Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/52/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E., bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. - pracovisko T., dieťa rodičov: matky R., a otca Y. v konaní o návrhu otca na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a nariadenie neodkladného opatrenia a o protinávrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. júla 2019, č. k. -62, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou upravil styk otca s maloletým E. U. a uložil povinnosť matke dieťa na styk s otcom pripraviť do doby právoplatného skončenia konania o návrhu na úpravu práv a povinností voči maloletému E. vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, súd prvej inštancie v priebehu konania o veci samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi upravil styk s dieťaťom tak, že je oprávnený stýkať sa s ním každý párny týždeň od pondelka od 07:30 hod. do stredy do 17:00 hod., pričom styk sa bude realizovať tak, že si otec maloletého v mieste bydliska matky v určenú hodinu vyzdvihne a v určenú hodinu maloletého v mieste bydliska matky odovzdá. Otec je oprávnený tiež sa stýkať s maloletým každý nepárny týždeň od štvrtku od 07:30 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom styk sa bude realizovať tak, že si otec maloletého v mieste bydliska matky v určenú hodinu vyzdvihne a v určenú hodinu maloletého v mieste bydliska matky odovzdá. Matku zaviazal na styk maloleté dieťa fyzicky a psychicky pripraviť a vybaviť ho potrebným oblečením a kartou poistenca. Súčasne rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností voči maloletému E., ktoré je vedené na Okresnom súde Považská Bystrica, pod sp. zn. . Vo zvyšku návrh otca ako aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po dvoch neuskutočnených pojednávaniach (prvé pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť matky kvôli jej PN, druhé pojednávanie bolo zrušené pre matkinu pretrvávajúcu PN), doručil súdu v priebehu konania dňa 17.07.2019 aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby bol maloletý dočasne zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že v starostlivosti otca bude v každom párnom týždni od pondelka od 07:30 hod. do stredy do 18:00 hod. a v každom nepárnom týždni od štvrtka od 07:30 hod. do nedele do 18:00 hod. Rodičia by si maloletého prevzali a odovzdávali vždy pred bytom rodiča, u ktorého dieťa v starostlivosti práve bude. Uviedol, že spolužitie rodičov maloletého bolo v roku 2018 ukončené a od tohto času rodičia dieťaťa prestali bývať v jednej domácnosti a

starostlivosť o dieťa zabezpečovali striedavo tak, že si dieťa odovzdávali v troch a štvordňových intervaloch. Počas doby, kedy dieťa bolo u niektorého z rodičov, tak obývalo dieťa buď prenajatý byt matkou, alebo dieťa bývalo s otcom v rodinnom dome, ktorý je jeho vlastníctvom a kde aj v minulosti dieťa bývalo ešte v čase, keď rodičia žili v družeckom pomere. Otec usúdil, že je potrebné aj právne vymedziť práva a povinnosti rodičov k dieťaťu, požiadal súd o rozhodnutie. E., ktorý doposiaľ žiadnym spôsobom nebol konfrontovaný s prípadnými nezhodami rodičov, príp. nebol vystavený stresu v súvislosti s rozchodom jeho rodičov, v súčasnej dobe vplyvom matky nemá osobný kontakt s otcom, pretože matka po pojednávaní, ktoré prebehlo 4.7.2019, bezdôvodne začala porušovať dohodu o styku medzi rodičmi a dieťaťom, dokonca dieťa otcovi odmietla dať. V jeho dieťaťa otcovi uviedla, že chce rešpektovať vôľu dieťaťa a verbálne žiadala, aby E. povedal, či chce ísť k otcovi alebo nie, pričom synovi hovorila, že ju bolí brucho, na čo maloletý E. s rozpakmi a smutným výrazom v tvári povedal otcovi, že musí zostať s mamou, pričom otec nechcel vyhrocovať situáciu a vyvolávať u dieťaťa stres, preto sa dohodol s matkou, že v piatok 12.07. o 8:00 hod. príde po syna. Matka s touto alternatívou v SMS súhlasila, ale keď otec pre dieťa prišiel, nedostal sa k maloletému dieťaťu, matka začala tvrdiť, že už je aj dieťaťu zle a že si ho nechá u seba a teda dieťa otcovi cez víkend nedá. Matka cestou právnej zástupkyne, ale aj v rozhovore s otcom začala spomínať, že bude chcieť znalecké dokazovanie, z čoho ako otec má obavy najmä preto, že ide o dlhé časové obdobie a dieťa mu matka počas tohto obdobia nedá, synovi bude psychicky a vážne ublížené, konflikt, ktorý zo strany matky nastal, otec dieťaťa si nevie vysvetliť, ale najmä si uvedomuje, že dieťa musí pred ním ochrániť. Citová väzba dieťaťa na oboch rodičov je veľmi silná a vyplýva zo samotnej dohody, ktorú rodičia pred rokom uzavreli, teda, že si budú dieťa striedať, čo aj činili a súčasná zmena spôsobuje synovi stres a smútok. Matka vedome bráni dieťaťu v kontakte s otcom, zrejme, aby vytvorila podmienky na znalecké dokazovanie a aby získala čas na psychické ovplyvňovanie dieťaťa proti otcovi a jeho rodine. Dieťa sa dožaduje stretávania s otcom, otec ktorý ukončil profesionálnu športovú kariéru, aby sa mohol venovať svojmu jedinému dieťaťu, sa dožaduje kontaktu so svojim synom. Aj s poukazom na Európsku judikatúru je potrebné urýchlene rozhodnúť o úprave práv a povinností otca k dieťaťu a opačne, pretože nevyriešenie takejto závažnej otázky by v budúcnosti mohlo nezvratne poškodiť dieťa vo vzťahu k svojmu otcovi. Dňa 17.07.2019 podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj matka, ktorá uviedla, že žiada, aby jej maloletý bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a tiež aby otec maloletého bol oprávnený stretávať sa s ním každý párny piatok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú nepárnu sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod, pričom styk by sa mal realizovať tak, že otec si maloletého v mieste obvyklého pobytu matky v určenú hodinu vyzdvihne a v určenú hodinu v mieste bydliska matke odovzdá. Podľa nej súčasná situácia nie je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko mu spôsobuje značnú psychickú záťaž a je vystavovaný konfliktným situáciám. Maloletý na základe jeho vyjadrení chce viac času tráviť s matkou a otca len navštevovať, avšak zo strachu z prípadného hnevu či vyčítania zo strany otca nakoniec s otcom odíde. V súčasnosti je podľa matky možné konštatovať, že otec s matkou vo veciach maloletého odmieta komunikovať na požadovanej úrovni a odmieta rešpektovať názor matky, pričom odmieta dospieť k akémukoľvek konsenzu, pri riešení situácií si presadzuje výlučne svoj názor. Matka má za to, že maloletý E. má z otca strach, bojí sa mu vyjadriť svoj názor, pričom z tohto dôvodu sa následne vôli otca doposiaľ podvolil. Podľa názoru matky i vzniknutý zhoršený zdravotný stav u maloletého, je následkom stresu vyvolaného obavami z toho, že otec sa na maloletého bude hnevať v prípade ak mu povie, že by chcel ostať u matky. Matka ďalej uviedla, že ďalším závažným dôvodom, pre ktorý nie je možné realizovať striedavú osobnú starostlivosť, je neschopnosť rodičov, najmä z dôvodov na strane otca maloletého, dohodnúť sa vo veciach maloletého a to v rozsahu i úplných bežných banálnych záležitostí. Otec maloletého absolútne sabotuje akúkoľvek telefonickú alebo inú komunikáciu s matkou, pričom tejto napríklad neodpovedá na SMS. V čase od posledného pojednávania vo veci samej, bolo matke zo strany učiteľky maloletého E. vyjadrené znepokojenie o maloletého, ktorá učiteľka matke uviedla, že maloletý E. je pri otázke ohľadne rodiny zo strany otca veľmi zádumčivý a smutný a o rodine zo strany otca sa nechce rozprávať. Naopak o rodine zo strany matky hovorí veľa, hovorí o nich s láskou a úsmevom popisuje zážitky s matkou a jej rodinou. Tento podnet zo strany učiteľky, viedol matku k tomu, že sa v záujme zdravého vývoja maloletého s maloletým jeho veku primeraným spôsobom rozprávala o vzniknutej situácii. V súvislosti s týmto rozhovorom, sa maloletý matke otvoril a uviedol jej, že by chcel viac času tráviť u matky s ňou a jej rodinou. Z predmetného rozhovoru vyplynulo, že maloletý má strach, že v prípade, ak by otcovi o tom, že chce ostať u matky povedal, otec by sa na neho nahneval. Z úradného záznamu zo dňa 12.07.2019 súd zistil, že navrhovateľ sa dostavil bez predvolania na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do T. s tým, že uviedol že rodičia sa dohodli medzi sebou vzájomne, že maloletého si budú brávať striedavo

