Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-23-2018.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne V. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. P. XXXX/XX, A., štátnej občianky SR proti žalovanému H. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, štátnemu občanovi SR, právne zastúpenému CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o., Trenčín, Vlárska 458, IČO: 47 253 894, o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.578,82 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu škody z titulu ujmy na zdraví v sume 1.578,82 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe žalobkyňa uviedla, že svoje nároky odvodzuje od zavineného protiprávneho konania, ktorého sa voči nej dopustil žalovaný tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie ublížením na zdraví, za čo bol uznaný vinným rozhodnutím Okresného úradu Trenčín. Ku ujme na zdraví došlo tak, že dňa 18.10.2014 žalobkyňa popoludňajších hodinách išla so svojim priateľom L. S. do záhrady oberať jablká. Do záhrady, kde má žalobkyňa zasadené ovocné stromy, sa dá prísť iba cez rodičovský dvor s domom t.j. C. č. XX, v ktorom je i žalobkyňa spoluvlastníckou. Prešli do záhrady a tam zistili, že jablká boli neznámym človekom obraté, tak sa otočili a išli naspäť. Na dvore žalobkyňa uvidela svojho brata, teda žalovaného ako niečo čupiačky robil pri plechu. Opýtala sa ho, či nevie kto obral jablká, a on povedal, že asi vtáci. Potom žalobkyňa išla ku dverám prístavby domu, chcela si ísť po veci a pozrieť v akom sú stave. Dvere však boli zamknuté. Žalobkyňa sa žalovaného opýtala, prečo sú zamknuté. Na čo reagoval žalovaný tým, že iba pokrčil plecom a usmieval sa žalobkyni ignoransky, posmešne do tváre. Dvere jej neotvoril, hoci ho k tomu viackrát vyzvala. Povedala mu, že ak neotvorí dvere, žalobkyňa rozbije okno. Žalovaný len mykol plecom a smial sa žalobkyni do očí. Žalobkyňa zodvihla nejaký predmet, asi palicu alebo tyč a buchla do okna na dverách, odhodila ten predmet, obzrela sa k bratovi. Ten už stál a viac si žalobkyňa nepamätá. Začala trochu vnímať až v sanitke. Bola celá zakrvavená. Žalovaný napadol žalobkyňu tak, že ku nej skočil, chytil oboma rukami jej ľavú ruku a zatočil so žalobkyňou. V dôsledku toho bola žalobkyni spôsobená tržná rana s otrasom mozgu, poml. bedrového kĺbu, odreniny na ľavej ruke, ako to vyplýva z lekárskeho posudku z hospitalizácie v Trenčíne. Na miesto činu bola privolaná aj hliadka Obvodného oddelenia PZ v Nemšovej, ktorá urobila zápis so svedkom L. S. aj s H. N.. Pre túto ujmu na zdraví bola žalobkyňa práce neschopná od 18.10.2014 do 13.11.2014. Týmto skutkom aj so psychickou traumou žalovaný spôsobil žalobkyni škodu na ušlej mzde v sume 327,82 Eur. Náhrada škody sa skladá aj z bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 75 bodov t.j. v sume 1.236,00 Eur , keďže za kalendárny rok 2013 predstavuje jeden bod 16,46 eura, a z náhrady za právne služby v sume 15,00 Eur.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 3.8.2016. V ňom žalovaný popieral v celom rozsahu svoje protiprávne konanie, následok ako aj príčinnú súvislosť. Popiera zranenia a žalobou uplatnené nároky na náhradu škody. Žalovaný uviedol, že mieni napadnúť rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č.j. 575/2015-Ja zo dňa 12.11.2015 o priestupku mimoriadnym opravným prostriedkom. Žalovaný nikdy žalobkyňu fyzicky nenapadol, nebránil súrodencom vo vstupe na spoločné nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa so žalovaným a ostatnými súrodencami nevedia dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXXX k.ú. C..
3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 20.10.2016 reagovala na vyjadrenie žalovaného. Uviedla, že všetky jej tvrdenia v žalobe sú pravdivé. Opätovne poukázala na právoplatné rozhodnutie o priestupku, s tým, že v priestupkovom konaní boli vypočutí okrem nej a žalovaného aj svedok L.. Uviedla, že v zmysle Občianskeho zákonníka má každý spoluvlastník právo užívať spoločnú vec. Žalobkyňa musela privolať políciu, aby ju žalovaný pustil na spoločné nehnuteľnosti.
