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa v súlade s ust. § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku začala exekúcia.
3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že exekučné konanie považuje za predčasné, neopodstatnené a neprípustné s ohľadom na vady týkajúce sa exekučného titulu. Povinný namietal, že považuje pohľadávku priznanú exekučným titulom za spornú a neoprávnenú, proti exekučnému titulu podal včasný a riadne odôvodnený odpor s náležitou špecifikáciou dôvodov spornosti pohľadávky, exekučný titul teda mal byť zrušený a konajúci súd nemal pokračovať v konaní. Ďalej namietal, že konajúci súd uznesením zo dňa 22.12.2017, sp.zn. 11Cb/97/2017-37 podaný odpor odmietol ako údajne oneskorený, v dôsledku čoho exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Namietal aj procesné pochybenie súdu pri samotnom doručovaní exekučného titulu. Oprávnený bol podľa jeho názoru o vyššie uvedených skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu náležite informovaný, napriek tomu inicioval zbytočnú a neopodstatnenú exekúciu. Povinný predpokladá možnosť zrušenia uznesenia o odmietnutí podaného odporu proti platobnému rozkazu, následné zrušenie exekučného titulu a pokračovanie
v súdnom konaní. Podľa jeho názoru vec teda nie je právoplatne ukončená. Taktiež považuje za významné prihliadať na efektívnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekučného konania z hľadiska možných následkov spojených so zrušením exekučného titulu, teda povinnosť vrátiť prípadne vymožené peňažné prostriedky a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v dôsledku blokácie majetku alebo náklady spojené s obranou proti predmetnej exekúcii. K návrhu na zastavenie exekúcie povinný pripojil odpor žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa 24.11.2017, Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/97/2017-37 zo dňa 22. 12. 2017, Odvolanie žalovaného (povinného) zo dňa 19.01.2018 proti uzneseniu 11Cb/97/2017-37 zo dňa 22. 12. 2017, platobný predpis Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.11.2017, k číslu konania: 11Cb/97/2017 a na výzvu exekučného súdu aj potvrdenia o doručení exekučného titulu.
4. Oprávnený návrh na zastavenie exekúcie označil za nedôvodný, keďže v konaní nie sú dané žiadny prekážky výkonu exekúcie a nie je ani predpoklad, že by exekučný titul bol zrušený. Obranu povinného označil za účelovú a jeho návrh žiadal zamietnuť.
5. Súd v napadnutom uznesení k obrane povinného voči exekúcii uviedol, že pokiaľ povinný v dôvodoch zastavenia exekúcie namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t.j. jeho formálnu vykonateľnosť, je povinnosťou exekučného súdu vykonať šetrenie o tejto okolnosti. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné, pričom v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp.zn. 6M Cdo 3/2011. Exekučný súd vykonal šetrenie o doručovaní exekučného titulu povinnému, a teda vyžiadal tento doklad o doručení priamo od povinného. Povinný predložil súdu dva dokumenty, z ktorých je zrejmé, že doručenie exekučného titulu povinnému nastalo do jeho elektronickej schránky; podľa obsahu dokumentov je zrejmé, že účinky doručenia nastali dňa 10.11.2017, ktorú skutočnosť považoval za preukázanú aj súd v základnom konaní a vychádzal z nej pri vyhotovení uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 11Cb/97/2017-37, zo dňa 22.12.2017. Z obsahu dokumentov o doručení exekučného titulu povinnému súd nezistil žiadnu prekážku doručovania do elektronickej schránky povinného (z technických dôvodov, výpadku služieb elektronického doručovania a pod.), ani skutočnosť opakovaného elektronického doručenia exekučného titulu (§32 ods. 6 písm. b), ods. 7 Zákona o e-Governmente). Exekučný súd rovnako v konaní nemal osvedčený ani prípadný postup podľa § 33 ods. 1 Zákona o e-Governmente, t.j. rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia, keďže tieto skutočnosti povinný ani netvrdil a ani nepreukázal. Na podklade zistených skutočností potom súdu dospel k záveru, že exekúcia je vedená na podklade formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu v súlade s ust. § 45 ods. 1, § 46 Exekučného poriadku, pričom v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinný dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť nesplnil. Povinný nijako neosvedčil, že tento exekučný titul je v súčasnosti zrušený. Exekučný súd v danej veci nezistil žiadne dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti, spôsobili zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by prípadne nastali po vydaní exekučného titulu).
6. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie in eventum aby sťažnostný súd exekučné konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu v rámci konania vedeného Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/97/2017 (konanie o odvolaní povinného proti uzneseniu tohto súdu o odmietnutí odporu, pozn. sudcu).
7. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že za najzávažnejšiu vadu napadnutého uznesenia je potrebné v danom prípade považovať porušenie zásady ne bis in idem a potenciálne vyvolanie stavu litispendencie, nakoľko súd prejudikuje otázku, ktorej posúdenie prislúcha inému súdu v rámci skôr začatého konania. Konkrétne sa jedná o otázku, či bol dodržaný zákonný postup pri doručovaní exekučného titulu a či bolo uznesenie o odmietnutí odporu proti exekučnému titulu zákonné, ktoré skutočnosti sú predmetom skúmania v inom súdnom konaní. Z obsahu uznesenia je zrejmé, že súd si pred vydaním napadnutého uznesenia nezistil stav odvolacieho konania. Predčasným rozhodnutím exekučný súd nemohol konštatovať (bez existencie rozhodnutia odvolacieho súdu) absenciu skutočností, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko o existencii týchto skutočností rozhoduje iný súd, a to Krajský
súd v Trnave konajúci o odvolaní povinného voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/97/2017 zo dňa 22. 12. 2017. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Bolo preto povinnosťou exekučného súdu konanie prerušiť až do okamihu právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu v základnom konaní. Ďalej poukázal na nesprávne vyhodnotenie predložených dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal nesprávny postup súdu pri doručovaní exekučného titulu, ale aj porušenie procesných práv povinného pri rozhodovaní o podanom odpore proti exekučnému titulu. Z hľadiska nadobudnutia účinkov exekučného titulu doručovaného elektronicky je podľa povinného nutné rozlišovať medzi fyzickým potvrdením doručenky a faktickou možnosťou účastníka oboznámiť sa s obsahom doručovanej správy počas celej doby plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku. V rozhodujúcom období v dôsledku výpadku systému pre celé územie SR z dôvodu narušenia bezpečnosti pridelených certifikátov bolo povinnému znemožnené užívať elektronickú schránku až do momentu absolvovania procesu pridelenia nových certifikátov a oboznamovať sa tak s obsahom elektronicky doručovaných podaní. Prevzatie doručenky teda časovo a procesne nie je totožné s prevzatím doručovaného exekučného titulu a oboznámením sa s jeho obsahom. V dôsledku výpadku systému, ktorý povinný nezavinil, mu bolo znemožnené oboznámiť sa s obsahom platobného rozkazu, čo mu znemožnilo pripraviť si obranu proti platobnému rozkazu a podanie odporu v zákonom stanovenej lehote. Tieto skutočnosti sú zároveň dôvodom na vyslovenie neúčinnosti doručenia sporného platobného rozkazu. S týmito skutočnosťami sa súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite nevysporiadal. Exekučný súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či je možné vydať a doručovať platobný rozkaz elektronicky do vlastných rúk, pokiaľ platobný rozkaz nebol vydaný v rámci upomínacieho konania. Podľa názoru povinného právna úprava takýto postup nepripúšťa.
8. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného jeho dôvody v celom rozsahu rozporoval a žiadal jeho sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. Pripomenul, že lehoty určené zákonom platia rovnako pre každého a taktiež dôvody na odpustenie zmeškania lehoty. Takéhoto postupu sa v zmysle § 122 CSP môže domáhať každý, kto mal na odpustenie zmeškania lehoty ospravedlniteľný dôvod a podal do 15 dní od odpadnutia prekážky patričný návrh. Po uplynutí vyše jedného roka od údajného výpadku elektronických stránok povinný o tom doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz. Návrh povinného na prerušenie konania označil za snahu o spôsobenie prieťahov v konaní.
