Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-92-2019.pdf
PDF · 109.27 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/92/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: MAURO SIMON, spol. s r.o., so sídlom Hrnčiarska 34, 902 01 Pezinok, IČO: 35744812, proti žalovanému: Ladvenica Transport, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 44318499, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o zaplatenie 64.283,38 eur s prísl., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6.8.2019, č. k. 36Cb/70/2019 -39, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 06.08.2019 č.k. 36Cb/70/2019-39 sa mení tak, že súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k pozemku parcele registra „C" č. 8598/166 o výmere 5126 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej Úradom geodézie a kartografie a katastra SR na LV č. XXXXX, okres: Trnava, obec: U., katastrálne územie: U., za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 64.283,38 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla nezaplatením nájomného za prenájom nehnuteľností na základe Nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 18.10.2011.
odôvodnenie:
1. Žalobca spolu so žalobným návrhom o zaplatenie 64.283,38 eur s príslušenstvom podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca žalobný návrh odôvodňoval tým, že dňa 18.10.2011 so žalovaným uzatvorili nájomnú zmluvu, na základe ktorej (ako prenajímateľ) prenechal žalovanému (ako nájomcovi) za odplatu do užívania nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., obec U., okres Trnava zapísaných na LV č. XXXX, keď dohodnuté nájomné a náklady za služby spojené s užívaním nehnuteľností na základe faktúr vystavených žalobcom za obdobie od júla 2018 až do januára 2019 doposiaľ neuhradil. Ide o faktúry: VS: XXXXXXX na úhradu sumy 9.183,34 eur s dátumom splatnosti 20.07.2018, VS: XXXXXXX na úhradu sumy 9.183,34 eur s dátumom splatnosti 20.08.2018, VS: XXXXXXX na úhradu sumy 9.183,34 eur s dátumom splatnosti 20.09.2018, VS: XXXXXXX na úhradu sumy 9.183,34 eur s dátumom splatnosti 20.10.2018, VS: XXXXXXX na úhradu sumy 9.183,34 eur s dátumom splatnosti 20.11.2018, VS: XXXXXXX na úhradu sumy 9.183,34 eur s dátumom splatnosti 20.12.2018, VS: XXXXXXXX na úhradu sumy 9.183,34 eur s dátumom splatnosti 20.01.2019. Ďalej žalovaný neuhradil faktúru vystavenú dňa 1.12.2018 splatnú 15.12.2018 vo výške 9.183,34 eur a faktúru vystavenú dňa 2.1.2019 splatnú 17.1.2019 vo výške 9.183,34 eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému teda spolu predstavuje sumu 64.283,38 eur (t.j. 9.183,34 eur x 7).
2. Žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol súčasťou žaloby, doplnený podaním zo dňa 15.7.2019 žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na: parcele registra „C" č. 8598/166 0 výmere 5126 mi zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej Úradom geodézie a kartografie a katastra SR na LV č. XXXXX, okres: Trnava, obec: U., katastrálne územie: U., za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 64.283,38 eur
s príslušenstvom, a to s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.183,34 eur od 16.07.2018 do zaplatenia, s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.183,34 eur od 16.08.2018 do zaplatenia, s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.183,34 eur od 16.09.2018 do zaplatenia, s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.183,34 eur od 16.10.2018 do zaplatenia, s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.183,34 eur od 16.11.2018 do zaplatenia, s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.183,34 eur od 16.12.2018 do zaplatenia, s 9,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.183,34 eur od 21.01.2019 do zaplatenia, ktorá