Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-82-2019.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletého J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina za účasti rodičov B.O. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, T. a J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, K. o návrhu R.I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, T. na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd mal. J.Á. Y., nar. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, T., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia.
Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. J. Y. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. J. Y. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie vo veci zverenia mal. Q. Y. do náhradnej osobnej starostlivosti súd zastavuje.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd maloletého J. Y., nar. XX.XX.XXXX zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal rodičov maloletého prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima každého z nich na každé dieťa. Vo svojom návrhu uviedla, že jej sestra - matka maloletých detí bola rozhodnutím Okresného súdu Humenné č. 1T 192/2015 zo dňa 26.10.2017 odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody. Matka maloletých detí nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody dňa XX.X.XXXX. V čase neprítomnosti matky bolo potrebné zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Navrhovateľka žije s manželom, maloletý je na nich zvyknutý, aj predtým sa navštevovali a chodieval k ním na víkendy a počas prázdnin. Otec maloletých detí žije v K., je poberateľom invalidného dôchodku. Maloletý u neho trávi prázdniny, ale prostredie nie je pre výchovu detí priaznivé a otec by mu vzhľadom na svoj zdravotný stav nedokázal poskytnúť potrebnú starostlivosť. Preto navrhovateľka sa chce o maloletého postarať po dobu, keď bude matka maloletého vo výkone trestu odňatia slobody. Manžel navrhovateľky pracuje ako živnostník a s návrhom súhlasí. Navrhovateľka sa stará aj už o plnoletú sestru maloletého J.V. a to Q. Y., nar. X.X.XXXX, ktorá navštevuje N. D. v Q. a k nej chodí počas víkendov. Maloletý je na domácnosť navrhovateľky zvyknutý.
2. Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.9.2019 uviedla, že s návrhom súhlasí.
3. Otec maloletého na pojednávaní dňa 4.10.2019 uviedol, že s návrhom súhlasí. Uviedol, že s deťmi je v dennodennom telefonickom kontakte, navštevujú ho počas prázdnin a sviatkov. Aj on chodí za deťmi počas víkendov k navrhovateľke. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 125 eur mesačne a býva u uja, ktorému prispieva na elektrinu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
4. Kolízny opatrovník uviedol, že voči návrhu nemá žiadne námietky. Dieťa ostáva v starostlivosti biologických príbuzných a sú zachované väzby aj s ostatnými členmi rodiny.
5. Podľa § 45 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z rodičov sa momentálne nemôže postarať o maloletého, súd maloletého zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a rodičov zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne každého z nich. V súčasnosti je výška výživného 28,79 eur mesačne.
7. Podľa § 29, ods. 1 Civilného sporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
8. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala aj aby súd, v čase podania, maloletú Q. Y., nar. X.X.XXXX, zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá dovŕšila vek 18 rokov, zobrala navrhovateľka v tejto časti svoj návrh späť. Preto súd konanie v tejto časti v zmysle hore citovaných ustanovení zákona zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.