Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-13-2019.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľky: B. L., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad T. XX, zastúpená: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Trnava, Hlavná 13, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad T. XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad T. XX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo B. L., rod. F., nar. XX.X.XXXX a F. L., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 26.6.1999 v Cíferi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Cífer, vo zväzku III, ročník 1999, na strane 44, pod poradovým číslom 8, rozvádza.
II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
III. Súd styk otca s maloletou neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 8.3.2019 domáhala rozvodu svojho manželstva, nakoľko je hlboko a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Navrhovateľka zároveň žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. na čas po rozvode manželstva, keď žiadala dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 300 eur mesačne.
2. Manželovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 13.8.2019, ku ktorému sa v stanovenej lehote písomne vyjadril a uviedol, že navrhovateľka s ním nekomunikovala a odsťahovala sa aj s deťmi. Jemu zostali samé dlžoby, mesačne má príjem okolo 1.000 eur, z toho 800 eur výdavky, manželke posiela každý mesiac koľko môže, ale na výživné ktoré požaduje, nemá prostriedky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom manželov, s rodným listom maloletého dieťaťa, s potvrdeniami o pracovných príjmoch oboch rodičov a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 26.6.1999 v Cíferi. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodili 2 deti, B., ktorá je v súčasnej dobe už plnoletá a maloletá Q., nar. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Križovanoch nad Dudváhom, kde v súčasnej dobe aj naďalej bývajú, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavrela veľmi mladá a už od samého začiatku vznikali problémy, z dôvodu požívania alkoholu zo strany manžela. Stále si myslela, že nastane zlepšenie, po narodení druhej dcéry sa ich vzťahy však ešte zhoršili, pretože sa stále hádali. Problémy vznikali hlavne kvôli požívaniu alkoholu, keď manžel nepil, chvíľu bolo dobre, keď si opäť vypil, bolo to stále horšie a táto situácia sa už nedala zvládať. Už skôr rozmýšľala o rozvode, návrh však nepodávala kvôli deťom, kým boli malé. Po tom, ako vo februári 2019 prišiel manžel opitý a správal sa agresívne do tej miery, že musela privolať policajtov, sa rozhodla podať návrh. Tiež na Veľkú noc 2019 sa manžel opil a následne pobil, mal zlomený nos a tiež tento incident musela riešiť polícia, pričom navrhovateľka už nechce, aby sa na toto deti dívali. Po týchto udalostiach sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a od mája 2019 býva aj s deťmi v podnájme v Cíferi. Od odchodu z domácnosti jej manžel prispieva na výživu detí podľa možností, dával jej od 100 do 200 eur, naposledy len 70 a 50 eur. Maloletá Q. sa do prázdnin tohto roka s otcom riadne stretávala, mala s ním ísť cez prázdniny aj na výlet do Tatier, na čo sa tešila. Čakali ho, že pre ňu príde, nakoniec neprišiel iba zavolal pričom zistili že je opitý, preto s ním maloletá nikam nešla. Od tej doby s ním Q. nekomunikuje ani sa s ním nestretáva, pričom sa takto rozhodla sama. Na čas po rozvode manželstva navrhovateľka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur, čo v priebehu konania upravila na sumu 250 eur mesačne, a to odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. O úpravu styku otca s maloletou nežiadala. Matka dieťaťa je zamestnaná a dosahuje čistý mesačný príjem 620,35 eur, poberá rodinné prídavky na dve deti, ďalší príjem nemá. Maloletá Q. je žiačkou 7.ročníka Základnej školy v Cíferi. Chodí na tanečný krúžok, za ktorý sa platí 40 eur na pol roka, stravuje sa v školskej jedálni kde sa platí 62 eur na pol roka. Matka platí nájomné 450 eur vrátane energií, ďalšie výdavky má na stravu, telefón 15 eur a na cestovanie do práce približne 60 eur. Staršia dcéra B. je už zamestnaná.
6. Manžel ktorý návrh nepodal uviedol, že z jeho pohľadu bolo manželstvo dobré do konca roka 2017, kedy zo strany navrhovateľky prestala akákoľvek komunikácia vo vzťahu k nemu, čo psychicky nezvládal, tiež sa v tomto období prestali intímne stýkať. Manžel potvrdil, že požíval aj alkohol, keď má voľno, dá si aj pivo. Od mája 2019 s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, i keď sa o jeho obnovenie snažil, manželka nechcela. Od odchod manželky prispieva na výživu maloletej Q. takým spôsobom, ako to navrhovateľka uviedla. Na čas po rozvode manželstva súhlasil so zverením maloletej Q. do osobnej starostlivosti matky, ňou navrhované výživné by však nezvládal platiť. Dosahuje zárobok 1.102,37 eur v čistom, z toho platí hypotéku 237 eur, pôžičku 237 eur, ďalšiu pôžičku 127 eur, poistku úveru 43 eur, platí elektrinu 30 eur, plyn 50 eur, magio a internet 30 eur, za byt 41 eur a vodu 28 eur mesačne. Z toho dôvodu je schopný platiť výživné vo výške 50 alebo 70 eur mesačne. O úpravu styku s maloletou Q. taktiež nežiadal.