9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
15. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že pri doručovaní exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017 súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď mu tento doručoval do jeho elektronickej schránky, keďže tento platobný rozkaz nebol vydaný v tzv. upomínacom konaní, ktoré upravuje osobitný predpis. Na viac doručenie do elektronickej schránky povinného je potrebné považovať za neúčinné, keďže v čase plynutia lehoty na podanie oporu nastal výpadok elektronických stránok a potom mu síce bolo umožnené, aby odoslal potvrdenie o doručení, ale z obsahom doručenej správy (platobným rozkazom) sa nemohol neoboznámiť počas celej doby plynutia lehoty na podanie odporu. Tieto skutočnosť sú predmetom posudzovania Krajského súdu v Trnave, ktorý ako súd odvolací rozhoduje o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017-37 zo dňa 22. 12. 2017, ktorým tento súd odpor povinného odmietol ako oneskorene podaný. Namietal, že súd sa v napadnutom uznesení týmito skutočnosťami ani nemohol zaoberať, keďže tomuto bráni prekážka litispendecie a v posudzovanom prípade dokonca došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, keďže posúdenie týchto otázok prislúcha práve odvolaciemu súdu. Súd sa na viac zákonnosťou exekučného titulu a porušením jeho procesných v základnom konaní v zmysle obrany povinného prezentovanou v návrhu na zastavenie exekúcie sťažnosti dostatočne nevysporiadal.
16. V exekučnom konaní má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov, ku ktorým patrí aj tvrdenie sťažovateľa, že exekúcia sa začala, aj keď nie je splnený jej materiálny predpoklad, t. j. neexistuje vykonateľné rozhodnutie, ktoré jej vykonanie pripúšťa. Sťažnostný súd preto k dôvodom podanej sťažnosti na úvod konštatuje, že je nutné prisvedčiť názoru povinného, že všeobecným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako podkladu tohto výkonu, vydaného na to oprávneným orgánom, ktoré má potrebnú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Počas celého priebehu exekúcie sa súd zaoberá okrem iného aj tým, či je exekučný titul z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to ako formálne (z pohľadu právneho prepisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) tak aj materiálne (z hľadiska obsahových náležitostí reflektujúcich určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať). Vykonateľnosť (v jednote oboch jej stránok, materiálnej aj formálnej) je možné stotožniť s vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým na výkon exekúcie. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd pri posúdení jeho vykonateľnosti vychádza z potvrdenia o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorým exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Prvostupňový súd pri tom vychádza z údajov vyznačených na doručenkách k exekučnému titulu. Konštatované potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu nemá povahu rozhodnutia, ktorým by bol exekučný súd viazaný. Preto si exekučný súd môže sám posúdiť otázku právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a vykonať potrebné šetrenia v prípade, ak vyvstanú pochybnosti o správnom vyznačení údajov na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti viažucej sa k predloženému exekučnému titulu aj v dôsledku prípadného nesprávneho postupu súdu pri jeho doručovaní. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (na návrh, aj bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je vykonateľné, exekúciu musí zastaviť. Bolo teda povinnosťou exekučného súdu dôsledne sa zaoberať obranou povinného, že exekučný titul mu nebol účinne resp. správne procesne doručený, keďže prípadné preukázanie tejto skutočnosti by nutne muselo viesť k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu a následne k zastaveniu exekúcie (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 203/2018 zo dňa 07. 08. 2018, nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II.ÚS 803/13, zo dňa 27. 6. 2013).
