Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15C-182-2013.pdf
PDF · 122.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: T. X., B.. X.X.XXXX, X. Š. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 13, proti žalovanej: N.. H. X., B.. X.X.XXXX, X. Š. XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu v celom rozsahu vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e : garáž s prístreškom, altánok, 2 hospodárske prístrešky, postavené na parcele registra „C“ parcelné č. XXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX, W.. Ú.. Š., C. Š., C. L., vo výlučnom vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, s tým, že žalovaná je p o v i n n á vyplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie strán sporu sumu 6.157,35 EUR, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,
III. p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % a voči žalovanej v rozsahu 50 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd 8.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom určil, že do výlučného vlastníctva žalovanej pripadá pozemok vedený Správou katastra Prešov v kat. úz. Š., zapísaný na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parcelné č. XXX/X-orná pôda o výmere XXX m2, garáž bez súpisného čísla, altánok a dva hospodárske prístrešky, všetko stojace na parcele registra „C“, parcelné č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. Š., suma 600 EUR z predaja motorového vozidla K. W., plastové okná v počte 8 ks, plastové dvere a zateplenie rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parcele registra „C“, parcelné č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre kat. ú. Š. a notebook. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie podielu vyporiadavaného BSM sumu 16.000 EUR v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení žaloby uviedol, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/45/2010 zo dňa 27.7.2010, právoplatný 9.9.2010. Manželstvo bolo uzavreté 31.8.2002. Za trvania manželstva predal žalobca rodinný dom, ktorý vlastnil s bývalou manželkou W. I. kúpnou zmluvou zo dňa 10.4.2003 za kúpnu cenu 725.000,- Sk. Značnú časť tejto sumy minimálne 450.000,- Sk investoval do domu žalovanej a do jeho okolia. V dome býval žalobca, žalovaná a svokra, po dvoch rokoch sa bývalým manželom narodil syn. Za získané peniaze nepatriace do BSM vykonal žalobca veľké množstvo svojpomocne realizovaných prác napr. vybudoval garáž, prerobil prípojky plynu v dome, vykonal rekonštrukciu suterénu domu, odizoloval dom, urobil chodníky a oplotenie, realizoval terénne úpravy, pristaval prístrešky a altánok a pod..
2. Žalovaná v písomnom stanovisku súdu doručenom 3.8.2013 uviedla, že nepovažuje za pravdivé tvrdenia žalobcu o investovaní výlučných peňažných prostriedkov v sume minimálne 450.000,- Sk do jej domu. Nepoprela, že žalobcom spomínané vykonané práce či už stavebné, alebo rekonštrukčné boli realizované svojpomocne predovšetkým žalobcom, ale aj žalovanou a jej matkou. Prácu žalobcu je však nutné v zmysle platnej judikatúry považovať za naplnenie zásady v zmysle § 18 Zákona o rodine ako povinnosť manželov vzájomne si pomáhať. K peňažným prostriedkom získaným žalobcom za odpredaj rodinného domu nepatriaceho do BSM však boli tieto peňažné prostriedky žalobcom investované spôsobom, ktoré slúžili výlučne jeho osobným potrebám a na vykrytie potrieb