Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, B., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Zuzana Herichová, advokátka, so sídlom R. Jašíka 158/8, 958 01 Partizánske, a otec – E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.11.2022, č.k. -280, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VII. m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 11.30 hod. v prítomnosti matky s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko matky.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi umožniť nerušený priebeh styku s maloletou.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VIII. z r u š u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, výrokom III. určil otcovi povinnosť od 16.09.2021 platiť na výživu maloletej titulom bežného výživného sumu 400 eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, výrokom IV. povinnosť počnúc dňom 16.09.2021 titulom výživného na tvorbu úspor maloletej platiť sumu 350 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci na účet vedený na meno maloletej, ktorý je matka povinná zriadiť za týmto účelom do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a číslo účtu otcovi oznámiť do 3 dní od jeho zriadenia, výrokom V. určil otcovi zaplatiť dlh na bežnom zročnom výživnom na maloletú za obdobie od 16.09.2021 do 03.11.2022 v sume 2 025 eur do rúk matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom VI. určil otcovi zaplatiť dlh na zročnom výživnom na tvorbu úspor na maloletú za obdobie od 16.09.2021 do 03.11.2022 v sume 4 725 eur na osobitný účet maloletej za účelom tvorby úspor zriadený matkou podľa výroku IV. tohto rozsudku do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom VII. upravil styk otca s maloletou každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 11.30 hod. a to do 31.12.2022 v prítomnosti matky a od 01.01.2023 bez prítomnosti matky, v určených časoch začatia styku si otec

maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju v čase ukončenia styku matke odovzdá, matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, výrokom VIII. súd prvej inštancie vyslovil, že výrok VII. rozsudku je vykonateľný jeho doručením, výrokom IX. matke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu a titulom výdavkov spojených s vykonaním dôkazu zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V sumu vo výške 31,68 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom X. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Napadnutý rozsudok po citácii z. č. (ďalej len „“ ), , , , , , , až 5, , , a , , , o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine ) vecne odôvodnil tým, že doposiaľ nedošlo k súdnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktorá sa narodila z druhovského vzťahu rodičov, ktorí nikdy neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, svoj vzťah ukončili, keď otec opustil matkinu domácnosť. Okrem maloletej ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá, matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s maloletou, je poberateľkou sociálnych dávok z Rakúskej republiky, má ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore právo, pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako vnútorný audítor pre I. s mesačným čistým príjmom 3 330,- eur, od 26.07.2021 do 23.04.2022 poberala rodičovský príspevok vo výške 66,- eur na deň. Táto dávka bola krátená o sumu 1 300,- eur pre chýbajúce potvrdenia o absolvovaní požadovaných lekárskych preventívnych prehliadok.

3. Otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie, je dlhodobo zamestnaný v spoločnosti F. E. J. F. J. C. s čistým príjmom vo výške 98 185,81 eur (čo predstavuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 4 675,51 eur) za obdobie od apríla 2020 do decembra 2021 vrátane prémií a 13. platu. Podľa daňového priznania otec v roku 2020 dosiahol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 76 303,56 eur, základ dane 54 764,92 eur, čo predstavuje daň vo výške 11 461,42 eur, za rok 2021 dosiahol otec úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 93 531,98 eur, základ dane 68 109,79 eur, čo predstavuje daň vo výške 14 748,53 eur. Maloletá A. je vo veku jeden a pol roka, o ktorú sa matka osobne celodenne stará, vychováva ju bilingválne, zapísala ju na plávanie. Maloletá je v sledovaní kardiologickej ambulancie. Ostatné náklady na jej výživu sú bežné, primerané veku, ktoré matka vyčíslila na sumu 700,- eur mesačne.

4. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky bolo v záujme maloletej A., forma osobnej starostlivosti o maloletú nebola medzi rodičmi sporná, otec so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Rovnako sa obaja rodičia zhodli na tom, že sú oprávnení na zastupovanie a spravovanie majetku maloletej a v konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jedného z rodičov obmedziť v jeho rodičovských právach v tomto smere, preto aj zastupovanie a správu majetku súd ponechal v bežných veciach obom rodičov.

5. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadňoval na strane matky okrem aktuálnej rodičovskej dovolenky aj jej osobnú celodennú starostlivosť o maloletú. Otec je riadne zamestnaný, má stabilný príjem, je dlhodobo zamestnaný u toho istého zamestnávateľa s priemerným mesačným príjmom v hrubom vo výške 4 675,51 eur; zdravotný stav má dobrý. V danom prípade nejestvovali dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného dňom narodenia maloletej a bolo priznané odo dňa podania návrhu na súd prvej inštancie. Za primerané bežné výživné v danom prípade súd prvej inštancie považoval sumu určenú vo výroku III. napadnutého rozhodnutia, ktorá napriek nadštandardným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca reflektuje jednak vek a odôvodnené potreby maloletej, na druhej strane aj pomery na strane oboch rodičov. V konaní preukázané možnosti a schopnosti otca jednoznačne potvrdzovali jeho spôsobilosť podieľať sa na výžive maloletej určenou sumou. Otec má odborné vzdelanie a pracovné skúsenosti, nemá žiadne zdravotné obmedzenia čo sa týka pracovnej aktivity, ani trvalo zvýšené náklady na svoju výživu a jeho produktívny fyzický vek ho nemôže diskriminovať na pracovnom trhu. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a jeho celkový mesačný príjem vysoko prevyšuje aktuálny reálny finančný stav v rodine matky.

6. S ohľadom na nadštandardné pomery rodičov v porovnaní s priemerom v Slovenskej republike, súd prvej inštancie pristúpil aj k určeniu výživného určeného na úspory, nakoľko to v čase vyhlásenia rozhodnutia majetkové pomery povinného rodiča jednoznačne dovoľovali.

7. Z vykonaného dokazovania v smere úpravy styku otca s maloletou vyplynulo, že aktuálne vzhľadom na vek maloletej a doterajší priebeh kontaktu s otcom nič nebráni tomu, aby vzhľadom na odstup času od začiatku súdneho konania a na prirodzenú zmenu pomerov bol styk otca s maloletou A. upravený štandardne v súlade s bežnou rozhodovacou súdnou praxou. Súd prvej inštancie prihliadal na aktuálne nastavenie maloletého dieťaťa vo veku 1,5 roka a na jeho vtedajšiu intenzívnejšiu naviazanosť na matku. Hoci je maloletá A. citovo viazaná na matku, ktorá je pre ňu nespochybniteľne preferenčným rodičom, má už nesporne vytvorený vzťah k obom rodičom. Otec sa návrhom v predmetnom konaní nedomáhal takej radikálnej formy kontaktu, ktorá by bola v rozpore so záujmom maloletej a predstavovala by príliš náhly a neopodstatnený zásah do súčasného zabehnutého režimu maloletej, ale len rozšírenia styku s cieľom väčšej participácie na osobnej starostlivosti o spoločné dieťa a širšieho časového priestoru na rozvinutie spoločných zmysluplných aktivít.