17. V tomto smere ale súd nemohol súhlasiť s názorom povinného, že v danom prípade by súd posudzovaním týchto skutočností porušil zásadu ne bis in idem, resp. posúdeniu týchto skutočností bráni prekážka litispendecie, keďže skutočnosti ohľadom nesprávneho postupu súdu v základnom konaní pri doručovaní exekučného titulu a prípadnej neúčinnosť doručenia exekučného titulu je predmetom konania odvolacieho súdu v konaní o odvolaní povinného proti uzneseniu súdu v základnom konaní o odmietnutí odporu ako podaného oneskorene. Sťažnostný súd pripomína, že v týchto konaniach nie je daná obsahová zhoda predmetu konania. Kým v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
resp. v konaní o sťažnosti sa súd zaoberá skutočnosťou, či v konaní nie sú prítomné okolnosti, ktoré majú za následok neprípustnosť exekúcie, odvolací súd sa v konaní zaoberá skutočnosťou, či postup súdu pri odmietnutí odporu bol v súlade so zákonom. V týchto prípadoch preto nemôže byť daná totožnosť predmetu konania, aj keď aj exekučný aj odvolací súd si musia ako predbežnú otázku posúdiť dôvodnosť argumentácie povinného ohľadom výpadku systému elektronických schránok, či procesnej správnosti doručovania platobného rozkazu do elektronickej schránky povinného. Iba v prípade, ak by Okresný súd Dunajská Streda ako doručovací orgán rozhodol o neúčinnosti doručenia sporného platobného rozkazu podľa § 33 ods. 1 Zákona o e-Governmente, len v takom prípade by bol exekučný súd takýmto rozhodnutím viazaný. Pre úplnosť súd dodáva, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia sťažnostný súd nemal k dispozícii rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom podľa oznámenia Okresného súdu Dunajská Streda o odvolaní povinného, ktoré bolo odvolaciemu súdu predložené až dňa 09. 07. 2019, nebolo doposiaľ rozhodnuté. Posúdenie určitej okolnosti ako predbežnej otázky preto nezakladá prekážku litispendecie. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd dospel k záveru, že neexistuje žiadna procesná prekážka, ktorá by mu bránila v predbežnom posúdení vykonateľnosti exekučného titulu a z týchto dôvodov neboli splnené ani zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého súd konanie preruší len v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Preto súd výrokom I. tohto rozhodnutia podľa § 162 ods. 2 CSP návrh povinného na prerušenie konania zamietol.
18. Sťažnostný súd dôsledne sa zaoberajúc tvrdeniami povinného v podanej sťažnosti konštatuje, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v rozhodujúcom období v dôsledku výpadku systému pre celé územie SR z dôvodu narušenia bezpečnosti pridelených certifikátov bolo povinnému znemožnené užívať elektronickú schránku až do momentu absolvovania procesu pridelenia nových certifikátov a oboznamovať sa tak s obsahom elektronicky doručovaných podaní. K tejto časti obrany súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorého obsahom sa v celom rozsahu stotožňuje a len za účelom zdôraznenia správnosti jeho záverov dopĺňa nasledovné. Je nutné prisvedčiť názoru oprávneného, že povinný počas celého priebehu konania nepreukázal, že došlo k výpadku systému na celé obdobie plynutia lehoty na podanie odporu. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie dôvodov neprípustnosti exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Súd na stránke www.slovensko.sk zistil, že od 10.11.2017, kedy bol platobný rozkaz povinnému doručený až do 27.11.2017, teda počas plynutia zákonnej lehoty na podanie odporu, nedošlo k odstávke systému, ako tvrdí povinný. Na podklade výzvy súdu povinný súdu predložil dokumenty k doručeniu exekučného titulu, a to oznámenie portálu www.slovensko.sk a správu z elektronickej schránky - „Notifikácia o doručení k 11Cb/97/2017 PR+P+pouč.+príkaz - prevzatá“, na ktorých je zhodne uvedený dátum 10.11.2017. Ako odosielateľ je tam uvedený Okresný súd Dunajská Streda. Z vyjadrenia povinného rovnako vyplýva, že tento nepopiera, že by mu platobný rozkaz nebol doručený dňa 10. 11. 2017 a rovnako z jeho tvrdení nevyplýva, že by mal v dôsledku výpadku systému inú informáciu o dátume doručenia elektronickej správy obsahujúcej exekučný titul. Sťažnostný súd má za to, že povinný mal k dispozícii správny údaj o dátume doručenia tejto elektronickej správy, keďže aj notifikácia udáva jasný údaj 10. 11. 2017. Súd pre úplnosť dodáva, že aj napriek tomu, že v ustanovení § 33 a nasl. zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov je upravený osobitný postup pri rozhodovaní o neúčinnosti elektronického doručenia, povinný tento postup nevyužil. Obrana povinného tak spočívala len vo všeobecných tvrdeniach, ktoré neboli osvedčené žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukazujúcimi ich pravdivosť. Neušlo pozornosti súdu, že aj napriek skutočnosti, že súd v napadnutom uznesení dospel k záveru o nepreukázaní tvrdení povinného o výpadku systému e- schránok, povinný žiadne nové dôkazné prostriedky v sťažnostnom konaní nepredložil ani neoznačil, len stroho poukázal na nesprávnosť záverov súdu. Aj podľa sťažnostného súdu povinný svoje dôkazné bremeno ohľadom skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie neuniesol.