v čase, keď bol nezamestnaným. Žalobca nepracoval pravidelne, počas manželstva bol zamestnaný iba 33 mesiacov, z toho bol 9 mesiacov PN a veľké časové úseky bol nezamestnaný. Žalobkyňa mala jediný zdroj príjmov za opatrovanie svojej matky predstavujúci mesačne sumu cca 81 EUR, od 12/04 do 12/07, navyše poberala rodičovský príspevok. Finančne jej vypomáhala matka z dôchodku cca 9.000,- Sk a úspor. V roku 2008 odpredala nehnuteľný majetok v kat. úz. Š. zdedený po otcovi za kúpnu cenu 250.000,- Sk a tieto použila v roku 2008 na zakúpenie materiálu a okien. Časť okien bola zakúpená z prostriedkov jej matky. Žalobkyňa ďalej špecifikovala použitie finančných prostriedkov žalovaným následovne: T. L. 9.958,18 EUR (300.000,- Sk), právnik 808,90 EUR (24.3668,- Sk), daň za dom, kat. úz. J. U. 962,62 EUR (29.000,- Sk), dlh výživného U. z predchádzajúceho manželstva 751,51 EUR (22.640,- Sk), dlh výživného T. z predchádzajúceho manželstva 580,89 EUR (17.500,- Sk), telefón Nokia 1 ks 149,04 EUR (4.490,- Sk), montérky a lep. pištoľ 33,36 EUR (1.005,- Sk), autopoťahy 106,22 EUR (3.200,- Sk), autorádio 39,30 EUR (1.184,- Sk), autosúčiastky - oprava 355,51 EUR (10.710,- SK), 88,89 EUR (2.678,- Sk), 107,88 EUR (3.250,- Sk), 205,80 EUR (6.200,- Sk), 100,88 EUR (3.039,- Sk), miešačka 149,37 EUR (4.500,- Sk), poistka na auto od 4.6.2003 do 3.6.2004 340,57 EUR (10.260,- Sk), od 4.6.2004 do 3.12.2005 218,35 EUR (6.578,- Sk), od 1.1.2005 85,61 EUR (2.579,- Sk), poistka prívesný vozík od 19.5.2003 do 18.5.2004 13,94 EUR (420,- Sk), od 19.5.2004 do 18.5.2005 21,18 EUR (638,- Sk), prívesný vozík a plachta na prívesný vozík 499,57 EUR (15.050,- Sk), kosačka strunová 82,98 EUR ( 2.500,- Sk), brúska, vŕtačka 116,18 EUR (3.500,- Sk), schody na pôjd - nepoužité 82,98 EUR (2.500,- Sk), postrekovač 33,19 EUR (1.000,- Sk), koreniaca sada 29,87 EUR (900,- Sk), biely obklad D. - nepoužitý 165,97 EUR (5.000,- Sk), spolu 16.088,74 EUR (484.689,38 Sk).
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, rozsudkom tunajšieho súdu 16C/65/2010-74, dokladom o odpredaji rodinného domu za sumu 725.000,- Sk vrátane kúpnej zmluvy, výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. Š., výpisom z LV č. XXX kat. úz. Š., notárskou zápisnicou N 402/2008, Nz 29095/2008, 28798/2008, poštovými poukazmi preukazujúcimi úhradu dlžného výživného žalobcom v prospech detí z rozvedeného manželstva, faktúrami a pokladničnými dokladmi preukazujúcimi zakupovanie stavebného materiálu či výrobkov, čestnými prehláseniami Heleny Šťastnej (sestry žalobcu), T. T.Á., T. V. G.. X., výsluchom svedkyne X. X., znaleckým posudkom č. 30/2014 znalca N.. T. T. na stanovenie všeobecnej hodnoty garáže, altánku, dvoch prístreškov, všeobecnej hodnoty pozemku, zhodnotenia rodinného domu pre účely vyporiadania BSM, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:
4. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 31.8.2002, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/65/2010-74 zo dňa 27.7.2010 rozvedené s úpravou práv a povinností k maloletému synovi K. X. nar. X.X.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti rozvodu 9.9.2010. V odôvodnení rozsudku poukazovali strany predovšetkým na argument, že pred rozvodom manželstva účastníci už 5 rokov spoločne nežili, ani nehospodárili. Žalobca tvrdenie poopravil, že sa spoločne nestravovali, avšak peniaze žalovanej dával. Tá to popierala.