vznikla nezaplatením nájomného za prenájom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., okres: Trnava, obec: U., zapísaných na LV č. XXXX ako: pozemok registra „C" parcela č. 3382/14 o výmere 1570 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C" parcela č. 3382/20 o výmere 952 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C" parcela č. 3382/41 o výmere 830 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné č. XXXX na parcele č. 3382/14, sklad, na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 18.10.2011 za obdobie od júla 2018 do januára 2019. Žalobca k osvedčeniu právneho vzťahu medzi sporovými stranami uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bol záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol titulom Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.10.2011, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť platiť nájomné a zálohu na energie. Nájomca si svoju povinnosť plnil, s menšími omeškaniami až do mája 2018. Touto okolnosťou osvedčuje žalobca existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol medzi účastníkmi založený nájomnou zmluvou, ako i výšku plnenia. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka nájomného je nesporná. K osvedčeniu dôvodnej obavy budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že žalovaný bez uvedenia dôvodu prestal platiť nájomné, ale i naďalej predmet nájmu užíval z čoho žalobca vyvodzuje predpoklad, že tak urobil z dôvodu platobnej neschopnosti. Nedošlo k žiadnej zmene záväzkovo právneho vzťahu. Dôvodný predpoklad jeho platobnej neschopnosti vyplýva i z neplnenia si daňových povinností, colných povinností ako to vyplýva z LV č. XXXXX, že Daňový úrad Trnava ako i Colný úrad Trnava svojimi rozhodnutiami zriadili záložné práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplní svoje daňové a colné povinnosti, má nedoplatky, na základe čoho za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok si uvedené inštitúcie zriadili viacero záložných práv na nehnuteľnosti, ktorú žalovaný vlastní, je možné vyvodiť predpoklad, že nie je možné priamo exekvovať finančné prostriedky z účtu žalovaného. Žalobca tak má za to, že je osvedčená dôvodná obava, že prípadná exekúcia finančných prostriedkov na účte žalovaného je ohrozená z dôvodu jeho platobnej neschopnosti a je daný dôvod vydať zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný, aby v prípade, že žalovaný napriek existencii súdneho rozhodnutia neuhradí žalovanú sumu bude možné uspokojiť jej úhradu zo založenej nehnuteľnosti a to realizáciou záložného práva. Podľa názoru žalobcu vzhľadom na výšku žalovanej pohľadávky, resp. existenciu dlhu, ktorý predstavuje sumu 64.283,38 eur tak zriadenie záložného práva na uvedenú nehnuteľnosť je primerané a to i z pohľadu už zriadených záložných práv pre daňové a colné nedoplatky. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia a zriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalobcu nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a jej nespornosť ako i skutočnosť, že uvedená nehnuteľnosť je založená na iné nedoplatky žalovaného. Naopak nevydaním zabezpečovacieho opatrenia a tým nezriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalobcu by sa neprimerane zvýšilo riziko žalobcu a jeho obava, že v prípade úspechu v tomto konaní, nebude môcť dôjsť k exekúcii a uspokojeniu nároku žalobcu, pričom je vo výlučnej dispozícii žalovaného, pokiaľ by chcel zo žalovanou nehnuteľnosťou nakladať, tak samotné vydanie zabezpečovacieho opatrenia mu v tom nebráni a v prípade ak by uvedené záložné právo chcel zrušiť tak postačuje na to uhradiť pohľadávku žalobcu. Možno teda konštatovať, že zriadenie daného zabezpečovacieho opatrenia je primeraným zásahom do práv žalovaného.
3. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil ako právny vzťah medzi sporovými stranami, potom aj existenciu peňažnej pohľadávky proti žalovanému, tak aj dôvodnú obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie tejto peňažnej pohľadávky a to z dôvodov, ktoré žalobca konkretizoval v návrhu, a s ktorými sa súd stotožnil (predpoklad platobnej neschopnosti, colné a daňové nedoplatky atď.). Podľa názoru súdu prvej inštancie je predčasné a v konaní nepreukázané tvrdenie žalobcu, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je primerané, keď zásadnou
otázkou pri posúdení predmetného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je posúdenie jeho primeranosti a proporcionality. Žalobca v návrhu však primeranosť zásahu odôvodnil len veľmi všeobecne a nekonkrétne. Žalobca v návrhu uviedol len výšku svojej pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená záložným právom, ale už neuviedol hodnotu majetku (hodnotu nehnuteľností) vo vlastníctve žalovaného, ku ktorým má byť záložné právo zriadené. Podľa názoru súdu bez poznania oboch veličín, nie je možné zistiť a ustáliť či zriadenie záložného práva je alebo nie je primerané. Hodnota nehnuteľností, ku ktorým je navrhované zriadenie záložného práva musí byť v pomere, v proporcionalite k výške pohľadávky majúcej byť zabezpečenej zriadením záložného práva. Požiadavka primeranosti, proporcionality sa skúma pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia a v prípade jeho nariadenia táto požiadavka musí byť daná. Súd mal za to, že na základe žalobcom v návrhu preukazovaného (resp. nepreukazovaného) skutkového stavu však nie je možné vôbec určiť, ustáliť či navrhované zriadenie záložného práva je alebo nie je primerané a či zriadenie záložného práva je dôvodné alebo nie, keďže nie je známe a už vôbec nie preukázané akú hodnotu má nehnuteľnosť, ku ktorej má byť zriadené záložné právo. Za daného skutkového stavu nie je možné vylúčiť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k výraznému nepomeru medzi výškou pohľadávky a hodnotou majetku (nehnuteľností), ktoré by mali byť zabezpečovacím opatrením postihnuté, nakoľko hodnota nehnuteľností môže byť ďaleko vyššia ako zabezpečená pohľadávka, čo by predstavovalo neprimeraný a neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalobca neuviedol v návrhu žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce primeranosť zásahu do majetkových pomerov žalovaného nariadením daného zabezpečovacieho opatrenia, pretože bez označenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, na ktorú sa má zriadiť sudcovské záložné právo, nie je možné súdom posúdiť, či právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality), keď súd je povinný zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
4. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle jeho návrhu. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie napriek tomu, že dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (nájomná zmluva), existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému (dlh na nájomnom vo výške 64.283,38 eur) ako aj dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie (predpoklad platobnej neschopnosti, colné a daňové nedoplatky), návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol pre nepreukázanie proporcionality - primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia na zabezpečenie pohľadávky vo výške 64.283,38 eur, keď nepreukázal hodnotu nehnuteľnosti vlastníckeho práva žalovaného, ktorá má byť vydaním zabezpečovacieho opatrenia (zálohom) dotknutá a bez porovnania oboch veličín nie je možné zistiť a ustáliť, či zriadenie záložného práva je alebo nie je primerané. Odvolateľ má za to, že takýto záver súdu je formálny a vo svojej podstate je v rozpore so zásadou spravodlivosti a princípom právnej istoty (čl. 2 Základných zásad C.s.p.) v kontexte, že žalobca osvedčil právny vzťah medzi účastníkmi konania, existenciu peňažnej pohľadávky a dôvodnú obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Pri aplikácii zásady proporcionality sa má skúmať primeranosť do zásahu práv žalovaného vydaním zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade do zásahu jeho vlastníckych práv k pozemku zapísanému na LV č. XXXXX. Obsah vlastníckeho práva je upravený v § 123 Občianskeho zákona ako právo vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Eventuálnym vydaním zabezpečovacieho opatrenia nebude dotknuté právo žalovaného uvedenú nehnuteľnosť držať, užívať ju, poberať z nej plody a úžitky a ani právo nakladať s ňou. Právo nakladať s nehnuteľnosť bude čiastočne obmedzené, ale iba ekonomicky vzhľadom na výšku založenej pohľadávky, ale i toto obmedzenie je právne riešiteľné dohodou s eventuálny kupcom, napr. zložením časti kúpnej ceny vo výške založenej pohľadávky do notárskej úschovy s prípadnou výplatou po judikovaní založenej pohľadávky (predmet sporu) buď predávajúcemu alebo záložnému veriteľovi. Z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní primeranosti pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia (zásada proporcionality), teda z pohľadu ujmy žalovaného k obsahu vlastníckeho práva, má cena nehnuteľnosti vo vzťahu k výške pohľadávky iba nepatrnú váhu. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia nie je takmer vôbec dotknutý obsah vlastníckeho práva žalovaného. Na druhej strane nevydaním
zabezpečovacieho opatrenia dôjde s vysokou pravdepodobnosťou k nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na výšku pohľadávky 64.283,38 eur jej zabezpečenie zabezpečovacím opatrením a to zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, k pozemku o výmere 5000 m2 v Meste Trnava nemôže byť v rozpore s princípom proporcionality, teda v zrejmom nepomere a to iba z toho dôvodu, že žalobca neuviedol výšku hodnoty nehnuteľnosti. Ako bolo vyššie uvedené, pri skúmaní zásahu do práv žalovaného vydaním zabezpečovacieho opatrenia, skúmanie hodnoty založenej veci nemá taký podstatný charakter ako napr. pri zákaze scudzenia veci. Váha hodnoty pohľadávky k hodnote nehnuteľnosti má zmysel až pri realizácii výkonu záložného práva, čo by v danom prípade prichádzalo do úvahy až po právoplatnom judikovaní zažalovanej pohľadávky. Avšak realizovať výkon záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX za účelom uspokojovania pohľadávky vo výške 64.283,38 eur nemôže byť neprimeraným zásahom a to i s poukazom na § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom je daná neprimeranosť exekvovanej pohľadávky na exekúciu nehnuteľnosti pri výške pohľadávky do 2.000 eur. V danom prípade sa jedná o pohľadávku rádovo 25-násobnú. I z uvedeného dôvodu žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nepreukazoval výšku ceny pozemku. Odvolateľ z uvedených dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Vzhľadom na závery súdu na podporu odvolania odvolateľ predložil odborné vyjadrenie k hodnote spornej nehnuteľnosti a to vyjadrenie realitnej spoločnosti Neoreal s.r.o., so sídlom Kapitulská 28, Trnava, podľa ktorej bola hodnota nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje, alebo má sa vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, odhadnutá na výšku 297.000,- eur. Vzhľadom na účel zabezpečovacieho opatrenia popísaný v podrobnostiach v návrhu na jeho vydanie, výšku pohľadávky uplatnenú žalobou o zaplatenie 64.283,38 eur s prísl., ako i vzhľadom na už existujúce záložné práva tretích osôb na spornej nehnuteľnosti, ako i doložené dlhy žalovaného vo výške 34.944,42 eur Sociálnej poisťovni, 6.396,11 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., 159.779,62 eur daňovým a colným úradom, 1732,56 eur Union zdravotnej poisťovni, tak vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť neprimeraným zásahom do práv žalovaného. Okrem toho odvolateľ poukázal na to, že žalobca má ďalšiu pohľadávku voči žalovanému vo výške 55.100,04 eur a to neuhradené nájomné za obdobie od januára do júna 2019, kedy skončila nájomná zmluva na základe jeho výpovedi pre neplatenie nájomného zo dňa 28.12.2018, ktorá je založená k návrhu na začatie konania. Túto pohľadávku žalobca nežaloval z ekonomických dôvodov vzhľadom na pochybnosť jej vymožiteľnosti. Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi a tretím osobám, ktorý je osvedčený založenými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami predstavuje celkovo sumu 267.136,09 eur. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu, že žalovaný je právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, a preto za svoje dlhy ručí iba majetkom. Doposiaľ sa podarilo osvedčiť, že jediným nehnuteľným majetkom žalovaného je nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nevydania tohto zabezpečovacieho opatrenia je s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, že pohľadávka žalobcu nebude nikdy vymožená. Postup prvoinštančného súdu, keď na základe osvedčených skutočností nevydal zabezpečovacie opatrenie, je v rozpore so spravodlivou a účinnou ochranou práv žalobcu, tak aby bol naplnený princíp právnej istoty, ako ho má na mysli čl. 2 Základných zásad C.s.p.. Rovnako je v rozpore s ustanovením § 343 C.s.p..