krátky a dlhý týždeň, a to tak, že teraz si otec malého mal zobrať vo štvrtok dňa 11.07.2019 a vrátiť ho mal v nedeľu, taká bola dohoda s matkou maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že bude rešpektovať čo povie malý, E. povedal, že nechce ísť ku otcovi, lebo mama povedala že bude musieť ísť do škôlky a ďalej povedala, že matku bolí brucho a preto E. povedal, že musí ostať s ňou. Rodičia sa dohodli, že 12.07.2019 o 08:00 hod. si otec príde po syna, matka napísala otcovi, že ok, na to napísala SMS, že malý spí, otec volal niekoľkokrát, matka však nedvíhala telefón. Z ambulantného nález s výkazom zo dňa 13.07.2019 vyplýva, že matka bola s maloletým o 21:34 na pohotovosti s tým, že deň predtým mal teplotu, opakovane riedku stolicu a dňa 13.07.2019 vodovú stolicu 4x. Z prvej audio nahrávky súd zistil, že maloletý otcovi oznámil, že nechce ísť k nemu na zajtrajší styk. Otec uviedol, že maloletý vždy najskôr nechce ísť a potom je „sranda“. Maloletý taktiež uviedol, že keď zajtra otec príde poňho, tak zase sa budú s matkou hádať. Zároveň z nahrávky vyplýva, že matka maloletému na to, že nechce ísť k otcovi uviedla, že „dobre, a že to nejako vymyslia“. Z druhej audio nahrávky súd zistil, že sa rodičia hádali pred maloletým dieťaťom a dieťa to citlivo vnímalo, pretože samotné dieťa rodičov prosilo, aby sa prestali hádať. Ani jeden z rodičov na dieťa nebral ohľad. Následne matka prikázala svojej matke (t. j. starej matke maloletého), že má ísť s maloletým dovnútra. Z tretej a štvrtej audio nahrávky súd zistil, že je to taká istá nahrávka (kópia) ako prvá audio nahrávka. Z piatej audio nahrávky súd zistil, že matka maloletého otcovi do telefónu oznámila, že maloletý jej povedal, že nechce ísť na styk s otcom. Z nahrávky zároveň súd zistil, že otec matke povedal, že matka maloletého dlhodobo manipuluje resp. odvtedy, čo jej prišli papiere zo súdu kvôli úprave styku. Zároveň matke na jej oznámenie uviedol, že matka robí maloletému tú najzákernejšiu vec na svete a že maloletý to, že nechce ísť k otcovi povedal až po 10 minútach za jej chrbtom a že nebolo to skoro ani počuť. Zo šiestej audio nahrávky súd zistil, že matka otcovi maloletému najskôr povedala, že malý s ním nechce ísť, lebo sa ho bojí. Keď sa jej otec spýtal, odkedy sa ho malý bojí, tak matka upravila svoju odpoveď a povedala, že ona sa ho bojí a že mu neverí. Ďalej matka poprosila otca, aby ich už viac neobťažoval, inak sa bude musieť obrátiť na niekoho iného. Ďalej otcovi maloletého matka uviedla, že je neúnosné, že otec chodí k nej každý deň a že sa stretnú na pojednávaní. Následne matka doviedla maloletého, ktorého sa otec spýtal, či chce ísť na kolotoče. Matka uviedla, že je to manipulácia s maloletým a teda spýtala sa maloletého, či chce ísť na tobogány. Na záver nahrávky počuť, že sa maloletý s otcom dohodol, že sa ďalší deň stretnú. Z prvej video nahrávky súd zistil, že maloletý pri bránke otcovi oznámil, že k nemu na víkend nechce ísť. Zľakol sa, že by ho otec zobral do škôlky. Matka niekoľkokrát maloletého vyzvala, aby sa sám vyjadril a že to budú obidvaja rodičia rešpektovať. Keď otec povedal matke maloletého, že sa chce s maloletým porozprávať, matka otcovi oznámila, že si môže otec večer s maloletým zavolať, lebo vidí, že je to už pre maloletého stresové. Otec matka uviedol, že jediný, kto je v strese je ona. Z druhej video nahrávky súd zistil, že maloletý pri bránke otcovi oznámil, že k nemu nechce ísť. Otec maloletého presvedčil, že na ďalšie ráno pre maloletého príde a že pôjdu spolu na festival a na ruské kolo. Z tretej video nahrávky súd zistil, že matka sa maloletého opýtala pred starým otcom (zo strany otca maloletého), či chce ísť na styk s otcom, kde dieťa odpovedalo, že nechce. Starý otec uviedol, že toto sa deje len posledné 3-4 týždne, že dovtedy s maloletým žiadny problém nebol. Zo štvrtej video nahrávky súd zistil, že pred maloletým sa hádali o styku s maloletým starý otec zo strany otca maloletého s matkou maloletého. Bol pritom prítomný pravdepodobne brat, resp. otec matky. Z podania právnej zástupkyne matky zo dňa 01.07.2019 súd zistil, že matka navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec by bol oprávnený sa s maloletým stretávať každý nepárny týždeň od štvrtku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.

3. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , s odkazom na ktoré posúdil, že rodičia maloletého osvedčili existenciu naliehavej potreby upraviť styk otca s maloletým dieťaťom prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Otec osvedčil, že matka bráni otcovi sa stretávať so svojim synom E. a tento fakt vyplýva nepriamo aj z vyjadrení a dôkazov predložených zo strany samotnej matky. Zo šiestej audio nahrávky, ktorú predložila súdu matka maloletého mal súd za osvedčené, že matka poprosila otca maloletého, aby ich už viac neobťažoval a že je neúnosné, keď otec maloletého k nim chodí každý deň a že sa stretnú na pojednávaní t. j. samotná matka osvedčila fakt, že maloletému bráni stretnúť sa s otcom a zrejme v tom mieni pokračovať, čím maloletému je upreté základné právo stretávať sa s obidvoma rodičmi a vytvárať si s nimi rovnocenný vzťah. Neodkladným opatrením bude zabezpečená potreba a nutnosť maloletého stretávania sa s obidvoma rodičmi a budovania si rodinných väzieb. Ak by návrh na nariadenie neodkladného zamietol, mohlo by dôjsť k nenávratnému poškodeniu vzťahu medzi otcom s možným dosahom aj na psychiku dieťaťa, ktoré je práve vo veku, keď sa učí identifikovať rodinných príslušníkov a vytvára si s nimi pevné citové väzby, ktoré sú základnom

pre jeho rodinný život v budúcnosti. Absolútna absencia otca a aj starých rodičov zo strany otca v živote maloletého (aj keď len do termínu pojednávania vo veci samej) by mohla spôsobiť také následky v živote maloletého, ktoré by boli v budúcnosti ťažko zvládnuteľné. Súd zároveň dodáva, že kvôli PN matky, by pojednávanie vo veci samej mohlo prebehnúť až za neprimerane dlhé obdobie. Pokiaľ ide o návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd návrh v tejto časti zamietol, keďže nemal zo žiadneho dôkazu predloženého navrhovateľom osvedčené, že práve takýto model starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého. Záver v tejto otázke bude možné prijať až po vykonaní úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Preto dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju aktuálne vykonáva. K rozsahu súdnym rozhodnutím vymedzeného styku uviedol, že vzhľadom na to, že do podania návrhu vo veci samej si maloletého E. rodičia u seba striedali (tzv. krátky a dlhý týždeň) a matka túto skutočnosť nerozporovala ani v jednom zo svojich vyjadrení (zároveň túto skutočnosť nerozporovala ani na video nahrávke, kde starý otec maloletého matku na túto skutočnosť upozornil t. j. že do podania návrhu matka nemala problém s otcom, čo sa týka striedania si maloletého krátky/dlhý týždeň) je v záujme maloletého túto schému (krátky a dlhý týždeň) zachovať, a to až do skončenia dokazovania a rozhodnutia vo veci samej, kde bude tento model starostlivosti buď potvrdený alebo zmenený. Podľa názoru súdu matka ani z jedného predloženého video alebo audio záznamu neosvedčila dôvod preto, aby styk otca mal byť obmedzený na ňou požadovaný minimálny rozsah (t.j. tri dni za dva týždne). Z prehraných video a audio záznamov je zrejmé, že otec sa o syna aktívne zaujíma a maloletý je z celej situácie zmätený, tiež, že matka maloletého pristupuje k styku maloletého s otcom neadekvátne a namiesto toho, aby sa snažila maloletého na styk psychicky pripraviť, tak sa maloletého, ktorý má iba päť rokov niekoľkokrát dotazuje, či chce ísť k otcovi a nech sa rozhodne sám. Ani z jedného video, alebo audio záznamu nebolo osvedčené, čo tvrdila matka t. j. že maloletý má z otca strach. Naviac samotná matka žiadala podaním zo dňa 01.07.2019, aby súd upravil styk otca s maloletým v nepárnom týždni tak, že maloletý bude v starostlivosti otca od štvrtka do nedele. Súdu sa javí teda zmena názoru matky na styk maloletého s otcom ako tendenčná a nie sledujúca záujem maloletého. Pokiaľ ide o stanovené podmienky stretávania, otec by si mal maloletého vždy prevziať a následne odovzdávať v jemu známom prostredí, kde je maloletý „doma“ t. j. u matky a tiež určil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť t. j. vybaviť ho riadnym oblečením a kartou poistenca a tiež maloletého k styku s otcom psychicky motivovať. O trovách konania súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v časti, ktorou bol dočasne upravený styk otca s maloletým dieťaťom a v súvislosti s tým tiež uložená povinnosť matke dieťa na styk pripraviť do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu v tejto časti tak, že prostredníctvom neodkladného opatrenia bude styk otca s dieťaťom upravený tak, že tento sa môže s týmto stretávať každý párny piatok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa v mieste obvyklého pobytu matky v určenú hodinu vyzdvihne a tiež v určenú hodinu na rovnakom mieste dieťa matke odovzdá, ktorá úprava bude trvať až do doby skončenia konania vo veci samej. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. , , a (porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia, nesprávne skutkové a právne závery) a tiež neúplne zistený skutkový stav veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ), odkazujúc na SR, článok 6 ods. 1, článok 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, a tiež , namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čím podľa jej názoru došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Napriek inštitútu, ktorý bol v tejto veci využitý, ktorý sleduje cieľ rýchlej a účinnej úpravy pomerov v prípade, ak ide o maloleté dieťa, tomuto nesmie byť prikladaný väčší dôraz z hľadiska rýchlosti riešenia situácie v kolízii so záujmom maloletého dieťaťa, a preto rozhodnutiu súdu mala predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a malo byť vykonané dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd. V záujme dieťaťa bolo zistiť skutočný stav veci, ktorý bude podkladom pre správne, dôvodné a presvedčivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie však pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z vlastných záverov, nevysporiadal sa s tvrdeniami matky. Nespochybňovala, že v danom prípade je potrebné do doby skončenia konania vo veci samej upraviť otázku stretávania otca s dieťaťom, pretože po ukončení spolužitia rodičov nie sú títo schopní sa v tejto otázke dohodnúť, pričom je to pre dieťa potrebné, avšak má za to, že otcom požadovaná úprava styku, ktorú v tomto rozsahu aj súd prvej inštancie akceptoval, je natoľko široká, že pre posúdenie jej vhodnosti sú potrebné zistenia presahujúce možnosti skutkových zistení

pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, teda spoľahlivé a úplné zistenie skutkového stavu, na čo pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je priestor. Matkou navrhovaná úprava styku, ktorá nie je tak komfortná, podľa jej názoru spoľahlivo zabezpečí prítomnosť otca v živote dieťaťa nevyhnutnú na to, aby nedošlo k oslabeniu citovej väzby medzi otcom a dieťaťom. A práve v tomto spočíva účel neodkladného opatrenia. Upravený styk však môže pôsobiť kontraproduktívne a v rozpore so záujmom dieťaťa a môže mať na neho negatívny dopad. Názor súdu prvej inštancie, na ktorom založil svoje rozhodnutie, odvíjajúc sa pri rozsahu styku od vyjadrenia matky, neobstojí, nakoľko od tohto času nastala zmena pomerov v tom, že dieťa začalo odmietať odchádzať do domácnosti otca, nechce u otca prespávať, čo uviedlo aj v audionahrávke, ktorá bola prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matky. Rozhodnutie súdu je preto úplne nelogické, bez opory v zistenom skutkovom stave veci. Od doby vykonateľnosti napadnutého neodkladného opatrenia prebehlo medzi rodičmi odovzdávanie a preberanie dieťaťa, ktoré bolo vo veľmi zlom psychickom stave a s plačom uviedlo otcovi „chcem byť tu“, na základe čoho má za to, že zo správania a vyjadrenia dieťaťa je zrejmé, že chce čas tráviť s matkou a do domácnosti otca odmieta ísť v rozsahu, v akom to žiada otec a ukladá vydané rozhodnutie. Matka žiadala, aby to dieťa povedalo otcovi aj samotné, k čomu bola prinútená pod vplyvom okolností, najmä z dôvodu, že otec ju nepravdivo obviňuje z toho, že dieťa účelovo a úmyselne ovplyvňuje, čo však nie je pravda. Matka nikdy nebránila styku dieťaťa s otcom. Svojím konaním výlučne vždy chránila záujem maloletého, ktorý otcovi vyjadril svoj názor, avšak tento názor nechce otec počúvať, ani rešpektovať. Upravený rozsah styku považuje za nevhodnú formu, pre dieťa stresujúcu a v rozpore s jeho najlepším záujmom.

5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že to bol on, ktorý prvotne žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bol upravený styk a matka takýto návrh (resp. protinávrh) podala až v čase rozhodovania o jeho neodkladnom opatrení. Tomuto konaniu, ako aj konaniu vo veci samej, predchádzalo doručenie návrhu matky dieťaťa otcovi, ktorým žiadala, aby otec tento podpísal a keďže nebol ochotný ňou podsúvanú dohodu s matkou uzavrieť, začala otca dieťaťa matka trestať a obmedzovať vo vzťahu k dieťaťa a preto sa on rozhodol aj tento stav riešiť prostredníctvom neodkladného opatrenia, avšak v rozsahu, ktorý dovtedy aj medzi rodičmi a dieťaťom fakticky jestvoval, to znamená, že po rozchode rodičov dieťaťa si dieťa rodičia spoločne menili vo výchove v intervaloch krátky týždeň a dlhý týždeň, kedy počas krátkeho týždňa si otec vyzdvihol syna v stredu zo škôlky a dieťa bolo v jeho starostlivosti do piatka, kedy si ho následne vybrala zo škôlky matka. Počas dlhého týždňa otec vyzdvihol syna vo štvrtok zo škôlky a dieťa odovzdal matke v nasledujúcu nedeľu o 17.00 hod. Matka v dohode, ktorú otcovi predložila, podstatne zmenila a obmedzila jestvujúci styk otca s dieťaťom a naopak riešila tam svoje majetkové pomery a trvala na podpísaní dohody o styku v obmedzenom rozsahu, ktorú však otec rozhodne podpísať nemienil, v dôsledku čoho začala dieťa nevhodne voči nemu ovplyvňovať a bezdôvodne mu odopierala kontakt s dieťaťom v čase, kedy ho podľa predchádzajúcej dohody mal mať v opatere. Do tohto obdobia bolo dieťa chránené od konfliktov medzi rodičmi, resp. títo ho nezaťahovali do vzájomných problémov a správanie matky, ktorým sa to zmenilo bolo nečakané a náhle, čím bolo dieťa vystavené jemu nezvyklým situáciám, nevedelo sa dostatočne na tieto adaptovať, bolo smutné a pre otca a jeho rodičov bolo správanie dieťaťa znepokojivé, preto sa rozhodli situáciu náhle riešiť z obavy pred jej ďalším vývojom a nevhodným vplyvom matky, prípadne jej rodiny. Otcovi bolo známe, že matka prípadne jej rodina, si vyhotovujú neustále zvukové a obrazové záznamy, čím ponižujú otca a keďže otec mal skúsenosti s tým, že matka používa dieťa voči nemu ako zbraň, bol si vedomý aj toho, že pristúpi k radikálnemu riešeniu a nátlaku a bude sa snažiť mu obmedziť styk s maloletým, čo aj po porade s psychologičkou bolo dôvodom, pre ktorý sa rozhodol situáciu riešiť prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pre otca je kontakt s dieťaťom a pokračovanie nastaveného modelu styku otca s ním absolútnou prioritou. S poukazom na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa poukázal na to, že sa jednoznačne stotožňuje s tým, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní orgánov o maloletom dieťati, čo súd nesporne prostredníctvom vydaného rozhodnutia rešpektoval. Nestotožňuje sa zásadne s tvrdením matky v odvolaní, že súd porušil právo jej ako účastníčky konania na spravodlivý proces, prípadne, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávnych, nedostatočných skutkových zistení, či nesprávneho právneho posúdenia veci. Považoval za potrebné poukázať na správanie matky v tomto konaní, spočívajúce v tom, že matka napriek vedomosti o tom, že bolo nariadené pojednávanie, krátko pred ním oznámila, že si zvolila právnu zástupkyňu a preto žiada odročiť pojednávanie, keďže táto zástupkyňa má kolíziu tohto termínu s iným pojednávaním, ktorej žiadosti súd nevyhovel. Otec sa na pojednávanie dostavil spolu so svojou právnou zástupkyňou, avšak matka na to reagovala práceneschopnosťou, ktorá mala trvať do konca daného kalendárneho týždňa, kedy súd opätovne odročil pojednávanie, avšak aj toto bolo zrušené z