5. Žalobca predložil súdu kúpnu zmluvu medzi T. X. (žalobcom) a W. I. (bývalá manželka žalobcu) ako predávajúcimi a v zmluve označenými kupujúcimi na odpredaj nehnuteľnosti vo vlastníctve predávajúcich za dohodnutú kúpnu cenu 1.450.000,- Sk. Ďalej žalobca predložil potvrdenie podpísané žalobcom a právnym zástupcom o prevzatí sumy 725.000,- Sk dňa 28.4.2003.Žalobca vo výpovedi uviedol, že do majetku vo vlastníctve žalovanej investoval veľa finančných súkromných prostriedkov a aj mzdu, ktorú zarobil. Nemal peniaze len z predaja rodinnému domu, ale aj z predaja iných komodít, ktoré nevedel zužitkovať, napr. železa. Okrem finančných prostriedkov investoval do vlastníctva žalovanej aj prácu, ktorú vykonal, napr. postavil prístrešky, garáž, významne zrekonštruoval nehnuteľnosť, postavil oplotenie, vodovodnú prípojku, plynovú prípojku, vonkajšie aj vnútorné rekonštrukčné práce, záhradné práce, vonkajšie chodníky, terénne úpravy a pod.. K výdavkom, ktoré popísala žalovaná vo svojom vyjadrení uviedol, že tvrdenia o kúpe motorového vozidla L. za 280.000,- Sk je pravdivé, rovnako tak sú
pravdivé výdavky na úhradu dlžného výživného, ako aj telefónu Nokia, prečalúnenie motorového vozidla, kúpa miešačky, prívesného vozidla, strunovej kosačky, brúsky, vŕtačky a pod.. Na niektoré položky si nespomenul, napr. montérky, lepiaca pištoľ pretože tieto sa nepochybne spotrebovali. Veľa z týchto vecí ostali v dome ako kosačka, obklad v garáži, koreniaca sada, schody, prípadne sa používaním zničili. Žalobca tiež zdôraznil, že disponoval aj inými finančnými prostriedkami ako boli tie, ktoré obdŕžal za predaj domu. K okolnostiam týkajúcim sa nepravidelného príjmu pre častú stratu zamestnania prípadne práceneschopnosť žalobca uviedol, že aj keď stratil zamestnanie, snažil sa rodinu zabezpečiť prácami vykonávanými brigádnicky, verejnoprospešnými prácami alebo brigádami na stavbách.
6. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že nemá vedomosť aj o iných finančných prostriedkoch, ktoré žalobca vo výpovedi uvádzal. Pred predajom domu mu žalovaná bola nútená požičať sumu 5.000,- Sk. Po kúpe motorového vozidla v sume 300.000,- Sk (tak jej mal žalobca povedať) zvyšné peniaze žalovaná neprepočítala, odložila ich, ale ani nesúhlasila s ich investíciou do jej majetku. Naopak, navrhovala žalobcovi, aby ich použil na kúpu vlastného bytu. Žalovaná však nepoprela množstvo rekonštrukčných prác a investovaných finančných prostriedkov žalobcom predovšetkým do garáže. Investície však vynaložila aj jej matka, a to nemalé. V konečnom dôsledku žalobca v roku 2005 už nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami z predaja domu v Trenčíne.
7. Na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti investíciami do majetku z BSM súd pribral do konania znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota garáže je 7.811 EUR, altánku je 1.337 EUR a hodnota 2 hospodárskych prístreškov je spolu 688 EUR. Znalkyňa zároveň ohodnotila technické zhodnotenie rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX spojené s výmenou plastových okien 8 ks, plastových dverí, zateplenia rodinného domu na 3.838 EUR. Ostatné príslušenstvo stavby na základe vyjadrení prítomných strán na miestnom šetrení bolo vyčíslené na 3.847 EUR. Všeobecná hodnota objektov a zhodnotenia rodinného domu po spočítaní predstavuje 17.521 EUR, z čoho je potrebné odstrániť prístrešok pred garážou, ktorého odstránenie znalkyňa predpokladala na sumu 690 EUR. Po odpočítaní sumy potrebnej na odstránenie prístrešku je všeobecné zhodnotenie stavebných objektov 16.831 EUR.
8. Žalovaná v písomnom stanovisku k znaleckému posudku uviedla, že nenamieta ustálenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ako aj hodnotu investícií zo strany oboch bývalých manželov do rodinného domu s výnimkou financovania okien matkou žalovanej (iné položky nenamietala).
