Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-169-2016.pdf
PDF · 81.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/169/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: R. I., nar. X.X.XXXX., trvale bytom U. XX, F., v konaní zast. VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, proti žalovanému: S. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R. X, F., v konaní zast. Mgr. Petrom Hudecom, advokátom, so sídlom Bosákova 7, Bratislava, o zaplatenie 4.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.6.2016, došlou súdu dňa 1.7.2016, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 23.6.2016 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania.
2. Žalobca tvrdil, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 12.6.2015 zmluvu o pôžičke v ústnej forme, v zmysle ktorej prenechal/požičal žalovanému peňažnú sumu 4.000,- eur. Žalovaný sa v zmysle predmetnej zmluvy zaviazal poskytnutú peňažnú sumu vrátiť žalobcovi do 22.6.2015 (termín splatnosti pôžičky). Po prevzatí hotovosti si strany podpísali príjmový a výdavkový pokladničný doklad, čím žalovaný potvrdil prijatie žalovanej sumy. Aj napriek výzve žalobcu zo dňa 27.5.2016 žalovaný poskytnutú peňažnú sumu 4.000,- eur žalobcovi nevrátil.
3. Žalobca ďalej uviedol, že úrok z omeškania 5% ročne si uplatnil podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z .z.
4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 12.6.2015 a výzvu na úhradu zo dňa 27.5.2016.
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že pravdivá je len tá skutočnosť, že dňa 12.6.2015 prevzal od žalobcu finančnú hotovosť v sume 4.000,- eur, čo aj potvrdil svojím podpisom na príjmovom a výdavkovom doklade. Finančnú hotovosť 4.000,- eur neprevzal od žalobcu ako pôžičku poskytovanú žalobcom. Peniaze od žalobcu prevzal ako zamestnanec spoločnosti I., a to na základe pokynu svojho zamestnávateľa v rámci plnenia pracovných povinností. Následne žalovaný tieto peniaze priniesol svojmu zamestnávateľovi a boli použité na výplatu miezd zamestnancov spoločnosti I. ktorí pracovali v prevádzkach pre spoločnosť T. v rámci zmluvného vzťahu medzi týmito spoločnosťami.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že z jeho pracovného pôsobenia v spoločnosti I. mu bolo známe, že v júni 2015 spoločnosť T. nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu záväzkov voči spoločnosti I. V tejto situácii žalobca poskytol sumu 4.000,- eur na zabezpečenie úhrady týchto záväzkov spoločnosti T. ktorej konateľom v tom čase bol Y. syn žalobcu. Žalovanému boli tieto skutočnosti známe z jeho pracovného pôsobenia, avšak vôbec nezasahoval do dojednaní zainteresovaných osôb - žalobcu, T. Za tejto situácie žalovaný preto aj podpísal príjmový a výdavkový doklad, v ktorom je v kolónke účel uvedené „pôžička do 22.6.2015“. Žalovaný však nepodpisoval tieto doklady ako potvrdenie o prevzatí pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanému, pričom žalobca o týchto skutočnostiach nepochybne vedel. Žalobca ako fyzická osoba neuzatvoril so žalovaným ako fyzickou osobou žiadnu zmluvu o pôžičke a žalobca žiadnu pôžičku žalovanému neposkytol.
7. Žalovaný ako dôkazy predložil faktúry spoločnosti I. výpisy z bankového účtu, výdavkové pokladničné doklady zo dňa 30.7.2015 a navrhol výsluchy strán a svedkov R. a Y.
8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie.
9. Poskytnutie sumy 4.000,- eur v hotovosti nebolo sporné. Súd preto vykonal dokazovanie k rozhodujúcim sporným skutočnostiam, a to jednak k okolnostiam a účelu poskytnutia sumy, či bola poskytnutá pre žalovaného alebo niektorú s.r.o.
10. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že jeho syn, Y. bol konateľom firmy T., spolupracoval s firmou I. a bol obchodný partner so žalovaným. Syn mu oznámil, že žalovaný mu bude volať ohľadne peňazí a on mu má vyhovieť. Veril synovi, že v prípade nezaplatenia, to vyrieši sám. Na výzvu syna požičal peniaze žalovanému celkom asi tri krát, s tým, že peniaze mu vráti syn. Aj pri predchádzajúcich pôžičkách vypisoval príjmový a výdavkový pokladničný doklad, nevedel však, či pri všetkých, avšak pri jednom okrem tohto sporného prípadu určite áno. Peniaze dal priamo žalovanému, žalovaný ich nevrátil a podľa syna peniaze nevrátil ani jemu.
11. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že v júni 2015 bol na dohodu zamestnaný vo firme I. ako personalista. Vedel o tom, že firma T. patrila synovi žalobcu, ktorý bol v nej konateľom. Táto firma spolupracovala s firmou I. v ktorej bol on zamestnaný. Jeho nadriadený, pán V., mu zatelefonoval, že sa má stretnúť s pánom I. starším, žalobcom, že mu dá 4.000,- eur, aby mohol vyplatiť zamestnancov, ktorých zamestnávala firma I. a fakturovala ich služby spoločnosti T. Tieto peniaze použil tak, ako mu pán V. nariadil. So žalobcom žiadnu ústnu ani písomnú dohodu neuzatváral, prebral peniaze na základe dohody, ktorá neprebehla medzi ním a žalobcom, ale medzi žalobcom a jeho nadriadeným. Čo sa týka termínu ,,pôžička“ uvedeného na týchto dokladoch, bral to ako pôžičku medzi žalobcom a jeho nadriadeným pánom V.. Nevypĺňal žiadny doklad, tento bol už vypísaný, predpokladal, že žalobcom, a on ho len signoval. Pána V. mu predstavil ako jeho nadriadeného pán U. s tým, že má robiť to, čo mu povie pán V..
12. Z výsluchu svedka R. vyplynulo, že žalovaný bol zamestnancom v jeho firmách. V roku 2014 sa s pánom I. mladším a s pánom V., ktorý bol v tej dobe jeho spoločník, dohodli, že budú prevádzkovať personálnu agentúru. Pán I. mladší pôsobil pred tým 10 rokov v Prahe, kde mal tiež personálnu agentúru na upratovacie služby, a keďže nemal kontakty na Slovensko na zamestnancov, toto riešili už aj so žalovaným asi od septembra 2014. Pán I. mladší a pán V. mali na starosti sieť obchodov v Bratislave, takto to mali podelené. Vyplácanie miezd prebiehalo vo forme záloh. Keď nemali peniaze na mzdy, skladali sa na to, či už on s pánom V., alebo pán I. mladší, ktorý väčšinou používal peniaze od svojho otca. Vždy si to na konci mesiaca zrátali, on za spoločnosť I. riešil fakturáciu na spoločnosť T. ktorá im potom uhradila faktúry, keď im zaplatil koncový odberateľ a daný mesiac si potom hotovostne vyrovnali on a pán I. mladší podľa toho, kto dal koľko peňazí na zálohy. Predmetných 4.000,- eur bolo to isté, boli použité na zálohy, alebo na výplaty ľudí, ktorí u nich pracovali, boli to spoloční zamestnanci, niektorí boli zamestnaní na I., niektorí mali dohodu s T. Žalovaný fungoval tak, že peniaze mu dával buď on, pán V., alebo páni I. mladší alebo starší a žalovaný potom riešil vyplácanie záloh alebo výplat pre ľudí, ktorí pre nich pracovali. Veľa krát sa stalo, že žalobca dal ľudom zálohy, ktorí bývali na lodenici, pretože to bolo trochu od ruky v V.. Pre peniaze poslal žalovaného buď on, pán V., alebo pán I. mladší. Nepamätal si konkrétne, čo sa stalo s týmito peniazmi, keďže to bolo pravidelne, každý týždeň sa riešili zálohy.