8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom matky, že pre maloletú bude určený kontakt zaťažujúci a stresujúci s negatívnym dopadom, keď záujem dieťaťa na pravidelnom a rovnocennom styku s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, si vyžaduje rozšírenie styku než aký matka otcovi umožňuje. Maloletá pri takto upravenom styku bude mať možnosť nenásilne si navykať aj na osobu otca a na ich prirodzene žiadúci individuálny kontakt a budovať si s otcom citový osobný vzťah a vytvárať zdravú vzťahovú väzbu tak, aby nedochádzalo k príliš dlhému intervalu bez kontaktu s otcom. V záujme kontinuity a eliminácie stresu súd prvej inštancie časovo obmedzil prítomnosť matky pri styku iba na najbližšie obdobie, ktoré považoval za primerané, aby sa predovšetkým sama matka postupne odpútavala od vlastnej potreby kontroly nad dieťaťom, ktorá sa vzhľadom na vek maloletej javí byť hyperprotektívna. Hoci je možné predpokladať prirodzené prvotné adaptačné problémy maloletej na kontakt s otcom v neprítomnosti matky, tieto sú absolútne pochopiteľné ako reakcie dieťaťa pripútaného na primárnu vzťahovú osobu, ktorá svojím postojom a prístupom túto väzbu ešte aktívnejšie posilňuje, čo však nie je v záujme zdravého psychologického vývinu maloletej. Krátkodobé prechodné problémy nemôžu byť zveličované, nakoľko sú vzhľadom na vek zvýšenej prispôsobivosti dieťaťa v krátkom čase prekonateľné. Na druhej strane pokiaľ matka referuje neprimerané reakcie maloletej v súvislosti s odlúčením od jej osoby, je možno považovať za vhodné, aby mal otec s prirodzene odlišným výchovným prístupom možnosť ovplyvňovať prežívanie maloletej, a tým ju od útleho veku učiť tomu, čomu ho ako otec naučiť môže a má a to je práve väčšia miera samostatnosti, samozrejme za zachovania potrebnej empatie a primerane citlivého prístupu vo výchove. Určenou úpravou bude mať otec zvýšenú možnosť širšie realizovať aj svoje rodičovské práva v smere sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a súčasne ním bude zabezpečený plynulý prechod k väčšiemu podielu jeho starostlivosti o maloletú tak, aby toto bolo čo najmenej psychicky stresované zo zmeny doterajšieho režimu starostlivosti. Vzhľadom na vek maloletej súd prvej inštancie nevidel dôvod na to, aby maloletá nemohla mať takto koncipovaný rozsah samostatného kontaktu s otcom, aby mali vytvorený dostatočný časový priestor na zmysluplné spoločné trávenie času.

9. Rozšírením styku bolo zohľadnené právo maloletej na starostlivosť obidvoch rodičov, ktorí majú spoločnú zodpovednosť za jej výchovu a vývoj. Úprava styku v stanovenom rozsahu by mala rodičov súčasne motivovať k tomu, aby medzi sebou začali efektívnejšie kooperovať, a to aj za využitia odbornej intervencie, keď pretrvávajúce konfrontačné a nepriateľské naladenie rodičov rozhodne nie je v najlepšom záujme maloletej. Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť, v danom prípade predovšetkým v zmysle psychologickej prípravy, keď vzhľadom na vek maloletej sa predpokladá aktívna účasť matky na jej výchove a na ovplyvňovaní jej reakcií, a teda je potrebné ovplyvniť reakcie maloletej spôsobom, aby bolo psychicky pripravená na stretnutie s otcom, a to nielen bezprostredným pôsobením matky v krátkom časovom horizonte pred konkrétnym stykom otca s maloletou, ale aj výchovným pôsobením hlavne v čase, keď je maloletá výlučne s matkou. Je nutné zdôrazniť, že matka je povinná v rámci prípravy na styk svojím verbálnym a neverbálnym prejavom maloletú vo vzťahu k otcovi podporovať, usmerňovať a organizovať jej program so zreteľom na jej záujem stretávať sa plnohodnotne s otcom.

10. Súd prvej inštancie akceptoval návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku práve s poukazom na odmietavý postoj matky v priebehu celého konania k rozšíreniu styku, keď je možné predpokladať využitie opravného prostriedku proti autoritatívnemu rozhodnutiu súdu, čo by však vzhľadom na vek maloletej znamenalo ďalšie oddialenie prirodzeného rozšírenia kontaktov otca s maloletou na jej ujmu.

11. Súd prvej inštancie sa bližšie nevenoval napr. opakovaným námietkam zo strany matky, ktorá spochybňovala otcovu rodičovskú spôsobilosť s odkazom na jeho výroky, nemajúce oporu v platnom právnom poriadku, relevantný význam, ktorým zo psychologického hľadiska nepripisovala vzhľadom na pochopiteľnú frustráciu z pretrvávajúceho rodičovského konfliktu a jeho následkov ani v tom čase rodičmi navštevovaná psychologička, pričom otca z možnosti realizácie jeho rodičovských práv nediskvalifikuje ani nedostatočná dôslednosť pri dodržiavaní času dohodnutého styku, v ktorom smere však súd prvej inštancie apeluje na otca, aby väčšmi dbal na realizáciu jeho styku s maloletou v určenom rozsahu jednak s cieľom eliminácie konfliktov s matkou a jednak v záujme maloletej, ktorá pre svoj zdravý vývoj potrebuje nevyhnutnú stabilitu.

12. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia , - 3, , , , , z. č. (ďalej len „“) a , s ohľadom na skutočnosť, že bolo nutné rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov, ale aj o ich výške v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Trovy dôkazu boli už uhradené zo štátnych finančných prostriedkov, pričom štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo účelné a ani hospodárne, aby náklady vynaložené na zabezpečenie dôkazu zostali na ťarchu štátu, rozhodol súd prvej inštancie tak, že matku, ktorá navrhla vykonať daný dôkaz, zaviazal povinnosťou v plnej výške uhradiť trovy nákladov za podanie informácie, ktoré boli vyplatené Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR, a. s. zo štátnych finančných prostriedkov, vo výške 31,68 eur. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a v záujme dosiahnutia rozumného usporiadania procesných vzťahov rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že zaviazal matku nahradiť trovy, keďže nie sú u nej podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. O ostatných trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka v časti proti výroku VII. a VIII. rozsudku s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 10.30 hod. v prítomnosti matky. Zároveň navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti výroku VIII. tak, že návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletou zamieta. Dôvodila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa ) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (podľa zákona ).

14. Matke nie je zrejmé, aká značná alebo ťažko nahraditeľná ujma hrozí maloletej alebo otcovi, keď otec túto ani netvrdil, len navrhol predbežnú vykonateľnosť výroku o úprave styku, a to až na predposlednom pojednávaní dňa 29.09.2022 jednou vetou bez odôvodnenia a preukázania nejakej ujmy. Styk otca s maloletou sa uskutočňuje – matka od podania návrhu na začatie tohto konania do 01.11.2022 nezrušila ani jedno stretnutie z dôvodu na strane maloletej (choroba) alebo z dôvodov na svojej strane. Stretnutia svojvoľne nerušila, nepresúvala dni ani časy, nemeškala, nevyhýbala sa im, a teda otcovi nebránila styk s maloletou uskutočňovať, čo potvrdzuje aj fakt, že otec toto nikdy nenamietal. Otec však značné množstvo stretnutí zrušil z jeho vlastnej vôle, čiže nevyužíval naplno ani ten potenciál stretnutí s maloletou na vytváranie vzťahu s ňou, ktoré mal k dispozícii. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o predbežnej vykonateľnosti úpravy styku maloletej s otcom je obsiahnuté v jedinom odseku odôvodnenia rozsudku (ods. 76 rozsudku) len jednou vetou, je nepresvedčivé.