dôvodu pretrvávajúcej PN matky. Od doby neakceptovania jej žiadosti o odročenie pojednávania, matka svoje správanie voči otcovi podstatne zmenila, dieťa mu prestala odovzdávať v určenom čase a podľa dohody, následkom čoho aj bolo, že otec niekoľkokrát počas dňa si pred dom matky prišiel pre dieťaťa, ale matka sa medzitým odsťahovala k svojim rodičom, javilo sa, že dom je opustený, dokonca v nehnuteľnosti, kde bývajú aj podnikajú jej rodičia, bola nariadená zamestnancom dovolenka. Matka prestala otcovi reagovať na telefónne zvonenie, otec bol v danej situácií bezradný, vedel, že s dieťaťom sú dohodnutí na spoločných aktivitách a trávení voľného času a bol si vedomý toho, že dieťa bude z toho nešťastné. V tejto situácií dňa 12.07.2019 aj navštívil odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko T., kde požiadal o pomoc. Právna zástupkyňa matky v rámci svojho stanoviska oznámila súdu, že matka bude žiadať nariadiť znalecké dokazovanie vo vzťahu k zvereniu dieťaťa do opatery rodičov, prípadne styku. Táto okolnosť značne otca znepokojila, pretože si toto vysvetlil tak, že matka začne pôsobiť na dieťa v záujme ovplyvniť ho proti otcovi, bude sa snažiť znemožniť, aby vo veci samej bolo vydané urýchlene a bez prieťahov rozhodnutie. Konania týkajúce sa vzťahov rodičov a detí sú mimoriadne závažným zásahom do vzájomných práv a preto má prioritný význam, aby boli zachované všetky práva dieťaťa, najmä byť vychovávané oboma rodičmi, ktorí majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti k dieťaťu. Je preto zodpovedné, ak súd nedovolí spôsobovať prieťahy v konaní, prípadne inými, i keď legálnymi prostriedkami vytvárať situácie znevýhodňujúceho jedného z rodičov dieťaťa, ak to naviac ubližuje a spôsobuje stres dieťaťu a trápenie. Preto nie je možné rozhodovaciu činnosť a postup súdu v takýchto konaniach paušalizovať, ale je potrebné zvažovať vždy konkrétne okolnosti veci. Matka predložila v konaní nahrávky zo situácií pri preberaní dieťaťa, tieto sú však účelovými dôkazmi, nepreukazujúcimi ňou tvrdené skutočnosti. Naopak účelovosť jej tvrdení vyplýva z dohody, ktorú otcovi poslala na podpis ona sama, kde ona navrhuje kontakt s dieťaťom aj počas noci a viacerých dní. Rovnako právna zástupkyňa matky v mailovej správe navrhuje právnej zástupkyni otca, aby sa počas prázdnin styk realizoval spôsobom krátky a dlhý týždeň. Minimálne z týchto dvoch dôkazov majúcich pôvod práve na strane matky, vyplýva spomínaná manipulácia dieťaťa matkou a trestanie otca matkou s využívaním dieťaťa, čo vyústilo práve do toho, že sa snaží jeho kontakt s dieťaťom radikálne obmedziť, čo nemôže byť považované za konanie zodpovednej matky a nemôže to byť návrh zodpovedajúci záujmom maloletého dieťaťa. V súčasnej dobe vďaka vydanému neodkladnému opatreniu pokračuje styk otca s dieťaťom v rámci krátkeho a dlhého týždňa, čo zabezpečuje kontinuálny styk medzi ním a dieťaťom tak, ako bol aj v praxi realizovaný a zaužívaný počas celého roka. Je absolútnou prioritou a záujmom dieťaťa, aby takýto styk ďalej pokračoval, aby dieťa mohlo byť v starostlivosti otca a matky takmer rovnakú dobu a aby každý z rodičov mohol s dieťaťom realizovať čo najúprimnejšie a najlepšie svoje predstavy o prispievaní k jeho pohode a duševnému zdraviu. Pravdou je, že zrejmé predstavy každého z nich ako rodiča na dobro dieťaťa a realizovanie styku s ním sú rôzne, čo však neznamená, že by mali byť proti jeho záujmom. Matka má nezastupiteľnú funkciu vo výchove dieťaťa, avšak v rovnakom rozsahu ju má aj otec. Nie je možné, aby súd, či zákonodarca podporovali výhrady matky k otcovi spôsobom, že bude poškodený rozvoj dieťaťa a jeho vzťah k otcovi, prípadne rovnocenný vzťah voči obom rodičom.

6. Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu

7. Krajský súd Trenčín ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania ( a ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že toto je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , v časti dotknutej odvolaním, týkajúcej sa dočasnej úpravy styku otca s mal. dieťaťom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výkonu osobnej starostlivosti o dieťa, rozhodnutím odvolacieho súdu dotknuté nie je.

8. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie reflektujúc na návrhy oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by do doby skončenia konania vo veci samej (predmetom ktorej je úprava práv a povinností k mal. dieťaťu) mali byť upravené práva a povinnosti rodičov voči mal. E., dospel k dôvodnosti takejto úpravy, dieťa zveril do dočasnej starostlivosti matky a upravil rozsah a podmienky styku otca s mal. dieťaťom tak, ako fakticky aj doposiaľ na základe dohody rodičov potom, ako títo ukončili spolužitie, sa reálne tento uskutočňoval.