7. Zástupca procesného opatrovníka uviedol, že z prešetrených pomerov vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky na výchovu dieťaťa. Výšku výživného ponechala na úvahu súdu.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
13. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak ako to Zákon o rodine predpokladá, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2019, nehospodária spolu rovnako dlhú dobu, nezúčastňujú sa spolu ani na výchove dieťaťa narodeného v manželstve a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. I keď dôvody, ktoré manželia uvádzali ako príčinu rozvratu ich manželstva boli rozdielne, súd dospel k záveru, že v tomto manželstve vznikol taký vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva, keď ani jeden z nich už nemá záujem zotrvať v tomto vzťahu a obnoviť spolužitie. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, a preto vzhľadom na dĺžku trvania tohto stavu, ako aj na intenzitu odcudzenia účastníkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol.
14. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive rodičov k maloletým deťom, ktoré sa v manželstve narodili (§ 100 Civilného mimosporového poriadku).
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
20. Matka žiadala po rozvode manželstva zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné na maloletú Q. v sume 250 eur mesačne. Na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečovala jeho výchovu a starostlivosť, so zverením dieťa do starostlivosti matky súhlasil aj otec, pričom ani procesný opatrovník nevidel dôvod na zmenu doterajšieho výchovného prostredia maloletej na čas po rozvode manželstva. Otec detí je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.102,37 eur, ďalší príjem nemá. Výdavky otec uvádzal približne vo výške 823 eur (hypotéka na byt 237 eur, pôžička 237 eur, ďalšia pôžička 127 eur, poistka úveru 43 eur, elektrina 30 eur, plyn 50 eur, magio a internet 30 eur, za byt 41 eur, voda 28 eur). Matka je taktiež zamestnaná s mesačným príjmom vo výške 620,35 eur, poberá prídavky na deti. Výdavky matka uvádzala približne vo výške 545,50 eur bez stravy (tanečný krúžok 40 eur na pol
roka - 8 eur mesačne, strava v školskej jedálni 62 eur na pol roka - 12,50 eur mesačne, nájomné 450 eur, na stravu okolo 300 eur, telefón 15 eur, cestovné do práce 60 eur). Maloletá Q. je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Pokiaľ ide o náklady na výživu maloletej, súd považoval za opodstatnené a primerané mesačné náklady, ktoré matka platí v súvislosti so školou, napríklad na obedy 12,50 eur mesačne, na tanečný krúžok 8 eur mesačne, keď okrem všetkých týchto výdavkov má matka aj ďalšie výdavky na dieťa, napríklad na stravu, oblečenie, hygienu, ZRPŠ, mimoškolské aktivity, pričom je potrebné rátať aj s nie pravidelnými nákladmi, ktoré v súvislosti s osobnou starostlivosťou o dieťa vznikli, prípadne ešte aj môžu vzniknúť. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletej Q.. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možností výchovou povinných rodičov platiť výživné v určenej výške, i keď výživa zo strany matky je pokrytá hlavne jej osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa s prihliadnutím na jej pomerne nízky príjem. Vzhľadom na príjem, ktorý otec dosahuje, dospel súd k záveru, že výživné v určenej výške bude schopný platiť a výživné v takejto výške je postačujúce aj vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa. Súd pritom vychádzal nielen zo zákonných ustanovení, podľa ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej sa výživou povinný rodič má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu. V danom prípade ide o výživné určené v takomto rozpätí vzhľadom na príjem otca, keď súd zohľadnil jeho mesačný príjem dosiahnutý v pracovnom pomere 1.102,37 eur, z ktorého 25 % predstavuje 275,59 eur. Takto určené výživné vo výške 200 eur potom spolu s prídavkami na dieťa, ktoré matka poberá, pokryje výdavky maloletej vzhľadom na jej vek a potreby, keď výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Súd neurčil výživné vo výške požadovanej matkou, a to 250 eur mesačne, keď matka súdu potreby dieťaťa v takej výške, ktorá by odôvodňovala určiť výživné v ňou požadovanej výške, súdu ani nepreukázala. Okrem toho, možnosť platiť výživné v takejto výške nevyplýva ani z majetkových pomerov a schopností otca, na čo súd pri určení výživného nevyhnutne musí prihliadať. Výživa detí musí byť zabezpečená neustále, preto je potrebné, aby bolo v takej výške, ktorú bude otec dieťaťa schopný zo svojho mesačného príjmu platiť. Zároveň sa ale žiada zdôrazniť, že s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec zo svojho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa a ani prípadné vyššie výdavky otca, nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine preto kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. V danom prípade súd určil výživné v takej výške, ktorá vyplýva jednak z majetkových pomerov otca, zároveň však zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa.
21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Rodičia úpravu styku otca s maloletými deťmi nežiadali, preto súd styk otca neupravoval.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).