15. Počas celého konania, od podania návrhu do pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 03.11.2022, súd prvej inštancie nedeklaroval naliehavosť (hrozbu akejkoľvek ujmy), nijakým spôsobom tejto naliehavosti nevenoval pozornosť, nakoľko styk riadne prebiehal, teda rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o predbežnej vykonateľnosti matka považuje za prekvapivý a v rozpore so záujmom maloletej A., kedy od 01.01.2023 ako predbežne vykonateľná platí úprava styku bez prítomnosti matky, hoci v čase vyhlásenia rozsudku bolo preukázané, že maloletá A. nie je pripravená byť sama s otcom bez prítomnosti matky.

16. V časti úpravy styku otca s maloletou matka nemá záujem na obmedzovaní práv otca vo vzťahu k mal. A., poukazuje však na to, že nie je v najlepšom záujme maloletej úprava styku s otcom v podobe autoritatívneho rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že od 01.01.2023 sa má uskutočňovať bez prítomnosti matky, rozmedzie styku zasahuje do denného (spánkového) režimu maloletej a dĺžka trvania styku je neprimerane dlhá. Rozhodnutie o úprave styku bez prítomnosti matky nevychádza zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, nie je vhodné a primerané pre maloletú, nakoľko s otcom ešte nemá natoľko vytvorený vzťah, a je naviazaná na matku ako primárne vzťahovú osobu, pričom je stále kojená a pri odlúčení od matky aktuálne trpí intenzívnou separačnou úzkosťou.

17. Stav v čase vyhlásenia rozsudku bol taký, že otec nevyužíval v celom rozsahu svoje oprávnenie stretávať sa s maloletou, čo nebolo sporné, pričom maloletá nemá k nemu vytvorený taký vzťah, aby s ním mohla byť 2,5 hodiny bez prítomnosti matky. Uvedené je neakceptovateľné a nie v najlepšom záujme mal. A., ktorá je stále dojčená. Otec mal aj počas leta dostatočný priestor na to, aby si vzťah s mal. A. vytváral, čo však nerobil, absentoval, matka predložila súdu prvej inštancie jeho dochádzku. Skutočný a súdom prvej inštancie zistený stav v čase vyhlásenia rozsudku bol taký, že otec na stretnutia nechodil a pravidelne meškával. Tento skutočný stav veci, ktorý súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy, odôvodňuje zmenu rozsudku odvolacím súdom. Z týchto dôvodov ani nie je možné stanoviť prechodnú dobu, či určiť jej dĺžku tak, aby bolo možné zaručiť, že po jej uplynutí nastane stav, ktorý zamýšľa súd prvej inštancie, teda že od 01.01.2023 bude maloletá A. pripravená byť bez prítomnosti matky. Súd prvej inštancie svojvoľne určil dĺžku a trvanie prechodnej doby, nakoľko doba trvania prechodnej doby nebola absolútne preukázaná vykonaným dokazovaním. Táto skutočnosť musí byť osvedčená a preukázaná z dôvodu, že prechodná doba je dôležitá pre zdravý psychický vývoj dieťaťa. Jedine odborne zdatná osoba z príslušného odboru (odvetvia) môže určiť potrebnú dĺžku prechodnej doby v záujme mal. A.. Súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s potrebami a vekom mal. A., pretože nevychádzal zo zisteného a preukázaného stavu v čase vyhlásenia rozsudku, pretože bez znalosti trvania potrebnej doby prechodného obdobia úpravy styku maloletej A. s otcom v prítomnosti matky, túto určil bez primeraného odôvodnenia, prečo by práve takáto dĺžka prechodnej doby v prítomnosti matky mala byť pre mal. A. a vzhľadom k jej veku a emočnej pripravenosti postačujúca, a to aj s poukazom na predbežnú vykonateľnosť dotknutého výroku.

18. Pre matku je ďalej nepochopiteľné z akých dôvodov sa súd prvej inštancie bez všetkého stotožnil s argumentáciou otca na pojednávaní dňa 03.11.2022, že je potrebná úprava styku otca s maloletým dieťaťom najmenej 2,5 hodiny bez prítomnosti matky vzhľadom k tomu, že kratší čas by bol vzhľadom na vzdialenosť bydlísk medzi rodičmi neefektívny. Vzdialenosť bydlísk rodičov je iba 5,6 km, čo vychádza 11 minút cesty autom. Táto argumentácia je vysoko zavádzajúca, pričom otec ako zodpovedný rodič sa nemôže neustále vyhovárať na dopravnú situáciu na cestách, keď opakovane a preukázateľne na stretnutie s maloletou meškáva, resp. chodieva taxíkom, takže nemá ani len problém zaparkovať.

19. Z čisto formalistickej správy o pomeroch v domácnosti otca zo dňa 31.10.2022 nevyplýva to, že mal. A. tam ešte nikdy nebola, nepozná to tam. Prítomnosť matky pri styku s otcom je aktuálne stále viac ako potrebná vzhľadom na potreby maloletej, pričom matka má za to, že vzhľadom na jej navrhovanú úpravu styku otec bude mať stále zabezpečený dostatočný priestor na zachovanie a budovanie vzťahu medzi otcom a maloletou a zároveň budú takto zabezpečené aj potreby mal. A. a skutočne nenásilné navykanie si na frekventovanejšiu a dlhšiu prítomnosť otca. Nemožno opomenúť aj na možnosť aspoň čiastočného naučenia sa za pomoci matky maloletej rodičovských zručností otca, ktorý nepozná jej stravovanie, návyky, a to tak sociálne ako aj fyzické a hygienické.

20. Matka ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie síce vypočul matku na pojednávaní dňa 29.09.2022, ktorá uviedla denný režim mal. A. nasledovne tak, že zobúdza sa medzi piatou a siedmou hodinou ráno a cez deň absolvuje 1 - 2 spánky, a to zvyčajne okolo 10.00 hod. Pokiaľ mal. A. spí iba hodinu, tak spí aj popoludní od cca 14.30 hod. Večerný režim má pravidelný, od 18.00 hod. začína večerná hygiena, o 19.30 hod. sa ukladá na spánok (odsek 23. rozsudku), avšak súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil vo výroku VII. rozsudku a časový rozsah styku upravený rozsudkom súdu prvej inštancie sa prekrýva s časmi, kedy sa maloletá chystá spať. V prípade, že časy, kedy sa maloletá ukladá na spánok, nie sú dodržiavané, narušuje to jej celkový denný režim, je nervózna, plačlivá a nespokojná, nedá sa ľahko upokojiť a nevie pokojne zaspať. Nie je v záujme 18 - mesačného dieťaťa, aby bolo budené z poobedňajšieho spánku, ako sa to už stalo kvôli styku s otcom, na ktorý otec v konečnom dôsledku mešká. Uvedená úprava styku s otcom vo výroku VII. rozsudku je v rozpore s režimom mal. A.,

kedy ju matka za účelom dodržania súdom stanovených časov (predbežne vykonateľných) musí budiť. Aj sám otec pred súdom prvej inštancie poznamenal, že stretnutia s maloletou bývajú v doobedňajších hodinách vypäté, kedy už o 10.30 je maloletá unavená a plačlivá, pričom otec už v minulosti z vlastnej iniciatívy ukončil stretnutia skôr s ohľadom na stav maloletej. Na denný režim mal. A. súd prvej inštancie neprihliadal tak pri rozšírení styku otca s maloletou, ako ani pri vyslovení predbežnej vykonateľnosti.