9. K sporným tvrdeniam bola na návrh žalovanej vypočutá jej matka, svedkyňa X. X., ktorá potvrdila výmenu okien, za ktoré zaplatila. Mala našetrených 250.000,- Sk. Najprv ich mala na knižke, potom ich držala doma (o existencii úspor nebol predložený nijaký dôkaz). Peniaze šetrila pre dcéru, keďže má len ju jednu. Potvrdila zatepľovanie realizované žalobcom, avšak podľa jej tvrdení všetko platili oni. Svedkyňa potvrdila práce vykonávané žalobcom, avšak uviedla, že pracovala aj ona, aj dcéra. Podľa svedkyne, keď k nim žalobca prišiel, prišiel bez koruny a dva roky nikde nerobil, až dcéra mu našla prácu. Svedkyňa potvrdila aj investície do spoločnosti BMG v sume 60.000,- Sk (žalovaná uvádzala sumu 30.000,- Sk, sestra žalobcu cca 100.000,- Sk).
10. Z čestného vyhlásenia V. Š. (sestry žalobcu) vyplýva, že potom, ako sa žalobca dňa 31.8.2002 oženil, ho spolu s ďalšou sestrou navštívili v rodinnom dome, ktorý bol síce veľký, ale zanedbaný a vyžadoval si opravu, čo potvrdila aj žalovaná a jej matka. Tešili sa, že žalobca je zručný a veci opraví. Pri komunikácii V. Š. spomenula, že prišla o finančné prostriedky v skrachovanom družstve Drukos, na čo zareagovala aj žalovaná, že prišli o všetky úspory (cca 100.000,- Sk) investované do BMG. Z uvedeného dôvodu nemali financie na opravu domu. Následne brat (žalobca) skutočne rodinný dom rekonštruoval, investoval doňho značné finančné prostriedky a keď po roku priši sestry žalobcu opätovne na návštevu, tak dom takmer nespoznali. Pre sestru žalobcu je zarážajúce, že potom, ako žalobca investoval do domu žalovanej tá ho vyhodila a urobila z neho bezdomovca, keď prišiel o svoje finančné prostriedky. Z čestného prehlásenia T. T. zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že žalovaná ho na jar roku 2009 zavolala vymeniť dve okná na jej rodinnom dome s tým, že mala vyplatené peniaze z predaja pozemku. Tento zakúpil materiál na dve okná približne v sume 280 Eur a vymenil okná v spálni a detskej izbe.
11. Žalovaná predložila súdu notársku zápisnicu N 402/2008, Nz 29095/2008 zo dňa 8.7.2008, na základe ktorej žalobkyňa spolu s ďalšími spoluvlastníkmi ako predávajúci previedli nehnuteľnosť v kat. úz. Š., zapísanú na LV č. XXXX za kúpnu cenu, ktorej podiel pre žalovanú predstavoval 250.000,- Sk.
12. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Š., C. L. vyplýva, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 je vedená žalovaná titulom nadobudnutia P. XXXX/XX Zmluva o bezodplatnom prevode držby k nehnuteľnosti. Z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. Š., C. L. vyplýva, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/XX a parcely č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 je vedená žalovaná titulom nadobudnutia Z. - XXXX/XX, J. XXX/XX s právom doživotného bývania a spoluužívania pre X. X..
13. Ďalej žalovaná predložila súdu potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov o evidencii žalobcu v zozname uchádzačov o zamestnanie od 1.10.2001 do 10.8.2003, od 1.3.2004 do 3.7.2005, od 31.1.2006 do 8.5.2006, od 2.11.2006 do 31.1.2007 a je v evidencii od 17.6.2008 do naďalej.