19. Na podklade oznámenia Okresného súdu Dunajská Streda o stave konania vedeného pod sp. zn. 11Cb/97/2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 09. 08. 2019, súd zistil, že otázkami nastolenými povinným pri obrane proti exekúcii sa tento súd zaoberal v uznesení sp. zn. 11Cb/97/2017 - 62 zo dňa 2.apríla 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 05. 2019, ktorým súd odpustenie zmeškania lehoty povinnému na podanie odporu proti platobnému rozkazu č.k. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017 zamietol. Podľa odôvodnenia konštatovaného rozhodnutia dňa 29.11.2017 povinný podal odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017,
ktorý súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 11Cb/97/2017-37 zo dňa 22.12.2017 ako oneskorene podaný odmietol. Žalovaný toto uznesenie napadol odvolaním a zároveň s poukazom na ust. § 122 CSP požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu. Povinný v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty poukázal na celoplošný výpadok elektronickej komunikácie spôsobený odstávkou systému z dôvodov zistených vážnych bezpečnostných nedostatkov certifikátov viazaných na elektronickú komunikáciu s verejnou správou. Tvrdil, že ide o všeobecne známy, v rozhodujúcom čase pretrvávajúci výpadok, v dôsledku čoho bol objektívne zamedzený prístup k elektronickej schránke podnikateľských subjektov až do výmeny bezpečnostných certifikátov u príslušnej autority. V elektronickej schránke zriadenej preňho k tomu došlo až dňa 14.11.2017. Z uvedeného dôvodu teda nemal vedomosť o údajnom prevzatí platobného rozkazu, ani o presnom okamihu začiatku plynutia lehoty na podanie odporu. Uvedený stav je z hľadiska právnej istoty neakceptovateľný a nemôže byť žalovanému na ťarchu.
20. Sťažnostný súd porovnaním dôvodov pre podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty a dôvodov, pre ktoré povinný považuje vedenie exekúcie za neprípustné, dospel k záveru, že súd sa v tomto rozhodnutí predbežne vysporiadal s otázkami, ktorými je povinný sa zoberať pri posúdení dôvodnosti sťažnosti povinného aj exekučný súd.
21. V uznesení sp. zn. 11Cb/97/2017 - 62 zo dňa 2.apríla 2019 súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017-17 bol vydaný dňa 03.11.2017 a následne doručený stranám sporu. K doručeniu došlo postupom podľa ust. § 105 ods. 1 CSP, t.j. do elektronickej schránky. Z pripojených doručeniek vyplýva, že platobný rozkaz bol doručený žalobcovi (povinnému) dňa 14.11.2017 a žalovanému dňa 10.11.2017. Žalovaný (povinný) však tvrdil, že v uvedený deň k doručeniu súdnej zásielky nedošlo, pretože v tomto čase došlo k výmene bezpečnostných certifikátov. V tomto smere žalovaný (povinný) predložil súdu dôkaz t.j. „potvrdenie o prevzatí certifikátov na eID č:HH274762“. Z obsahu predloženého dokladu vyplýva, že žalovaný (povinný) požiadal a následne prevzal od poskytovateľa certifikáty na elektronický občiansky preukaz. Ide o kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis, certifikát na šifrovanie, certifikát pre elektronický podpis, to všetko s platnosťou od 14.11.2017 do 14.12.2022. Súd v tomto smere, keďže žalovaný (povinný) spochybnil správnosť elektronickej doručenky, na základe ktorej súd ustálil dátum doručenia platobného rozkazu, tiež vykonal dokazovanie a od