21. Po vyhlásení rozsudku dňa 03.11.2022 otec dňa 09.11.2022 z vlastnej iniciatívy zrušil hneď prvé stretnutie po vyhlásení rozsudku, dňa 16.11.2022 – otec meškal 55 minút, matka s maloletou sa samé v tme a zime prechádzali po K., pričom otec matku ubezpečoval v 15 minútových intervaloch, že už príde. Stretnutie dňa 16.11.2022 sa nakoniec ukončilo o 15 minúť skôr z dôvodu, že maloletá už chcela ísť domov a bola značne unavená a mrzutá, dňa 26.11.2022 – otec meškal 40 minút na stretnutie, dňa 29.11.2022 – otec bezdôvodne neprišiel na stretnutie s mal. A., dňa 01.12.2022 – otec meškal 20 minút na stretnutie, dňa 06.12.2022 – otec matku zmiatol informáciou, že bude meškať, potom chcel stretnutie zrušiť, nakoniec oznámil, že predsa len príde, pričom matka nemala dostatok časového priestoru pripraviť mal. A. na styk, stretnutie ukončené o 1 hodinu skôr o 17.00 hod., dňa 08.12.2022 – otec na stretnutie meškal 30 minút. Matka rozumie, že občasné absencie sú bežné, avšak až patologické rušenie stretnutí či značné meškania zo strany otca, ktoré sa opakovali v priebehu takmer celého roka od podania návrhu na súd prvej inštancie, a to aj po vyhlásení rozsudku (predbežne vykonateľného), nemožno ignorovať.

22. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. Dôvodil, že argumenty uvádzané v odvolaní už matka opakovane a pomerne vehementne prezentovala pred súdom prvej inštancie, ktorý ich však dostatočne zvážil; odvolanie matky neprináša žiadne nové skutočnosti, ktoré by v konaní pred súdom prvej inštancie neboli prejednané. Z tvrdení prezentovaných matkou v jej odvolaní je zrejmé, že výrok o predbežnej vykonateľnosti, ktorým bude aspoň v minimálnom rozsahu zabezpečený rozvoj vzťahu dieťaťa s otcom, je viac než nevyhnutný.

23. Pokiaľ ide o samotný rozsah styku, súd prvej inštancie ho upravil v obdobnom rozsahu v akom sa styk otca s maloletou už uskutočňoval, avšak v prítomnosti matky; práve prvok prítomnosti matky spôsoboval a stále spôsobuje neakceptovateľné napätie. Maloletá má takmer dva roky a jej vývoj je primeraný jej veku (matka v konaní netvrdila opak). Deti tohto veku sú bežne schopné prijímať starostlivosť aj od inej ako primárnej vzťahovej osoby a to bez prítomnosti takejto osoby. Preto dva a pol hodinu trvajúca neprítomnosť matky nemá ako uškodiť maloletému dieťaťu. Z celého postoja matky, ako toho reálneho, tak aj toho verbalizovaného je zrejmé, že matka nie je ochotná umožniť rozvoj vzťahov medzi otcom a dieťaťom. Opakovane navrhovala a navrhuje taký rozsah styku otca s dieťaťom, ktorý nezodpovedá mentálnej kapacite dieťaťa a ktorý len veľmi málo podporuje rozvoj vzťahov medzi otcom a dieťaťom. Napriek tomu, že rodičia v priebehu konania uzatvorili (neschválenú) dočasnú dohodu o rozsahu styku otca s dieťaťom (zápisnica z pojednávania dňa 25.02.2022) matka ju po krátkom čase jednostranne zamedzila a trvala na tom, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval tak, ako to určila ona. Ak chcel otec maloletú vidieť, musel sa podriadiť jednostrannému rozhodnutiu matky. Napriek tomu, že súčasťou tejto dočasnej dohody bola aj dohoda rodičov o tom, že styk nezrealizovaný z dôvodu na strane matky alebo dieťaťa matka otcovi v najkratšej dobe nahradí, nikdy sa tak nestalo; ani v tejto časti dohody nepovažovala matka za potrebné svoj záväzok naplniť.

24. Vo veci bolo nariadených 5 pojednávaní (vrátane jedného informatívneho), pričom tento čas vydržala maloletá A. bez matky. Zo spisového materiálu je taktiež zrejmé, že vzťah medzi rodičmi je konfliktný. Túto skutočnosť nepopiera žiaden z rodičov. Opakovane dochádza zo strany matky aj k vyvolávaniu konfliktov, zvyšovaniu jej hlasu, jej necitlivého správania sa spočívajúceho vo vytrhávaní dieťaťa z rúk otca, predstieraného zachraňovania dieťaťa pred otcom a pod.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je pravdepodobné, že by matka počas trvania odvolacieho konania bola sama ochotná prispôsobovať rozsah styku A. s otcom jej postupne sa rozvíjajúcim schopnostiam. Naopak s prihliadnutím na tieto skutočnosti je skôr pravdepodobné, že matka by čas odvolacieho konania využívala na pokračovanie v obmedzovaní rozvoja vzťahu otca a dieťaťa. Nakoniec takýto záver vyplýva aj z odvolania matky, keď matka namieta, že s úpravou styku sa malo vyčkať až do rozhodnutia súdu druhej inštancie (str. 4 odvolania). Matka vo svojom odvolaní namieta, že otec svoj návrh na nariadenie predbežnej vykonateľnosti styku nijako neodôvodnil a že tento iba navrhol. Je pravdou tvrdenie matky, že otec svoj návrh na nariadenie predbežnej vykonateľnosti

rozsudku navrhol až na predposlednom pojednávaní dňa 29.09.2022, čo nie je žiadnou vadou. V čase pojednávania dňa 29.09.2022 bolo úplne zrejmé, že napriek výchovnému pôsobeniu súdu, výchovnému pôsobeniu procesného opatrovníka, návšteve psychológa na podnet koordinátora okresného súdu, sa postoj matky nijako nevyvíja. Vek maloletej a jej postupná prirodzená biologická odpútanosť od matky rástli, matkina predstava o miere účasti otca v živote dieťaťa však zostala rovnaká – teda mizivá. V priebehu celého konania nezaznamenal ochotu matky posunúť sa k efektivite riešenia celkom zreteľne nepriaznivej situácie. Jej tvrdenie, že pravidelnému kontaktu otca s mal. A. nikto a nič nebránil (str. 4 odvolania), sa v tejto súvislosti javí ako absurdné.

26. Nie je však pravdou, že by otec svoj návrh na nariadenie predbežnej vykonateľnosti neodôvodnil – sama skutočnosť, že bližšie odôvodnenie nie je zaznamenané v zápisnici tiež nie je vadou. Maloletá má takmer dva roky veku, pričom už rozsah 2,5 hodiny dva resp. tri krát do týždňa je skutočne len minimálnym rozsah na rozvoj pevných základov vzťahu dieťaťa k rodičovi. Je potrebné o to viac pracovať na budovaní a ďalšom rozvoji tohto vzťahu; čo však v prítomnosti matky vzhľadom na jej hostilné nastavenie, je len sťažka možné. Nie je rozhodne na prospech dieťaťa, ak sa s otcom bude „zoznamovať“ až neskôr, keď bude podľa matky na to dieťa zrelé. Aj keď otec akceptuje, že maloletá je zverená matke a z tohto dôvodu je pre ňu primárnou vzťahovou osobou ona, nesúhlasí s tým, aby bol pre dieťa cudzím. Otec nevidí žiaden dôvod k tomu, aby sa vzájomný vzťah otca a mal. A. vytváral pod kontrolou matky. Má za to, že má ísť o prirodzený proces čo najviac sa približujúci rodinnému prostrediu, kde každý z účastníkov môže byť sám sebou. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšiu prítomnosť matky na krátkych stykoch otca s dieťaťom. Dôvody prítomnosti matky na styku už boli naplnené; dieťa otca vníma, rozpoznáva a má k nemu primeranú dôveru na úrovni, ktorá mu v plnom rozsahu umožňuje začať čerpať pozitíva z ich doterajšieho vzťahu a to mimo vonkajšej kontroly. Styky otca s maloletou v prítomnosti matky len veľmi málo plnia svoj účel - styky organizuje matka, otcovi neprenecháva dostatočný priestor na komunikáciu a starostlivosť o maloletú, s dieťaťom sa snaží interagovať spôsobom, ktorý zasahuje do interakcie otca s dieťaťom a počas stretnutí komunikuje s maloletou výhradne v nemeckom jazyku (na čom aj na pojednávaní vehementne trvala), ktorému jazyku však otec vôbec nerozumie.