14. Žalobca predložil súdu výpis zo Sociálnej poisťovne pobočka Prešov preukazujúci ako bol sociálnou poisťovňou evidovaný od 1.11.1998 do 30.9.2001 - C. V., U..G..C.., N.: XXXXXXXX, X. XX, O., od 1.8.2003 do 28.2.2004 - N.. P. Š., N.: XXXXXXXX, Š. XXX, Š., od 6.7.2005 do 31.1.2006 - W. L., N.: XXXXXXXX, Š., od 1.2.2007 do 31.10.2007 - Z. U., U..G..C.., N.. XXXXXXXX, Š. XXX, Š., od 7.3.2008 do 31.5.2008 - W. L. T. U..G..C.., N.: XXXXXXXX, T. X, X., zamestnanec - fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: od 13.10.2005 do 31.12.2005 - T. Y. - U., N.: XXXXXXXX, Š. XX, Š., od 11.1.2006 do 27.2.2006 - T. Y. - U., N.: XXXXXXXX, Š. XX, Š., od 28.7.2006 do 4.8.2006 - T. Y. - U., N.C.: XXXXXXXX, Š. XX, Š., od 26.9.2006 do 25.10.2006 - T. Y. - U., N.: XXXXXXXX, Š.N. XX, Š., od 29.1.2008 do 20.2.2008 - H. I., N.: XXXXXXXX, G. XX, I., C. XX.X.XXXX J. XX.XX.XXXX - P. I. D., N.: XXXXXXXX, X. XXX, X., dobrovoľne zárobkovo činná osoba: od 13.2.2008 do 30.5.2008, od 17.2.2010 do 21.9.2010, samostatne zárobkovo činná osoba: od 1.7.2010 do 30.6.2011.
15. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130>
16. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.03.2017 tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal garáž, altánok a dva hospodárske prístrešky s povinnosťou žalovanej vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie rovnosti podielov sumu 8.415,50 EUR. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa aj žalovaný, pričom odvolací súd rozhodnutím zo dňa 01.08.2018 sp. zn. 2Co/104/2017
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd okrem iného poukázal na to, že: Nie je sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov patria nehnuteľné veci, a to garáž, altánok a 2x hospodársky prístrešok, hodnotu ktorých zistenú znalkyňou N.. T. T., vyjadrenou v znaleckom posudku č. 30/2014, strany v konaní nespochybňovali, rovnako aj prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej. V konaní bolo ďalej zistené, že za trvania manželstva strán sporu bol rodinný dom, súp. č. XXX (I. Č.. XXX, W.. Ú.. Š.) vlastníčkou, ktorého je žalovaná, rekonštruovaný, a to aj v súvislosti s výmenou 8 ks plastových okien, dverí a čiastočného zateplenia. V súlade s pokynom súdu prvej inštancie, znalkyňa v podanom znaleckom posudku vyjadrila rozsah technického zhodnotenia tejto nehnuteľnosti v sume 3.838,- eur, vypočítanej rozdielom všeobecnej hodnoty rodinného domu v stave k termínu rozvodu oproti hodnote domu v jeho pôvodnom stave k termínu rozvodu manželstva strán sporu (č. l. 158). Strany sporu tieto závery znalkyne nenamietali, avšak žalovaná od začiatku daného konania v tejto súvislosti argumentovala tým, že zakúpenie plastových okien a dverí financovala jej matka, taktiež rekonštrukcia sa realizovala aj z jej vlastných finančných prostriedkov získaných v roku 2008 odpredajom pozemku v jej výlučnom vlastníctve (250.000,- Sk č. l. 217), a preto navrhovala hodnotu zakúpených okien a dverí odpočítať od zisteného zhodnotenia rodinného domu. Žalovaná je vlastníčkou rodinného domu zapísaného na I. Č.. XXX, W.. Ú.. Š., ktorý získala darom od svojich právnych predchodcov v roku 1998 a jej matka X. X., G.. C., má právo doživotného bývania a spoluužívania daného rodinného domu, keď zároveň žila v tejto domácnosti počas trvania manželstva strán sporu. Svedkyňa X. X. vo svojej výpovedi potvrdila, že v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu poskytla finančné prostriedky na zakúpenie okien, dverí a čiastočného zateplenia, ako dar pre svoju jedinú dcéru, žalovanú. Uvádzala, že mala k dispozícii sumu okolo 250.000,- Sk, išlo o jej celoživotné úspory a rozhodne popierala, že investovaním do správy nebankového subjektu prišla o všetky ušetrené finančné prostriedky. Okrem toho žalovaná opakovane zdôrazňovala, že aj ona mala k dispozícii finančné prostriedky získané predajom jej nehnuteľnosti v priebehu roku 2008, ktoré boli taktiež použité pri rekonštrukcii rodinného domu. Strany sporu v konaní o rozvod ich manželstva zhodne potvrdili, že už v roku 2005 spoločne nehospodárili (č.l. 10). So zreteľom na všetky tieto okolnosti je preto problematický záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní tvrdení žalovanej o finančných prostriedkoch použitých na zakúpenie plastových okien a dverí získaných darom od jej matky a neakceptovaním vynaloženia tých finančných prostriedkov, ktoré získala z odpredaja pozemku patriaceho do jej výlučného vlastníctva. Ako bolo vyššie spomínané, matka žalovanej opakovane v konaní potvrdila darovanie týchto peňažných prostriedkov pre svoju dcéru s tým, že išlo o jej celoživotné úspory a investícia sa týkala ich rodinnej nehnuteľnosti. Žalobca naviac potvrdil chýbajúce spoločné hospodárenie manželov už od obdobia roka 2005, preto sa javí, že je obtiažne akceptovať jeho aktuálne tvrdenia v tom zmysle, že aj po tomto období sa finančne podieľal na rekonštrukcii rodinného domu žalovanej. Záver súdu prvej inštancie ohľadom výšky sumy, ktorú je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie ich podielov zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne posúdiť, v akom rozsahu žalovaná použila vlastné finančné prostriedky pokiaľ ide o zakúpenie spomínaného materiálu pri rekonštrukcii rodinného domu, ako aj posúdiť žalovanou navrhovaný postup určiť vzájomné podiely strán iným než rovnakým pomerom s ohľadom na závery vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR III. ÚS 343/2014.
19. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
20. V rámci pojednávania konaného dňa 04.10.2019 obe strany sporu zhodne uviedli, že je medzi nimi nesporné, že počas manželstva bol vystavaný garáž v hodnote 7.811 EUR, altánok v hodnote 1.337 EUR, 2 hospodárske prístrešky v hodnote spolu 688 EUR a že predmetom vyporiadania BSM je aj tzv. príslušenstvo uvedené v znaleckom posudku v celkovej sume 3.847 EUR, ktoré pozostáva z oplotenia pozemku od ulice, oplotenia okolo smetných nádob, vodovodnej prípojky ku garáži, vodomernej šachty a okapových chodníkov. Celková suma, ktorú je potrebné vyporiadať teda predstavuje 13.683 EUR, z
čoho polovica predstavuje sumu 6.841,50 EUR. Žalovaná v rámci odvolania voči rozsudku, podaním zo dňa 11.04.2017 navrhla, aby súd zohľadnil skutočnosť, že ona sama, resp. prostredníctvom financií od svojej matky, sa oveľa výraznejšou mierou zaslúžila o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Konkrétne v rámci podania zo dňa 29.05.2017 poukázala na to, že výlučne z jej financií bola financovaná výmena okien a dverí v sume 1.029 EUR + 813,26 EUR + 293,30 EUR s tým, že uvedená výmena sa realizovala až po roku 2005, kedy už so žalobcom spolu nehospodárili. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd zohľadnil jej investície a investície jej matky a stanovil aj v záujme dieťaťa odklon od pravidla vysporiadania 50:50, aspoň v rozsahu 55:45.