9. Odvolateľka (matka) namietala nedostatočne zistený skutkový stav a nadväzne tiež nesprávne právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, poukazujúc na záujem dieťaťa a skutočnosť, že nastala zmena v tom, že dieťa sa odmieta s otcom stretávať, čo aj otcovi na jej žiadosť malo dieťa povedať a tiež tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil doposiaľ zistené skutočnosti, pretože podľa jej názoru výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nenasvedčujú v kolízii so záujmom dieťaťa v prospech tak rozsiahlo upraveného styku s otcom. Namietala teda nesprávnosť skutkových a s nimi súvisiacich právnych záverov (dôvody na odvolanie uvedené v ust. a ), tiež nedostatočne zistený skutkový stav (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) a v konečnom dôsledku tiež porušenie práva na spravodlivý proces, resp. existenciu inej vady konania spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia (dôvody na odvolanie uvedené v ust. , resp. d/ ), naplnenie ktorých vzhliadala v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

10. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

11. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku matky, týkajúcu sa ňou tvrdeného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. ), resp. či matkou tvrdená vada nie je spôsobilou k záveru, že v dôsledku nej je napadnuté rozhodnutie nesprávne (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ).

12. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa zákonného ustanovenia , vo väzbe na vyššie uvedený odvolací dôvod ( ), je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva, k porušeniu ktorého práva dochádza vo výnimočnom prípade tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.

13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (teda jeho nedostatočné odôvodnenie), bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998). Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

14. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

15. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedených odvolacích dôvodov. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, preto len ak by súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľka sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ).

18. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery), tiež v ust. (nesprávne, resp. neúplne zistený skutkový stav).

19. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

21. Odvolací dôvod uvedený v ust. súvisí s vyšetrovacím princípom ( ) a so záujmom v mimosporových konaniach zistiť skutočný stav veci ( ), na rozdiel od konaní sporových ovládaných prejednacím princípom.

22. Vyššie uvedené odvolacie námietky matky, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v doposiaľ zistenom (osvedčenom) skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z doposiaľ osvedčeného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu ( a ) v medziach potrebných pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení, vyvodil z tohto správne právne závery, vychádzajúc z ktorých za osvedčenia zákonných predpokladov pre využitie uvedeného procesného inštitútu do doby rozhodnutia vo veci samej ( , a nasl. ) upravil práva a povinnosti oboch rodičov k mal. E. tak v časti výkonu osobnej starostlivosti, ktorú na základe neho vykonáva aktuálne matka (rozhodnutie v ktorej časti odvolacími námietkami dotknuté nebolo) a tiež úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom (otcom) opodstatnene v rozsahu, v akom reálne aj bol vykonávaný do doby zhoršenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi, majúcom pôvod zjavne v podaní návrhu otcom na úpravu práv a povinnosti rodičov k dieťaťu, konštatujúc v zásade, že existencia problematických vzťahov rodičov nemôže mať za následok redukciu stretávania dieťaťa s otcom v zmysle požiadavky matky, pričom sa plne možno identifikovať tiež s tým, že existenciu skutočností, ktoré by opodstatňovali reálne redukciu styku otca s dieťaťom matka neosvedčila. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, ako už bolo uvedené aj vyššie, tiež presvedčivo a dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

23. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd uvádza:

24. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach až (ďalej len „“), ktoré však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam neupravených, sa v zmysle použijú ustanovenia (ďalej len „“). Pri posúdení dôvodnosti odvolania matky maloletého dieťaťa, vychádzajúc z vyššie uvedeného, aplikoval odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

25. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

28. V zmysle veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania

29. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

30. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

31. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

32. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

33. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

34. Ako vyplýva z ustanovení a , neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 35. V tomto konaní na návrh oboch rodičov (i keď v parametroch diferentných) bolo nariadené neodkladné opatrenie, dôvody ktorého vo všetkých jeho častiach možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. , spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Pre potreby využitia tohto inštitútu postačovalo teda osvedčenie potreby nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov predovšetkým mal. dieťaťa, pričom zistenie relevantných skutočností si z hľadiska jeho účelu nevyžadovalo vykonanie plnohodnotného dokazovania, postačoval zjednodušený spôsob, teda ich osvedčenie.

36. Z doposiaľ zistených skutočností v posudzovanej veci vyplýva, že rodičia, ktorí žili v spoločnej domácnosti v družeckom pomere spolu s maloletým dieťaťom, toto v priebehu roka 2018 ukončili, prestali spolu s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti a na základe vzájomnej dohody starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečovali striedavo tak, že si dieťa odovzdávali v troch a štvordňových intervaloch (v zmysle ako oni samotní uvádzajú krátkeho a dlhého týždňa), čo prakticky bez problémov prebiehalo až do doby, pokiaľ otec dospel k záveru, že je tento stav potrebné zadefinovať aj súdnym rozhodnutím, z dôvodu nadobudnutia právnej istoty, pričom pokiaľ ide o uvedené obdobie (rozumej do podania návrhu), nebolo tvrdené, ale ani zistené, žeby takto nastavený kontakt rodičov s dieťaťom mal byť v konflikte so záujmom maloletého dieťaťa. To, že samotná matka nepovažovala takéto stretávanie dieťaťa s otcom za rozporné s jeho záujmom, svedčí aj, ako dôvodne poukazuje na to vo vyjadrení k odvolaniu otec dieťaťa, e-mail právnej zástupkyne matky adresovaný právnej zástupkyni otca, kde samotná matka navrhuje realizáciu styku v období letných prázdnin spôsobom krátky/dlhý týždeň. Dôvod pre redukciu takto realizovaného stretávania otca s dieťaťa, na ktoré je toto dlhodobo zvyknuté, nemožno vzhliadať ako posúdil správne súd prvej inštancie, ani v matkou predložených audio, či videozáznamoch, ktoré mali dokumentovať priebeh odovzdávania dieťaťa otcovi. Možno sa len identifikovať so súdom prvej inštancie, že po ich prehraní je zrejmé, že otec sa o dieťa aktívne zaujíma, pričom je to matka dieťaťa, ktorá pristupuje k tejto otázke rozsahu styku dieťaťa s otcom neadekvátne, teda v zmysle nerešpektovania rodičovských práv otca, ktoré jednoznačne sú rovnocenné s právami jej ako druhého rodiča a prostredníctvom jej dotazov na dieťa absolútne neadekvátnych k tomu, že toto má iba X rokov, či chce ísť k otcovi a nech