27. Predlžovanie prítomnosti matky na styku by bránilo prirodzenému rozvoju vzťahov medzi otcom a dieťaťom, ale najmä by dieťa po ďalšiu dobu bolo vystavované negatívnej atmosfére, ktorá v súčasnej prítomnosti oboch rodičov nesporne existuje. Tieto skutočnosti jednoznačne predstavujú ťažko nahraditeľnú a značnú ujmu. Ak matka uvádza (str. 5 odvolania), že súd prvej inštancie počas konania nedeklaroval hrozbu akejkoľvek ujmy a nijakým spôsobom jej nevenoval pozornosť, otec pripomína, že matka sa na pojednávaní výslovne ohradila voči miere výchovného pôsobenia súdu aj procesného opatrovníka adresovanej jej osobe, a to práve vo väzbe na najlepší záujem dieťaťa.

28. Vo svojom odvolaní matka osobitne namieta rozsah styku otca s dieťaťom, ako aj úpravu styku bez jej prítomnosti. Na jednej strane tvrdí, že súd prvej inštancie nemal určovať styk diferencovane – od vyhlásenia rozsudku dňa 03.11.2022, resp. od jeho doručenia stranám dňa 29.11.2022 (otec) a 30.11.2022 (matka) do 31.12.2022, a potom od 01.01.2023, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Na strane druhej potom tvrdí, že len psychológ (ktorý s rodičmi nespolupracuje a z celého dokazovania nevyplynulo, že by matka s dieťaťom navštevovali psychológa) dokáže určiť potrebnú dĺžku prechodnej doby v záujme mal. A.. Z odvolania matky tak nie je zrejmé, či podľa jej názoru súd môže alebo nesmie určovať prechodnú dobu. K prechodnej dobe úpravy styku s dieťaťom uvádza, že nebola vôbec potrebná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka na svojej dočasnej prítomnosti trvala od počiatku konania, avšak len na čas, kým si dieťa na otca nezvykne (podanie matky z 20.02.2022, str. 7). Na pojednávaní dňa 25.02.2022 zase trvala na svojej prítomnosti aspoň v rozsahu nasledujúcich troch mesiacov (str. 2 zápisnice z pojednávania 25.02.2022). Táto jej požiadavka bola nielen naplnená, ale presiahla aj čas ňou požadovaný, keď jej prítomnosť pri styku súd prvej inštancie fakticky umožnil aj ďalšie mesiace. Z vykonaného dokazovania nevyplýva potreba maloletého dieťaťa realizovať styk s otcom v prítomnosti matky; takáto potreba je len na strane matky.

29. Otec pripomína, že matka argumentovala separačnou úzkosťou dieťaťa už pred rokom – 17.02.2022 a nie je pravdepodobné, že by sa matka údajnú separačnú úzkosť dieťaťa za celú túto dobu nesnažila ošetrovať. Tento argument matky otec považuje za vyfabulovaný. Tvrdenie, že by mal. A. mohla utrpieť nezvratnú traumu pri návšteve bydliska otca, keďže tam ešte nikdy nebola (str. 9 odvolania), je absurdné. Účelom života je rozvíjať sa a učiť sa a nespochybniteľnou povinnosťou matky je toto dieťaťu umožniť.

Pri existencii takéhoto mentálneho nastavenia matky by dieťa nemohlo navštevovať ani predškolské či dokonca školské zariadenie, ísť na dovolenku, alebo realizovať voľnočasové aktivity.

30. Ďalej matka namieta, že rozsudok, ktorý umožňuje styk dvojročnej dcéry A. s otcom bez jej prítomnosti, pôsobí na dieťa traumatizujúco. Mal. A. je dieťa, ktoré sa v zmysle vykonaného dokazovania vyvíja úplne štandardne. Nie je žiaden dôvod, pre ktorý by krátkodobé odlúčenie dieťaťa od matky malo dieťa pociťovať ako traumatizujúce. Tento stav nastáva najskôr na strane matky, ale nie na strane dieťaťa. Matka argumentuje tým, že počas styku maloletá pohľadom vyhľadáva matku; to je však vzhľadom k tomu, že matka sa neustále snaží byť v tesnej prítomnosti otca, úplne prirodzené. Zároveň však z toho nemožno vyvodzovať, že krátkodobá neprítomnosť matky by dieťaťu nejako uškodila. Súhlasí s tvrdením matky, že kľúčovým obdobím pre vytvorenie citovej väzby medzi matkou a dieťaťom je vek do troch rokov – otec je však rovnakým rodičom ako matka. Aj pre vytvorenie citovej väzby medzi otcom a dieťaťom je vek do troch rokov kľúčový. Ku dňu 18.01.2023 sa styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky v zmysle vykonateľného rozsudku neuskutočnil, čo matka odôvodňuje ochorením dieťaťa. Matka nakoniec brojí aj proti rozsahu styku otca s dieťaťom, ktorý je upravený na 2,5 hodiny dva resp. tri krát do týždňa. Jej argumentácie sú v súvislosti s týmto odvolaním nelogické a vnútorne rozporné. Na jednej strane namieta, že mal. A. nemá vytvorený vzťah s otcom, na strane druhej ale namieta aj určený rozsah styku – teda sama brojí proti tomu, aby si dieťa k otcovi vzťah vytvoriť mohlo. Matka už na informatívnom pojednávaní dňa 17.02.2022 tvrdila, že dieťa nemá k otcovi vytvorený vzťah a nepozná ho, z ktorého dôvodu tiež odmietala navrhovaný rozsah styku. Z odvolania matky je ale zrejmé, že ani pravidelný osobný kontakt otca s maloletou realizovaný počas celého roku 2022 (hoc v matkou jednostranne určeným rozsahom) ju nepresvedčil, že už nastal stav, kedy má dieťa k otcovi vzťah. Inými slovami, hodnotenie toho či dieťa má alebo nemá vytvorený vzťah, je závislý výlučne na posúdení matky a ani rok realizovaný kontakt ju nepresvedčí. Presná úprava styku otca s dieťaťom sa v takomto prípade javí ako nevyhnutná. Matka na viacerých miestach poukazuje na nerealizáciu kontaktov zo strany otca. Jej výrazy, ktoré pri tom používa, ako „dochádzka otca“ sa javia ako nenáležité v súvislosti so vzťahom dieťaťa a rodiča a hodia sa skôr pre dochádzku do denného zamestnania. Vyjadrujú však ako matka vníma charakter vzťahu otca a dieťaťa.