21. Súd zároveň poukazuje na to, že v rámci posledného pojednávania bola vyjasnená aj nezrovnalosť týkajúca sa prístrešku, ktorý patrí ku garáži z dôvodu, že tento prístrešok bol ocenený v rámci znaleckého posudku pri určovaní ceny garáže, čo pôvodne namietal žalobca, ale po vyjadrení žalobkyne a po vysvetlení zo strany súdu, túto skutočnosť akceptoval, teda že prístrešok je súčasťou garáže a že bol ohodnotený v rámci určenia ceny garáže ako celku, teda aj vrátane prístrešku pred garážou. Súd taktiež poukazuje na to, že sa pokúsil o možnosť vyporiadania veci súdnym zmierom, pričom žalovaná bola ochotná vyplatiť žalobcovi sumu 6.841,50 EUR v rámci ústretovosti a s ohľadom na to, aby sa spor už skončil, avšak žalobca s takouto sumou nesúhlasil. Uviedol, že požaduje sumu 13.000 EUR, avšak nevedel sa vyjadriť, z akého konkrétneho titulu požaduje túto sumu a uviedol iba to, že je to jeho odhad, teda že na túto sumu si odhaduje investície a svoju prácu, ktorú vykonal v rámci nehnuteľností, ktoré patria žalovanej. 22. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na to, že mal svoje výlučné prostriedky, ktoré získal z vyporiadania svojho pôvodného BSM a že tieto investoval do rekonštrukcie rodinného domu, hoci túto skutočnosť jednoznačne spochybňovala žalovaná a presne uviedla, na čo všetko boli použité tieto prostriedky, teda na zakúpenie motorového vozidla v hodnote 300.000,- Sk, ako aj ďalšieho náradia, ktoré používal výlučne žalobca, resp. niektoré veci, resp. náradie boli použité aj pri stavebných prácach okolo domu. V tejto súvislosti súd ale poukazuje na to, že na čl. 16 spisu sa nachádza kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca spolu so svojou bývalou manželkou, odpredali svoje nehnuteľnosti, pričom táto zmluva je z 10.04.2003 a vyplýva z nej, že časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 900.000,- Sk bola zaplatená pred podpisom zmluvy, t.j. 10.04.2003 a zostávajúca časť 550.000,- Sk bude zaplatená v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právnej účinnosti tejto zmluvy. Je teda nepochybné, že tieto finančné prostriedky boli žalobcovi vyplatené počas trvania manželstva so žalovanou, keďže ich manželstvo bolo uzavreté 31.08.2002. Tieto finančné prostriedky teda nie sú výlučnými finančnými prostriedkami žalobcu, keďže sa nejedná o žiaden z prípadov uvedených v § 143 OZ, a tieto finančné prostriedky, podľa názoru súdu, patria, resp. patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ako manželov. Súd zároveň poukazuje na to, že aj keby teoreticky pripustil, že sa jedná o výlučné prostriedky žalobcu, tak tieto neboli vynaložené na spoločný majetok, ale na výlučný majetok žalovanej, čo je nepochybné, a preto sa v danom prípade nejedná o vyporiadania v rámci BSM, ale jedná sa o osobitný nárok žalobcu voči žalovanej. Z uvedených dôvodov preto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM žiadne investície, teda ani suma 3.838 EUR, ako technické zhodnotenie tak, ako to určila znalkyňa v znaleckom posudku. Navyše žalobca, na rozdiel od žalovanej, ktorá preukázala minimálne investície do výmeny plastových okien a dverí, ani konkrétne nepreukázal v akej výške mali byť použité jeho finančné prostriedky a na aký účel. Predmetom vyporiadania BSM ostala teda garáž, altánok, 2 prístrešky a príslušenstvo, čo ako už bolo konštatované, medzi stranami sporu nebolo ani sporné.