sa v tomto smere rozhodne sám, vytvára u dieťaťa nutne v súvislosti s touto otázkou atmosféru, pod vplyvom ktorej nepochybne dieťa vníma existujúci konflikt medzi rodičmi, problematickú komunikáciu, ktorá však za neexistencie zistených, osvedčených a už vôbec nie tvrdených takých skutočností na strane otca v podobe príkladmo jeho prípadného neadekvátneho správania k dieťaťu, či iných okolností, ktoré by boli spôsobilé k záveru, že nastavené stretávanie otca s dieťaťom by na toto mohlo mať škodlivý vplyv, môžu indikovať len k jedinému záveru, že matka nedôvodne stavajúc sa do pozície tzv. ťažiskového rodiča, dieťa používa ako prostriedok k dosiahnutiu, či už majetkového vyrovnania s otcom, alebo usporiadania iných otázok, na ktorých má záujem, čo je absolútne z hľadiska záujmu dieťaťa neudržateľné. V súvislosti s tým odvolací súd do pozornosti matky dáva skutočnosť, že v súdnej praxi nie sú neznáme prípady, keď takéto konanie tzv. dominantného rodiča (do ktorej pozície sa nepochybne matka stavia), malo za následok aj zmenu výchovného prostredia, pretože ho súdna prax považuje pre dieťa za škodlivé. Nedôvodne matka uvádza, že súd prvej inštancie tieto video a zvukové nahrávky jednostranne hodnotil v jej prospech, pretože je to ona sama, ktorá aj v odvolacom konaní uvádza, že požiadala dieťa, aby otcovi oznámil, že s ním nechce odísť. Pokiaľ rodič ako dospelá osoba sa týmto spôsobom snaží o presadenie svojho názoru, resp. predstavy, čím ťažisko jej naplnenia prenáša na plecia dieťaťa, je na mieste otázka, či disponuje dostatočnou mierou zodpovednosti na to, aby dieťa vychovával v zdravom a harmonickom prostredí. Matka síce tvrdí, že dieťa odmieta s otcom ísť, žiadnym racionálnym a k zmene rozhodnutia spôsobilým argumentom to nepodporuje, nehovoriac o jeho osvedčení. Nie je totiž racionálne udržateľné, pokiaľ dieťa bolo naučené doposiaľ v nastavenom rozsahu, ktorý korešponduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v dotknutej časti, sa s otcom stretávať a nebolo sporným, že do doby podania návrhu to prebiehalo bezproblémovo, teda dieťa je na takýto spôsob spolužitia s jednotlivými rodičmi zvyknuté, aby dieťa (naviac chlapec), ktoré má s otcom pozitívny vzťah, bez rušivého vonkajšieho podnetu svoj postoj k otcovi, vzhľadom na svoj vek bezdôvodne zmenilo. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že správanie dieťaťa vykazuje určitú zmätočnosť, tak sa v tomto štádiu dokazovania javí, že to môže mať pôvod na strane matky, ktorá svojím správaním podmienila zmenu vnímania stretávania dieťaťa s otcom pod vplyvom jej vzťahu k otcovi a dieťa tak vzhľadom na svoj vek zjavne tento vnútorný konflikt, ktorému ho vystavila, nie je schopné spracovať a v prítomnosti matky nemožno vylúčiť, že sa môže pri jeho odchode k otcovi týmto spôsobom navonok prejavovať z možného pocitu viny, že matku týmto „zrádza“. 35. Takýto stav však nielenže nie je žiaduci z pohľadu jeho možného ďalšieho rozvoja podmieneného narušeným vzťahom medzi rodičmi, ale v prípade jeho pretrvávania, či konzervovania bez okamžitého zásahu, z ktorého nemožno dieťa ako rozhodujúci subjekt vyčleniť, nemožno vylúčiť takú zásadné narušenie vzájomných väzieb medzi dieťaťom a otcom, ktorá by mohlo ich vzťahy neodvratne poznačiť. Odvolací súd v súvislosti s možnými predvídanými nepriaznivými následkami takto pretrvávajúceho a neriešeného stavu zdôrazňuje, že žiaden rodič, teda matka ani otec, nie je schopný dať dieťaťu všetko, čo pri výchove potrebuje, a preto participácia každého rodiča na výchove maloletého už od jeho narodenia je veľmi významná. Odvolací súd má za to, že jediným spôsobom, akým je možné vzájomne nepochybne silné väzby medzi dieťaťom a otcom stabilizovať a ďalej rozvíjať, je nielen dočasne do doby rozhodnutia vo veci samej ponechať doposiaľ nastavený model stretávania otca s dieťaťom, na ktorý je dieťa zvyknuté, ale predovšetkým zmena aktuálneho postoja matky, a v nadväznosti na to tiež zistenie (samozrejme ak sa preukáže v procese ďalšieho dokazovania) skutočnej príčiny aktuálne matkou tvrdeného odmietavého postoja dieťaťa k otcovi a snaha pracovať na vzájomnom vzťahu s maloletým zo strany oboch rodičov bez toho, aby vytvárali priestor na ovplyvňovanie týchto vzťahov ich narušenou komunikáciou, či riešením ich majetkových záležitostí. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnú úlohu pri vytváraní podmienok realizácie styku maloletého s otcom, vzhľadom na vek dieťaťa a tomuto prislúchajúcu rozumovú a emocionálnu vyspelosť, zohráva aj matka ako druhý rodič, ktorý má dieťa aktuálne v osobnej starostlivosti a povinnosťou ktorej je dieťa viesť takým spôsobom, aby otca neodmietalo. Je teda potrebné, aby so zreteľom na postoj maloletého (ak by aj reálne bol skutočne odmietavý), boli zo strany matky vytvárané priaznivé podmienky na realizáciu styku a to najmä vedením maloletého k správnemu vzťahu k otcovi ako rodičovi. Ide o tzv. psychologickú prípravu dieťaťa na styk s otcom a prípravu na to, aby dieťa účasť na styku nepovažovalo za traumu vo svetle postoja matky k otcovi, prípadne, aby sa z možných pozitívnych emócií pri styku s otcom nedostalo k pocitom viny vo vzťahu k matke.