4. V podaní zo dňa 10.1.2018 žalovaný oznámil, že jeho podnetu na preskúmanie predmetného rozhodnutia o priestupku mimo odvolacieho konania nebolo vyhovené. Uviedol, že sú na neho zo strany žalobkyne neoprávnene podávané trestné oznámenia, je krivo obviňovaný. Poukázal na to, že konanie o inom priestupku vedené voči nemu na základe oznámenia žalobkyne bolo uznesením Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OVVS2/2016-022431 zo dňa 22.11.2016 zastavené.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením rozhodnutia Okresného úradu Trenčín odboru všeobecnej vnútornej správy č.j. 575/2015-Ja zo dňa 12.11.2015, potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 16.12.2014, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.12.2014, potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 13.11.2014, lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 20.1.2015, lekárskych správ, opatrenia o priemernej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR, prepúšťacej správy zo dňa 21.10.2014, podania žalovaného zo dňa 11.7.2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.8.2016, odporu žalovaného zo dňa 1.8.2016 proti rozkazu Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-TN-OVVS2-2016/022431, vyjadrenia zo dňa 24.9.2015 v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20C 268/2015, fotokópie priestupkového spisu Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy č.j. 575/2015-Ja, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 20.10.2016, potvrdení Obvodného oddelenia PZ Nemšová zo dňa 23.1.2016, 21.5.2016, návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zaevidovaného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20C 268/2015, 2 ks čiernobielych fotografií, výzvy žalovaného zo dňa 29.9.2016 na prerokovanie uzavretia mimosúdnej dohody, upovedomenia Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov zo dňa 13.9.2016 s fotokópiou doručenky od právneho zástupcu žalovaného, vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.1.2018, a príloh tohto vyjadrenia vrátane podnetu žalovaného na preskúmanie rozhodnutia o priestupku mimo odvolacieho konania zo dňa 12.8.2016, oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 5.3.2014 o priemernej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR. Strany na pojednávaní uviedli, že výsluch sporových strán nenavrhujú vykonať.
6. Okresný úrad Trenčín odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 12.11.2015 rozhodnutie č.j. 575/2015-Ja, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch , ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, pretože dňa 18.10.2014 v popoludňajších hodinách vo dvore domu č. 10 v C. udrel V. G., čím jej spôsobil zranenie , a to tržnú ranu v oblasti hlavy s otrasom mozgu s dobou obmedzenia na bežnom spôsobe života 14 dní a s hospitalizáciou 4 dni a za tento priestupok bola žalovanému uložená pokuta 30 Eur a poškodená žalobkyňa bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie občianskoprávne. Správny orgán rozhodol po zhodnotení vykonaného dokazovania vrátane výsluchu žalobkyne, žalovaného a svedka L. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.1.2016 a vykonateľnosť dňa 26.1.2016. Žalovaný podal podnet na preskúmanie rozhodnutia o priestupku mimo odvolacieho konania s tým, že upovedomením Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov zo dňa 13.9.2016 nebolo tomu podnetu vyhovené s odôvodnením, že po preskúmaní príslušného spisového materiálu bolo zistené, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.
7. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že okrem nehnuteľností v katastrálnom území C., ohľadom ktorých sa vedie konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na tunajšom súde vlastní 2-izbový byt v A., v ktorom býva sama. Výdavky na bývanie predstavujú 250 až
280 Eur mesačne. Zamestnávateľom žalobkyne je P. O. X. a žalobkyňa dosahuje zárobok vo výške 680 Eur mesačne v hrubom. Má problémy s chrbticou, na lieky vynakladá 70 Eur - 80 Eur mesačne, trpí aj na reumu. Má zníženú imunitu a musí užívať lieky na podporu imunity. Dlhy nemá.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že okrem nehnuteľností v C. nevlastní iné nehnuteľnosti. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 235 Eur mesačne, iný pravidelný príjem nemá. Spláca Sociálnej poisťovni mesačne sumu 30 Eur ohľadom dlhu voči Sociálnej poisťovni, ktorá si uplatnila voči nemu regres titulom nemocenských dávok vyplatených žalobkyni počas liečby jej zranení, ktoré utrpela pri úraze, ktorý je predmetom tohto konania. Regres si voči žalovanému uplatnila aj zdravotná poisťovňa, ktorá poskytla žalobkyni v dôsledku poranení preplatenie zdravotných nákladov na liečbu následkov úrazu. Celkový dlh predstavuje 1200 Eur. Žalovaný užíva lieky, ktoré mu predpísal lekár, má depresiu, užíva Wellbutrin, na spanie užíva liek Zopiclon a proti kŕčom v nohe berie Neurol, a celkové náklady na lieky môžu predstavovať 70 Eur alebo 80 Eur mesačne.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nespochybňuje základ nároku na náhrady škody, ale spochybňuje uplatnenú výšku náhrady škody. Žalovaný je ochotný žalobkyni vyplatiť maximálne sumu 300 Eur.
10. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
14. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
15. Zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví žalobkyne, ktorú utrpela dňa 18.10.2014 bola preukázaná z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy č.j. 575/2015- Ja zo dňa 12.11.2015, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2016. Súd bol v zmysle § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy, v ktorom bolo ustálené, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Viazanosť sa vzťahuje na právnu aj skutkovú časť výroku o vine, právnu kvalifikáciou skutku aj formu zavinenia. Neobstojí preto prvotná obrana žalovaného, že sa protiprávneho konania nedopustil a že nespôsobil žalobkyni ublíženie na zdraví. Žalovaný v priebehu konania upustil od tejto obrany, pretože nebolo vyhovené jeho podnetu na preskúmanie rozhodnutia o priestupku mimo odvolacieho konania a uviedol, že nespochybňuje nárok na náhrady škody čo do jeho základu, ale spochybňuje uplatnenú výšku náhrady škody. Na strane žalovaného boli teda splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie povinnosti zo strany žalovaného, vznik škody (na zdraví žalobkyne), príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ako aj zavinenie vo forme úmyslu.
16. Škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje ujmu, ktorá nastala v osobnej, majetkovej sfére poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.
17. Z dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa v dôsledku pádu na zem, ktorý zapríčinil žalovaný utrpela otras mozgu, tržnú ranu v temennej oblasti vpravo, zmliaždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu. Druh a rozsah uvedených zranení žalobkyne následkom predmetného fyzického konfliktu
vyplývajú aj z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 18.10.2014, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná odo dňa úrazu 18.10.2014 do 21.10.2014. Z tejto prepúšťacej správy, ostatnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne a vlastného vyšetrenia žalobkyne znalcom vychádzal znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, traumatológia O.. M. F. v znaleckom posudku č. 53/2015 zo dňa 10.7.2015, ktorý vypracoval na požiadanie vyšetrovateľa pre vec vedenú na OR PZ Trenčín pod sp. zn. ORP-343/NE-TN-2015 (keďže konanie žalovaného, ktoré zapríčinilo poškodenie zdravia žalobkyne bolo pôvodne šetrené v trestnom konaní a následne vec postúpená správnemu orgánu na prejednanie priestupku). Znalec v uvedenom posudku, ktorý je obsahom administratívneho spisu Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecná vnútorná správa č.j. 575/2015-Ja, zadefinoval zranenia utržené žalobkyňou v dôsledku úrazu a vyjadril sa aj k mechanizmu ich vzniku.
18. Poškodený, ktorému vznikla škoda na zdraví má v zmysle zákona viaceré právne nároky slúžiace na refundáciu spôsobenej ujmy na zdraví. Žalobkyňa má podľa § 444 Občianskeho zákonníka nárok na bolestné, ktoré predstavuje jednorazové odškodnenie náhrady škody na zdraví. Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť sú upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesťou je v zmysle zákona ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým bola bolesť ohodnotená v lekárskom posudku. V danom prípade žalobkyňa tento nárok uplatnila vo výške 1.236 Eur podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovaného dňa 20.1.2015 chirurgom O.. S. A.. K zraneniam žalobkyne znalec priradil položku 223 - otras mozgu 30 bodov, položku 2 rana v oblasti temena 10bodov, položku 160a pohmoždenie bedrového kĺbu 15 bodov, pričom v súlade s ust. § 9 ods. 5 písm. b/ zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie položiek zvýšil o 40%, t.j. o 20 bodov, z dôvodu bolestivého spôsobu liečby. Lekár určil celkový počet bodov 75. Lekársky posudok má všetky náležitosti v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., lekár v posudku jednotlivé zranenia, ktoré žalobkyňa utrpela v dôsledku úrazu zo dňa 18.10.2014 označil ich popisom, číslom položky a priradil im sadzby bodového ohodnotenia podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.. Preto považoval súd lekársky posudok za komplexný a presvedčivý. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. V roku 2013 (rok pred poškodením zdravia, kedy vznikol nárok) predstavovala priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sumu 824 Eur, a 2% z nej predstavuje 16,48 Eur. Po vynásobený počtu bodov 75 x suma náhrady za jeden bod 16,48 Eur, predstavuje náhrada za bolesť žalobkyňou uplatnenú čiastku 1236 Eur. Súd potom uzavrel, že žalobkyňa tento nárok uplatnila oprávnene a v správnej výške.
19. Žalobkyňa ako poškodená má voči žalovanému ako škodcovi v zmysle § 445 Občianskeho zákonníka, nárok na náhradu straty na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, a to za obdobie počas práceneschopnosti žalobkyne. Pri určení náhrady za stratu na zárobku sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. V konaní bolo z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne zo dňa 13.11.2014 preukázané, že žalobkyňa bola v dôsledku ujmy na zdraví spôsobnej jej žalovaným práceneschopná od 18.10.2014 do 12.11.2014. Zamestnávateľ žalobkyne Obec O. X. v potvrdení zo dňa 16.12.2014 vyčíslil stratu na plate žalobkyne za obdobie jej práceneschopnosti od 18.10.2014 do 12.11.2014, za október 2014 v sume 141,10 Eur a za november 2014 v sume 186,72 Eur, t.j. spolu v sume 327,82 Eur. V tejto sume náhradu za stratu na zárobku žalobkyňa dôvodne uplatnila. Ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení stratilo účinnosť dňom 30.1.2019 na základe nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2016 zo dňa 10.10.2018 z dôvodu nesúladu tohto zákonného ustanovenia s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento zákonný limit, v ktorom poškodenému patril nárok na náhradu za stratu na zárobku nebol už v čase vyhlásenia rozsudku súčasťou právneho poriadku SR.