31. Otec však odmieta, že by matkou tvrdená „dochádzka“ otca (príloha k odvolaniu matky) bola pravdivá. Otec opakuje, že jeho styky s dieťaťom sa bez ohľadu na poveternostné podmienky doposiaľ vždy realizovali len vonku; matka iné miesto na realizáciu styku nepripúšťa. Otec uvádza, že v určenom čase príde pred bytový dom matky, ale matka sa s maloletou pred domom často nenachádzajú. Otec by akceptoval, ak by matka s maloletou vyšli z bytového domu až po tom, čo matke oznámi, že už prišiel; matka však trvá na tom, že v určený čas bude ona s dieťaťom vonku. Odrazom konfliktného vzťahu rodičov je aj to, že matka účelovo obviňuje otca, že sa na styk nedostavil, hoci otec čaká pred bránou, kde matka s dieťaťom nie je. K dátumu 29.11.2022 kedy sa otec podľa matky na styk nedostavil bez predchádzajúceho oznámenia, otec uvádza, že v tento deň sa styk ani realizovať nemal; rozsudok nadobudol vykonateľnosť 30.11.2022, tzn. že dovtedy sa rodičia riadili režimom dovtedajšieho styku. Práve naopak, matka 30.11.2022 styk otcovi s dcérou neumožnila napriek tomu, že ju o to stojac pod bránou bytového domu prosil. Ani stretnutie 06.12.2022 nebolo ukončené o hodinu skôr. Rovnako nepravdivé sú aj mnohé z ďalších tvrdení matky o jeho meškaní.

32. Vnútorne rozporné je však aj tvrdenie matky o meškaní otca vo vzťahu k jej tvrdeniu, že rozsah styku 2,5 hodiny je pre dieťa zaťažujúci. Otec je plne ochotný prispôsobiť sa dennému režimu dieťaťa, avšak trvá na tom, aby jeho rozsah styku s dieťaťom bol nepretržite aspoň 2,5 hod. Z vykonaného dokazovania vyplýva jedine záver, že čas v období od 14:30 hod do 18:00 hod nijako nekoliduje s biorytmom dieťaťa. Jej odvolanie sa v tejto časti javí skôr ako šikanózne. Nakoniec otec považuje za potrebné uviesť, že matka napriek údajne zmenenému biorytmu dieťaťa otca ani raz nepožiadala, aby sa styk posunul na neskoršiu hodinu tak, aby údajným novým potrebám dieťaťa vyhovoval viac. Argument o údajných nových potrebách dieťaťa si nechala radšej až do odvolania.

33. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca k odvolaniu matky navrhla odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozsudku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 10.30 hod., v prítomnosti matky. V časti výroku VIII. navrhla návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletou A. zamietnuť. Dôvodila, že skutočný a súdom prvej inštancie zistený stav v čase vyhlásenia rozsudku bol taký, že otec na stretnutia nechodil a pravidelne

meškával, o čom predložila ako dôkaz záznam o dochádzke otca na styk s maloletou do vyhlásenia rozsudku. K uvedenému sa otec v celom svojom vyjadrení na sedem strán nevyjadril ani jednou vetou. Pochopiteľne radšej sa venoval nepodstatnému vykresľovanou osoby matky akoby sa vecne vyjadril, prečo na stretnutia s maloletou nechodí, ruší ich, prípadne pravidelne meškáva. Vysvetlenie je jednoduché, otec uvedené vo svojich písomných podaniach ignoruje, pretože nemá na skutočný stav jeho dochádzky žiadne argumenty, pretože ich objektívne ani nemôže mať.

34. Otec sa domáhal predbežnej vykonateľnosti, súd prvej inštancie mu bez náležitého odôvodnenia vyhovel a napriek tejto skutočnosti je až absurdné, že otec hneď po danom pojednávaní dňa 03.11.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, stretnutie s maloletou zrušil z dôvodov na svojej strane. Je zarážajúce, že súd prvej inštancie mu vyhovie a otec po tom na stretnutie s maloletou neprišiel. Po tom, čo sa napadnutý rozsudok stal predbežne vykonateľným, otec z 15 stretnutí neprišiel na 7 stretnutí a na 5 stretnutí značne meškal (80 %). Otec tvrdí, že si chce budovať vzťah s maloletou a matka mu v tom bráni. Matka mu v ničom nebráni, otec fakticky nechodí, stretnutia ruší, prípadne meškáva, čo pri tak malom dieťati vo veku maloletej nie je v jej záujme.

35. Otec nedodržiava harmonogram a režim nielen maloletej, ale aj jeho vlastný. Pravidelne mešká, právo styku si neuplatňuje. Tým, že sa navýšila frekvencia styku otca s maloletou po tom, čo sa rozsudok stal predbežne vykonateľným, navýšil sa aj počet absencií otca. Je preto jednoznačné, že takto upravený styk nie je v záujme maloletej, keďže samotný otec svoj záujem neprejavuje. Z tohto dôvodu je preto nezmyselné mať takto nastavený styk, keď otec už po skončení súdneho konania na prvej inštancii preukázateľne prestal mať záujem o takýto styk a prestal ho realizovať. Matka dieťa pripravuje, je doma, čaká, počíta s týmto stretnutím a otec sa na tento styk opakovane nedostaví. Otec sa neustále a nepochopiteľne zaoberá „kauzou hodenie knižky“ a tomu, či matka je alebo nie je pred bytovým domom, opomína však, že keď mešká 55 minút, matka nie je povinná ho čakať s maloletou v zime pred bytovým domom v tme. Matka odmieta tvrdenia otca – ona nikdy žiadnu knižku nehodila, otec sa popýšil, že doniesol jednu jedinú knižku, ktorú ale „kúpil pre iné dievčatko, ale rozhodol sa, že ju dá maloletej“.

36. Otec sa pravidelne počas celého konania vyjadruje smerom k matke, že ona k nemu prechováva nenávisť, pričom tieto silné slová matka nepoužíva, a to tak ani vo verbálnej ani písomnej komunikácii. Taktiež nie je pravdou, že vzťah medzi rodičmi je konfliktný a túto skutočnosť nepopiera žiaden z rodičov. Matka uvedené popiera, na minimálne posledných troch pojednávaniach a vo svojich písomných vyjadreniach deklarovala, že stretnutia sú pokojné a zastabilizované, nezvyšuje hlas, ani nie je konfliktná. Komunikácia medzi rodičmi nie je ani vulgárna, je vecná a konštruktívna. Matka si dobrovoľne v záujme maloletej plní aj informačnú povinnosť smerom k otcovi ohľadom maloletej. Matka otca na tých málo stretnutiach informuje o všetkých podstatných skutočnostiach ohľadom maloletej, snaží sa mu podávať všetky informácie ohľadom stravovania maloletej, jej režimu ako aj potrieb a preferencií. Otec uvedené informácie od matky pokojne prijíma, čiže medzi nimi neexistuje žiadna hostilita.

