Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-12-2019.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: D. G., L.. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: S. G., občianka SR, trvalý pobyt M. XXX a S. G., občan SR, trvalý pobyt P., A. B. XXXX/X o návrhu matky na zvýšenie výživného k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Otcovi dieťaťa sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k mal. D., L.. XX.XX.XXXX z doterajších 30 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 04.06.2018.
Dlh na výživnom za obdobie od 04.06.2018 do 30.09.2019 pre mal. D. vo výške 1.788 eur súd otcovi povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 50 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/20/2015-12 zo dňa 14.05.2015 v časti bežného výživného pre mal. D..
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k mal. D. na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2018.
2. Otec dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava a pobočka Trnava, správy ÚPSVaR Trnava a Piešťany, pracovné ponuky, potvrdenia o príjme matky, vyjadrenia otca, lekársku správu, sobášny list, vysvedčenie o záverečnej skúške, daňové priznanie otca za rok 2018, nájomnú zmluvu, ako i ostatný obsah spisu.
4. Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k mal. dieťaťu upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16P/20/2015-12 zo dňa 14.05.2015.
5. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania na pojednávaní konanom dňa 17.07.2019 uviedla, že je slobodná, od 06/2018 stále až doposiaľ býva so synom a s priateľom, s ktorým aj spoločne hospodária v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve priateľa, priateľ má výsluhový dôchodok, cca 900 eur mesačne, vyživovacie povinnosti žiadne nemá. Náklady na bývanie uhrádza priateľ mesačne vo výške cca 174 eur, priateľ spláca hypotéku a pôžičku. Do 30.06.2018 pracovala vo
Fakultnej nemocnici v Trnave, tam mala príjem asi 600-700 eur v čistom, od 07/2018 stále až doposiaľ pracuje ako operátorka výroby s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 900 eur, na syna poberá prídavok a tiež daňový bonus. Počas predmetného obdobia iný príjem nemala žiaden. Čo sa majetkov týka, má ornú pôdu v katastrálnom území Hrnčiarovce v podielovom spoluvlastníctve, z tohto nemá žiadne príjmy, iné nič väčšie nevlastní. Spláca pôžičku mesačne po 305 eur. Otec si včas neplní výživné ako má súdom stanovené, avšak teraz má všetko doplatené, nemá dlh na výživnom, nad rámec výživného otec synovi neprispieva, so synom sa videli naposledy pred dvomi rokmi. Okrem syna D. ona už iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, dcéra je už dva roky zamestnaná, samostatne zárobkovo činná, takže k nej jej už odbudla vyživovacia povinnosť pred dvomi rokmi. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania na pojednávaní konanom dňa 04.10.2019 uviedla, že za obdobie 06/2018 až do konca 09/2019 jej otec prispel nad rámec súdom stanoveného výživného, čiže 30 eur mesačne, celkovo sumu 120 eur, ešte dal na Vianoce 2018 synovi 250 eur, ale to do daru, aby si zakúpil nejaké darčeky.
6. Mal. D. má 13 rokov, od 09/2019 navštevuje 8. ročník ZŠ, navštevuje ŠJ, kde matka uhradila sumu 37 eur za celý školský rok, predtým tiež navštevoval ŠJ, kde sa uhrádzala suma 23-24 eur mesačne. Krúžky, za ktoré by sa platilo nenavštevuje žiadne, ani predtým nenavštevoval žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá, ani predtým nemal žiadne.
7. Otec dieťaťa súdu uviedol, že je ženatý, nemá iné vyživovacie povinnosti okrem jeho rodiny, jeho zdravotný stav je v poriadku, nevlastní žiaden majetok, žije v podnájme s rodinou, má vzdelanie - SOU stavebné, zvárač, má výdavky- nájom 380 eur, sociálna a zdravotná poisťovňa 240 eur, mobil 50-80 eur, výživné 30-100 eur, rodina 500-1000 eur, je po osobnom bankrote, na obživu si ponecháva 500-1000 eur, nežije sám, plní si výživné voči synovi od 30-100 eur podľa finančných možností- je živnostník.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú návrhu matky vyhovieť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods. 1 vety tretej Zák. o rodine výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Plnenie výživného za minulé obdobie je právne prípustné za tri roky spätne odo dňa začatia konania len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené zákonné ustanovenie vedie rodičov k zvýšenej miere zodpovednosti a smeruje k zamedzeniu zneužívania možnosti spätného výživného. Pokiaľ finančné prostriedky povinného rodiča na hradenie potrieb mal. dieťaťa nepostačujú je povinnosťou druhého rodiča bezodkladne reagovať na vzniknutú situáciu a uplatniť si na súde návrh na zvýšenie výživného.
14. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
18. V danom prípade bolo súdom zistené, že mal. D. v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval 1. stupeň na ZŠ.
19. T. č. mal. D. má 13 rokov, od 09/2019 navštevuje 8. ročník ZŠ, navštevuje ŠJ, kde matka uhradila sumu 37 eur za celý školský rok, predtým tiež navštevoval ŠJ, kde sa uhrádzala suma 23-24 eur mesačne. Krúžky, za ktoré by sa platilo nenavštevuje žiadne, ani predtým nenavštevoval žiadne. Zdravotné problémy vážneho charakteru nemá, ani predtým nemal žiadne.
20. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom pracovala s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 500,-eur, jej priateľ poberal výsluhový dôchodok vo výške 875 eur mesačne, spolu mala 2 vyživovacie povinnosti.
21. Toho času má matka už len 1 vyživovaciu povinnosť, z jej výpovede vyplynulo, že dcéra je už dva roky zamestnaná, samostatne zárobkovo činná, takže k nej jej už odbudla vyživovacia povinnosť pred dvomi rokmi. Matka pracovala do 30.06.2018 vo FN Trnava s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 655,-eur, od 07/2018 stále až doposiaľ pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom 933,10 eur, poberá na syna prídavok a tiež daňový bonus. Z výpovede matky vyplynulo, že býva so synom a s priateľom, s ktorým aj spoločne hospodária v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve priateľa, priateľ poberá výsluhový dôchodok, cca 900 eur mesačne, vyživovacie povinnosti žiadne nemá, náklady na bývanie uhrádza priateľ mesačne vo výške cca 174 eur, čo sa majetkov týka, ona má ornú pôdu v katastrálnom území Hrnčiarovce v podielovom spoluvlastníctve, z tohto nemá žiadne príjmy, iné nič väčšie nevlastní.
22. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 550,-eur, okrem mal. D. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne.
23. T.č. otec dieťaťa okrem mal. D. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne, z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že naposledy bol otec vedený ako SZČO od 01.07.2018 do 30.06.2019 s vymeriavacím základom 477 eur mesačne, z daňového priznania otca vyplynulo, že za rok 2018 mal príjmy zo živnosti vo výške 5105 eur, výdavky vo výške 3063 eur, z vyjadrenia otca vyplynulo, že t.č. je bez príjmu. Otec dieťaťa je ženatý, manželstvo uzatvoril 12.12.2015, manželka otca dieťaťa je nezamestnaná. Otec dieťaťa je zdravý, má vzdelanie - SOU stavebné, zvárač. Z vyjadrenia otca vyplynulo, že nevlastní žiaden majetok, žije v podnájme s rodinou, má výdavky- nájom 380 eur, sociálna a zdravotná poisťovňa 240 eur, mobil 50-80 eur, výživné 30-100 eur, rodina 500-1000 eur, je po osobnom bankrote, na obživu si ponecháva 500-1000 eur, nežije sám. Súdom bolo zistené, že príjem otca dieťaťa počas predmetného obdobia rozhodne nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, pričom súd dospel v danom prípade k záveru, že keby sa otec zamestnal v odbore, v ktorom sa vyučil - ako zvárač, mohol by dosahovať príjem minimálne vo výške cca 750,- eur mesačne netto, z ktorého by si mohol plniť výživné na syna v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby, pričom voľné pracovné miesta sú, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú /ponuky práce vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise/, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať - a to vo výške cca 750,- eur mesačne netto / vychádzajúc z aktuálnych pracovných ponúk s uvedením zárobkov, ktoré sa nachádzajú v spise/.
24. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. Je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté
deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Je potrebné ďalej zo strany súdu uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
25. Otcovi dieťaťa súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. D. z doterajších 30,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 04.06.2018, t.j. od podania návrhu matkou, keď mal. D. už navštevuje 2. stupeň na ZŠ, pričom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti došlo od posledného rozhodovania o výživnom na strane otca dieťaťa k zmene pomerov - uzatvoril manželstvo a došlo k nárastu jeho príjmu, pričom príjmy otca počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené, v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že na strane D. došlo od posledného rozhodovania o výživnom k výraznej zmene pomerov, ako je vyššie podrobne uvedené, došlo tiež od posledného rozhodovania o výživnom k zmene pomerov na strane matky dieťaťa - došlo k nárastu jej príjmu, pričom príjmy matky počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené, matke odbudla vyživovacia povinnosť k dcére. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu mal. D. vyššie uvedenou sumou, pričom predmetné rozhodnutie je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou Krajského súdu v Trnave.
26. Súd zvýšil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť k dieťaťu s účinnosťou od 04.06.2018 v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal. D. navštevuje už 8. ročník na ZŠ, t.j. 2. stupeň na ZŠ /v čase posledného rozhodovania navštevoval 1. stupeň na ZŠ/, t.j. odo dňa podania návrhu matkou na súd, a nie spätne, s účinnosťou od 01.06.2018 ako matka dieťaťa žiadala, v danom prípade tu nebol dôvod na spätnú úpravu výživného k dieťaťu, poukazujúc pritom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ako i obsah spisu.
27. Dlh na výživnom za obdobie od 04.06.2018 do 30.09.2019 pre mal. D. vo výške 1.788 eur (108 eur za 27 dní v mesiaci 06/2018 + 120 eur x 15 mesiacov - 120 eur, ktorú sumu otec uhradil za predmetné obdobie nad rámec súdom stanoveného výživného) súd otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 50,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia /§ 232 ods. 4 CSP/ tak, aby otec splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti.
28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.
30. Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať proti nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Účastníci konania, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.