37. Za účelovú a nespôsobilú k zmene rozhodnutia v napadnutej časti, považuje teda odvolací súd argumentáciu matky, že dieťa aktuálne otca odmieta, čo má byť podľa jej názoru dôvodom na v zásade redukovanie jeho stretávania s dieťaťom. Obaja rodičia, bez ohľadu na to, ktorý z nich sa vnútorne cíti byť vo vzťahu k dieťaťu dominantným, sú si v právach a povinnostiach voči dieťaťu plne rovní a je

iluzórne sa na strane matky domnievať, že bez skutočne vážnych dôvodov (ktoré nielenže neosvedčila, ale ani netvrdila), a ktoré by boli spôsobilé indikovať k tomu, že dieťa by takýmto rozsahom styku mohlo byť ohrozené z hľadiska jeho bezpečia, či zdravého telesného a psychického vývoja, by mohlo prísť k redukovaniu styku otca s dieťaťom napriek tomu, že v rozsahu, ako je súdnym rozhodnutím stanovený, bol styk dlhodobo realizovaný, dieťa je naň zvyknuté a ktorý rozsah dokonca sama matka navrhovala otcovi prostredníctvom právnej zástupkyne, vo svetle čoho jej aktuálne výhrady, postrádajú relevanciu. Pokiaľ poukazuje matka na to, že na jej žiadosť malo dieťa otcovi aj samotné povedať, že nechce s ním ísť, ako aj poukaz na možný stres dieťaťa z realizácie styku otca s dieťaťom za podmienok, upravených napadnutým súdnym rozhodnutím, odvolací súd sa identifikuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o námietky účelové a pokiaľ by aj správanie, či postoj dieťaťa k otcovi aktuálne vykazoval odchýlku od predchádzajúceho stavu, javí sa, že pri absencii tvrdení o správaní otca, ktoré by to bolo spôsobilé podmieniť, môže mať takáto zmena pôvod jedine v nevhodnom pôsobení matky na dieťa prostredníctvom vytvárania situácií, ktorým by dieťa z hľadiska jeho ochrany nemala vystavovať (príkladmo ako sama uvádza, žiadala dieťa, aby otcovi priamo povedalo, že s ním chce ísť, či v čase jeho odchodu k otcovi pred ním uvádzala, že má určité zdravotné problémy, čo vyplýva aj z ňou predložených nahrávok). Matka síce verbalizuje prostredníctvom odvolania v jeho ťažiskovej časti záujem dieťaťa, svojim vlastným správaním a postojmi, však koná kontraproduktívne s ním. Bolo by totiž iracionálne sa domnievať, že takýto stav (rozumej odmietanie otca, či redukcia kontaktu s ním bez závažných dôvodov), by dieťaťu vzhľadom k jeho veku a emocionálnym potrebám, mohlo byť na prospech, resp. že už tento navodený stav by ho nestresoval, bez ohľadu na to, či si to aj uvedomuje, v každom prípade aj v rovine podvedomej, nemožno hovoriť o priaznivých dôsledkoch na jeho duševný stav. Už samotné odlúčenie rodičov, ktorí obaja ako celok predstavovali pre neho istotu, zázemie a bezpečie, musí byť preň vysoko stresujúcim a preto primárnou úlohou samotných rodičov by malo byť, aby sa vzhľadom na záujem maloletého svojim správaním približovali k stavu, aby riešenie vzniknutého problému bolo vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, aby títo pred ním nefavorizovali vlastné egoistické záujmy či predstavy, pretože každý rodič by si mal byť vedomý toho (ako to vo svojom Náleze zdôraznil tiež Ústavný súd Českej republiky sp. zn. z 18.augusta 2010), že „..priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je "hotová" silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po celý život...“. Ak teda aj v posudzovanej veci obaja rodičia prezentujú, že chcú svojmu dieťaťu len to najlepšie, mali by so zreteľom práve na jeho záujem aj reálne, nielen formálnym verbalizovaním, zlepšiť svoju vzájomnú komunikáciu, pretože myslieť si, že dieťa ňou nie je poznamenané, by bolo iluzórnym. Dosiahnutie vzájomnej akceptácie rodičov v rámci ich rodičovských kompetencií vo vzťahu k maloletému, je základom eliminácie nepriaznivého dopadu ich správania sa na jeho prežívanie a ďalší osobnostný vývoj. 38. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením (resp. dôvodmi na ktorých je založené) sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v žiadnej z jeho častí, čo znamená, že posúdenie dôvodnosti rozsahu výkonu rodičovských práv a povinností na strane toho-ktorého rodiča, môže byť až výsledkom zistenia všetkých rozhodujúcich skutočností, ich starostlivého vyhodnotenia a premietnutia do rozhodnutia vo veci samej. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, ako už bolo uvedené vyššie, totiž prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, mal súd vykonávať dokazovanie v rozsahu ako v prípade, keď rozhoduje o veci samej, vo svetle čoho v tomto smere produkovaná ťažisková odvolacia námietka matky nie je dôvodnou. Preto aj tvrdenia matky o nedostatočne zistenom skutkovom stave, či postoji dieťaťa a jeho príčinách, budú predmetom ďalšieho dokazovania súdom prvej inštancie, až výsledky ktorého môžu spoľahlivo slúžiť ako relevantný podklad pre posúdenie dotknutej otázky. Do tejto doby je však v záujme oboch rodičov, aby vyvinuli maximálnu snahu o zlepšenie vzájomných vzťahov, keďže ich vzájomná konfliktná komunikácia nemôže mať iný, ako negatívny dopad na dieťa, pretože narušuje pocit jeho bezpečia a zázemia, rodičovskej ochrany a citovej stability, čo vo výsledku môže vyústiť do nepriaznivého dopadu na jeho nielen psychické, ale aj fyzické zdravie. Rovnako je potrebné aktívne pracovať na vzťahoch dieťaťa s oboma rodičmi o to viac s otcom, ktorý aktuálne ťažiskovo výkon starostlivosti o dieťa nezabezpečuje, pretože zjavná predstava matky, že pre dieťa je dominantne významným len jeden z rodičov (v konkrétnostiach ona sama), je len iluzórnou, vo výsledku premietnutím do reality prostredníctvom obmedzenia jeho kontaktu s druhým, absolútne rovnocenným rodičom, bez existencie závažných skutočností k takémuto zásahu spôsobilých, je vo vzťahu k dieťaťu v konečnom dôsledku poškodzujúcou.

39. Odvolacie námietky matky, tak odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia a z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa , v jeho odvolaním napadnutej časti upravujúcej rozsah a podmienky styku otca s mal. dieťaťom potvrdil, plne sa s týmto identifikujúc a považujúc ho za vecne správne, plne korešpondujúce so záujmom a právami mal. dieťaťa, pri správnom vyhodnotení kolízie s právami oboch rodičov. Vzhľadom na aktuálnu situáciu, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď bezodkladne na zistený stav reflektoval neodkladným opatrením. 40. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.