20. Súd považoval za dôvodný nárok žalobkyne na náhradu nákladov v sume 15 Eur, ktoré ako bolo preukázané z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.12.2014 žalobkyňa uhradila advokátskej kancelárii JUDr. Peter Lukáčka, Partizánske za konzultácie. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že využila a zaplatila právne služby poskytnuté jej týmto advokátom v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu
škody. Poskytnutie právnej pomoci žalobkyni bolo nevyhnutné, pretože na základe právnych služieb advokáta vedela žalobkyňa skoncipovať žalobu a uplatniť jednotlivé zložky náhrady škody voči žalovanému. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.8.2016 nespochybňoval, že žalobkyňa uhradila túto odplatu za právnu službu. Tento nárok žalobkyne súd v rámci právneho posúdenia nevyhodnotil ako škodu, ale ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Jedná sa v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky žalobkyne a na náhradu týchto nákladov, ktoré vznikli pred začatím tohto súdneho konania má žalobkyňa právo voči žalovanému.
21. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi občianske súdne konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena stranou sporu vedie k strate sporu. Žalovaný poskytol všeobecné tvrdenie, že spochybňuje uplatnenú výšku náhrady škody, no bližšie svoje tvrdenie nekonkretizoval, iba uviedol, že je ochotný žalobkyni uhradiť sumu 300 Eur. Žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, nešpecifikoval, ktoré uplatnené zložky náhrady škody, v akom rozsahu, v akom smere, z akých dôvodov popiera. Žalovaný neprodukoval dôkazy, ktorými by nárok žalobkyne na jednotlivé uplatnené zložky náhrady škody spochybnil. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov číslo OU- TN-OVVS2/2016-022431 zo dňa 22.11.2016, ktorým bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1992 Zb., tak toto rozhodnutie sa týkalo iného skutku kladeného za vinu žalovanému, ku ktorému skutku malo dôjsť dňa 21.5.2016, a preto to, ako prebiehalo a skončilo toto iné priestupkové konanie nemá žiadnu právnu relevanciu pre posúdenie oprávnenosti nároku ako aj výšky nároku žalobkyne na náhradu škody, ktorý nárok vyplýva z priestupku zo dňa 18.10.2014, z ktorého bol žalovaný právoplatne uznaný vinným. Žalobkyňa svoj nárok predloženými dôkazmi dostatočne preukázala.
22. Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti uzavrel, že žaloba žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodná. Preto súd výrokom I. žalobe v celom rozsahu vyhovel. Lehotu na plnenie súd určil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP. Súd neurčil dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti a ani nepovolil možnosť splácať dlh v sume 1.578,82 Eur v splátkach, pretože žalovaný o to nežiadal a neuvádzal tvrdenia, z ktorých by mohol byť ustálený záver o jeho schopnosti dlh žalobkyni splatiť v dlhšej lehote, resp. v mesačných splátkach v konkrétnej výške. S prihliadnutím na oprávnené záujmy žalobkyne by súd mohol povoliť dlh splácať po dobu 12 mesiacov, pričom výška mesačnej splátky by predstavovala 131,57 Eur. Mesačnú splátku v takejto výške však žalovaný netvrdil, žeby bol schopný uhrádzať a nevyplýva to ani z pomerov žalovaného ako ich prezentoval. Žalovaný sa totiž nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, keďže jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 235 Eur mesačne, z ktorého musí hradiť náklady na stravu, bývanie, lieky 70 až 80 Eur mesačne, dlh Sociálnej poisťovni po 30 Eur mesačne. Vzhľadom na tieto jeho pomery by mohol žalovaný žalobkyni priznané plnenie uhrádzať len v nižších mesačných splátkach maximálne vo výške 30 Eur mesačne, avšak pri týchto splátkach by bol dlh žalobkyni splácaný 53 mesiacov, čo je neprimerane dlhá doba, keďže súd musí brať zreteľ na to, že žalobkyňa má právo na splnenie dlhu v primeranej lehote.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná. Vzhľadom na zásadu úspechu jej podľa § 255 ods. 1, 2 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže žalobkyňa náhradu trov konania neuplatnila, súd jej výrokom II. nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.