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Žalovaný nepopiera, že medzi ním a žalobcom existoval právny vzťah na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 18.10.2011, nesúhlasí však s výškou pohľadávky žalobcu titulom nezaplateného nájomného, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou a to vo výške 64.283,37 eur. Na základe dodatočného zamerania vnútorných rozmerov priestorov - predmetu nájmu žalovaný zistil, že skutočná výmera predmetu nájmu nie je 2.200m2, ako je uvedené v čl. I bod 2 Nájomnej zmluvy, ale 1.996 m2. Z uvedeného dôvodu žalovaný prepočítal výšku ročného nájomného a zistil, že ročné nájomné predstavuje sumu 65.868,- eur bez DPH ročne, t.j. sumu vo výške 79.041,60 eur vrátane DPH ročne. Rozdiel medzi zaplateným nájomným vo fakturovanej výške zodpovedajúcej výmere skladu 2.200m2 a nájomným, na ktoré mal žalobca ako prenajímateľ nárok na ktoré zodpovedá reálnej výmere skladu, t.j. suma vo výške 7.358,40 eur vrátane DPH ročne, predstavuje bezdôvodné obohatenia žalobu na úkor žalovaného, keďže ide o plnenie bez právneho dôvodu. Nájomné v nesprávnej výške žalovaný zaplatil žalobcovi za obdobie od 15.12.2011 do 30.05.2018, t.j. bezdôvodné obohatenie žalobcu predstavuje spolu sumu vo výške 47.523,- eur. Žalovaný listom zo dňa 04.02.2019 t.j. ešte pred podaním žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 64.283,38 eur a návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho oparenia vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 47.523,- eur, napriek tomu žalobca bezdôvodné obohatenie žalovanému nevydal. Následne žalovaný listom zo dňa 18.03.2019 jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 47.523,- eur vo či pohľadávkam žalobcu na fakturované nájomné spolu vo výške 47.523,- eur, tak zanikli a to ku dňu 08.02.2019. Zánik sa týka nájomného fakturovaného faktúrami č. 218/375, č. 218/376, č. 218/535, č. 218/676, č. 218/693, č. 218/773 v časti. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym spôsobom nepreukázal primeranosť zásahu zabezpečovacieho opatrenia do majetkových práv žalovaného. Zriadenie záložného práva musí byť v proporcionalite k výške pohľadávky, ktorá má byť takýmto spôsobom chránená, pričom proporcionalita, resp. primeranosť zásahu, musí byť jednoznačne preukázaná pred nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia. Okrem uvedeného žalobca vo svojom návrhu zamlčal dôležité skutočnosti týkajúce sa samotnej žalovanej pohľadávky. Nie je tak podľa názoru žalovaného splnená ďalšia z kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 a § 385 ods.1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním (§ 357 písm. d) C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
7. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z ust. § 343 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú stanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. C.s.p. je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
8. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie mal za osvedčené základné zákonné predpoklady na nariadenie daného zabezpečovacieho opatrenia a to existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému, tak aj dôvodnú obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie tejto peňažnej pohľadávky.
9. Súd prvej inštancie však zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného len z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že nariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude zásah do práv žalovaného primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásadu tzv. primeranosti zásahu), nakoľko žalobca nepreukázal hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ku ktorým má byť zriadené záložné právo, čo žalobca namietal v odvolaní, keď podľa názoru odvolateľa z pohľadu ujmy žalovaného k obsahu vlastníckeho práva, má cena nehnuteľnosti vo vzťahu k výške pohľadávky iba nepatrnú váhu. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
10. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho právneho názoru, že žalobca v návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného dostatočne osvedčil nielen existenciu záväzku žalovaného ako dlžníka z nájomnej zmluvy, obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj primeranosť zásahov do majetkových pomerov žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného. Odvolací súd posúdil ako opodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie pri posudzovaný dodržania zásady proporcionality nesprávne vychádzal len zo skutočnosti, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol hodnotu nehnuteľností, ku ktorým sa malo zriadiť sudcovské záložné, na základe čoho potom podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné posúdiť, či navrhované zabezpečovacie opatrenie neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie však dospel k záveru, že zriadením záložného práva daným zabezpečovacím opatrením nebude žalovanému spôsobená neprimeraná ujma, keď pohľadávka žalobcu nie je zanedbateľná a dispozícia žalovaného s predmetnými nehnuteľnosťami bola už v minulosti obmedzená zriadením viacerých záložných práv na predmetné nehnuteľnosti a záložné právo žalobcu zriadené na základe daného zabezpečovacieho opatrenia bude len ďalším v poradí, pretože z obsahu spisu vyplýva, že na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. U. vo vlastníctve žalovaného boli už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie zriadené viaceré záložné práva v prospech správcu dane Daňový úrad Trnava a v prospech Colného úradu Trnava, zapísané v Časti C: ťarchy predmetného listu vlastníctva ( č.l. 22), na čo poukazoval žalobca už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Naviac žalovaný je okrem toho obmedzený len v určitom rozsahu vo svojom vlastníckom práve a musí toto obmedzenie strpieť, pričom právo žalovaného k nehnuteľnostiam v prípade neúspechu žalobcu v spore nebude žiadnym spôsobom dotknuté. Z hľadiska proporcionality zriadenie daného sudcovského záložného práva neobmedzuje žalovaného za daného osvedčeného stavu vo výkone jeho podnikateľskej činnosti a ani vo výkone vlastníckeho práva. Odvolací súd má za to, že práve s ohľadom aj na ďalšie osvedčené pohľadávky Daňového úradu Trnava a Colného úradu Trnava, na zabezpečenie ktorých boli už skôr zriadené záložné práva na predmetnej nehnuteľnosti žalovaného, ako aj na skutočnosť, že žalovaný podľa dostupných informácií žalobcu nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, že práve nenariadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by sa u žalobcu zvýšilo riziko uspokojenia pohľadávky žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní vo veci samej. Odvolací súd preto uzavrel, že s prihliadnutím na už existujúce záložné práva a k výške žalobcom osvedčeného nároku, nie je nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia neprimerané.
11. Odvolací súd aj keď je viazaný odvolacími dôvodmi, vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, že nebola splnená ďalšia z kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je osvedčenie existencie žalobcovej pohľadávky proti žalovanému, poukazuje na to, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nie je povinný vykonávať dokazovanie ako je upravené § 188 a nasl. C.s.p., keď postačuje, ak osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. V danom prípade, zatiaľ predbežne v tomto konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo predčasné a nepodložené tvrdiť, že nárok žalobcu o zaplatenie 64.283,38 eur s príslušenstvom je voči žalovanému ako dlžníkovi očividne vylúčený. Žalobcom popísané a listinnými dôkazmi založenými v spise osvedčené skutočnosti totiž predbežne nevylučujú, že žalovaný neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci mu z nájomnej zmluvy. Ak by sa malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Naviac žalovaný svoje tvrdenia o záveroch vyplývajúcich z ním tvrdeného dodatočného zamerania vnútorných rozmerov priestorov - predmetu nájmu a to, že skutočná výmera predmetu nájmu nie je 2.200m2 ako je v nájomnej zmluvy ale len 1.996 m2, od ktorej s odvíjala výška nájomného, žalovaný ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Potom nemožno považovať ani za osvedčené tvrdenia žalovaného, že na strane žalobcu malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a to platením nájomného v
nesprávnej výške a následne k zániku predmetnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému započítaním s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia.
12. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že sú dané dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a tým aj na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia odvolacieho súdu.
13. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd pri svojom rozhodovaní nie do najmenších podrobností viazaný všetkými výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením, a preto formulačne upravil žalobcom navrhnutý petit návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že vynechal zo žalobcom navrhnutého petitu nadbytočne podrobné opisovanie žalobcovej pohľadávky a to z dôvodu jeho zrozumiteľnosti. Taktiež odvolací súd upravil formulačne označenie predmetu záložného práva, ku ktorému bolo zriadené záložné právo ako „k pozemku parcele registra ...“ a nie „k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele“, ktorá formulácia by prichádzala do úvahy v prípade nehnuteľnosti - stavby nachádzajúcej sa na parcele, keď v danom prípade je predmetom záložného práva len pozemok bez stavby.
14. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
15. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.