Žalovaný buď išiel ľudí vyplatiť priamo na prevádzku alebo išli pánovi I. mladšiemu, ktorý išiel vyplatiť svojich ľudí, ktorí bývali na iných ubytovniach alebo v Starom Meste.
13. Z príjmového a z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.6.2015 vyplynulo, že oba podpísal ako príjemca žalovaný, inak boli oba doklady vypísané tým istým písmom. Z faktúry č. XXXXXX a č XXXXXX vyplynulo, že I. účtovala spoločnosti T. sumy 31.625,26 eur a 4.043,40 eur za služby za obdobie 1.6.2015 - 30.6.2015 a z bankových výpisov vyplynuli úhrady medzi týmito spoločnosťami.
14. Uplatnený nárok súd posudzoval podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa zhodných komentárov podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dohoda: o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), o druhovom určení veci (aj peniaze), o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia.
16. Z ustanovení §§ 151 a 185 Civilného sporového poriadku (CSP) a jeho základných princípov vyplýva, že predmetné konanie v občianskoprávnej veci je sporovým konaním, v ktorom každá strana je povinná preukázať svoje tvrdenia, ak sú sporné. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. V prvom rade teda zaťažuje žalobcu, ktorý tvrdí, že nastal stav zakladajúci jeho právo. Dôkazná povinnosť žalovaného nastupuje až následne, kedy tvrdí skutočnosti a predkladá o nich dôkazy, ktoré spochybňujú alebo vyvracajú tvrdenia (dôkazy) žalobcu.
17. Žaloba bola založená na tvrdení, že žalobca a žalovaný uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke. Keďže žalovaný ústnu dohodu so žalobcom popieral, bolo na žalobcovi spoľahlivo dohodu preukázať. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.
18. Uzavretie ústnej dohody o pôžičke vyplývalo len z jediného dôkazu - pokladničných dokladov, na ktorých bol ako účel uvedený pôžička. Nedala sa ale prehliadať podstatná skutočnosť, že už z výpovede samotného žalobcu uzavretie dohody o pôžičke nevyplynulo. Žalobca so žalovaným pri odovzdaní peňazí, a ani predtým, nekomunikovali o pôžičke medzi nimi. Žalobca peniaze poskytol žalovanému na základe požiadavky syna.
19. Iba skutočnosť, že žalobca trval na podpísaní pokladničných dokladov a žalovaný ich podpísal, ešte nedokazuje, že za uvedených okolností došlo k dohode o pôžičke medzi stranami, teda k dohode o všetkých vyššie uvedených podstatných náležitostiach.
20. Pri hodnotení dôkazov súd prihliadal tiež na to, že žalobca vypovedal tak, akoby sa ho vec netýkala, akoby všetko malo vyplynúť len z listinného dôkazu, na základe ktorého je všetko jasné, teda aj to, že išlo o pôžičku pre žalovaného.
21. Vykonanými dôkazmi bol naopak dostatočne preukázaný ten skutkový stav, ktorý tvrdil žalovaný. Bol preukázaný obchodný vzťah medzi spoločnosťami T. a I., s.r.o., na ktorom sa zúčastňoval aj žalobca. Takýto skutkový stav spochybňuje, až vylučuje, že by medzi stranami bola pri odovzdaní peňazí uzavretá dohoda o pôžičke, z ktorej by žalovanému vyplynula povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 4.000,- eur.
22. Súd nevykonal výsluch ďalšieho svedka Y. Jeho svedeckú výpoveď považoval za nadbytočnú, ďalšie odročenie pojednávania len za účelom jeho vypočutia za nehospodárne. Súd pri tomto rozhodnutí zohľadnil, že svedka navrhoval vypočuť žalovaný, ktorý bol v konaní nakoniec úspešný, ako aj skutočnosť, že už výsluch samotného žalobcu svedčil o tom, že žalobca sa so žalovaným nedohodli na pôžičke medzi nimi.
23. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá.
24. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.