37. Vzdialenosť bydlísk rodičov je iba 5,6 km, čo vychádza 11 minút cesty autom. Otec ako zodpovedný rodič sa nemôže neustále vyhovárať na dopravnú situáciu na cestách, keď opakovane a preukázateľne na stretnutie s maloletou meškáva, resp. chodieva taxíkom, takže nemá ani len problém zaparkovať. Súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že mal. A. nemá s otcom vybudovaný vzťah práve v dôsledku jeho častých absencií. V dôsledku toho je maloletá zmätená a neskôr vyčerpaná. Nie je v záujme maloletej A. upraviť tak frekventovaný styk otca s maloletou A. bez prítomnosti matky, dokonca nie je v jej najlepšom záujme, aby dvakrát do týždňa a každú nepárnu sobotu bola maloletá na styk s otcom riadne a včas pripravená a tento sa v konečnom dôsledku pre správanie otca neuskutoční. V rozsudku je potrebné prihliadať na denný režim maloletej, no nemožno opomenúť aj na denný režim otca počas pracovného týždňa, ktorý prichádza neskoro domov, resp. pracuje 7 dní v týždni 24 hodín denne ako sám vypovedal. Otec súdu uviedol, že jeho pracovný čas je podľa potrieb zamestnávateľa 24 hodín 7 dní v týždni (odsek 24. rozsudku). Matka uvádza, že otec je veľmi pracovne vyťažený, čo je preukázané aj jeho výpoveďou, pričom nie je v záujme mal. A., aby bolo dieťa „odsúvané“ pre pracovnú vyťaženosť otca, tak ako sa už opakovane v minulosti stalo. Matka doložila správu od otca zo dňa 09.11.2022, v zmysle ktorej otec zrušil hneď prvé stretnutie po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.

38. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, z opisu priebehu stretnutí maloletej s otcom po vyhlásení rozsudku dňa 03.11.2022, ako aj zaktualizovaným záznamom o dochádzke je zrejmé, že ten cieľ, aby mal. A. mala pevnejšiu väzbu k otcovi vďaka pravidelným stretnutiam, nebol naplnený.

Nedošlo k nadobudnutiu a zlepšeniu rodičovských zručností u otca, pretože túto možnosť ani nevyužíval a nevyužíva. Matka svoju povinnosť pripravovať maloletú materiálne aj psychicky riadne plnila a plní. Je pravdou, že maloletá bola na začiatku roka 2023 chorá, pričom v dôsledku choroby sa ešte viac posilnila pripútanosť k matke, kedy ju maloletá vyhľadáva ako primárnu vzťahovú osobu, istotu a bezpečie, ktoré jej poskytuje.

39. K námietke otca vo vzťahu ku komunikácii v nemeckom jazyku uviedla všetky podstatné benefity, ale považuje za potrebné uviesť, že slovenskému aj nemeckému jazyku maloletá rozumie v rovnakom rozsahu, v obidvoch jazykoch je na rovnocennej úrovni primeranej jej veku, čiže otec s ňou môže normálne komunikovať v slovenskom jazyku bez toho, aby sa cítil akokoľvek vylúčený ako sa snažil naznačiť.

40. K odvolaniu matky sa procesný opatrovník nevyjadril.

41. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote ( - ďalej len „“), oprávnenou osobou, matkou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli odvolacieho súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť ( ).

42. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na základe návrhu matky maloletej, ktorá navrhla maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, určiť otcovi výživné na maloletú, upraviť styk otca s maloletou. Na základe návrhu otca bolo zároveň predmetom konania aj vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletou.

43. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou a v časti vyslovenia predbežnej vykonateľnosti tejto časti napadnutého rozsudku. Matka namietala úpravu styku otca s maloletou každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 11.30 hod. a to do 31.12.2022 v prítomnosti matky a od 01.01.2023 bez prítomnosti matky. Zároveň namietala vyslovenie predbežnej vykonateľnosti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletou v neprítomnosti matky po 01.01.2023.

44. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv k maloletej. Berúc však do úvahy jednak dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, ako aj argumentáciu matky v podanom odvolaní, dospel odvolací súd k čiastočne odlišnému právnemu posúdeniu otázky rozsahu styku a jeho uskutočňovania v prítomnosti matky.

45. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

46. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

47. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

48. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.(1) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého )

49. Dieťa má zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tohto vzťahu. Svoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, predovšetkým prostredníctvom stretnutí s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu súd rozhodujúci vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu musí vždy dôsledne rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí vždy dbať na zachovanie jeho vzťahu s obidvomi rodičmi a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére spokojnosti, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývin a výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a boli rešpektované jeho práva.

50. Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom. Pokiaľ súd v konaní zistí, že medzi dieťaťom a takýmto rodičom sú dobré citové väzby, mal by dostatočne širokou úpravou styku vytvoriť adekvátny priestor na utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu a súčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia rodiča na svoje dieťa.

51. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. súdnym rozhodnutím doposiaľ nedošlo. Maloletá sa narodila z druhovského vzťahu rodičov, ktorí manželstvo neuzatvorili, nežijú v spoločnej domácnosti. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola maloletá vo veku jeden a pol roka, bola plne dojčená a matka zabezpečovala jej celodennú riadnu starostlivosť. Z dôvodu vzájomnej problematickej komunikácie rodičia pred súdom uzatvorili predbežnú dohodu o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 10.30 hod. vždy v prítomnosti matky.

52. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 400 eur (bežné výživné) a 350 eur mesačne (na tvorbu úspor). Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 11.30 hod. a to do 31.12.2022

v prítomnosti matky a od 01.01.2023 bez prítomnosti matky prihliadajúc na aktuálne nastavenie maloletej vo veku 1,5 roka, jej intenzívnejšiu naviazanosť na matku, ktorá je pre ňu nespochybniteľne preferenčným rodičom, avšak už má nesporne vytvorený vzťah k obom rodičom. V záujme kontinuity a eliminácie stresu súd prvej inštancie časovo obmedzil prítomnosť matky pri styku iba na najbližšie obdobie 1,5 mesiaca, ktoré považoval za primerané, aby sa predovšetkým sama matka, ktorá sa javila hyperprotektívna, postupne odpútavala od vlastnej potreby kontroly nad dieťaťom. Určenou úpravou bola otcovi poskytnutá možnosť širšie realizovať aj svoje rodičovské práva v smere sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a súčasne zabezpečovať plynulý prechod k väčšiemu podielu jeho starostlivosti o maloleté dieťa tak, aby toto bolo čo najmenej psychicky stresované zo zmeny doterajšieho režimu starostlivosti zabezpečovanou výlučne matkou.

53. Odvolací súd posudzoval správnosť napadnutej časti rozsudku o úprave styku vo vzťahu k matkou namietanej dĺžke trvania styku otca s maloletou navrhujúc skrátenie z 15.30 hod. na 16.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 10.30 hod. namiesto do 11,30 hod. Matka v odvolaní argumentovala denným biorytmom maloletej, jej spánkovým režimom, do ktorého zasahuje nevhodne upravená dĺžka styku, keďže maloletá sa ukladá na spánok zvyčajne v čase o 11,00 hod., 14,30 hod. a 19,30 hod. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdom prvej inštancie bol styk upravený dostatočne, ak nie iba v minimálnom rozsahu, rešpektujúc objektívny záujem maloletej na udržiavaní a prehlbovaní rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, otcom, ktorý má záujem rozvíjať vzájomné citové väzby s maloletou. Ak si otec má budovať vzťah s maloletou, musí mať možnosť tráviť s ňou dostatok času, aby si za toto obdobie osvojil zvyklosti maloletej (aj s prípravou na spánok) a zároveň si navzájom zvykli na svoju prítomnosť. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie považoval za primeranú úpravu styku otca s maloletou v rovnakom rozsahu ako súd prvej inštancie, t.j. každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 09.00 hod. do 11.30 hod. Takto nastavený rozsah styku rešpektuje útly vek maloletej, jej záujem, zdravý psychický a fyzický vývin a objektívnu potrebu budovania a rozvíjania vzťahu s otcom.