prevádzkovateľa portálu www.slovensko.sk vyžiadal informáciu o elektronickej schránke zriadenej pre konkrétnu právnickú osobu t.j. pre žalovaného (povinného), či v rozhodnom čase boli v tejto schránke zaznamenávané technické poruchy resp. iné skutočnosti, ktoré mali resp. mohli mať zásadný vplyv na doručenie zásielok. Z vyjadrenia prevádzkovateľa podľa záverov súdu jednoznačne vyplýva, že technická nefunkčnosť schránky bola vylúčená a bolo potvrdené, že doručenie správ prebehlo korektne. Podľa plánu technických odstávok, ktorý bol zverejnený na stránke www.slovensko.sk v rozhodnom čase t.j. od odoslania platobného rozkazu 10.11.2017 do 27.11.2017 došlo k odstávke až 23.11.2017 od 23,00 hod. do 23,20 hod. Iné technické odstávky neboli zaregistrované resp. nahlásené. Súd prvej inštancie, berúc do úvahy povinným tvrdené a preukázané skutočnosti ako aj ostatné dokazovanie ohľadne technickej funkčnosti elektronickej schránky zriadenej pre povinného, dospel k záveru, že povinným tvrdené skutočnosti preukázané neboli, teda jeho návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia po vecnej stránke nie je opodstatnený. Z povinným predloženého dôkazu technická odstávka na portáli www.slovensko.sk ohľadne elektronickej komunikácie nevyplýva. Povinný disponuje iba potvrdením o prevzatí certifikátov na konkrétne elektronické identifikačné číslo. Podľa záverov súdu v konaní nebolo preukázané tvrdenie povinného o zamedzení prístupu k elektronickej schránke resp. jej nefunkčnosť z objektívnych príčin.
22. Pri opakovanom posudzovaní jednej a tej istej predbežnej otázky súdom v inom konaní nie je možné odhliadnuť od okolností, za akých bolo táto otázka riešená v predchádzajúcom konaní a nie je možné nebrať do úvahy legitímne očakávania účastníka oboch konaní, že akt štátu raz vyslovený je platný, a to vrátane riešenia predbežnej otázky podstatnej pre vlastný výrok rozhodnutia. Pokiaľ potom súd v základnom konaní v konaní o návrhu povinného na zmeškanie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočnosti, či v konaní nedošlo k porušeniu procesných práv povinného v dôsledku okolností ním nezavinených spočívajúcich v odstávke systému e-schránok, pričom dospel k záveru, že povinný žiadne také skutočnosti nepreukázal a k preukázaniu ním tvrdených skutočností nedošlo ani na podklade vlastného šetrenia tohto súdu, je tým založené legitímne očakávanie druhého účastníka exekučného konania (oprávneného), že v ďalších konaniach bude toto riešenie predbežnej otázky rešpektované. Keďže sťažnostný súd túto otázku novo posudzoval, musel brať ohľad aj na to, ako bola posúdená iným súdom. Len takýmto postupom bolo
možné naplniť legitímne očakávania účastníkov konania v dôveryhodnosť aktov štátu. Sťažnostný súd preto pri posudzovaní dôvodnosti sťažnosti povinného prihliadal aj na závery, ktoré prijal Okresný súd Dunajská Streda v uznesení sp. zn. 11Cb/97/2017 - 62 zo dňa 2.apríla 2019 uvedené v ods. 21 tohto rozhodnutia pripomínajúc, že podstatou uplatňovania verejnej moci v demokratickom štáte je princíp dobrej viery v nadobudnuté práva konštituované aktmi verejnej moci, či už v individuálnom prípade plynú priamo z normatívneho právneho aktu, alebo z aktu aplikácie práva (k tomu porovnaj napr. nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 2742/07 zo dňa 10. 07. 2008).
23. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Dunajská streda o zamietnutí návrhu povinného na odpustenie zmeškania lehoty vyplýva, že tento súd tvrdenia povinného považoval za nepreukázané, pričom tieto závery sa obsahovo zhodujú so závermi sťažnostného súdu. Je potrebné dodať, že povinný mal vedomosť aj o rozhodnutí Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017 - 62 zo dňa 2.apríla 2019 a mal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s jeho závermi, avšak (ak už bolo naznačené vyššie) tieto sa v konaní o sťažnosti nepokúsil vyvrátiť. Rovnako neoznačil ani žiadne iné spôsoby prešetrenia ním tvrdených skutočností, ktoré by sťažnostný súd mohol vykonať, oproti tým, ktoré vykonal Okresný súd Dunajská Streda pri posudzovaní týchto otázok. Rovnako ani sťažnostný súd nepovažoval za potrebné doplniť šetrenie tejto otázky, keďže všetky listinné dôkazné prostriedky zhodne udávajú ako deň doručenia platobného rozkazu 10. 11. 2017, žiadny dôkazný prostriedok nepreukazuje technický výpadok portálu el. schránok v rozhodnej dobe, pričom súd v základnom konaní zmeškanie lehoty na podanie odporu povinnému neodpustil, ktorým právoplatným rozhodnutím je exekučný súd viazaný. Exekučný súd tak bol povinný vychádzať zo skutočnosti, že odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017, ktorý bol predložený exekučnému súdu, bol podaný oneskorene. Údaje na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu preto exekučný súd považuje za pravdivé, keďže v konaní nebol preukázaný opak, keď sa sťažnostný súd nestotožnil s právnym názorom povinného, že mu platobný rozkaz nebolo možné doručovať do elektronickej schránky a rovnako nebol v konaní preukázaný ani iný dátum doručenia exekučného titulu, od ktorého by sa odvíjalo plynutie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu, keďže uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017 - 62 zo dňa 2.apríla 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 05. 2019, súd odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu č.k. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017 zamietol. Preto v zmysle § 268 písm. a) CSP platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu dňa 28.11.2017. Predložený exekučný titul je tak podľa názoru sťažnostného súdu spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie proti povinnému. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ Krajský súd v Trnave v konaní o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/97/2017 - 37 zo dňa 22. 12. 2017 vedeného týmto súdom pod sp. zn. 31Cob/67/2019 dospeje k inému záveru, povinný môže opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie.
24. Oporu v zákone nemá ani tvrdenie povinného, že Okresný súd Dunajská Streda pri doručovaní platobného rozkazu sp. zn. 11Cb/97/2017-17 zo dňa 03.11.2017 nepostupoval v súlade so zákonom, keď mu tento doručoval do elektronickej schránky. Súdy od 1. novembra 2016 doručujú písomnosti iba do elektronických schránok. Pokiaľ ide o rezort spravodlivosti, povinnosť doručovať do elektronických schránok znamená, že ak majú právnické či fyzické osoby už aktivované elektronické schránky, ministerstvo spravodlivosti, rezortné organizácie a súdy im od 1. novembra 2016 zasielajú písomnosti iba do týchto e-schránok {§ 105 CSP, § 17 zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o e-Governmente“)}. Súd môže doručiť do elektronickej schránky rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, teda aj platobný rozkaz. Ak súd zašle rozhodnutie do aktivovanej elektronickej schránky, má to rovnaké účinky, ako keď je takáto písomnosť doručená v obálke do poštovej schránky.
25. Z uvedených dôvodov súd námietku vadnosti exekučného titulu ako základného predpokladu vedenia exekúcie vznesenú zo strany povinného posúdil ako nedôvodnú a preto z pohľadu sťažnostného súdu nebol daný dôvod na zrušenie ani zmenu napadnutého uznesenia, keďže toto je potrebné považovať za vecne správne. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami a listinnými dôkaznými prostriedkami mali účastníci možnosť sa
oboznámiť, aj sa k nim vyjadriť. Len pre úplnosť súd dodáva, že podľa zistení súdu sa spisový materiál vedený Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/97/2017 nachádza na Krajskom súde v Trnave za účelom rozhodovania o odvolaní povinného voči uzneseniu o odmietnutí odporu. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia účastníkov a listiny založené v súdnom spise tvorili spoľahlivý podklad pre prijatie rozhodnutia, sťažnostný súd považoval za nehospodárne vyžiadanie si tohto súdneho spisu.
26. Súd preto o podanej sťažnosti rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že túto pre jej nedôvodnosť podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol (výrok II. rozhodnutia).
27. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
28. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
29. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Civilný sporový poriadok ani Exekučný poriadok výslovne neriešia situáciu, ak účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavil záujem a ani mu žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si účastník náhradu trov konania neuplatní a v konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli, je na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal (výrok III. rozhodnutia).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (výrok I.), proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok II.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok III.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (výrok I.), proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok II.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok III.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).