Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2822-2008.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/2822/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R.S. B., F.. XX.XX.XXXX, T. H. E. XXX, XXX XX H. E., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavol Šajánek, Exekútorský úrad Senica so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica pre vymoženie 406,33 eur, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 43,44 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 007362 zo dňa 12.09.2003 bol súdny exekútor JUDr. Pavol Šajánek, Exekútorský úrad Senica, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce Okresný úrad práce Skalica č. 30/2002/P zo dňa 12.09.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2002 a vykonateľnosť dňa 21.10.2002. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 20.08.2003.
2. Dňa 31.05.2019 bol súdu doručený podnet oprávneného na preskúmanie preklúzie exekučného titulu.
3. Exekučným titulom je rozhodnutie Národného úradu práce Okresného úradu práce Skalica zo dňa 12.09.2002, ktorým príslušný orgán podľa § 20 ods. 2 písm. t) z. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti a podľa §7 a 46 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uložil povinnému podľa § 128 ods. 2,3 z. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti povinnosť zaplatiť penále vo výške 12241,- Sk.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 zákona o zamestnanosti, do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
7. Podľa § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
8. Podľa § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení do 31.12.2003, na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.
9. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
10. V danom prípade predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2002 a vykonateľnosť dňa 21.10.2002, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., kedy rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
11. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l .
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
15. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
16. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
17. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
18. Podľa § 14 ods. 1,2,3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 99,19 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: I.) V zmysle § 14 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu vo výške 33,19 € bez toho aby bližšie špecifikoval aké úkony vykonal. Keďže minimálna odmena úpravou účinnou do 30.4.2008 stanovená nebola súd zisťoval, či odmena vo výške 33,19 eur zodpovedá úkonom, ktoré súdny exekútor vykonal. Zo spisu súdneho exekútora súd zistil, že súdny exekútor vykonal tieto úkony: 1. Získanie poverenia, 2. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3. Zisťovanie účtu v banke, 4. Doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, 5. doručenie exekučného príkazu, 6. Zisťovanie platiteľa mzdy v Sociálnej poisťovni dňa 19.06.2018. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 6 úkonov vo výške 19,92 eur, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bolo v exekučnom spise riadne preukázané. II) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 2,76 eur za poštovné. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 2,76 € (upovedomenie o začatí exekúcie povinnému-1,16 €, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie- 1,60 €), nakoľko vynaloženie poštovného bolo v spise súdneho exekútora riadne preukázané 2 doručenkami. Súd priznal náhradu za poplatok za súčinnosť banky VÚB vo výške 11,62 € (350 Sk), nakoľko vynaloženie tohto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané priloženou faktúrou č. 1000301835 zo dňa 10.11.2003. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj poštovné za zaslanie spisu vo výške 1,90 eur, keďže súdny exekútor spis preukázateľne doručil. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 16,28 €. III.) Podľa ustanovenia § 6 vyhlášky žiadal súdny exekútor odmenu za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 €. V prejednávanom prípade exekúcia na peňažné plnenie nebola vykonaná v celom rozsahu, bola zastavená, preto na rozhodnutie o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ust. § 14 až § 16 vyhlášky. Vychádzajúc zo systematického zaradenia, súd má za to, že z ust. §§ 4 až 6 citovanej vyhlášky zaradených do druhého dielu, prvý oddiel (ku ktorému patrí aj výpočet odmeny za zriadenie exekučného záložného práva) pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora, podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zmeny súdneho exekútora alebo pri zastavení exekúcie. Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13. Teda vylučuje použitie § 6. Z toho dôvodu súd odmenu vo výške
33,19 € súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko táto odmena by mu patrila len v prípade ak by došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. IV.) Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny o 20 % DPH v sume 7,24 €. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 43,44 €.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.