54. Odvolací súd však akceptoval odvolaciu námietku matky týkajúcej sa skutočnosti, že od 01.01.2023 sa mal styk otca s maloletou uskutočňovať v jej neprítomnosti. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a súdom prvej inštancie konštatované aktuálne nastavenie maloletej vzhľadom na jej útly vek (1,5 roka) a na jej intenzívnejšiu naviazanosť na matku, odvolací súd dospel k odlišnému záveru, a to že nie je zatiaľ vhodné upravovať styk otca s maloletou v neprítomnosti matky po uplynutí 1,5 mesiaca, čím odvolací zohľadnil nutnosť pristupovať k takejto úprave styku postupne a empaticky vo vzťahu k maloletej, pretože je nepochybné a medzi rodičmi nesporné, že maloletá v neprítomnosti matky trpí separačnou úzkosťou. Keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nebolo možné pristúpiť k úprave styku na viacero etáp v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko nemožno objektívne predpokladať skutkový stav, ktorý môže, ale nemusí v budúcnosti plynutím času nastať. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zmenil úpravu styku otca s maloletou tak, že bude prebiehať za prítomnosti matky.

55. Odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom na útly vek maloletej bolo pritom nevyhnutné, aby otec uskutočnil každé stretnutie s maloletou, čo však dôsledne neplnil. Matka v odvolaní opakovane (aj počas konania) poukazovala na skutočnosť, že otec nedodržiava termíny upraveného styku s maloletou, mešká, resp. vôbec sa nedostaví, pričom pripojila Whatsapp komunikáciu medzi rodičmi o oznámeniach otca o meškaní, resp. že sa pre pracovnú vyťaženosť na styk nemôže dostaviť. Tieto skutočnosti skonštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádzajúc, že otca z možnosti realizácie jeho rodičovských práv nediskvalifikuje ani nedostatočná dôslednosť pri dodržiavaní času dohodnutého styku, v ktorom smere však apeluje na otca, aby väčšmi dbal na realizáciu jeho styku s maloletou v určenom rozsahu jednak s cieľom eliminácie konfliktov s matkou a jednak v záujme maloletej, ktorá pre svoj zdravý vývoj potrebuje nevyhnutnú stabilitu. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky pravdivosť tvrdení matky o jeho meškaní namietol, avšak bez bližšej špecifikácie (okrem termínu dňa 29.11.2022 a dňa 06.12.2022), a matkou predložené výpisy z Whatsapp komunikácie nespochybnil. Z uvedeného vyplýva, že záver odvolacieho súdu o nedôslednosti otca pri dodržiavaní času dohodnutého styku je správny. Navyše ho potvrdzuje aj skutočnosť uvedená otcom vo vyjadrení k odvolaniu matky, že by akceptoval, ak by matka s maloletou vyšli z bytového domu až po tom, čo matke oznámi, že už prišiel, matka však trvá na tom, že v určený čas bude ona s dieťaťom vonku. Je tak zrejmé, že otec na stretnutia s maloletou skutočne mešká (a nielen pár minút), pretože v prípade jeho riadneho príchodu v určený čas by takto navrhovaný postup nebol potrebný, nehovoriac o tom, že na druhej strane je matka povinná plniť súdom prvej

inštancie uloženú povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť na čas určený pre začiatok styku. Je tiež neakceptovateľné vyžadovať od matky, aby sa s maloletou počas čakania na meškajúceho otca zdržiavali na tom istom mieste (určenom pre začiatok styku) a je pochopiteľné, že v takýchto prípadoch sa matka s maloletou vyberie na prechádzku a na otca v mieste určenom pre odovzdanie maloletej otcovi nečaká.

56. Odvolací súd súčasne apeluje na rodičov, že je veľmi dôležité, aby prevzatie maloletej prebiehalo v uvoľnenej atmosfére, bez negatívnych emócií, aby bola maloletá na stretnutia s otcom matkou pripravená, v danom prípade najmä po psychickej stránke, keď vzhľadom na útly vek maloletej je viac ako vhodná aktívna účasť matky (verbálna i neverbálna) na ovplyvňovaní reakcií maloletej najmä bezprostredne pred konkrétnym stykom otca s maloletou za účelom podpory a prehlbovania vzájomného vzťahu maloletej s otcom so zreteľom na záujem maloletej plnohodnotne stráviť čas s otcom. Je zároveň v záujme maloletej, aby jej otec pripravil program primeraný jej veku.

57. Odvolací súd tiež dopĺňa, že ideálnym spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov, pretože len tá vie najlepšie vystihnúť potreby maloletého dieťaťa. Je preto potrebné, aby rodičia sledovali dobro svojho dieťaťa, nepresadzovali svoje názory a výchovné postupy voči druhému rodičovi a rešpektovali úlohu druhého rodiča, pretože žiadne rozhodnutie súdu nenahradí dieťaťu pocit istoty a bezpečia, ktorý mu v prvom rade majú dať jeho rodičia. Obidvaja rodičia sa majú snažiť, aby styk maloletej s otcom prebiehal tak, aby sa cítila komfortne. Pokiaľ majú rodičia nezhody, je ich povinnosťou hľadať riešenia na odstránenie konfliktov aj prípadnou odbornou pomocou a využiť všetky možnosti s cieľom zlepšenia spoločnej komunikácie a rešpektovania role druhého rodiča.

58. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

59. Odvolací súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam rozsudok súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou v napadnutom výroku VII. zmenil podľa § 388 Civilného sporového konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

60. Matka maloletej v odvolaní namietala aj neopodstatnenosť výroku VIII. napadnutého rozsudku o predbežnej vykonateľnosti výroku VII. rozsudku, ktorým bol upravený styk otca s maloletou.

61. Podľa § 226 Civilného sporového právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

62. Podľa doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný(1). Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.(2)

63. Podľa a vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.(1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

64. Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

65. Podľa na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

66. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné len čo uplynie lehota na plnenie. Predbežne vykonateľné rozsudky sú také rozsudky, pri ktorých lehota na plnenie začína plynúť od ich doručenia, nie až od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ako je to v prípadoch podľa . Predbežne vykonateľný rozsudok sa stáva exekučným titulom bez ohľadu na otázku jeho právoplatnosti.

67. Z citovaných ustanovení vyplýva, že predbežne vykonateľné sú tiež rozsudky, pri ktorých tak určí súd, môže to však urobiť iba na návrh strany/účastníka konania. Avšak aj predbežnú vykonateľnosť rozsudku na návrh účastníka konania je možné súdom vysloviť len v prípade rozsudkov na plnenie. Právna úprava predbežnej vykonateľnosti rozsudku predpokladá, že v prípade jej nevyslovenia, by účastníkovi konania inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy. Za aktuálneho stavu, keď odvolací súd zmenil úpravu styku otca s maloletou, nebol dôvod pre aplikáciu inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozsudku, keď zároveň vzhľadom na skutočnosť, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku) odvolanie nie je prípustné ( a contrario), takže jeho právoplatnosť nastáva doručením účastníkom konania (227 ods. 1 ), čím sa zároveň stane aj vykonateľným podľa uloženej povinnosti.

68. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd odvolaniu matky vyhovel a odvolaním napadnutý výrok VIII. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil podľa .

69. Ďalšie argumenty účastníkov konania odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu účastníkov už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

70. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. pripúšťa výnimky. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia . O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania.

71. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).