23. S poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom, prvostupňový súd opätovne vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že žalobca nevniesol do manželstva svoje výlučné finančné prostriedky, keďže tieto mu boli vyplatené až po uzavretí manželstva so žalovanou, preto patria do BSM a z výsluchu oboch strán sporu vyplynulo, že tieto boli spotrebované. Na druhej strane je ale nepochybné, že žalovaná získala počas manželstva sumu 250.000,- Sk z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve, teda nebola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a finančné prostriedky, ktoré takto získala boli teda taktiež v jej výlučnom vlastníctve, a tieto boli použité na rekonštrukciu domu, minimálne na zakúpenie plastových okien a dverí. Taktiež z výsluchu matky žalovanej vyplynulo, že aj táto investovala svoje finančné prostriedky v prospech nehnuteľnosti vo vlastníctve jej jedinej dcéry, čo je zároveň aj logické, teda že ako matka poskytla svojmu jedinému dieťaťu finančné prostriedky za účelom zveľadenia jej bývania, a to aj s poukazom na to, že v uvedenom dome má právo doživotného bývania a aj keď nebolo presne a nepochybne preukázané, akú konkrétnu sumu poskytla na stavebné úpravy rodinného domu, resp. okolia domu, matka žalovanej, súd považuje za nepochybné, že určité finančné prostriedky poskytnuté boli a za týchto okolností je podľa názoru súdu nepochybne spravodlivé
zohľadniť tieto okolnosti v konečnom rozhodnutí, a teda určiť, že podiely oboch manželov nie sú rovnaké. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj keď nemá k dispozícii presné a hodnoverné dôkazy, ktoré by nepochybne preukázali, akú presnú sumu investovala žalovaná, či už z vlastných prostriedkov alebo z prostriedkov, ktoré jej poskytla jej matka, súd nepochybuje o tom, že návrh, ktorý predostrela samotná žalovaná, teda pomer v podiele 55:45, teda disparitu, ktorá predstavuje iba rozdiel 10 % v neprospech žalobcu, je spravodlivým vyriešením prejednávanej veci, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa hlavne svojou osobnou prácou taktiež podieľal na zveľadení tejto nehnuteľnosti, čo ani žalovaná nerozporovala, avšak vyjadrila sa taktiež, že sa starala o chod domácnosti, o výchovu dieťaťa, a to aj s ohľadom na to, že dlhodobo nemala vyplácané výživné na dieťa zo strany žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol o určení sumy, ktorá predstavuje úplné finančné vyrovnanie žalobcu vo výške 6.157,35 EUR, čo predstavuje 45 % zo sumy 13.683 EUR, ktorá bola nepochybne oboma stranami ustálená ako hodnota predstavujúca majetok, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. V súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie sumy 13.000 EUR, súd poukazuje na to, že žalobca neposkytol súdu žiadne tvrdenia, ktorými by odôvodňoval uplatnenie tejto sumy a vôbec neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by mali jeho prípadné tvrdenia preukázať. V tomto ohľade teda nepochybne neuniesol dôkazné bremeno a ako sa sám vyjadril, uvedená suma je iba jeho odhadom a podľa jeho názoru zohľadňuje jeho vklad do rekonštrukcie domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, resp. do výstavby nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže bolo v záujme oboch strán sporu vysporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manžel, má za to, že každá zo strán si má znášať svoje trovy konania, a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
27. Ako už bolo konštatované, do tohto konania bola pribratá znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok a ktorej bola vyplatená odmena zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na už konštatovanú skutočnosť, že je v záujme oboch strán sporu vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo, súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania štátu voči stranám sporu každému v rozsahu 50 %, keďže má za to, že takéto rozhodnutie nepochybne spĺňa princíp spravodlivého vysporiadania veci a zároveň súd nemal za preukázané, aby u niektorej zo strán sporu boli splnené podmienky § 257 CSP pre účely posúdenia trov štátu, pričom pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že žalobca pracuje iba za stravu a nocľah, tak samotný žalobca uviedol, že poberá čiastočný invalidný dôchodok 180 EUR a odmenu 100 EUR mesačne, preto má súd za to, že pokiaľ sa strany sporu nevedeli dohodnúť na mimosúdnom vysporiadaní veci a žalobca podal návrh v tejto veci, musí pomerne znášať aj náklady, ktoré v konaní vznikli štátu, pretože štát znalečné reálne vyplatil a navyše pri predpoklade výplaty vyrovnávacieho podielu bude mať žalobca prostriedky na vyplatenie trov štátu, pričom v prípade, pokiaľ by nemal dostatok finančných prostriedkov je možné tieto trovy uhradiť aj v splátkach. Súd zároveň poukazuje na to, že tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia, o výške trov štátu bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).